Vknihách komentáře u knih

Cinder je retelling na Popolušku a musím uznať, že naozaj vydarený. Kniha si ma získala už od prvých strán, kedy mi klesla sánka! Hlavná hrdinka si opravuje svoju vlastnú robotickú nohu!!! Koho by toto nezaujalo, o pár strán vstúpi na scénu princ. Ako inak, krásny a s Cinder si hneď padli do oka. Už len pre to, ako sa tento "vzťah" mohol vyvinúť, som musela čítať ďalej. Učaroval mi Nový Peking a taktiež svet Mesiačanov, ktorý bol perfektne prepracovaný. Už teraz sa teším na ďalší príbeh z tejto série a dúfam, že sa trochu rozvinie dej z konca knihy, pretože bol veľmi otvorený a som zvedavá ako to s Cinder bude ďalej...

1 03.06.2020

Rande naslepo je akčná romantická komédia. Predstavovala som si(aj podľa obálky) super oddychový hollywoodsky film????A veru že som ho aj dostala. Akurát to bola kniha. Hlavnými hrdinami bol Filip, spisovateľ a milovník kníh, fešák bez partnerky a Lea, krásna baba lietajúca v problémoch, ktorá sa ocitne úplnou náhodou na rande s Filipom. Presne tu sa to začína. Romantika aj akcia. Hlavné postavy, ktoré som si hneď obľúbila, dokázali byť vtipné aj vážne keď to bolo treba. Veľmi sa mi páčil dej striedaný z pohľadu oboch postáv. Boli rozoberané vzájomné dojmy a aj bežný život, ktorý viedli. Zatiaľ sa to javí ako klasická romantika..Ale! Romantickú linku prefektne dopĺňajú akčné scénky. Autor ich pekne nenútene zasadil do deja. Dej plynul a príjemné chvíle Filipa a Lei sa v okamihu zmenili na útek a boj o život. V zaujímavých situáciách sa objavila priateľka Lei, Soňa,alias Chiara a Filipov priateľ, svojský Viktor.Aj tieto postavy dokázali ozvláštniť a spríjemniť celkový dojem knihy.
Zmes romantiky, akcie a riadna dávka humoru bola v tejto knihe správne namiešaná.
Ja som veľmi spokojná

1 21.04.2020

Príbeh Evelyn a Sebastiána nie je jednoduchý. Autorka si zvolila náročnú cestu spletitosti, zamýšľania a núti čitateľa venovať pozornosť deju na 120%. Ak chcete oddychovku, siahnite po niečom inom(dám vám tip, stačí napísať;). Tia Esme, nový vietor v slovenskom spisovateľskom “klube, svojím debutom rozhodne upúta pozornosť.

Čo sme nepovedali je skutočne o zamlčanom. Nevypovedaných citoch, ututlaných skutkoch, potlačených emóciách, tiež o boľavých srdciach, ale aj o čistej, čírej láske vo viacerých podobách.

Štýl Esme je veľmi špecifický. Odhliadnuc od toho, ako pomenúva kapitoly a v nich preskakuje v čase aj v rozprávačoch, čo nie je mätúce, len, ako som spomínala vyššie, príbeh si vyžaduje maximálnu pozornosť, píše v tretej osobe, no popisne. To sa až tak často u autorov nevidí. A že tie opisy jej idú, o tom bez debát. Avšak, namiesto detailných vyobrazení prostredia alebo postáv, sa Tia zameriava na pocity. Šťúra sa v nich, analyzuje, hrá sa so slovami i myšlienkami. Miestami som mala pocit, že jej vyjadrenia sú až poetické- naozaj netypické. Mnohé časti, celé pasáže, som si čítala opakovane, nie preto, že by som nechápala význam prečítaného, ale páčilo sa mi to natoľko, že som si to chcela zopakovať. Ja som túto knihu vlastne čítala akoby 2x.

Evelyn sa sťahuje k bratovi po nepríjemnosti, ktorá sa jej stala. Majú úžasný vzťah a spočiatku som im ho aj závidela. Neskôr už až tak nie, pretože za silou ich vzájomnej starostlivosti je príbeh. A ten veru závideniahodný nie je. Leo má okolo seba priateľov-Sebastiána, Dana a Ericha. Tvoria nerozlučnú partu a Evelyn je pod ich ochrannými krídlami akosi automaticky, bezpodmienečne k sebe všetci patria. Životné situácie ich osudy posúvajú rôznymi smermi, čo však má byť späté, bude. Je to prepracovaný príbeh mladosti a dospelosti, ťažkých a bolestivých rozhodnutí, čelenie ich následkom…skrátka, jedinečný debut, ktorý prekvapí svojou hĺbkou i hlavnou zápletkou(tú som veru napriek náznakom nečakala až v takom rozmere).

01.02.2025

Všetko, čo sa týka hokeja, je u nás doma vítané. Máme doma najväčšiu fanúšičku extraligy, pozná nitrianskych hráčov po mene aj po čísle, pokiaľ môže, na zápasoch nechýba a s maskotom je kamoška. Preto nebolo nad čím premýšľať, keď v edícii Babook vyša novinka Hokejový Denis.

Knižka je určená pre deti od 7 rokov. Odohráva sa v chlapčenskom kolektíve, čo ale nikomu nezazlievame, u nás sa až tak ženský/dievčenský hokej “nenosí. Napriek tomu bola Pauli z knižky nadšená. Denis mal mamu baletku a otca hudobníka. Príbeh sa hodí k Vianociam, pretože chlapec si pod stromčekom nájde korčule, ale o kariére krasokorčuliara nechce ani počuť, čo jeho mamu akosi nezaujíma. Náhoda zariadi, že si na klzisku pri skúšaní nových korčúľ zahrá hokej. Na prvý dotyk hokejky si ho zamiluje. Dokonca mu ani chlapci nechcú veriť, že hrá hokej po prvýkrát. Podarí sa mu presvedčiť rodičov, aby ho prihlásili do miestneho hokejového klubu. Má to ale svoje nevýhody zahrňujúce podmienky spečatené dohodou.

