Vknihách komentáře u knih
Naivne som si myslela, že prvé dve časti série boli skvelé, vtipné a šteklivé. Že už lepšie knihu v sérii nebudú. Nie, opäť mením názor. TÁTO taká bola lepšia…
Obdivujem slovenský preklad najmä čo sa názvov série týka. Krásne sa vyhrajú s našim jazykom; predstavia trefný, vábivý titul.
Hneď na začiatok poviem, že z predošlých častí som nadobudla dojem, že Robie je afroameričan. Preto ma zarazil sexi chlap na záložke a obálke (niežeby černoch nemohol byť sexi,ale nie je to môj typ). Z opisu Monty som sa dozvedela, že som nemohla byť ďalej od pravdy… jeho pravým opakom je malá ryšavka a protiklady sa priťahujú. V tejto knihe extrémne! A funguje im to. Teagan nesklamala a opäť stavila aj na netypické domáce zvieratká, vtipné dialógy a vymieňanie správ, vďaka ktorým stránky odsýpali jedna radosť. Ako ja,aj autorka má rada striedani kapitol z mužského a ženského pohľadu, takže v tomto som maximálne spokojná. A zápletky? Najlepšie z celej série. Autorka to proste vie. Úprimne, dospelé krásne panny mi v knihách idú na nervy a je to pre mňa neuveriteľné. Avšak Teagan s Monty nespravila hlúpu naivku či svätcu. Práve naopak. Monty sa mi veľmi páčila. A autorka nezostala dlžná nič ani historkám o vymýšľaní mien…je to bláznivá ženská a ja ju radím k mojim obľúbeným autorkám. Som nesmierne zvedavá na ďalšiu knihu zo série. Z môjho pohľadu, NEDÁM TI (VEDIEŤ) bude ťažké prekonať. A posledný postreh: som sklamaná, že sa tentokrát v poďakovaní neušla prekáračka na účet Colleen Hoover XD
Ešte vlani som čítala prvú časť série s názvom CÍSAŘOVY ČEPELE. Po dočítaní Prozřetelnosti,som si musela kúpit e-book,lebo som potrebovala vedieť, čo sa stalo môjmu miláčikovi Valynovi X(.
No ale poďme pekne po poriadku.
Čepeliam som dala 4*,aj keď bola kniha skvelá. Ťažko sa mi začítavalo a z troch hlavných postáv som si zamilovala vyššie spomenutého Valyna. Sestra Adare mala veľký potenciál, ktorý naplno ukázala v druhej knihe. Často som ju ľutovala, často obdivovala,no na konci som jej nevedela prísť na meno. Možno (asi určite) som celkom nepochopila jej počínanie. Prečo sa zachovala tak chladnokrvne?! Stále som z toho v šoku. No a tretí súrodenec, cisár Kaden hui'Malkeenian bol v prvej časti fackovacím panákom mníchov,ale žasla som ako sa prejavil,vzchopil, začal politikárčiť, taktizovať a preukázal svoju prefíkanosť vo viacerých situáciách.Aj keď sa mi opäť kniha čítala pomalšie (drobnejšie písmo, väčší formát),toto bolo proste WAU!
Od samého začiatku sa niečo dialo. Autor nadviazal tam,kde skončil a čitateľovi nedal vydýchnuť. V beznádeji Adare a túžbe po pomste keď zistila,kto zavraždil jej otca, cisára,urobila viacero obdivuhodných rozhodnutí. Valyn chránil svojho brata Kadena a on sa snažil ochrániť trón.
V knihe boli zaujímavé rodinné stretnutia aj nutné odlúčenia. Kopec,kopec nečakaných zvratov a situácii, ktoré by ste rozhodne nepredpokladali. Tiež plno bojových scén, dosť násilia až brutality. Páčilo sa mi, ako Brian z,na prvý pohľad, nezaujímavých vedľajších postáv spravil postavy, ktoré hýbu dejom! Naozaj perfektné! Na scénu vstúpili vraj vyhynutý csestriim, krvilační Urghulovia, nenápadná Triste mala veľký podiel na zápletkách (a to som si myslela, že ju nechajú v horách XD ),kettralovia, lebka Pyrre, či údajne mŕtvy lích Balendin. Fantasy až tak často poslednú dobu nečítam a ak ste aj verní inému žánru, nič to,po tejto sérii rozhodne siahnite! Ja už sa neviem dočkať,kedy dočítam poslednú časť,aby som vedela ako to so súrodencami a najmä s ohrozeným Netesaným trónom dopadne.
