whack komentáře u knih

Táto kniha výrazne pozmenila názory ľudí na vlkov v pozitívnom smere a to je najdôležitejšie. Čitateľ sa dozvie veľa o vlkoch, ale aj o iných zvieratách divočiny, a búra mýty o vlkovi ako o krvilačnej beštii. Klamné štatistiky úradov a loveckých združení o počtoch zabitých sobov vlkmi v kontraste s údajmi od Eskimákov si tiež treba zapamätať. Príbeh Mowat predsa napísal na základe svojich skutočných poznatkov a pozorovaní v subarktickej Kanade.

7 23.01.2016

Na rozdiel od väčšiny behavioristov zaujímajúcich sa správaním zvierat, ktorí sa antropomorfizmu stránia, Jeffrey Moussaieff Masson v tejto knihe s podnázvom „Emocionálny svet a citový život zvierat“ antropomorfizmus (hľadanie dôkazov o existencii ľudských charakteristík u zvierat) opatrne využíva na príklady, kedy sú emócie a city u zvierat zrejmé. A funguje to stopercentne, príbehy chytia, sú smutné, iné dojemné, a je z ich jasne vidieť, že zvieratá majú city a emócie. Ďalej, v Závere a v Prílohe (v českom vydaní str 216-246, v slovenskom vydaní bohužiaľ Príloha chýba) autor popisuje pozitíva a negatíva prisudzovania ľudských charakteristík zvieratám a je to naozaj dobré prečítať. Zvieratá cítia a mali by mať uzákonené práva.

7 08.08.2015

O Júlii som videl niekoľko dokumentárnych filmov, ale až pri čítaní tejto knihy som si uvedomil, čo vlastne dokázala. Nie, nezastavila holoruby na svete, dokonca nezachránila ani väčšinu prastarého lesa, na ktorého strome 738 dní sedela. Dostala však problematiku vyrubovania lesov do najväčších médií, do politiky a (čo je najdôležitejšie) medzi verejnosť. Väčšina deja tejto 240 stranovej knihy sa odohráva na Júliinej plošine umiestnenej 55 metrov nad zemou, a pritom ani chvíľu nenudí. Je to výnimočná kniha od aktivistky, ktorú by sme si mali vziať za vzor.

7 13.07.2015

Pomimo bočnej pointy o víruse, ktorým sa očividne problém preľudnenia vyriešiť nepodarilo, je v knihe brutálnym spôsobom vyobrazená oblasť živočíšnej výroby. Či obete majú dve alebo štyri nohy, ľudstvo ma už nemá čím viac zhnusiť v jeho ťažení za ukojením svojich úchylných potrieb, pôžitkárstva a párminútovým ulahodením svojich chuťových buniek.

6 17.05.2024

(SPOILER) Nebudem sa ani snažiť analyzovať nejaké náboženské pointy, ktoré v tejto knihe údajne boli zakomponované, napíšem len veľmi stručne k pointe ohľadne chovu zvierat na mäso, ktorá tam určite zakomponovaná je. Na niekoľkých internetových stránkach som sa totiž dočítal, že toto je fajnová veg-friendly kniha na relax. Číta sa veľmi ľahko vďaka jej jednoduchosti, to musím uznať, takže na relax možno je, ale čo je na nej veg-friendly, to netuším. Začiatok síce bol nádejný, keď krava zistila, čo sa deje s jej potomstvom a aký osud čaká aj ju, no potom to cez úplné absurdity prekĺzlo až do záverečného poučovania, že "človek sa vyčlenil z kolobehu života a vzdialil od ostatných zvierat, čo bolo všetkým len na škodu," pričom to je myslené ako narážka na vegetariánstvo. Krava, hlavná hrdinka, v tomto závere ďalej porozpráva, že "sa musí obetovať, aby niekoho nakŕmila," a že "je to kruté, ale krásne," a že "nebude predsa žiadať tigra, aby sa vzdal mäsa a začal žrať fazuľové klíčky." Fakt nechápem, či tí vegáni, ktorí túto knihu propagujú, ju aj čítali.

Nízke hodnotenie nedávam preto, že by som bol nedajbože urazený alebo pobúrený z toho, čo som písal vyššie, ale preto, lebo celý dej je proste šialená blbosť.

V tomto "atlase" sú zhrnuté základné štatistiky ohľadne zmeny klímy, vrátane grafov a tabuliek. Dôležité, ale ničím prelomové. Riešením vraj je dekarbonizácia, čiže skoncovanie s používaním fosílnych palív. Ďalšie riešenia tu nenájdete. Prepáčte mi, ale to nestačí. Ani zďaleka, ak sa zároveň nebude riešiť problém dovozu výrobkov, ktoré sa dajú vyprodukovať lokálne, a problém nadvýroby, nadmernej spotreby a zákonite neudržateľného ekonomického, hospodárskeho a populačného rastu. Veľmi odporúčam k tejto téme knihy autora Graeme Maxton.