Mohlo by sa zdať, že Denis je talent od prírody. Nuž, nie je to tak. Na tréningoch mu to veľmi nejde, prihrávky má nepresné a do brány sa mu nedostane žiadny puk. Je nešťastný, ani podporu od spoluhráčov nemá bohvieakú, ale… nový kamoš mu pomôže. Neviem síce presne, či by to mal byť konkrétny hokejový fenomén, alebo je táto postava vymyslená, no je úžasné, ako Július do bežného života vsadil niečo rozprávkové. Nový kamarát Denisa naučí rôzne finty, dá mu mnoho dobrých rád a podporuje ho v tréningoch, na ľade aj mimo neho. Denis sa zlepší natoľko, že dostane číslo na svoj dres (wau, nostalgická chvíľka asi len pre rodičov, no #nikdynezabudneme ) a zahrá si vo finále o majstrovský pohár.

V príbehu sú zobrazené situácie z kolektívu, ktorý nie je vždy súdržný, ukáže sa, kto je skutočný priateľ a tímový hráč, sú zachytené tréningy i napätie počas zápasov, spoznáme hráčov Bleskových korčúľ a nebude chýbať ani niekoľko napínavých zvratov či zápletiek. Na útlu knižočku je v nej toho dosť. Dej zdobia ilustrácie a keďže ide o prvú časť zo série, v závere máme aj malú návnadu, na čo sa môžu malý hokejachtivý čitatelia tešiť v pokračovaní Denisových zážitkov nielen z ľadovej plochy.

28.01.2025

S Tessou Bailey “sa už poznáme, práve preto som po jej najnovšom preklade siahla. Opäť nechýbala dávka správne trafeného humoru, nejaké tie boliestky a elektrizujúca chémia medzi postavami, ktorá vybíja poistky.

Tajně tvá je veľmi príjemným čítaním, pokiaľ hľadáte niečo ľahké. Neodporúčam čítať, ak vaše srdce trpí stratou milovaného človeka. Práve to je jednou z tém, ktoré si Tessa vybrala. Hallie stratí babičku a ani po čase sa nevie akosi nájsť. Rozhodnúť sa, akým smerom sa uberať. Trochu ju v neistote rozptýli jej stredoškolská platonická láska. Julian príde do mesta napísať knihu. On zápasí s úzkosťou, ktorá ho v minulosti prepadla a obáva sa, že sa to stane znova. Preto sa drží striktne svojho harmonogramu než... Hallie je jeho pravý opak, ale… protiklady sa priťahujú, všakže?! Práve preto je táto kniha super.

Čo však nie je až také super… no, vyhnem sa spoilerom, preto iba naznačím, že intímna scénka vo vinici mňa akurát tak schladila, lebo… kto čítal, vie. Toto je za mňa to najhoršie, čo si autor do príbehu môže zvoliť. Je to až tak neuveriteľné, ako večerať s jednorožcom. Opomenúc tento fakt, nemala by som čo vytknúť. Čo sa týka ozaj dobrej scénky, tak počas búrky v kuchyni to bolo eňo-ňuňo; toto je to, čo Bailey VIE! Okrem tej vinice(tej je veru fakt škoda) by som dokonca aj ten záver “skusla, pretože také jednoducho rôzne diagnózy a úzkosti sú. Najmä nedorozumenia, takže konečná zápletka bola pre mňa celkom očakávaná a aj jej rozuzlenie. V podstate som fakt spokojná a celkom sa teším na príbeh alkoholičky a pseudovinára XD -toto vyzerá byť dvojka na pohľadanie a údajne už čoskoro bude tu.

28.01.2025

Štvrtá kniha Natali ma opäť raz dostala do kolien. Našťastie čítam v sede, takže kolená ozaj obité nemám, no ak by som mala klobúk, snímam ho pred autorkou každú chvíľu.

Magické relikvie ll.zväzok som čítala hneď po prečítaní l.zväzku(ten som si dala tento rok až dvakrát a vôbec neľutujem, aj na druhýkrát to bola jazda ako sa patrí). Znova Natali, nič iné som ani nečakala, vytvorila prepletený príbeh. Keď už niekomu začnem dôverovať, naštrbí vzťahy u iných(čo tá kapitola Zradkyňa?!?). Robí to naozaj skvele. Vodí ma za nos a popritom nezaháľa. Hmla, Bravia, Dajkin, Liana, Svarog… všetko sa vyvíja, napreduje, každý má svoje plány. Do toho mám možnosť užívať si lásku Katje a Argosa, ale aj Rodana a Violy. Môže sa niečo pokaziť? Teda okrem toho, že dej sa odohráva vo vojne… jasné, že môže a musím povedať, že aj keď väčšinu zvratov som nečakala, ten týkajúci sa Argosa ma neskryte šokoval. Bravia je kráľovná ako sa patrí -_- a jej tajomstvá vyplávajúce na povrch budú, verím, náležite “odmenené. Liana so Svarogom taktiež prekvapia a Natali sa neuspokojí s gryfónmi, drakmi či čarodejníkmi. Predstaví nám nové bytosti, nové schopnosti a pomaly, naozaj pomaly sa dostávame do veľkolepého finále, kde verím, už nebude autorka kántriť mne srdcu blízke postavy. Napätie, boje, úmrtia, misie, nerozvážne rozhodnutia, láska, odpustky, druhé šance, zlomené srdcia i šťastie… Fox a jej Katja by sa kľudne mohla rovnať svetovým fantasy sériám. Mňa si získala už Prebudenou mágiou a som stále väčším fanúšikom. Záver znova na porazenie, o to viac sa však teším na čokoľvek, čo autorka čitateľovi ponúkne. Či už štvrtú časť série, alebo novelu, tento svet sa mi raz bude len veľmi ťažko opúšťať.

22.01.2025

V druhej kapitole som sa zasekla a nadávala si, čo za blbosť som si to vybrala. Kamarátka Kristy (na IG @kristy.books) ma však uchlácholila, že nie je všetko tak, ako to vyzerá a môžem s kľudom čítať ďalej.

A tak som čítala. Nakoniec sa zo sympatickej Christy stala celkom divná žena a divná Alix sa stala mojou obľúbenou postavou. Príbeh však otvára teta Robyn a jej veľké tajomstvo. To sú tri hrdinky knihy Vianočný únik, kde nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá.