Dámy a páni,toto bola depka! Od začiatku do konca. Príbeh sa začína ponuro, cítite, že sa niečo zásadné stane, čo ovplyvní celú knihu. Rozprávačom je hlavný hrdina,Kyle. Teší sa na budúcnosť blízku, aj tú, ktorú si nalinkoval so svojou priateľkou Kimberly. Ich vzťah nie je dokonalý, majú často spory, no Kyle verí, že je to láska na celý život. Vidí to Kim rovnako? Už anotácia prezradí, že nehodou príde Kim o život a Kyle sa opúšťa. Okrem bolesti fyzickej,sa utápa v ľútosti nad stratou životnej lásky,nad vopred naplánovaným životom,mama sa oňho strachuje a najlepší kamoš v podstate prišiel o dvoch blízkych ľudí. Až jedného dňa stretne Marley na cintoríne. Ona chápe jeho bolesť.
Autorky píšu skvele. Ich prvotinu zbožňujem. V tomto prípade mi však neulahodili. Takmer polovica knihy,odkedy sa objavila Marley sa zdala byť nudná. Stále som čakala kedy príde zvrat, pretože prísť jednoducho musel. Môj bože! A aj keď bol perfektný,naozaj som sa obávala,ako tento príbeh autorské duo zakončí. Mala som obavy, že nevymyslia nič originálne. Síce to zakončili celkom fajn,no podľa mňa,pred finále to bolo trošku prekombinované. Síce je mozog a psychika záhadou a nikdy sa vopred nedá odhadnúť ako veci dopadnú,v tomto prípade si autorky zaručili, verím, že nielen moju, plnú pozornosť ubúdajúcimi stránkami. Som zvedavá na ich ďalší príbeh. Či bude(pre mňa) lepší ako Na pár krokov, či horší ako Po celý čas
Kórejská dievčina, vlastným menom Čo Su-džin, kreslí prenádherne. Keď si do googlu, či pinterestu zadáte jej umeleckú prezývku, vyhľadávač na vás vypľuje nespočetné množstvo obrázkov. Farebných aj čiernobielych. Na veľkú radosť fanúšikov (stálych aj tých nových, ktorí sa o ilustrátorke dozvedeli vďaka knihe)sa Äppol rozhodla svoje diela zoskupiť do tohto oku lahodiaceho diela. V knihe je ponechaný pôvodný text v kórejských znakoch(niektoré pripomínajú postavičky v rôznych polohách,to si všimla pri čítaní moja dcérka) s textom preloženým do slovenčiny. Vo viacerých recenziách sa ľudia rozplývajú nad poéziou….ja nie som fanúšik poézie ako takej, takže aj keby som si text nečítala, vôbec by mi to nevadilo. Ja s Pauli sme ochkali,achkali a híkali nad kresbami. Skutočne nádherné! Kniha je rozdelená na niekoľko častí. Ročné obdobia,sny alebo inšpirované známymi (rozprávkovými) príbehmi ako Malý princ či Peter Pan. Na konci knihy sú kartičky\ pohľadnice, ktoré si môžete vyfarbiť (niečo ako luxusné antistresové omaľovánky-lebo tieto kartičky chcete vyfarbiť tak,aby ste sa ani pred autorkou za ne nemuseli hanbiť!)
Rozhodne sa ku knihe budem vracať. Väčšina obrázkov ma chytila za srdce a ak by som si mohla vybrať niektoré z nich vo veľkosti obrazu,rozhodne by zdobili steny nášho bytu.
Po knihe o Andersovi Breivikovi som si povedala, že po autorke ešte určite siahnem. Jej štýl je perfektný. Bola som zvedavá na ostatné jej knihy a práve Kníhkupec z Kábulu je jej najznámejšie dielo.
Åsne bolo umožnené pobývať v rodine kníhkupca niekoľko mesiacov. Sultán Chán(ako ho Åsne pomenovala, chrániac tak skutočnú identitu podnikateľa a jeho rodiny)ako rešpektovaná hlava rodiny,rozhodoval o každom a všetci bez výnimky ho poslúchali. Matka, sestry, bratia, synovci...Ako najstaršiemu chlapcovi sa mu dostalo všetkého, najmä vzdelania, aj keď boli chudobní. Hneď v úvode som dostala pomyselnú facku. Epizóda,kde sa Sultán (myslím, že už bol 50tnik)rozhodol vziať si ako druhú manželku 16-ročnú príbuznú. Jeho dovtedy jediná manželka musela s pokorou prijať mladú ženu, prenechať jej miesto nielen v spálni,ale napriek nesúhlasu rodiny s druhou svadbou,potupu "starej" manželky zavŕšil tým, že im osobne musela navliecť zásnubné prestene. Lebo Sultán to tak chcel. Už tu,a to bolo vskutku v úvode príbehu Chánovcov,bolo jasné ako sú vnímané ženy v Afganistane. Vďaka Åsne sme mali možnosť nahliadnuť do života každého člena rodiny-v značnej miere ovplyvnený Sultánovými príkazmi a rozhodnutiami. Ženy to mali\majú naozaj ťažké,no ani chlap, ktorý nemal to šťastie, že sa narodil ako prvorodený, nič nevyhral. Neviem do akej miery autorka sprostredkovala skutočné pocity postáv a koľko toho si domyslela,ale podala celý príbeh perfektne. Po každej kapitole som si vravela...JE TOTO MOŽNÉ V 21. STOROČÍ?
