whack komentáře u knih

Čapek nepísal fikciu, opísal budúcnosť. Je neuveriteľné, že už v roku 1920 predpovedal to, čo sa deje teraz, 100 rokov neskôr. Umelá inteligencia onedlho prekoná tú ľudskú. Škoda, že tak veľa ľudí to berie len ako sci-fi rozprávky pred spaním a nevidí v týchto textoch varovanie.

9 26.08.2014

Brutálna kniha. Priznám sa, čakal som niečo amatérskejšie a jednoduché - veľmi som sa mýlil. Príbeh z kravína podľa skutočných udalostí je napísaný až hororovo podrobne, chytí za srdce a vyvolá celú škálu stavov od smútku, frustrácie, skľúčenosti a zhrozenia až po hnev. Zvlášť sa mi páčil veľmi pokorne a citlivo popísaný charakter jednotlivých zvieracích postáv. Vidno, že autorka má k nim vzťah a rozumie im, ich reči tela, ich potrebám, ich túžbam, ich emóciám, ich pocitom. Musel som rozmýšľať, aká tragická udalosť sa musí udiať v živote človeka, že sa z neho stane totálne ľahostajný, necitlivý, sadistický psychopat - chodia sa takíto ľudia zámerne zamestnať do práce so zvieratami, alebo sa im pokazí mozog až tam? A načo vôbec existujú tie veterinárne správy a zootechnici? Ďakujem autorke za to, že mala silu takto podrobne predniesť svedectvo z toho pekla, a navyše spôsobom, v ktorom úplne absentuje manipulatívne hranie na city a prvoplánová propaganda. Ja ale mlieko piť nebudem. Ľudia sa musia dozvedieť, že fotky teliatok s kravičkami pasúcimi sa na zelených pastvinách pod modrým nebom na obaloch mliečnych výrobkov sú odporná, bohapustá lož.

8 31.01.2023

Kolektivista Maxton komplexne, vecne, racionálne a otvorene približuje problematiku klimatickej zmeny. V porovnaní s jeho predošlou knihou Núdzový stav globálnej klímy používa miernejšiu rétoriku, ale o to priamejšie ciele: „Je nevyhnutné, aby každý mal stále pred očami veľký cieľ, a tým je: zabrániť nekontrolovateľnej klimatickej zmene. A je len jedna cesta, ako to dosiahnuť: znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 60 % a následne na nulu. V procese transformácie alebo vytvorením nového systému vlády sa môžu zmierniť aj iné sociálne problémy, tie však nesmú byť prioritou. Vždy a za každých okolností je nutné udržať v centre pozornosti len jeden hlavný cieľ!“

Na jeho knihách sa mi páči, že značne veľkú časť vždy venuje riešeniam a krokom, ktoré by sme mali podnikať ako spoločnosť a aj ako jednotlivci, a jasne vysvetlí aj, že prečo. Názvy kapitol hovoria niekedy asi samé za seba: Strategický plán budúcnosti, Príprava na prevzatie moci... No ak chceme budúcnosť, inak ako radikálne sa to urobiť nedá. S chronickými popieračmi asi netreba strácať čas, ale každý, kto má otvorenú myseľ, by si tieto knihy mal každopádne prečítať.

8 08.02.2021

Komplexná príručka ako prežiť na rastlinnej strave. Nič zrozumiteľnejšie, prehľadnejšie a pochopiteľnejšie na túto tému nenájdete v češtine, slovenčine ani angličtine. Veľmi pomôže každému, kto chce mať v rastlinnom stravovaní, ale aj vo vegánstve ako životnom štýle, lepší prehľad. Väčšina knihy rozoberá potraviny, ich zloženie a význam, a ponúka jednoduché rady, ako dosiahnuť prijímanie maxima potrebných živín. Nehovorí však len o nutričných hodnotách, ale aj o etických a ekologických dôvodoch pre vegánstvo, a robí to profesionálnou, nevtieravou, nevnucujúcou formou bez idealizovania, ktorá nemôže uraziť vôbec nikoho, dokonca sa nevyhýba kritike určitých foriem vegánstva (slušne). Autor je v tejto oblasti profesionál, pohybuje sa v nej odborne viac než 20 rokov a vie, o čom hovorí. Keď sa vo vegánstve zorientujete a budete chcieť byť preň aj aktívni, prečítajte si následne aj knihu Jak vytvořit veganský svět (Tobias Leenaert).