Neviem čím to je, no opäť ďalšia kniha, ktorá sa mi čítala celkom pomaly(ak aj opomeniem choroby, ktoré ma popri príbehu sprevádzali). Možno je to štýlom Morganovej. Neviem. No napriek pomalému rytmu sa mi veľmi páčili myšlienky o živote celkovo. Iba niektoré som si vyznačila a aj tak ich nie je málo. Gro Vianočného úniku tkvie v medziľudských vzťahoch, aké sú krehké a citlivé duše ľudí, aj keď tieto zraniteľné stránky svojho ja skrývajú. Dôvera a komunikácia sú piliermi dlhoročných a trvácnych vzťahov… mileneckých, súrodeneckých, priateľských…

Ženy tohto príbehu sú rozdielne a predsa majú niečo spoločné. Christy je puntičkárka vyrastajúca v milujúcej rodine s prísnou matkou; Alix je naoko tvrdá žena s ťažkým detstvom a Robyn bola vylúčená zo svojej rodiny. Veľkú úlohu v ich životoch zohrajú muži(v epilógu sú najlepšie správy- prekvapivo?).

Citlivo i dojemne napísaný príbeh bolesti, krívd, odpúšťania, radosti, lásky, snehu a krásnych myšlienok. Mne dokonca nejedna slza vykĺzla.
+
Dve veci mi však nejdú do hlavy- 1) čo robila Christy päť rokov?! Bola matkou a spolubývajúcou?; 2) Holly je dieťa so samodeštrukčnými sklonmi a kríženec opice? Mi vysvetlite, že na 5-ročné dieťa nestačia dvaja ľudia, lebo si ublíži a lozí po kuchynskej linke a vianočnom stromčeku(teda minimálne snahu o to mala). Pritom mi to pripadalo, že je to celkom pokojné dieťa, len dospelí ju opisovali ako besného psa- môj dojem…tak sa pýtam PREČO?!

21.01.2025

Ako už názov našepkáva, je to riadna divočina. Ak ste čisté duše zastávajúce mravnosť a cudnosť, túto knihu obchádzajte zďaleka a nezabudnite sa minimálne prežehnať. Ale! Ak sa radíte k ľuďom, ktorí sa radi odviažu (berme to z knihomoľského hľadiska, knihy a papier znesú veľa) prípadne možno inšpirujú, Hrátky v zákulisí vám nesmie prekĺznuť v pretlaku ponuky šteklivých príbehov.

Takmer štvrtina knihy je prachobyčajná živočíšna potreba, autorka sa tu odviazala a musím jej uznať, že je naozaj vynaliezavá. Človek by si pomyslel, že do príbehu kde bude riadna dávka “akcie vpláva postupne, vďaka akémusi intru a postupne sa rozbehne laškovanie. To sa stane v prípade, že ste doposiaľ neokúsili tvorbu Olivie. Tá sa z ničím nepára, a po pár stranách sa dejú veci, že tepová frekvencia nezostáva v pokojovom režime.

Už na obálke knihy je pútač pod nadpisom JEDNA ŽENA, PĚT ROCKERŮ. Nenechajte sa pomýliť a zlákať na orgie v početnej skupine. Olivia Cunning síce nenechá hlavných hrdinov, Myrnu a Briana, stále osamote, na to je príliš nespútaná, ale aj tieto scénky sú písané akosi citlivo, s určitou dávkou jemnosti. Myrna je profesorkou na univerzite a venuje sa netypickému odboru, skúma sexuálne správanie ľudí. Získa dokonca grant a vydáva sa na turné spolu s kapelou Sinners. Do oka jej padne Brian, mladík, ktorý sa dokáže zamilovať na prvý pohľad, škoda však, že frontman kapely, spevák Sed mu jeho nádejné priateľky odláka. S Myrnou to ale Brian myslí vážne, pokladá ju za svoju osobnú bohyňu a múzu, chráni ju najmä pred Sedom. Neverí mu. Myrna sa so svojou minulosťou vysporiadava ťažko, stále ju prenasleduje, aj po rokoch. Až pri Brianovi prestala potláčať svoje túžby a je otvorená kadečo vyskúšať. Ostatní členovia Sinners, Eric, Trey a Jace sú v príbehu rovnako podstatní, v ďalších pokračovaniach série budú hlavnými postavami oni. Teším sa na to, najmä na Treyov príbeh, odhalenie v knihe mi vyrazilo dych… po tom všetko, čo som sa o chalanoch dozvedala bolo toto zistenia ako facka. Zápletka v L.A. bola skvelá. Nakoniec sa okrem postele rozbehol naozaj fajný príbeh. Jediné malinké mínus je, že by som si priala viac Myrninej práce. Viac psychologického výskumu, poznatkov a pozadia toho, čo ju živilo a napĺňalo( v tejto knihe sú tieto slová doslova dvojsečnou zbraňou XD ). Veľmi sa mi páčilo samotné koncertovanie či skladanie hudby a skúšanie. Olivia, myslím, uveriteľne poskytla nahliadnutie do zákulisia kapely, vplyvu na osobné životy hviezd, klady aj negatíva v podobe fanúšikov a aj rodinného zázemia, v tomto prípade najmä Briana, kedy sa nedokáže zavďačiť rodičom. Vekový rozdiel postáv, kde je žena staršia, sa pomaly stáva normálom, čo sa mi tiež veľmi pozdáva a napriek 8 rokom to medzi Brianom a Myr klapalo viac- menej dokonale. Stačilo si uvedomiť a priznať, že city sa nedajú ukryť v krabičke.

09.12.2024

Viktória Dominová sa pýši mnohými titulmi rôznych žánrov. Jej srdcu najbližším bude pravdepodobne psychologický triler, pretože za posledné 3 roky nás obšťastnila už štvrtým, najnovším titulom tohto žánru, Náhodný okoloidúci.

Priznávam, dlhšie som čítala so zmätkom v hlave. Čitateľ sa oboznamuje s Jakubom, jeho bolesťou, beznádejou a definitívnymi rozhodnutiami, pričom autorka zvolila rozprávanie v tretej osobe. Do Jakubových kapitol sa vmiesia kapitoly rozprávané v prvej osobe neznámej ženy píšucej si online denník. Budú to dva príbehy, ktoré nakoniec budú mať niečo spoločné? Alebo majú toho spoločného hneď od začiatku všetko, len to ja nechápem?