Ženy ako slúžky, zahalené, podriaďujúce sa každému, najmä tie mladé. V závere príbehu sa mi až vlasy dupkom stavali, čo všetko pretrpela Lejla, Sultánova najmladšia sestra.
V úplnom závere knihy Michal Hvorecký šokuje!V afgánskom kníhkupectve majiteľov syn pil kofolu! Poznal bryndzové halušky, lokše a pivo! Milovník československého dizajnu a kuchyne sa nájde asi všade XD
Moja prvá skúsenosť s touto autorkou dopadla nadmieru uspokojivo. Už upútavky a úryvky vydavateľstva na knihu Cena za bozk sľubovali perfektný príbeh a ten som aj dostala.
Úvod bol z pohľadu hlavného hrdinu Masona. Nie je tajomstvom, že popri štúdiu pomáhal mame s financiami tým, že predával svoje telo. Práve na začiatku sa dozvedáme ako sa to všetko začalo,no postupujúcim príbehom,kde už bola rozprávačkou Reese, vidíme aj odvrátenú stránku takéhoto povolania. Nie je to len o "pekných" peniazoch,ale aj o odsudzovaní,predsudkoch a nálepke. Ani Reese to nemá v živote jednoduché,doslova utiekla zo svojho rodiska na opačnú stranu krajiny k rodine,kde navštevuje miestnu vysokú školu. Jej príbeh je až šokujúci a dozvedáme sa ho len veľmi pomaly. Veľmi sa mi páčila (aj keď v úvode som bola zhrozená, akým spôsobom musela Reese vpadnúť do brigády)linka so Sarah s DMO. Reese starostlivosť o ňu zvládala perfektne a bolo krásne, aké puto si medzi sebou vytvorili.
Celkovo autorka píše príjemne, do príbehu zakomponovala viacero zvratov a zápletiek a tu musím vyzdvihnúť práve tú finálnu. X( Takto som stískala oči, prečo to musela dokafrať takýmto klišé koncom,ale vytrela mi zrak! Takýto záver som naozaj nečakala a som veľmi, veľmi spokojná. A v epilógu sme sa dozvedeli aj čerešničku na torte, čo sa stalo s pôvodcom Reesených problémov. Cena za bozk je romanticko-iskrivá pecka s kvapkou erotiky,kopou zvratov a perfektného mixu ľudských pováh. Na konci knihy je "návnada" na ďalší diel série a teda... vyzerá to byť na rovnakú pecku akou bola prvá časť
Ako inak, neprečítala som si anotáciu. Od Wilde-a som dávnejšie čítala Cantervillské strašidlo, ktoré bolo veľmi príjemným čítaním. Predpokladala som, napriek názvu, že pôjde o nejakú "historickú paródiu" alebo niečo v tom zmysle. Počas čítania som si uvedomila, že vlastne ide o obyčajné porno :| Áno,aj som to dočítala (musím povedať, že autor tejto novely mal aspoň akú- takú fantáziu, na rozdiel od knihy s názvom Sexie-deníček nymfomanky :\ ). V skratke, Lady Fuckinghamová sa už v úvode knihy zmieni o tom, že je smrteľne chorá. Asi len zo zvedavosti, na akú záhadnú chorobu to vlastne umrie, som pokračovala a vytrvala v čítaní. Zvláštne bolo, že už v dvanástich rokoch sa začala sexuálne vzdelávať- to ma trochu zaskočilo ,ale vlastne celkovo príbeh je dosť taký bizarný. Ale kvitujem, že to bolo poňaté ako príbeh. Áno, bolo tam veľa sexuálnych scén, veľa sexuálnych opisov, veľa z vrhlostí, ale odhliadnuc od toho to malo aj dej.
Porno nevyhľadávam, nie je to moja šálka kávy, ale ani neodsudzujem sympatizantov tohto žánru, preto hádam ani neviem dostatočne oceniť snahu autora (nech už je ním ktokoľvek), tak je hodnotenie aké je.
Aj keď sa kniha nazýva Tajomný les, v jednotlivých príbehoch ide hlavne o samotné zvieratká žijúce v ich prirodzenom prostredí. Bohaté a krásne ilustrácie dokážu aj malým deťom predstaviť rodiny zvieratiek a ich bežný život. Každá dvojstrana sa venuje inému živočíchovi, prípadne jeho "susedom". Textu je poriedko, ale vystihuje ilustrácie na stránkách. Pre rozvoj detskej pozornosti máme na každej stránke otázku a samozrejme, detská všímavosť sa prejaví ihneď. Teda aspoň u nás. Pauli odpovedala aj na tie otázky, ktoré si položila sama. Týkali sa zvieratiek na obrázku. Rátala, opisovala- vytvárala si vlastný príbeh…. V závere autorka vytvorila priestor na bližšie spoznanie hlavných aktérov knihy- rôzne druhy obyvateľov lesa a ich dĺžku života, spoločenstvo,v ktorom sa v prírode bežne vyskytujú, veľkosť svorky, dĺžka života a iné zaujímavosti.