6 29.12.2022

Kniha kvôli jednostrannej rétorike nepadne vhod každému, ale zase môže práve kvôli nej padnúť vhod inej cieľovej skupine. Autori sa vôbec netaja tým, že propagujú nekompromisné vegánstvo, a ja s tým nemám problém; zamieňanie pojmov "využívanie zvierat" za "zneužívanie zvierat" a pod, mi nemá prečo vadiť. Kniha je nabitá užitočnými informáciami a štatistikami z rôznych odvetví priemyslu živočíšnej výroby v Českej republike, ale aj etickými a ekologickými aspektmi vegánstva. Tieto veci treba šíriť medzi verejnosť.

6 21.01.2021

Pohodová kniha o flexi-vegánstve pre nevegánov, ktorá prostredníctvom nevtieravých, vtipných a aj poučných osobných príbehov jej autorov ukazuje, že rastlinné stravovanie nie je vôbec nuda. Neurazí ani vegánov, ale neviem si predstaviť, čo by im, okrem oddychového čítania, mohla dať. Navyše, niektorí, najmä striktnejší vegáni, s mnohými výrokmi nebudú môcť súhlasiť. O to viac padne vhod cieľovej skupine, a to je vo výsledku fajn. Žiadna propaganda. Čítanie na dlhé chvíle.

6 17.12.2020

Táto krátka publikácia postupne rozoberá 10 najbežnejších mýtov, ktoré popierači klimatickej zmeny a klimaskeptici rozširujú, a môže byť nápomocná študentom pri argumentovaní s týmito ľuďmi. Napísané je to veľmi stručne, jasne a vecne. Spoluautor: klimatickakoalice.cz

6 26.11.2020

Toto je prvá kniha vôbec, v ktorej som sa dočítal o relevantných, ekologicky pozitívnych aspektoch antropocentrizmu. Neveril som, že také existujú. Môj veľmi záporný vzťah k nemu to nijako však nezmenilo. V tejto knihe sa strašne veľa filozofuje. Každá kapitola skončí otvorená, žiadny konkrétny názor nepadne, všetko sú to len filozofické úvahy, veľakrát aj úplne nekonštruktívne, napríklad, že keby som bol posledný človek na Zemi, či by bolo nemorálne pred mojou smrťou zničiť všetky stromy vo svojom okolí: „Veď aj tak to už nikomu neurobí ujmu.“ Nevidím žiadny zmysel s takýmito zbytočnými úvahami strácať čas. Veď prečo by som mal preboha vôbec niečo ničiť? Nemôžem nespomenúť osobitnú kapitolu "Být hoden morálních ohledů", za ktorú som vďačný – zaoberá sa etickým prístupom človeka k iným druhom a morálnymi ohľadmi hnutia za práva zvierat. Nie je to zlá kniha, ale ja mám radšej priamejšiu a praktickejšiu literatúru – ako Zelená svatozář od Koháka, ktorá je skvelou alternatívou.

6 12.12.2019

Táto kniha sa vraj nikdy nedostala reálne do predaja. Údajne vydavateľ nebol spokojný s prekladom. Ja hovorím – blbosť, preklad je v poriadku. Skutočnou príčinou, prečo Abies cúvol, je miera radikálnosti textu. Dave Foreman, významný dlhoročný biocentricky založený hlbinný ekológ a zástanca bioregionalizmu, popisuje historický vývoj radikálneho environmentalizmu v USA a najmä svoje pôsobenie v Earth First! a iných skupinách. Popisuje činitele, ktoré škodia voľnej prírode v USA, lenže to je ako synonymum na Európu, pretože je to všade podobné: výstavba ciest, ťažba dreva a nerastov, chov dobytka, priehrady a iné vodné diela, ropovody, preľudnenie, bezohľadný lov (športový lov, lov trofejí, pytliactvo) a pod., a hovorí o možnostiach zmeny.

Foreman predstavuje biocentrický environmentalizmus svojimi očami – očami terénneho aktivistu, nie filozofa, ani doktora vied teoretizujúceho niekde z kancelárie. Takýto pohľad je v literatúre ojedinelý, a niekedy povie viac, aj keď môže mať miestami trhlinku. Posledných 5 kapitol (celých 83 strán) je venovaných téme "ekosabotáže". Zaujímavé čítanie!

6 06.02.2019

Toľko informácií o B12 nenájdete nikde inde. Obsahuje dôležité rady pre vegánov, vegetariánov aj nevegetariánov. Dopĺňať B12 tabletkami sa odporúča úplne všetkým, nie len vegánom. Knihy o nutričných hodnotách ma obvykle nebavia čítať, lebo nie som nejaký fanatik do zdravej stravy, ale táto kniha ma zaujala. Je plná zrozumiteľne a prehľadne podaných odborných informácií.