Síce je nevedomosť frustrujúca, milujem to napätie a tajomno, kedy sa so mnou autor zahráva. V tomto prípade to Dominová naozaj “vytuningovala. Príbeh rozdelila do troch častí, postupne odhaľovala minulosť Jakuba a jeho nechuť žiť, spoznávali sme Alicu, neznámu ženu vylievajúcu si srdce nad svojím nešťastným životom na “stránkach v počítači. Do deja vstupujú nové postavy, šokujúce odhalenia, no stále to Dominovej nestačilo. Niekoľkokrát nasmerovala čitateľa tam, kam chcela… klame, ide jej to bravúrne. V polovici knihy som si vravela, či náhodou príbeh neodflákla, pretože mi do seba začalo(akosi prirýchlo! Veď polovica knihy!!!)všetko zapadať a aj nové zvraty som predvídala. A viete čo? Presne toto bol Viktóriin zámer. Aby si čitateľ myslel, že už ho nemá čo prekvapiť, pretože potom, potom to, vážení, Dominová rozbalila a začala sa jazda ako na horskej dráhe. Nevedela som čia som, čomu a komu veriť, kto klame a kto hovorí pravdu, kto je obeť a kto páchateľ, akú úlohu v tom zohrávajú ostatné postavy a najmä Jakub. Ten nešťastník si zlízol asi všetku smolu sveta, namiesto smotany/ odmeny. Priala som mu konečne pokoj a šťastie…

Čo mu (a postavám) Viktória nadelila, si prečítajte. Ja som teda ohúrená. Verím, že budete rovnako.

07.12.2024

M.K. Hardy som si zamilovala vďaka jej knihe Haka za lilii. Je prvou, ktorú som od nej čítala a odvtedy chňapnem po každom príbehu nesúcim jej meno. Haka je láska najväčšia a zatiaľ práve táto športová romantická séria má u mňa (v srdci i knižnici) svoje čestné miesto. Čítala som aj Hacker-a a verím, že aj na ďalšie staršie tituly si nájdem niekedy čas. Tento príspevok ale patrí najnovšej knihe autorky, NÁVRAT Z DIVOKÉ AFRIKY.

Príbeh sa začína pár dní po chaotickom zakončení prvej časti dilógie. Zmätok v závere knihy Divoká Afrika sa hneď od začiatku vyjasňuje. Vieme, prečo sa celá naša trojica presúva do Manchesteru a odhalenia, aj šokujúce, na seba naozaj nenechajú dlho čakať. Ak som vravela, že v prvej časti boli všetci traja aktéri divní, tak sčasti už aj vieme prečo. Teda… Dean, áno, dozvieme sa prečo bol nevyspytateľnejší ako aprílové počasie a Ethan ako ženská s PMS. Moje podozrenie, že je gej sa síce nepotvrdilo, ale ani nevyvrátilo, takže rada zostanem verná svojej teórii a že Michelle iba využíval. Pokračoval s tým aj v tejto časti, ale táto žena teda veľa chochmesu nepobrala. Žiaľ, ak M.K. nechcela mať zo svojej hrdinky hlupaňu, veľmi sa jej to nepodarilo(veď si len vezmime situáciu, keď vidí, že je na cvičisku pre psy, ona sa rozbehne k chlapovi v ochrannom obleku, aby mu vynadala a je v šoku, keď sa zjaví rozzúrený pes a začne chlapíka vrčiac okusovať a ju minie len o chlp! Naozaj šokujúce, že na psom cvičisku budú PSY!- ach Michelle). Ďalšie situácie kedy som dvíhala obočie boli, ale našťastie, o dosť miernejšie. Musím však povedať, že ako sa “nenápadne stále motala okolo Deana a netušila o čo mu, aj jej, ide, bolo vcelku zábavné. Ich príťažlivosť bola pre mňa uveriteľnejšia už v prvej časti, takže som sa potešila (pretože som v tomto trojuholníku fakt netušila kto s kým), keď (v mojom ponímaní) gej Ethan skúšal na Michelle kadejaké playboy fintičky. Inak dosť arogantný debil sa krásne vyfarbil. Nebol by to príbeh bez drámy a naozaj som túto záverečnú nečakala. Za mňa všetko okolo psov, Deanovej práce a vlastne aj hobby/práce Michelle bolo veľmi fajn. Vidno však, že oproti Hake si autorka prešla riadnym progresom v písaní postáv aj deja (Afrika je údajne prvý napísaný príbeh- keby túto info nemám, myslím si to aj tak). Napriek nejakým tým pindačkám, som s príbehom spokojná a M.K.Hardy vám bez váhania odporučím aj o polnoci. Smelo do jej tvorby, kamoši.

05.12.2024

Ak by sa ma niekto spýtal na najlepšiu knihu novembra, bez debaty by som povedala Dokonalý svet. Ak by sa ma niekto spýtal na najlepšiu YA contemporary tohto roka, bola by to kniha Dokonalý svet. Ak by sa ma niekto spýtal na najlepšiu knihu slovenského autora, možno by Dokonalý svet nebola mojou prvou voľbou, ale rozhodne by sa umiestnila na špičke zoznamu, pretože Demovičová je perfektná.

O čom Dokonalý svet je? O nedokonalosti a o tom, že to je na živote úžasné. Len mladí ľudia to, žiaľ, poväčšinou nevidia. Kvôli maske dokonalosti sú schopní zákerností, i keď ich to mrzí, naučia sa s tým žiť, pretože ich aj kvôli/vďaka tomu uznávajú davy. Nie každý totiž dokáže ponižovať a ubližovať na počkanie. Kniha je ale aj o oddanosti, láske, priateľstvách, čakaní, vernosti, nevypovedaných citoch- nielen medzi mladými ľuďmi, ale aj vo vzťahoch rodič-dieťa; o sile osobnosti, o zlyhaniach, bolesti na tele aj na duši, pádoch a schopnosti ísť ďalej so zdvihnutou hlavou(napriek pochybnostiam o sebe samom).

Silvia je famózna v tom, ako pozná dušu tínedžera. Ako vie napísať všetky pocity či situácie- uveriteľne, autenticky, s citom. Musím povedať, že som si zamilovala Soňu od prvých riadkov, kdežto k Mii som si našla cestu až v samotnom závere. Veľa s tým má spoločné aj jej “normálnosť. Nie som zástancom umeliny a podobných „vtákovín“ na sociálnych sieťach. A Silvia nám na Mii ukázala ako tento zdanlivo dokonalý svet (ne)funguje. Rivalita, posmešky, šikana… smutné, no pravdivé a presne o tomto by mala čítať dnešná mládež. A viete čo? Aj ich rodičia, pretože Soňa a Mia, ale aj Artur nám dali jasný príklad rozdielnej výchovy a starostlivosti o dieťa. Nestačí nakŕmiť a ošatiť. Zaujímať sa je to, čo aj ofučaný tínedžer, ktorý chce mať pokoj, ocení. Možno neskôr a možno si to len v danej chvíli neprizná a možnosťou aj je, že ak tú pozornosť má, neváži si ju.