Knižka je určená pre detičky od 4 rokov a podnadpis
ILUSTROVANÝ SPRIEVODCA PRE NAJMENŠÍCH MILOVNÍKOV PRÍRODY
by nemohol byť trefnejší.
Príbeh je rozprávaný v kapitolách,kde sa striedajú traja súrodenci,deti cisára Sanlituna, ktorý je zavraždený. Jeho dcéra je síce najstaršia,ale na trón dosadnúť nemôže. Tak ju otec menuje aspoň ministerkou financií a verí, že sa jej podarí odhaliť vraha, pretože na cisára už bolo spáchaných niekoľko atentátov. Adare ma bavila najmenej,no možno to bolo tým, že ako postava mala najmenej priestoru. Cítim, že sa v tejto postave skrýva veľký potenciál a dúfam, že ho Brian využije v ďalších častiach série. Tieto časti boli pretkané Adarinou nenávisťou, honbou za vrahom a slepou snahou odsúdiť ho na smrť…
Kaden, prostredné dieťa pokračovateľa rodu Malkeenianov,a budúci cisár je v horách na učení u mníchov. Našťastie v knihe sú aj vysvetlivky, pretože vo fantasy svete sú názvy, ktoré sa jednak ťažko vyslovujú a zároveň by sme u väčšiny len hádali ich význam. Kaden ma bavil v prvých kapitolách,kde sme sa len zoznamovali…Potom mi už pripadal ako taký trtko. Síce v závere mi padla sánka nad tým,ako sa zachoval a čo dokázal,ale veľmi v mojich očiach nestúpol. Tieto kapitoly ma príliš nebrali,ale…
Valyn-to bola láska od prvej zmienky. Ako jediné dieťa cisára nemal "planúce",ale tmavé oči,preto nemohol nastúpiť na trón. Okrem toho,na rozdiel od brata, ktorý žil s mníchmi,sestry, ktorá žila v luxuse paláca,sa Valyn takmer denne snažil o svoje prežitie. Mal sa totiž stať kettralom- bojovníkom,zabijakom,vojakom= kompletný vraždiaci balík. Napriek tomu bol citlivý,oddaný priateľom a neraz bol za svoj pôvod šikanovaný.
Valyn s Kadenom v závere vytvoria parádnu zápletku a Adare zistí niečo, čo jej "vrazí dýku do srdca"...
Ako celok je to naozaj skvelý príbeh a pokračovanie, verím,bude ešte lepšie.
Môj prvý kontakt s Mawerom. A nebola som "na vetvy"...
Ako inak, započúvala som sa do audioknihy bez toho, aby som vedela o čom je. Nalákali ma na ňu instagram posty a hodnotenia. Po prvej kapitole som si prečítala na internete anotáciu, nadalo mi to XD Bola som príjemne prekvapená, čo obsah sľuboval a tak som sa započúvala do príjemného prednesu Lucie Pernetovej. Na to, že autor čerpal zo skutočných udalostí 2. svetovej vojny, kedy britská armáda verbovala na špeciálne úlohy ženy, to pre mňa nebolo dychberúce dielo. Hlavná hrdinka akoby si neuvedomovala náročnosť misií a jej prípadné následky. Samozrejme, je nádherná, inteligentná- taký agent 007 v sukni :\ všetko jej ide ako po masle\ no mám skôr dojem, že mala viac šťastia ako rozumu. Niektoré pasáže mi prišli zdĺhavé a nudné a iné akoby neboli z tejto knihy (úvahy o láske, sexuálne scény a podobne). V závere som bola napätá ako celá misia dopadne. Aj hlavná hrdinka bola vystresovaná, pod tlakom a mňa posledné slová sklamali. Opäť otvorený koniec (tie neznášam). Ale dočítala som sa, že autorova kniha Provazochodkyně by malo byť pokračovanie, tak mu je odpustené a Marian Sutrová dostane šancu vylepšiť si renomé
O tejto knihe ste už toho isto veľa počuli, veľa recenzií zahliadli a úprimne, tiež som tých, ktoré by príbeh Massima a Laury chválili, veľa nevidela. A úplne oprávnene :\ Tak,ako sa dokážem stotožniť s príjemnou recenziou,u mňa síce nie je zvykom kritizovať,ale dokážem sa stotožniť aj s recenziou s výhradami k príbehu. Áno, prvú časť s názvom 365 DNÍ som celkom pochválila (až na hlavnú hrdinku),v pokračovaní dej nezachránil ani temperamentný mafián Massimo,ani zápasník MMA, ani maďarský "gej",ani….no,nikto… autorka si na seba nasúkala príliš veľa a nejak mám dojem, že sa z toho sama nevie vymotať. Veľkým zápletkám predchádzajú nudné stránky, ktoré záver síce zachránil a asi to jediné Lipinsku zachránilo pred absolútnym prepadákom. Nie som profesionálny kritik,ale s kľudným svedomím si dovolím povedať, že naše vydavateľstvá by po týchto knihách ani neštekli. Možno je to prehnané tvrdiť,ale vidím aké sú nároky na našich autorov, a akí sú skeptickí a nároční slovenskí čitatelia.