8 06.11.2020

Anarchistickou atmosférou obalený príbeh, ktorému nie je ťažké podľahnúť, pretože pojednáva o strastiach mnohých z nás tak, že miestami vyvolá až depresívny pocit beznádeje, ktorý poznáme, vytiahne z mysle tie veci, na ktoré sa snažíme nemyslieť, aby sme sa netrápili, odhaľuje naše svetlé a temné stránky, ktoré skrývame hlboko v nás, a ktoré sú dôsledkami našej chaotickej civilizácie, alebo u niektorých naopak toho, že sa do tejto uponáhľanej spoločnosti nevedia zaradiť. „Vždy to tak bolo a vždy to tak bude, že čas a svet, peniaze a moc patria bezvýznamným a povrchným ľuďom, a ostatným, tým naozajstným, nepatrí nič. Nič iba smrť.“ Záver je spirituálnym drogovým vyvrcholením s trochu naivnou záverečnou pointou ako možným (ale správnym?) riešením: „Musíte sa naučiť počúvať prekliatu rozhlasovú hudbu života, uctievať ducha, ktorý sa za ňou skrýva a smiať sa z jej pazvukov...“

8 16.01.2016

Keď som Obrázky z chatrče čítal prvýkrát, nepáčilo sa mi, že Leopold, okrem toho, že bol úžasným znalcom prírody, bol zároveň aj lovcom. Až potom mi to došlo, že keby všetci lovci boli ako on, tak tu ešte máme pralesy a oveľa viac zvierat. Tým, ktorí v tomto vidia protirečenie, odporúčam knihu prečítať, je určená pre milovníkov prírody, nie pre poľovníkov, a je v nej dokonca aj zakomponovaná kritika súčasných ľudí, ktorí vidia v prírode iba možnosti zisku, nepozerajú na ňu s úctou a pokorou.

8 22.03.2015

Veľmi zaujímavá téma o zmysloch, komunikácii a inteligencii rastlín. Hoci tieto veci sa odborne skúmajú už dobrých 100 rokov, dosiaľ sa táto téma v spoločnosti neujala a mnohí ešte stále považujú rastliny za úplne pasívne, necitlivé organizmy. Snáď sa čoskoro už konečne posunieme v našom vnímaní živej planéty okolo seba a začneme si ju vážiť a správať sa podľa toho.

7 30.04.2023

Štyri zaujímavé rozhovory, no neprišli mi moc pravdepodobné – karnisti málokedy majú ochotu baviť sa o týchto veciach. Taký Joey Carbstrong alebo napr Earthling Ed by to určite vyargumentovali lepšie, čekni ich na YT.

7 10.09.2022

Tínedžerský lovestory príbeh vhodný pre 17-ročných čitateľov, obalený absurdnou víziou budúcnosti, situovaný odhadom 350 rokov dopredu, kde šašovia v stredovekých plášťoch behajú po uliciach a legálne tam vraždia (väčšinou stredovekými zbraňami) náhodne vybraných ľudí v rámci snáh o redukovanie preľudňovania. Svet pritom riadi ultrahumanista Nimbus - superpočítač, ktorý môže v sekunde preľudňovanie zastaviť nenásilne a bezbolestne, ale nechce, lebo to by „zasahoval do slobody“. Nadhodnocovaná séria, hoci musím uznať, že napriek absurdnostiam si niektoré postavy obľúbite a donúti vás to dočítať až do konca.

7 07.03.2022

Príbeh jedného veterinára, ktorému sa priplietol do života maličký ježko a zmenil mu celý život. Príbeh je písaný veľmi starostlivo, pokorne, ale aj poučne, môže byť nápomocný niekomu, kto nájde ježka v núdzi. No nečakal som, že bude až taký dojímavý. Miestami ma fakt dostal. O to viac, keď si uvedomím realitu našich sídliskových ježkov, ktorých každý rok viditeľne drasticky ubúda. Podporím naše záchranné stanice.