Zbožňujem štýl Silvie, jej jazyk, ktorým sa dotkne srdca i duše. Vidno, že témy týkajúce sa mládeže jej nie sú cudzie, aj preto knihu odkladám pre moju Pauli (10r.), verím, že o také 2-3 roky si knihu prečíta, pretože ja ju milujem.

05.12.2024

Možno si niekto pamätá, ako som na debut Claudie P. Torkan mala niekoľko pripomienok (subjektívnych, ako inak). Vyzdvihla som však už vtedy jej rozprávačský talent, štýl písania a rozmanitosť postáv. Rovnako si za tým stojím aj pri druhej časti série Stratené. Tentokrát však naozaj nemám čo vytknúť. Práve naopak, rada by som poukázala na prednosti a pozitíva príbehu.

Claudia napísala túto knihu dejovo akoby súbežne so Stretená v nenávisti. Hate odchádza a tu sa začína príbeh Lauren. Vidieť situácie, ktoré už poznáme z knihy Hate, v úplne inom svetle je naozaj perfektné. Práve tie premostenia som si vždy užívala najviac a zaspomínala, čo sa dialo s Robom a Hate… s odstupom času(a prečítaním Stratená v klamstvách) vnímam mnohé postavy inak. Páči sa mi, že život nepostojí len preto, že Lauren ma depky, ide sa ďalej a iné postavy si prežívajú svoje vlastné predpeklie, či vytúžený sen. Presne takto to chodí a vidieť to v knihe je pre mňa obrovské plus. Nechápem, prečo má/mal Nate povesť, akú mal, keď na letisku(pri odchode Hate) to už bol iný človek. Ale tento nový sa mi páčil a dúfala som, že zostane takýto. Ukotvený. Lauren určite nejednému čitateľovi spôsobila vrásky. Zachrániť celý svet by bolo akurát jej sloganom. Čo všetko bude musieť obetova, či a akým spôsobom sa jej rozhodnutia vypomstia, si prečítajte, veľakrát zostanete s otvorenými ústami. Interakcie s Natovou rodinou boli zaujímavé, záležalo od člena v akom zmysle… taký Oliver bol vždy ako oáza pokoja, kdežto Vincent- ten chlap by si zaslúžil riadnu terapiu už pred mnohými rokmi. Veľmi sa mi páčilo ako Lauren bojovala proti a zároveň aj za svoju minulosť. Bol to taký kontrast! Autorka sa s touto témou veľmi detailne a citlivo vyhrala. Čitateľa vtiahla do problematiky, nič nebolo pre postavy jednoduché a priamočiare, museli bojovať, občas doslovne, o životy seba aj milovaných. Postavy si tu prejdú bolesťou, manipuláciou, vášňou, neistotami, zradou, naučia sa odpúšťať, milovať, snívať o lepších zajtrajškoch.

Ako som predošlú knihu ofrflala, táto mi to vynahradila o 120%! Ak ani vás neopantala Stratená v nenávisti, dajte šancu Stratenej v klamstvách. Neoľutujete

05.12.2024

Kanadská autorka prišla s naozaj jedinečným nápadom, ktorý pretvorila do rotického románu. Mňa teda nápad nadchol a po knihe som poškuľovala naozaj dlho. Druhá časť ma čakala na poličke nejaký ten piatok, chcela som si najprv prečítať úvod dilógie, i keď na seba knihy nenadväzujú.

Ako som spomínala, nápad mladej vdovy, ktorá sa rozhodne posunúť v živote ďalej od smútku za stratou milovaného manžela, nájdenie hravých kariet vyrobené mŕtvym manželom na znovuobjavenie sexuality a nový fešný sused. Fakt z toho mohla byť perfektná kniha. Lenže, mňa až tak nenadchlo samotné spracovanie. Pretože aj keď je príbeh určený pre 18+ čitateľov, nejak mi to celý dojem pokrivkáva na samotnom deji.

Ak opomeniem niektoré prekladové perly (pinďour- áno, bavíme sa o “náradí riadneho kusu chlapa; alebo džusík- k tomu neposkytnem vysvetlenie, kto sa dovtípi, pleskne si po čele!), ktoré naozaj nepridávali bonusové body k scénkam, tváriacim sa veľmi vášnivo. Žiaľ, čítala som nespočet kníh, ktoré boli “len romantické a tieto momenty boli napísané oveľa precítenejšie, prepracovanejšie, elektrizujúcejšie, šťavnatejšie… Ďalšia vec, ktorá mi na príbehu prekážala, bola hlavná hrdinka sama. Alyssa sa sprvu prezentovala ako puritánska hanblivka, ktorá na potešenie tela ani nepomyslí. A zrazu? Je z nej hotová nymfomanka nemysliaca na nič iné! Jej sused je tiež zvláštny muž, i keď, skôr som verila jemu správanie či pohnútky ako Alysse. Karty boli fajn, škoda však, že sme nemali možnosť nahliadnuť na všetky úlohy :D celkom by ma zaujímali ďalšie výzvy, ku ktorým sa naši hrdinovia neprepracovali. Pripúšťam, že so stratou manžela sa Christine snažila narábať citlivo, no občas to bolo fakt otravné, priam zbytočné. Čo však autorke chválim, boli scénky s manželmi LaPageovými. Boli vtipné, dokonca v tých posledných zmienkach ma dokázali dojať.

No čo dodať na záver. Rozbehnutý maratón potešenia, do toho nejaké tie záblesky z bežného života postáv a zmienka o skutočnej láske fakticky po pár dňoch… nápadne to pripomínalo film pre dospelých na stránkach kníh. Za mňa je to veľká škoda, pretože aj rotický román može mať dej, skvelé zápletky a nemusí to byť len a len o samotnom akte, na ktorom tento príbeh stojí. Karty, plnenie výzvy a dej len tak v úzadí, aby sa nepovedalo.

24.11.2024

…odvážne, pre mládež, aj dospelých…

Zbierka piatich poviedok od českých autorov bola vcelku príjemným čítaním.