6 14.01.2019

Chybou tejto knihy je jej názov. "A proto nejíme zvířátka – Knížka o veganech, vegetariánech a všem živém" mnohých odradí, prípadne slovo "vegan" privodí niektorým ešte navyše hysterický a infarktový stav. Keby názov knihy bol napríklad "Zvieratká okolo nás", nakuklo by do nej určite viac ľudí. Obsah knihy považujem za nenásilný a informatívny, samozrejme, písané je to jednoducho a očakáva sa, že rodič to dieťaťu ešte nejako obkecá (veď je to pre deti od troch rokov a väčšinu knihy tvoria malebné obrázky). Myslím, že určite netreba najmenším vysvetľovať podrobnosti o bitúnkoch, ale taktiež je hlúpe doslova ich klamať o tom, že po horách behajú veselé fialové kravy, ktoré rozdávajú mliečko a šunku. A v tejto knihe je taký kompromis. Hovorí sa v nej o mnohých zvieratkách, od rýb v oceánoch, cez domácich psíkov, po opičky v pralesoch. Zaujme to dieťa a snáď aj rodiča.

6 06.12.2018

Knihy od Simmela sa nečítajú ľahko. Bol to síce génius, ktorý dokázal reálne udalosti využiť na poukázanie reálnych ekologických káuz fiktívnym príbehom, ale treba to čítať pozorne, lebo človek sa ľahko stratí v deji. Točí sa to okolo vyšetrovateľa, ale mená ostatných osôb sa menia, ako aj prostredie. Medzi zúčastnenými je Chico Mendes a viaceré ďalšie skutočné postavy, spomína sa Dennis Meadows, citujú sa reálne tlačové správy Zelených a FAO a pod. Je to dosť frustrujúce vidieť všetky tie machinácie, korupcie a atentáty pokope. Čo s tým spravíme?

6 23.06.2018

Neprekusnuteľná je autorova neznalosť o správaní sa vlkov a fungovaní svorky, nepáči sa mi indická kastovná kultúra nasiaknutá náboženským fanatizmom poznamenanými starovekými poverami („Nechoď za tým vlčím deckom, lebo ťa ukameňujeme.“), pravdepodobne kvôli ktorým boli aj niektoré druhy zvierat (tigre, žraloky a opice) vyobrazené výlučne v negatívnom svetle. Krásnymi slovami bol popísaný odvetný útok zvierat na ľudskú dedinu („Nechť je pohltí džungle...“). Záver celkom dojme; ako zvieratá reagujú na Mauglího náhle rozhodnutie, ktorým pošliapava svoje vervné vyhlásenie „ani za nic nebudu člověkem“. Nevďačný Mauglí celkovo sa málokedy prejavil spôsobom vyvolávajúcim uznanie a sympatie – bol srdcom proste príliš človečí.

6 27.02.2018

Šokovali ma informácie o drastickom úbytku počtu vlkov (a iných druhov), o procedúrach, akými zmučia býkov pred tým ako ich vpustia do arény, a niektoré iné veci, o ktorých som nevedel. Už nikdy nebudem brať vážne také tie frázy, ako že pod povrchom civilizovaného ľudského správania číhajú prirodzené vražedné zvieracie sklony, a pod., pretože je to číry nezmysel. V skutočnosti nenávisť, zášť, pomstychtivosť, vedomé týranie, vedomé zneužívanie a vedomé ubližovanie iným (dokonca aj vlastným deťom), to všetko nájdeme len u človeka, nikdy nie u žiadneho zvieraťa.

Je strašne smutné, že tie tragédie, ktoré kvôli človeku postihujú všetko živé na tejto planéte, sú od verejnosti oddelené hrubou stenou nevedomosti a (z nevedomosti prameniacemu) nezáujmu. Je smutné, že ľudia ani nevedia (hoci si myslia že vedia), v akom stave sa nachádza planéta; že ešte nikdy na tom iné druhy a životné prostredie nebolo tak zle, a z tejto nevedomosti plynie ich apatický a odmietavý postoj voči ochranárom. Aj preto by knihy ako táto mali byť povinným čítaním na všetkých školách. Odporúčam.

6 20.02.2018

Strieľanie slonov a levov narúšajúcich nedotknuteľné metastázne ľudské územia mi v hlave utkvelo bohužiaľ viac ako autorkine ochranárske ciele. Strieľanie šeliem útočiacich na antilopy v záujme záchrany antilop mi tiež prišlo ekologicky extrémne disharmonické. Nepopieram autorkine prínosy pre divokú prírodu, hoci bola asi dosť kontroverznou osobou, ale konkrétne od tejto knihy som očakával viac.