7 16.11.2020

Svet polovice 25. storočia ako jedna odporná preľudnená stoka. Európa, v ktorej prežíva 120 miliárd ľudí, je niečo ako veľká betónová lúka, na ktorej namiesto panelákov rastú až nad oblaky tisíce veží o dĺžke a šírke vyše kilometra. Medzimestské oblasti sú navzájom pospájané koreňmi priemyselných oblastí a slumov. Atmosféra prostredia je celý čas absolútne negatívna a nezachránila ho počas celého príbehu žiadna postava, ľahostajný mi bol osud snáď všetkých. Je ťažké čítať 640 stranovú knihu, v ktorej vám nie je sympatická žiadna postava. Nie k všetkým postavám som si vybudoval averziu, no náklonnosť ani k jednej – rozhodne nie k hlavnému hrdinovi.

Koreňom problému celého príbehu je, že ľudia vynašli liek na dlhovekosť. Navyše, niektorí chceli dlhovekosť a zároveň aj deti. Inak to dopadnúť ani nemohlo. Jediná rozumná osoba v celej knihe bola pravdepodobne Beatrice, ktorá myslela opačne a vyvinula prostriedok proti dlhovekosti a zároveň proti počatiu. Jedinou potešujúcou časťou boli preto pre mňa posledné dve strany.

7 29.01.2020

Ďalšie falošné ilúzie o prosperujúcej budúcnosti v objatí pokroku a modernity? Je to hrozné, toto nabádanie k nečinnosti, s obhajobou, že všetko je ok, v dobe klimatickej krízy, šiesteho masového vymierania druhov a odlesňovania. Autor v tejto knihe vyzdvihuje, že ľudia v súčasnosti žijú dlhšie, zdravšie, šťastnejšie a blahobytnejšie... ale zabúda, že my sme tu len jeden z miliónov druhov, a sú mu úplne ukradnuté dopady, ktorými trpí Zem a všetky ostatné druhy kvôli tomu nášmu blahobytu. Predsa, vôbec nejde len o nás. Autorovi ale áno. Táto kniha môže byť príručkou nejakých skoksovaných biznismenov, ktorí vidia v každom strome a kameni komoditu, nie človeka zdravo, ekologicky a eticky zmýšľajúceho. Protiváhou k tomuto antropocentrickému pseudo-pozitivizmu sú knihy Zmena alebo Kolaps (Graeme Maxton) a Neobývateľná Zem (David Wallace-Wells).

„Trvať na ľudskej nadradenosti nad prírodou, neuznávať svojbytnosť, hodnotu a práva Zeme znamená pre ľudstvo kopať si hrob.“

Ústava Zeme je jedna z vecí, ktoré už mali byť uzákonené globálne. V tejto knihe je priblížené jej znenie. Text Ústavy Zeme sa skladá z preambuly a troch hláv, ktoré sú potom rozčlenené na články. Text je v piatich jazykoch, pričom každý je približne na 33 strán. Celý text dal autor online zdarma na stránku ustavazeme.cz, ktorú priebežne aj aktualizuje.

Bohužiaľ, v knihe som sa nikde nedočítal, čo môžeme všetci urobiť pre to, aby sme túto Ústavu pomohli posunúť bližšie ku schváleniu. Nie je to utópia, niečo podobné, deklarace práv Matky Země (Universal Declaration of Rights of Mother Earth), bola už zavedená v Bolívii a sčasti aj v Ekvádore. Ústava Zeme v spojení s riešeniami ponúkanými v knihe Zmena alebo Kolaps (Graeme Maxton) je pravdepodobne tou jedinou reálnou cestou ako čo najviac oddialiť definitívny, ľuďmi spôsobený ekologický kolaps tejto planéty. Sú to veľmi dôležité témy a každý jeden človek by sa nimi mal začať venovať.

7 02.06.2019

Z knihy cítiť silný elitarizmus, antimoralizmus, utilitarizmus, antiliberalizmus, antihedonizmus a bohvie ešte aký izmus, autor brojí proti rovnostárstvu, ľavičiarstvu, multikulturalizmu a náboženstvám. Píše zrozumiteľne, jasne a nekomplikovane, pričom jeho osobný výklad každého izmu je porozumiteľný a sčasti sa s ním dá súhlasiť. Kriticky rozoberá dopady zhýčkanosti jednotlivcov na celok; od negatívnych dôsledkov technológií, automatizácie, pseudohumanizmu, materializmu, modernity po hospodársky a populačný rast.