Kto ma registruje vie, že ja a poviedky nie sme kamaráti. Napriek tomu skúšam. Nejde o to, že by mi tento literárny formát prekážal, to vôbec. Skôr ide o moje vnímanie poviedky ako takej. Vždy mám pocit, akoby autor vynechal úvod, niekedy aj záver (pretože neznášam otvorené konce) a občas sa mi zdá, že aj stred- vtedy jadro poviedky zostáva mimo mňa. Som typ čitateľa, ktorý nemá rád hádanky. Buď autor napíše príbeh pre mňa zrozumiteľne, vtedy je všetko ok, alebo nie…

Ako je už z obálky aj samotného názvu jasné, poviedky sú príbehmi coming out-ov. Každý je iný, jedinečný, rovnako ako postavy v nich, avšak ich pocity sú tak smutne podobné.

Najväčšie obavy majú hlavní hrdinovia z toho, ako ich orientáciu prijme najbližšie okolie. V PĚTKRÁT OUT sú napísané aj naozaj pre mňa nepochopiteľné reakcie rodičov, ale taká je, žiaľ, aj realita.

Poviedky z knihy:
1.Lítej se mnou- Martina Vitmanová
Od knihy som mala aj vďaka prvej poviedke veľké očakávania, pretože bola skvelá. No moja eufória sa rýchlo vytratila.
2. V odborné péči- Vladislava Štorková
Štýl Štorkovej mi nesadol a kratučkým príbehom som sa prelúskavala doslova po jednej stránke za deň. Vôbec ma nebavila.
3. Na parchanty a mrchy-Lucie Huková
Opäť nádherný príbeh o knihovníkovi Martinovi a hetero(?) Petrovi. Tá dilema, čo vlastne chcem a kým som… spracované perfektne…
4. Jen ti chci připomenout- Eva Pospíšilová
Asi na preskačku, ale ďalšia slabota.
5. Lentilky- Tyra Hawking
No a záverečná? Znova fajn…
Isto to bude iba náhoda, ale podľa tejto knihy sa mi páčia len gej príbehy...

„Jakmile se hráz protrhne, voda se nezastaví.“

09.11.2024

Kto čítal Impulz vie, že Beky Leytonovi ušla. Ich príbeh sa však začína o pár hodín skôr a my sa dozvieme, čo úteku Beky predchádzalo, ale najmä, čo sa dialo po jej úteku. Leytona si fakt zamilujete. Jeho odhodlanie spoznať neznáme dievča je fascinujúce. Veru, tohto týpka som si v Impulze neobľúbila. Pôsobil na mňa ako frajírek, blbeček a kariérista. Lenže… vôbec taký nie je a aj svoje správanie voči Riley malo svoje dôvody.

Zamari skvele vymyslela Prahu, ešte lepšie Albánsko a Kóreu. Tieto destinácie, samozrejme navštívime spolu(?) s hlavnými hrdinami. A dôvod cestovania? Bekinu zanovitosť a oddanosť rodine musíte len a len obdivovať! Ich rodina to má neskutočne komplikované v mnohých ohľadoch, ale Beky musí robiť zásadné rozhodnutia za iných ľudí, ktorých miluje. Je ochotná vzdať sa aj svojich snov. I keď jej to láme srdce, má jasný cieľ, dôležitejší, ako jej osobné šťastie. A v tomto má Leyton sakramentskú smolu. Chce byť po Bekinom boku, pomáhať jej, byť jej oporou i čosi viac, lenže ona je zaslepená. Bráni sa “rozptýleniu a ide si za svojím hlava-nehlava.

Autorka napísala krásny príbeh lásky, ktorej v ceste stojí mnoho prekážok. Tlieskam za osvetu, ktorú Michaela vniesla do stránok knihy, silu viery a mentálneho nastavenia pri ochoreniach a v neposlednom rade silu lásky nielen tej romantickej, ale aj lásky k rodine a priateľom. Krásnym i osudovým obohatením sú nálepkové odkazy a nesmú chýbať ani tipy na výlety či zážitky z navštívených miest. Kniha nie je žiadna útla krehotinka, Leyton a Beky si zažijú dobrodružstvo, vášeň a čaká ich aj riadna búrka- nuda fakt nehrozí. V závere som hltala každé písmenko enormnou rýchlosťou, potrebovala som vedieť ako sa to všetko skončí. Aj som sa dozvedela a Leytonova veta BOLA SI PRVÁ je mnohovravná, ikonická a po nej sa, baby drahé, do Leytona buchnete ešte viac. Tak si čítanie užite aspoň tak, ako ja

06.11.2024

(SPOILER) …nový učiteľ, príťažlivosť, tajomno…

Napriek svojmu “pokročilému veku, stále rada siahnem po knihách pre mládež, či mladých dospelých. Poväčšinou sa týmito jednoduchými príbehmi nadchnem. Vcucne ma o dekády späť a užívam si príbehy, ktoré mi v mojej mladosti, na prahu dospelosti, neboli dopriate.

Rovnako tomu bolo pri knihe ANJELI NOCI. Užívala som si Varáčkovej jednoduchý štýl, zaujímavý dej, akým rozhodne bola tragédia, ktorá prispela k rozhodnutiu opustiť mesto, kde žili a začať odznova. Ema s bratom a mamou si na nový domov zvykli celkom rýchlo.

Páčil sa mi sused a nový kamarát Ivan. Svojou povahou sa nedal neobľúbiť a Eme v začiatkoch na novej škole veľmi pomohol. Mrzí ma, že v príbehu mal svoj účel a keď ho splnil, bol vlastne zbytočný(takmer polovica knihy bola bez neho). Adam bol záhadný, no čím som ho spoznávala viac, sympatický mi bol stále menej. Tie jeho výkyvy nálad a nepriame odpovede boli fakt otravné.

Ak opomeniem preklepy, naozaj som bola nadšená vyše polovicu knihy. Dokonca aj romantická linka, ktorá sa objavila akoby šmahom čarovného prútika, bola v mojich očiach fajn. Veď ide o stand alone príbeh. Načo otáľať. No potom sa to začalo kaziť(a neboli v tom len čitateľky, ktoré neraz spomenuli, že majú pocit, akoby sa ocitli v Twilight-e=často som tam tú údajne zjavnú podobnosť fakt nenašla; možno som ju len vidieť nechcela).