Čo sa týka samotného deja,bol pritiahnutý za vlasy viac ako v prvej knihe. Laura by mala brať lieky nielen na srdce,ale na hlavu by jej tiež jedine prospelo. Massimo je milujúci manžel (nejak som ale nepostrehla tie detaily, kedy tú nehynúcu lásku prejavuje) a vzápätí sa mení na talianskeho chrapúňa…
Zvláštne,no Blanka sa opakuje nielen v sexualnych scénach (ani ich nerátajte :\ ),ale ako som spomínala v recenzii 365 DNÍ,bola som zvedavá aké zápletky vymyslí (keďže všetko možné naplácala hneď na úvod)...neprekvapila… okrem obšmietania sa iných mužov okolo Laury a žien v blízkosti Massima, únosu (sorry,spoiler :D ) a rizikového tehotenstva, čo sa dalo čakať...no tu sa musím pristaviť! Lipinska predtým,ako vymyslí diagnózu a sexuálne scény,mala by to nejak rozumne doladiť, pretože toto tu značne pokrivkávalo.
Čo mi ešte nesedelo bol preklad. Toľko mi to vŕtalo v hlave, až som na to prišla... slovník patrí mužovi a bolo to citeľné najmä pri sexuálnych scénach. Neviem,no pár kníh mám načítaných a proste... ženy volia iné slová a slovné spojenia. Rozhodne však netvrdím, že je preklad ZLÝ! To nie! Je len iný..
Ale! Bola som aj veľmi potešená. Úvod bol z pohľadu Massima a naozaj som sa potešila, že kniha bude písaná z oboch pohľadov. Hm...bola som oklamaná, pretože okrem úvodu svoj "štek" Massimo nedostal. Takže okrem záveru a krásnej obálky ma kniha nijak zvlášť nenadchla.
Túto autorku nemám až tak načítanú. No keď zbadám meno Vi viem, že to bude vtipná oddychovka. Aj bola! Najmä keď sa ku koncu knihy hlavná hrdinka premenovala z Ireland na Irmu,to som kukala ako puk(asi bolo veľmi zložité preložiť vetu s vyskloňovaným menom Ireland- stačí zmeniť slovosled a jazykolam s menom by bol fuč aj bez premenovania postavy). Taktiež je pre mňa zábavné,ak je hlavná hrdinka opísaná úplne inak,ako ju znázorňuje postava na obálke. Napriek tomu, vtipné boli aj konverzácie medzi "Irmou"(haha)a Grantom, či jej spolubývajúcou. Veľmi ma zaujímalo, čo bolo dôvodom Grantovho správania. Tušila som čo sa asi stalo,kedy a prečo,no aj tak ma ten osudný moment doslova ochromil. Zavrela som knihu a predstavovala si,ako je niečo také možné… prečo k tomu muselo dôjsť?! Tiež mi nejde do hlavy láska 12-14 ročných detí, ktorá vydrží do dospelosti(ale ja som z tých, čo by mali pochybovať asi najmenej :D). Hlavná zápletka mi žiaľ bola zrejmá,odkedy vyšli z reštaurácie. Presne som vedela čo, kedy a ako sa stane a taktiež,ako to dopadne. A tu mi to vadilo. Naozaj,pri niektorých knihách si poviem WAU,ZMÝŠĽAM AKO AUTORKA! Tentoraz to bolo pre mňa- VÁŽNE?!TO UŽ NIČ LEPŠIE NEBOLO V PONUKE? Žiaľ, občas sa to stane.
Túto, kadejakým žánrom liznutú knihu, som čítala vďaka knižnej štafete.
Vidím ódy na túto knihu a ja sa pýtam samej seba, či som náhodou nečítala iný výtlačok :| a možno je práve takto vesmír v rovnováhe...niekto vychváli, niekto ofrfle a všetci sú spokojní (buď pri čítaní, alebo pri dočítaní so slovami- uf,chvalabohu, je to za mnou)...