Čím sa však kniha chýli viac ku koncu, tým sa autorove názory stávajú viac rozporuplnými, miestami až neakceptovateľnými; v tomto prípade mám na mysli najmä kapitolu Nejvyšší hledisko: „Kdybychom chtěli na zvířata uplatnit lidská kritéria, s odporem bychom se odvrátili nad tou nesnesitelnou lůzovitostí. (...) Lidé si zvířata idealizují, protože jim nevidí do hlavy a také proto, že chtějí něco, co by mohli obdivovat. Zvířata jsou ale všechno, jen ne nezávislá. Mentálně jsou otroky vůči vnějšímu. (...) Příběh velikána, jakým byl Napoleon Bonaparte, je nekonečněkráte zajímavější než příběh jakéhokoli jelena nebo mravence, ba dokonce zajímavější, než příběhy všech jelenů dohromady.“ Klincuje to kapitola O drzosti psů a změkčilosti lidí, ktorá sa nesie v podobne ohavnom antropocentrickom, až antropozofickom háve, a ktorá zneužíva poľudšťovanie na tých najnezmyselnejších prípadoch v neprospech mimoľudských zvierat. Nemôžem súhlasiť, nepovažujem život Bonaparta za zaujímavejší ako život jeleňa (určité časti histórie ma proste nefascinujú) a už vôbec nepovažujem ľudský prospech za nejvyšší hledisko, a je to moja osobná vec - medzi pravdou (faktom) a subjektívnym názorom jednotlivca je dlhá čiara. Autor ju má ale extrémne krátku.

Autor neustále ospevuje doby vojnového sveta devätnásteho storočia. Zjavne ovplyvnený kozákmi či paravojenskými srbskými Četnikmi, ponúka riešenie: vybudovať akúsi novo-starú duchovno-aristokratickú nacionalistickú kultúru, ktorá zvrhne moderný svet. V tomto politickom postoji nevidím potenciál, ale keď si dám všetky autorove riešenia dokopy, tak s triezvou hlavou musím nezaujato priznať, že by veľa ekologických problémov vyriešili. Najdôležitejšie kapitoly: Přelidnění a získávání zdrojů, O lidském a zvířecím chování, O odpadu, Kam zbloudila ekologie. Kapitola O nepravosti moderního světa neprehliada ani mechanizovanú zvrátenosť živočíšnej veľkovýroby, čo je plusom, keďže živočíšna výroba je jedným z kľúčových ekologických (a etických) problémov. No ak chceme skutočne přiblížit ozdravění světa, nemôžeme viesť vojny a zabíjať. Ak sa niekto skutočne zaujíma o reálne riešenia, nech si prečíta knihu Zmena alebo kolaps (Graeme Maxton).

7 08.05.2019

Po bestsellery Tajný život stromov som mal priveľké očakávania. Táto kniha je ale o niečom inom, je to doslova sprievodca. Autor popisuje rôzne organizmy vyskytujúce sa v lese, od buky a kliešte, cez diviaky, po poľovníkov. Práve kapitola o poľovníctve (Záchrana pre poľovníkov) ma zaujala najviac, hovorí o dopadoch poľovníctva, ktoré si málokto uvedomuje. Podobná je kapitola Pozdrav od Červenej čiapočky, ktorá hovorí o dopadoch regulácie dravcov (vlkov). Kapitoly Drevorubačský pochod a Ochrana prírody zase hovoria o dopadoch lesného hospodárstva a tzv. štátnej ochrany prírody – dá sa naozaj hovoriť v tomto prípade o ochrane? V knihe o lese takéto témy jednoducho chýbať nemôžu. „Plantáže smrekov, borovíc a iných ihličnanov tvoria polovicu našich lesov, ide o monokultúry, ktoré už nemajú s prírodou nič spoločné.“

Potešili ma ešte kapitoly, v ktorých sa spomínajú druhy stromov, ktorých mladé listy a výhonky sa dajú jesť. Inak je to miestami jednoduchá kniha, ktorá popisuje aj také banality, ako že po tme v noci by sme nemali schádzať z chodníkov, lebo sa môžeme zraniť o spadnutý strom. Autor navyše píše prevažne o lesoch nemeckých, kde sú niektoré pomery iné ako v tých našich.