Prvé uf pre mňa prišlo v momente, keď Adam/učiteľ/priateľ vysvetľoval, čím je tak zvláštny. Ani keby mám 13, toto sci-fi by som,žiaľ, nezožrala. Ďalšie uuuuf, ktoré pokazilo dojem z dovtedy prečítaného príbehu, bolo naozaj… neviem ako to pomenovať, ale asi totálny trapas! Chápem, že autor knihu nepíše 4 dni(ako ja v priemere čítam), ale toto by sa naozaj diať nemalo(vraj chyba vydavateľstva a v inom vydaní je TOTO opravené= je “super, že si človek môže kúpiť “chybu vydavateľstva). No a posledné uf bol záver. Naozaj na pár stranách ukončená celá dráma, ktorá sa naťahovala pol knihy. A áno, druhá polovica knihy sa mi presne tak nepáčila, ako sa mi páčila tá prvá. Ema bola spočiatku rozumná maturantka, no po 130.stranách sa z nej stala mulica, ktorá si stoj čo stoj presadila svoje.

Odporučila by som vám Anjeli noci? Úprimne? Knihu z vydavateľstva Elist nie. Možno novšie vydanie od Motýľa bude lepšie, aj keď samotné jadro príbehu určite ostalo. Verím však, že re-vydanie má svoj význam…

15.07.2024

(SPOILER) …sexy, drsné, citlivé…

Aj také boli hlavné postavy knihy Veci, ktoré tajíme pred svetom. K tomu, že Nash a Angelina sú príťažliví, snáď netreba nič dodať. Obaja však mali drsné povolania- on, náčelník polície; ona, špeciálna hľadačka stratených vecí(pochopíte pri čítaní). No a ako názov knihy hovorí, obaja majú veci, ktoré taja pred svetom. A sú to veci citlivé…

Od autorky Lucy Score som prečítala Veci, ktoré v nás ostanú navždy a Na vlásku (preklad do ČJ). Tieto dielka sršali humorom od začiatku, a dokonca aj pri vážnejších pasážach ich autorka odľahčila svojskou dávkou humoru. V tomto prípade tomu tak nebolo. Síce ma to na jednu stranu zaskočilo, pretože pri oboch predchodkyniach som sa uškŕňala ihneď po začítaní, na druhú stranu, myslím, zvolila uveriteľnejšiu, chmúrnejšiu cestu.

Tento príbeh otvára Nash a jeho rozpoloženie po streľbe, ktorú vďaka súhre náhod prežil. Nič si z osudnej noci nepamätá, preto je jeho frustrácia a nalomená psychika opodstatnená. Dolieha naňho aj vzťah s rodinou, ktorý nikdy nebol vrúcny. Absencia lásky, nehy, a teda aj partnerky, najmä v tomto období spôsobí, že sa až nezdravo upne na novú susedku. Je ňou bývalá priateľka jeho brata Knoxa.

Sama to nemá v živote ľahké. Vzťahom sa Lina bráni zubami-nechtami. Tiež na to má svoje dôvody. Nash si ju však získa a napriek vášni, ktorá medzi nimi planie, si nahovára, že má všetko pod kontrolou a čochvíľa sa presunie za prácou inam.

Aj keď autorka má podobný vzorec dramatickej zápletky(čo je podľa mňa pochopiteľné, keďže ide o tú istú partiu kriminálnikov)ako v 1.časti série, vzťahová linka je úplne iná, plná emócií, vnútorných démonov… veľmi sa mi páčilo, že okrem Knoxa a Naomi sa tu mihli aj úplne nové postavy. Tie staré, ako Lucy a Sloan, nás tak akurát navnadili na ich vlastný príbeh.

Najemotívnejším momentom bola svadba. Určite táto časť zo zjavných príčin nenechá jedno oko suché.

Bola táto kniha lepšia? Horšia? Posúdenie nechám na každom z vás, rozhodne však bola iná. Autorka svojimi príbehmi ulahodí každej romantickej duši.

13.07.2024

Anne Wolff napísala sériu o Škole pre poníky. Naozaj, bývalá profesionálna jazdkyňa(mama) si s rodinou založila školu pre poníky. Na ich farme majú koní a poníkov dosť, preto ich musia naučiť, ako sa správať najmä pri deťoch. V dvoch častiach, ktoré vám predstavím, je hlavnou hrdinkou 10-ročná Monika. Miluje kone, poníky, ich farmu a prácu, ktorú treba denne vykonávať. Baví ju to a mama jej verí natoľko, že počas letných prázdnin má na zodpovednosti ich školu. Knižky sú písané v prvej osobe, Monika sa občas čitateľovi prihovára, niekedy len rozpráva svoj príbeh. Tieto krásne knihy sú aj edukačné, autorka opisuje správanie koní v určitých situáciách a veľkým plusom sú záverečné stránky kníh.

1.časť- Tajomstvo záhadnej jazdkyne
Monika začne rozprávanie svojho príbehu tým, že predstaví seba a svoju rodinu. Teší sa na prázdniny, ktoré má pred sebou a vrhne sa do povinností so školou pre poníky. Bude vymýšľať rôzne hry a aktivity pre jej štvornohých minitátošov. Nebude to vôbec jednoduché. Aby toho nebolo málo, Monika bude musieť zistiť, kto je záhadná jazdkyňa na čiernej kobyle, ktorá sa neraz zjaví sčista-jasna a následne zmizne…
Bonus- recept na sušienky a stránka s návodom na výrobu záložky s hlavným poníkovským hrdinom Princom

Autorka CAROLE MATTHEWSOVÁ u nás nie je celkom neznáma. Preložené sú už tri jej knihy do slovenského jazyka. Moje stretnutie s Carole bolo ako prvé rande, plné zvedavosti a očakávania.

Po tohtoročnej, nekonečne dlhej zime, som mala chuť na niečo, čo mi pripomenie leto, trochu tepla, vôňu mora a čas ničnerobenia. Obálka aj názov knihy vo mne evokovali všetko, po čom som túžila siahnuť a anotácia tiež neznela zle. Aké však bolo v skutočnosti čítanie knihy SLNEČNÉ DNI A MORSKÝ VÁNOK ?