Nie, nie, výnimočne nebudem k príbehu naklonená. Prečo? Hm… U mňa ako čitateľa toto nefungovalo. Rešpektujem, ak sa niekomu kniha páčila, avšak, je to pre mňa nepochopiteľné X|
Takmer do polovice som sa nudila. Ale priznám sa,na začiatku som bola neraz rozčúlená… ako sa v deň pohrebu môže niekto rozhodnúť, že bolo smútenia dosť? Dobre, niesli smútok za zosnulého dosť dlho a šlo to tam ako pri rúbaní stromov,ale aj tak! A na kare oznámiť radostnú novinu a všetci, povinne, tešte sa X( Vraj má dobrá kniha vyvolať emócie...fajn,u mňa ich vyvolá aj nedobrá-evidentne…
Druhá polovica knihy ma síce zaujala,ale… áno,ALE :\ autorka si fičala na niečom silnom. Podľa mňa,toto nebolo ani hororové, skôr mysteriózne a psycho, odľahčené romantickou linkou. Záhady boli divné, hlavná hrdinka mi prišla ako rozpoltená osobnosť, sestry zvláštne, otec magor, macocha do seba zahľadená trúba… Ja fakt netuším, čím to bolo,ale pri veľkom finále som sa nahlas smiala….v konečnom dôsledku to pre mňa bola hlúposť -_- celý príbeh! Mala som dojem, že ani v 3\4 knihy sama autorka vlastne nevedela ako príbeh skončí. No a skončil unáhlene (na moje šťastie, ďalších 200 strán psychózy by som už isto nezvládla). Nad hodnotením som premýšľala dlho. A teda, u mňa to nezachránil ani úžasný Cassius a bohovia
Prológ je chytľavý. Ako inak. Prvou kapitolou sa vám môže zdať, že ste siahli po inom žánri, aký sľubuje obálka. Hlavná hrdinka Soňa sa zberá na rande naslepo, ktoré jej dohodla kamarátka. V reštaurácii jej padne zrak na osamoteného čítajúceho chlapíka, ktorý žiaľ,na ňu nečaká. Rande dopadne katastrofou,presne tak ako Soňa očakáva, avšak čítajúci chlapík sa jej znenazdajky prihovorí. No,keby mne niekto podobne opíše začiatok knihy,nenadchnem sa. Našťastie,nečítam anotácie a už vôbec nie na Dominovej knihy. Jej štýl mi sedí a opäť mi zamotala príbehom hlavu. Viki je(podľa mňa)majsterka v zavádzaní. Podhodí vám indície a či jej uveríte,je len na vás. Podľa toho vás záver šokuje alebo nie. U mňa to je tak...aj tuším ako to je,ale aj tak zostanem prekvapená… Autorka sa zameriava na detaily bez zbytočných opisov, vyhrá sa dokonale s každou postavou a ich psychológiou,dej má do detailov premyslený s perfektnou gradáciou. Taktiež si dá záležať na grafických detailoch. Obálka je trefná, absolútne sedí k príbehu a každá kapitola sa začína žiletkou (rovnako ako v predchádzajúcej knihe S úctou, Priateľ listom). Čo sa týka záveru, až ma zamrazilo o_o povedala som si iba OU :\ ak teda čakáte "hepyend", čakáte márne! Dominová nepíše sladké, otrepané závery. Píše,akoby z reálneho života,kde sa nič nemusí zdať také,ako to vyzerá na prvý pohľad a nie vždy sa všetko končí šťastne….k tejto knihe by som prijala príbeh Soni a jej rodiny po rokoch...
Ďalšia prenádherné ilustrovaná knižka z vydavateľstva Stonožka sa dostala do rúk aj nám. Keďže som vedela čo je v balíku,otvorila si ho Pauli. Knižka sa jej zapáčila na prvý pohľad a musím povedať, že v priebehu pár dní ju prelistovala aspoň 400 krát. Kým sme si k nej sadli a prečítali si skromnejší text, obrázky už poznala naspamäť a bola zvedavá, čo sa za písmenkami skrýva- aký príbeh- aby si vedela dotvoriť ilustrácie dejom.
Teraz však už o knižke budem hovoriť sama za seba. Mala som dojem, že autorka zabudla na text. Okrem toho, že na jednej dvojstránke je maximálne jedna veta, aj to skromná, niekde je úplne vynechaná. Je to subjektívny názor, pretože ja osobne nemám rada, keď si musím vymýšľať text alebo nahliadnuť akoby do hlavy autorky a dotvoriť vlastný príbeh na základe ilustrácií. Pre mňa je to ťažké.
Na druhej strane, mali sme priestor s dcérkou sa o príbehu rozprávať. Knižku sme si čítali počas víkendového popoludnia (už poobede nespráva)a od lesov a ich záchrane, sme prešli do Googlu a vyhľadávali sme reálne obrázky tukoňov
Čiže, menšie zhrnutie,mojej malej zatiaľ nečitateľke, sa knižka veľmi páčila.Ja som z nej však až taká nadšená nebola; samozrejme ilustrácie sú nádherné,no mne strašne chýba v knihe text a preto knihu, žiaľ, hodnotím ako priemernú.