6 27.12.2017

Autorka popisuje jej 10-mesačný experiment, ako skončí s bežnou konvenčnou stravou a vyskúša postupne bio potraviny, potom vegetariánske stravovanie, potom vegánstvo a nakoniec frutariánstvo. Nie je to verbovačka na tieto typy stravovania, respektíve, životné štýly, autorka proste len popisuje priebeh svojho experimentu, ktorý na začiatku podľa všetkého nerobila ani tak z etických dôvodov, ako skôr z tých, že očakávala, že tieto pre ňu nové potraviny budú chutiť lepšie. Zdalo sa mi totiž, že viac píše o tom, čo jej na neživočíšnych potravinách nechutilo, než o tom, čo jej chutilo. Je to taký ten alfa typ, ktorý namiesto pokojného argumentovania si silou-mocou potrebuje prekričať svoj názor, bez ohľadu na to, aký stupídny niekedy je: „Strakatým bentheimerským prasatům nehrozí vymření proto, že by se jich tolik snědlo, ale právě naopak, protože už je skoro nikdo nejí. (...) Je mi taky smutno při pomyšlení, že takové milé zvíře musí zemřít, ale jakou vidíš alternativu? Bude snad lepší, když se vůbec nenarodí?“ A možno že niekedy to myslela ironicky a ja som to len nepochopil.

Postupne celkom rýchlo triezvie, a čím viac sa jej príbeh chýli k vyvrcholeniu, tým je stráviteľnejší, no napriek tomu ma viac zaujali kapitoly, ktoré s jej experimentom nesúvisia – píše v nich o vzťahu ľudí k zvieratám, vrátane ich krutého chovu. Docela podrobne v nich približuje negatívne stránky rôznych odvetví živočíšnej výroby a pokusov na zvieratách, ale aj benefity neživočíšnych druhov stravovania, a v jednej krátkej časti dokonca popisuje akciu, do ktorej sa údajne zapojila – so skupinou aktivistov vyslobodili z veľkochovu 24 sliepok; „Stejně bych raději osvobozovala zvířata z pokusných laboratoří, například bígly, kterým při výzkumu paradontózy vrtají otvory do čelistí, a nějakou takovou laboratoř bych ráda a s chutí rozmlátila na kusy.“ – Nakoniec sa mi zapáčila a pointa knihy je vo výsledku pozitívna.

6 27.09.2017

Lekárove skutočné príbehy sa dajú čítať, hoci pár strán som preskočil, niektoré chytia za srdce, obsahujú aj zamyslenie sa nad rôznymi morálnymi otázkami, ako využívanie zvierat pri pokusoch a v cirkusoch, otázku eutanázie chorých pacientov, ale základnou témou je smrť, ktorá je všade. V podstate sa s ním vo veľa otázkach stotožňujem, páčilo sa mi aj jeho konanie v kapitole XIV, kde zastrelil vikomta, ktorý k smrti dokopal jeho psa. Časy boli iné (dej sa odohráva pravdepodobne v rokoch 1883 – 1920), a Munthe bol podľa všetkého zaujímavý človek.

„Jste idealista, milý doktore.“
Kdepak, tomu se říká sentimentalita a lidé při tom pohrdavě trhají rameny. Ať si krčí rameny kdo chce jak chce, mně je to jedno. Ale věřte mi: přijde den, kdy se už nikdo nebude posmívat, kdy lidé pochopí, že Stvořitel vložil svět zvířat pod naši ochranu a nikoli pod naši pravomoc samozvaných soudců, že zvířata mají stejně velké právo žít jako my a že naše právo brát jim život je přísně omezeno na sebeobranu a nutnost obživy. Přijde doba, kdy v člověku vymře touha zabíjet. Pokud tato touha v něm existuje, nemá právo nazývat se civilizovaným, je pouhým barbarem, chybějícím článkem mezi svými divokými předky, kteří se navzájem zabíjeli kamennými sekyrami pro kousek syrového masa, a člověkem budoucnosti.

6 02.07.2017

Toto je jednoducho sumár prírodných katastrof naprieč históriou. Neviem, čo tým chcel autor povedať, lebo katastrofy (zemetrasenia, sopky, cunami...) nemajú spojitosť. Predkladá zaujímavé fakty o tom, ako katastrofy na rôznych častiach sveta vnímali vtedy ľudia, ako to pripisovali všade tomu svojmu bohu (všade inému) a len 2 kapitoly z celkových 14 hovoria o katastrofách, ktoré boli spôsobené ľuďmi („Katastrofy a politika“ a „Sú prírodné katastrofy prirodzené?“). V týchto dvoch kapitolách sa spomína najmä stúpanie hladiny morí, hladomory a ich príčiny, nepochopiteľne sa nespomína preľudnenie, čo je jedným z kľúčových faktorov mnohých katastrof. Je to tak trošku bez začiatku a bez konca.

6 11.03.2017