Do príbehu som sa začítala hneď s úvodnými riadkami. Namiesto ľahkej oddychovej letnej knihy som ale dostala naservírovanú depresiu, žiaľ, smútok a ženu, ktorá sa s tým chcela vyrovnať (či utápať?) o samote. Celé jej trápenie si so sebou vlečie z Londýna. Uchýli sa na bratov hausbót v domnení, že bude sama a premýšľať nad ďalšími krokmi v živote. Nemôžem povedať, že by som s Jo nesúcitila. Aj keď nám autorka naznačuje, čo stojí za zármutkom hlavnej hrdinky, konkrétne príčiny odhaľuje len postupne, no myslím, že každá žena, čitateľka, vytuší tie pravé dôvody. Tu sa musím pozastaviť. Problémom vôbec nie je fakt, že čitateľ vie odhadnúť príčiny zlomeného srdca Jo. To ani nie, pretože autorka sa pekne vyhrá so slovíčkami. Užívate si atmosféru, ktorú zvolila pre tento príbeh. Problém môže nastať pre mnohé ženy, pretože Carole sa do oddychovej knihy rozhodla vložiť neľahkú tému. Keby jednu! Hneď dve, pre mnohé ženy pálčivé témy, ktoré sú citlivé, bodajú do sŕdc, vyvolávajú bolestné spomienky, či trpkú skutočnosť. Nemôžem tvrdiť, že by upozornenie na tieto odhalenia knihy odradilo čitateľky, niektoré možno áno, no myslím, že pre mnohé je práve toto neželané otváranie rán. Neprezradím nič konkrétnejšie, pretože s týmito udalosťami úzko súvisí príchod Jo do zátoky Cockleshell Bay a jej správanie. Spôsob akým sa vyrovnáva s momentálnou psychickou záťažou maximálne schvaľujem.

“S niektorými vecami v živote sa jednoducho nedá bojovať.

Jodie sa spoznáva s miestnymi obyvateľmi, umeleckým rezbárom Nedom, excentrickou Marilyn, majiteľkou kaviarne Idou a “živou sochou Georgom. Nájde si spoločnú reč s každým z nich, na oplátku ju prijmú medzi seba a snažia sa zmazať smútok z jej očí. Postupne sa Jodie rozpadávajú múry nedobytnej pevnosti, ktorú okolo seba postavila po všetkom, čím si prešla. Jej chuť k životu sa obnovila a začínala sa tešiť na každý nový deň, občas aj s úsmevom na perách.

“ Musíš sa vzchopiť, odraziť od dna a žiť ďalej. Nech si zažila čokoľvek. Život sa má žiť.

Mojou najobľúbenejšou postavou v príbehu bola Marilyn. Jej entuziazmus a chuť do života boli nákazlivé, nečudo, že si ju Jo zamilovala. Jej AHOJČEEEK a nezmyselné používanie emotikonov, či komolenie zaužívaných prirovnaní bolo veľmi príjemným odľahčením a neraz som sa schuti zasmiala. Marilyn si v živote prešla kde-čím, napriek tomu sršala optimizmom, rozdávala lásku, porozumenie, súcit. Nebolo človeka, ktorého by si táto kyprá a hlučná žena nezískala.

Okrem ťažkých tém je tu, samozrejme, aj oddychovejšia časť knihy, kde vznikajú nové priateľstvá, zbližovanie a šancu dostane i láska. Ako to dopadne, si už budete musieť prečítať v knihe.

Aby som sa ale vrátila k tej “letnej oddychovke, ktorú som od príbehu čakala, som bola dosť zmätená najmä z počasia. Síce sa príbeh začína na konci marca, je pochopiteľné, že v Anglicku nebude ideálne jarné počasie. Miatlo ma hlavne oblečenie a obutie postáv. Jedna si zaobstará prešívanú bundu, čiapku, rukavice a šál, druhá chodí v lodičkách, či sandáloch na platforme. Napriek tomuto zmätku, autorka opísala krásy ostrova na jednotku. Vďaka jej slovám bolo veľmi ľahké si predstaviť slnečné lúče na pokožke, cítiť vietor vo vlasoch , dokonca aj vôňu mora.

Matthewsová sa vyžíva v opisoch a pokiaľ vám v knihách nevadia, Slnečné dni a morský vánok si užijete. Myslím, že vás príjemne prekvapí aj význam pomenovania knihy.

Síce kniha nie je pre každého, určite sa bude páčiť čitateľom, ktorí preferujú nie typické romantické čítanie. Carole skĺbila nádherné prostredie, sympatické postavy, neľahké osudy, ťažké témy s novými výzvami, priateľstvami i láskou. Príjemný mix a hrejivý príbeh nájdete na stránkach knihy, ktorá vás musí zaujať už svojou obálkou. Ja vám ju rozhodne odporúčam.

06.07.2024

Príbeh sa odvíja striedaním dvoch uhlov pohľadu. Tu som mala problém a riadny! Nevedela som si zapamätať takmer do polovice knihy, ktorá postava je ktorá, kto je Ben a kto Arthur. Naozaj som bola až frustrovaná. Každá z postáv mala svojský štýl, svoje hobby, priateľov, rozličné rodinné zázemie a vďaka tomuto som ich vlastne rozlišovala,nie podľa mien, čiže meno na začiatku každej kapitoly mi bolo fakt nanič :D

Veľmi sa mi páčila myšlienka ako sa v obrovitánskom meste dvaja ľudia náhodne stretnú a hľadajú si cestičky, ako sa k tomu druhému dostať. Toto pátranie sa mi naozaj pozdávalo, takisto sa mi veľmi páčilo, že jeden chlapec mal láskou zlomené srdce, druhý bol absolútne vo všetkom neskúsený. Ich rozpačité prvé rande, prvé druhé rande, opravné rande atď, pôsobilo realisticky. Kniha bola plná vnútorných monológov a obáv, čo si ten druhý pomyslí, vzájomného spoznávania, v pozadí boli problémy ich kamarátov ako osvieženie príbehu.

Som spokojná so záverom, pretože sa to zvrtlo a ich vzťah vyzeral kadejako. Keby som knihu čítala dávnejšie,tak si poviem, že máme nádej na pokračovanie, ale pokračovanie je už vonku a preložené aj do slovenčiny. Veľmi sa z toho teším a som zvedavá, ako to autori poňali, ako sa so vzťahom Bena a Arthura popasovali, keďže jedna z postáv (áno, opäť neviem kto je kto)je z New Yorku, druhý z Georgie a vlastne aj kvôli štúdiu na univerzite sa nemohli stretávať aj keby chceli, čiže život im podsúva určité prekážky a naozaj som zvedavá ako sa s nimi postavy popasujú. Epilóg mi vyčaril úsmev na tvári a verím, že v konečnom dôsledku sa dočkám krásneho happy end-u.

Musím povedať, že tieto dielka, YA LGBT romány, sa mi čítajú naozaj veľmi dobre a parádne si ich viem užiť.

Vrelo odporúčam, pokiaľ hľadáte oddychovku prvej lásky a samozrejme, pokiaľ vám nevadia vzťahy rovnakého pohlavia.

04.07.2024