Netypický hlavný hrdina,ktorý sa každý deň budí v tele niekoho iného. V tele svojej vekovej kategórie, v blízkosti predošlého tela, ktoré A(tak sa hlavný hrdina volá)jeden deň okupoval a extra zaujímavosťou je, že si A to telo nevyberie sám,ani to, či pôjde o dievča alebo chlapca(snáď mi rozumiete). Pre mňa bolo celé toto ako autor vymyslel neskutočne fascinujúce. Príbeh sa začína tak, že sa A zobudí v tele chlapca, ktorý svoju priateľku iba využíva, správa sa k nej zle, ba priam kruto a od prvej chvíle cíti, že sú to spriaznené duše. Prežijú spolu nádherný deň a A je to veľmi ľúto, pretože ďalší deň je v inom tele. Táto romantická linka bola zaujímavá už len tým, že hlavní hrdinovia zápasia s prekážkami ako sa stretávať, keďže A je každý deň v inom meste, a ako sa Rhianon bude vysporiadavať so zmenami tiel,v ktorých sa A 'uhniezdil'. Autor to zvládol perfektne! A aby to nebolo len o romantike, tak si David naložil na plecia, so zmenou tiel,ktoré A vystriedal, aj náročné témy, ktoré sa týkajú tínedžerov. A sa ocitol v tele krásky, geja,lesbičly, feťáka, šprta, hudobníčky, v tele dvojčiat(áno,oboch bratov- dvojičiek 2 dni po sebe), neplnoletej prisťahovaleckej upratovačky luxusných bytov, v tele, kde prebiehala striktná výchova a domáca výuka,v tele alkoholičky s následkami, v tele chlapca v dievčenskom tele(chápete, však?),v tele s obezitou,cukrovkou, či psychickou poruchou- sebapoškodzovaním… Pre mňa zaujímavé, fascinujúce, neokukané, smutné, trpké, sladké, tŕnisté a perfektne spracované!
Tak túto knihu som čítala naozaj dlho. 260 strán mi dalo riadne zabrať. Vôbec nejde o to, že by kniha bola zlá, zle napísaná, s gramatickými chybami, nezaujímavým dejom atd. Proste bola naozaj ťažká. Samozrejme, nemyslím tým, že by som mala vykĺbenie zápästia pri čítaní, skôr mám na mysli takú tú ťažobu, ktorá sa na vás z knihy môže preniesť, zasiahnuť vás…
Príbeh nám rozpráva Helena, ktorá žije s priateľom u jeho rodičov, majú malú jeden a pol ročnú (tým som si nie celkom istá,ale to dieťatko je proste malé) dcérku a očakávajú ďalšieho člena rodiny. Hlavná postava má všetko čo by si mohla priať každá žena. Milujúceho partnera po svojom boku, zdravé, šťastné dieťa a dobrý vzťah so svokrovcami. Všetko sa zmení v jeden deň, keď sa Helena vyberie na prechádzku s dcérkou a napadne ich pes. Presne toto je ten zlomový moment kedy viete, že áno, teraz to príde! A prišlo :\ Helenine stavy-strach, beznádej, apatia... Bola vo vysokom štádiu tehotenstva tak niet sa čo čudovať, že sa bála nielen o nenarodené dieťa, ale aj o dcérku ktorú nadovšetko milovala. Bála sa chodiť von, bola zavretá len vnútri... Po pôrode sa to len zhoršilo a všetky tie rady typu -máš predsa rodinu,musíš sa starať o deti ,veď to prejde,vzchop sa-bola som z toho zúfalá rovnako ako Helena. Nikto jej nechcelo reálne pomôcť,aspoň sa to tak zdalo, aj keď musím priznať ,že v partnerovi mala obrovskú podporu a viem si predstaviť, že nejeden chlap by sa na ňu dávno vykašľal. Depresie sa len zhoršovali a keď sa rozhodla ísť hľadať pomoc k odborníkovi, natrafila na ozajstného "špecialistu". Nebudem vám tu prezrádzať celý dej príbehu,ale naozaj som si musela dávkovať túto knihu s rozumom. Aj keď sú kapitoly krátke, veľakrát som to sekla po dvoch- troch stranách, pretože tá Helenina beznádej sa mi vyrývala pod kožu a nerobilo mi to dobre. Udrela milované dieťa,chcela spáchať samovraždu a to vôbec nie je ľahké čítanie (nedokážem si predstaviť zažiť to)...
V každom prípade,som za to,aby sa o podobných témach hovorilo, čítalo, písalo,aby to ľudia nebrali ako tabu... psychická choroba sama nezmizne,rovnako ako zápal pľúc. Treba na to odborníka a vhodnú liečbu..