7 13.01.2019

Nie je to pre mňa ľahké čítanie - ako ani po odbornej stránke (pretože je to viac učebnica než bežná náučná kniha), tak ani z toho pohľadu, že fakty, ktoré autor približuje, sú celkom alarmujúce, no riešenia, ktoré navrhuje, nie sú také radikálne, ako by som očakával. Veľkým plusom knihy je to, že autor je český biológ a ekológ a píše výlučne o stave lesov českých, čo je takmer ojedinelé, keďže väčšina podobných eko kníh o lesných ekosystémoch popisuje situáciu zo zahraničia. V jeho skepticizme k návratu k divočine vidím veľkú dávku kritickej triezvosti, no ja by som neváhal zachádzať ďalej. Jeho návrhy by však každopádne lesom prospeli oveľa viac, ako prax súčasných lesníkov. Tomu, kto vymyslí spôsob, ako takéto knihy pretlačiť študentom lesníckych fakúlt, dám postaviť sochu.

7 14.03.2018

Všetko o ekologickom kompostovaní. Pre každého záhradkára!

7 14.02.2018

„...ľudstvo sa rozrastalo a rozrastalo a dosiahlo počet niekoľkých miliónov. No Boh sa v ľuďoch sklamal. Znepokojovala ho ich morálka, v niektorých ohľadoch nebola o nič lepšia ako jeho. Ba ľudia napodobňovali jeho mravy až nelichotivo verne. Boli to veľmi zlí ľudia, a keďže nevedel, ako ich napraviť, múdro sa rozhodol, že ich zničí. Toto je jediná naozaj osvietená a znamenitá myšlienka, ktorú mu Biblia pripisuje.“

Listy zo Zeme, to je vlastne iba prvá kapitola tejto knihy, nemá viac ako 49 strán. Čítala sa mi dobre, je to o tom, ako kedysi bol Satan za svoje poznámky na nejaký čas vyhnaný z nebeských kruhov a keďže vo vesmíre nemal čo robiť, išiel sa pozrieť na Zem, kde práve Stvoriteľ vytváral život. Čudoval sa, ako ľudia ponímajú pojem „Boh“ a preto zaznamenával ich činy do svojich listov, ktoré posielal hore. Alternatívny (svojvoľný) preklad tejto kapitoly vyšiel v samostatnej knihe „Satanove listy“ vydavateľstva Eko-konzult.

Ďalších asi 100 strán knihy (v slovenskom vydaní) so Satanovymi listami nesúvisí, tieto kapitoly som skôr prelistoval, nebavili ma. Prakticky, s jeho listami už nesúvisí celý zbytok knihy, no predposledná kapitola „Prekliate ľudské pokolenie“ stála za to rovnako ako tá prvá.

„Mnohí ľudia vedia rozmýšľať, ale v náboženských otázkach túto schopnosť nikto neuplatňuje.“

Až pri čítaní tejto knihy si človek možno skutočne uvedomí, ako málo sme o primátoch vedeli ešte pred polstoročím. Jane Goodall je práve jedna z tých osôb, ktorých štúdie sa zaslúžili o rozšírenie povedomia o rozmanitom živote a inteligencii primátov a iných zvierat, vďaka čomu sa na nich už zďaleka nepozeráme tak povrchne a zakladáme spolky na ich ochranu.

7 22.07.2017

„Paradigma lidské nadřazenosti nad přírodou je nebezpečnou antropocentrickou iluzí a je nezbytné je vystřídat paradigmatem lidské vřazenosti do přírody.“

Tri eseje plné jemnej kritiky našej technologickej civilizácie a jej kultúry, ktorú sme povýšili nad prírodu, a doplácame na to. Autor rozoberá problém s názvom antropocentrizmus, ktorý sa v ľuďoch zakorenil, a píše, že v záujme vlastnej budúcnosti by sme sa mali snažiť „nikoli o návrat zpět, ale o rychlou kompetentní transformaci svého protipřírodního dědictví, o zásadní ekologickou přestavbu technosféry". Táto útla knižka (80x125 mm) tlačená na recyklovanom papieri by v bežnom knižnom formáte mala tak na 20 strán, mohla by byť kľudne použitá ako Predhovor v autorovej novšej knihe Ústava Země.

7 05.06.2016