Ak sa o príbehu povie, že je nadčasový,rozhodne to platí o tejto knihe. Autorka príbehy písala od roku 1980(vtedy som na svete ešte nebola ani ja) a moja Pauli(7r.) si ich zamilovala spolu so mnou. Trávili sme s knihou(nie je to žiadna útlučká modelka!)septembrové večery a po každom príbehu sme mali slovný súboj o to, či budeme alebo nebudeme v čítaní pokračovať. Prvé štyri príbehy sú o ročných obdobiach,kde nám autorka priblíži,ako si nažívajú pracovité myšky a tiež, že si vedia aj užiť oddych a zábavu. Musím priznať, že neraz ma zamrzelo ako Jill krásne opísala súdržnosť, pomoc, ochotu myšiek pri rôznych situáciách. Ľudia by si mali brať príklad. Práve preto si myslím, že je kniha aj poučná. Dáva nielen deťom príklad,ako by sa nám ľahšie žilo,keby nám niekto v ťažkej chvíli nezištne pomôže a takisto, aký to musí byť uspokojujúci pocit,niekomu podať pomocnú ruku,aj keď o pomoc nikto neprosí. Ďalšie príbehy, sú aj plné napätia, objavov a aj rozdielov života myšiek. Ako si nažívajú tie v černičí vieme,no autorka nám dovolí nakuknúť aj do domácností a poviností myšiek žijúcich v horách, či na pobreží mora. Kniha je bohato ilustrovaná, plná drobných detailov-moja Pauli si dokonca pri nákrese jedného myšacieho obydlia všimla, že sú schody, ktoré vedú nikam XD.
Pred časom som mala možnosť čítať knihu Červ z pera Františka Kozmona a bola som úplne opantaná! Myslela som si, že v podobnom duchu sa ponesie aj ďalšia kniha autora… Bola trošku iná... červy v nej boli len okrajovo spomenuté (v súvislosti s predchádzajúcim vyšetrovaním) a žiadne iné fujky zvieratká .Postava, ktorá naviedla vyšetrovanie správnym smerom,bola dokonalá. Jej zvedavosť a snaha pomôcť kolegom na vlastnú päsť,aj za možnosť ohrozenia vlastného života,bola obdivuhodná. Pri prvých zmienkach mi to prestrojenie vôbec nedoplo. František znova pútavo poodhaľoval súkromie vyšetrovateľov a môj obľúbený Wolf sa hádam aj zabuchol(či isto,to sa dozviete v knihe). Okrem citov, riešil aj "alternatívnu liečbu" pečene svojej mamy a zmiznutie svojho nevlastného brata! Veľkým plusom tejto knihy boli kapitoly z roku 1982,kde sme sa toho veľa dozvedeli! Okrem iného,aj to,aké praktiky sa diali vo vtedajšom režime (ak aj je to fikcia,tak veľmi, veľmi uveriteľná!). Záver bol brilantný! Síce som šípila rozuzlenie,no autor ho podal tak,akoby mi to dovtedy ani len nenapadlo. Avšak! Epilógu stále nemôžem uveriť! Dúfam, že Kozmon sa pokúsil čitateľa obalamutiť, pretože TAKTO sa skončiť Volavka proste NEMÔŽE!!!
Toto je len "výpich"top momentov z knihy,viac vám prezradiť nemôžem, najmä,ak ste nečítali Červa(Volavka na Červa naväzuje)...rozhodne vám však autorove krimi odporúčam
Opäť témy, o ktorých je dobré písať, čítať, hovoriť…. Myslím, že to nie je až také ojedinelé, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, len je táto téma natoľko tabuizovaná, že ak aj niekto má podobnú skúsenosť, nehovorí o nej.
Vanesa určitou formou terapie vložila svoje skúsenosti, traumy a bolesti na papier a odhalila tak čitateľovi, čo sa odohráva v hlave 13 ročného dieťaťa z rozvrátenej rodiny, s nedostatkom pochopenia,lásky, záujmu… presne nedostatok citu a pozornosti môže mať za následok aj niečo také (nemysliteľné? odsúdeniahodné? nechutné?-ako by ste sa na taký pár pozerali na ulici vy)ako upnutie sa na zdanlivú lásku a náklonnosť 50-ročného muža. Napriek tomu, že o chúťkach tohto uznávaného autora, ktorého v knihe V. nazvala len G., sa všeobecne vedelo, dokonca v dielach uvádzal veľa zo svojho skutočného (sexuálneho) života, nikto túto skutočnosť neriešil. Dokonca matka V. o vzťahu vedela a keďže nijako nezasiahla, za mňa, ho schvaľovala, čo je pre mňa ako pre matku nepochopiteľné. V. sa pri svojom partnerovi cítila milovaná a jedinečná, no opak bol pravdou. V. nebolo jediné dieťa, ktoré zohrávalo svoju úlohu v sexuálnych chúťkach G.(áno, zámerne nespomínam,ze to nebolo jediné DIEVČA!ale DIEŤA). Napriek snahe oslobodiť sa z tohto toxického vzťahu, sa to V. nedarilo. Niekoľko rokov ju prenasledoval, zaujímal sa o jej pracovný život, súkromie, vzťahy, tým pádom sa so svojimi traumami vysporiadavala len veľmi ťažko a to aj vo svojom dospelom živote. Takýmto "vzťahom" musí byť poznačené každé dieťa po celý život ... najviac ma však poburuje laxný prístup k pedofílii(a to nie len vo Francúzsku). Veď si knihu prečítajte a utvorte si názor sami