whack
komentáře u knih
Horúca planéta
Bill McGuire
Veľmi príjemne čitateľná kniha, v ktorej autor rozoberá rôzne ľudské vplyvy na zhoršovanie klimatickej krízy. Zrozumiteľne vysvetľuje, čo je to skleníkový efekt a aké dopady bude mať globálne oteplenie o 2 °C na svet. Porovnáva historicky prirodzené otepľovanie s dnešným, ľuďmi ovplyvneným. Čo sa týka histórie, siaha až do roku 1856, keď Eunice Footeová už upozorňovala na klimatickú zmenu. Neopomína ani problematiku klimatickej migrácie – témy, ktorú paradoxne klimaskeptickí antiimigranti úplne ignorujú. Návrhom možných riešení na oddialenie klimatickej katastrofy je venovaných asi 10 strán. Každopádne sa táto kniha oplatí prečítať.
Extrémizmus a radikalizácia v sociálnych kontextoch
kolektiv autorů
Podľa tejto publikácie jadro ľavicového extrémizmu tvoria, o.i., punkáči, grafiťáci a satanisti. Ja naozaj neviem, kde na tieto škatuľky tí ľudia chodia. Na druhej strane, v kratučkej kapitole o ekologickom extrémizme sa píše, že na Slovensku neexistuje žiadna ekoextrémistická skupina. Čiže ani taký Animal Liberation Front nie je extrém. OK, s tým súhlasím, že záchrana života nie je extrém, ale potom už detto neviem, kto vymýšľa tie škatuľky, lebo v podobnej publikácii vydanej rovnakou fakultou som sa dočítal, že ekoextrémistické sú skoro všetky ochranárske organizácie, vrátane Slobody zvierat (lol). Bol som sklamaný stručnosťou tejto kapitoly, pretože tá téma ma zaujíma najviac. Čo bolo pre mňa šokujúce, bolo naznačenie, že aj hlbinná ekológia patrí do ekoextrémizmu, čo je na nej extrémne sa však nedozvieme. Každopádne, na týchto príkladoch, ktoré som teraz uviedol, je jasne vidieť, že definícia extrémizmu je veľmi neurčitá a zovšeobecňovaná, a každý si ju môže vyložiť inak. V knihe dostávajú najviac priestoru filozofovania o pravicovom a náboženskom extrémizme.
Krásný zelený svět: O mýtech zelené ekonomiky
Ulrich Brand
Zelená ekonomika je z časti greenwashing, ale má viacero pozitív. V tejto publikácii sú tieto pozitíva, ale hlavne negatíva, zrozumiteľne vysvetlené. Nechýba kritický pohľad na hospodársky a ekonomický rast, ktorý je trvalo neudržateľný v akejkoľvek forme, aj v tej zelenej - taktiež sa dočítate, že prečo je tomu tak, a napríklad aj to, ako negatívne môže vplývať zelená ekonomika na sociálne sféry. Oplatí sa prečítať si, napriek tomu, že intersekcionalitu považujem za utópiu.
Znamenitá mrtvola
Agustina Bazterrica
Pomimo bočnej pointy o víruse, ktorým sa očividne problém preľudnenia vyriešiť nepodarilo, je v knihe brutálnym spôsobom vyobrazená oblasť živočíšnej výroby. Či obete majú dve alebo štyri nohy, ľudstvo ma už nemá čím viac zhnusiť v jeho ťažení za ukojením svojich úchylných potrieb, pôžitkárstva a párminútovým ulahodením svojich chuťových buniek.
Pocta zabudnutým chodníkom - Vysoké Tatry
Stanislav Klaučo
Veľmi autentická kniha. Autor desiatky rokov monitoroval turistické chodníky, všetky fotky v knihe uvedené nafotil poctivo on sám. Som rád, že vďaka nemu som niektoré zabudnuté chodníky mohol aj osobne spoznať. Ku každému chodníku je napísaná jeho história - ako vznikol, kadiaľ pôvodne viedol, atď - prácna a dôkladná dokumentácia. Treba podotknúť, že zďaleka nie všetky chodníky sú zabudnuté v doslovnom slova zmysle - mnohé sú v dnešnej dobe len menej frekventované, ale aj tak je príjemné si zaspomínať aj vďaka fotkám na vlastné výlety.
Je planeta Země už plná?
kolektiv autorů
Ian Goldin je uvedený ako autor knihy, no napísal len dve kapitoly. Ďalšími autormi sú Anthony B. Atkinson, H. C. J. Godfray, Sarah Harperová, Anthony Hartwell, Ian Johnson z Rímskeho klubu, Yadvinder Malhi, Mark New, Robyn Nortonová a Toby Ord, ktorí rozoberajú perspektívy ale aj negatívy neomaltuziánstva a dôsledky preľudňovania. Nejde o nijaké extrémistické teórie, no problematika je rozoberaná zo sociálneho aj z ekologického pohľadu, čo oceňujem.
Horký, zploštělý a přelidněný - Proč potřebujeme zelenou revoluci
Thomas L. Friedman
V knihe sa kladie dôraz na zelenú ekonomiku, zelenú globalizáciu, zelené technológie, zelený kapitalizmus, zelený konzumizmus, zelené inovácie (svedčia o tom aj samotné názvy niektorých podkapitol, ako napríklad "Objímejte akcionáře, nejen stromy"), pričom USA majú byť v tomto všetkom na čele. Údajne by výsledky boli pozitívne pre zmiernenie globálneho otepľovania, preľudňovania a strát v biodiverzite. Autor odmieta regulácie, obmedzovania, nové normy, zmenu životného štýlu – všetko vraj môžeme robiť ako doteraz, len nazeleno. S tým síce nesúhlasím, pretože ja obmedzenia a nové normy a vynútenú zmenu životného štýlu považujem za nevyhnutnosť v rámci krokov pre oddialenie zničenia Zeme, no text je písaný formou, ktorá vôbec nepôsobí nepríjemne, elitársky, manipulačne alebo agresívne, dá sa nad ním seriózne zamyslieť, a čo mi bolo v porovnaní s inými knihami na túto tému sympatické, je aj to, že táto nie je písaná antropocentricky z perspektívy ľudskej prosperity, ale dbá veľmi aj na pohľad ekologický a environmentálny. Za prečítanie to stojí.
39 způsobů, jak zachránit planetu
Tom Heap
Ak by niekto čakal 39 spôsobov pre každého, čo robiť, nenájde. Nejde tu o konkrétne typy ako znížiť vlastnú stopu. Ide o sumár rôznych v súčasnej dobe preferovaných riešení nielen stále sa zhoršujúcej klimatickej krízy, ale aj iných ekologických problémov. V 39 kapitolách sú teda prehľadne rozobrané jednotlivé body, ako napríklad: solárne panely, veterné turbíny, využívanie vodíkovej a vodnej energie, obnova a ochrana porastov morských rias a mokradí, šetrnejšia ťažba dreva, obmedzenie konzumácie mäsa a mliečnych výrobkov, financovanie a dostupnosť plánovania rodiny, prijatie legislatív proti klimatickým zmenám, zvýšenie ceny fosílnych palív, a pod. Podnetné a inšpiratívne zhrnutie.
Ani na to nemyslete: Proč náš mozek ignoruje změnu klimatu
George Marshall
Autor sa v knihe viackrát vyjadrí, že sa zaraďuje medzi "zelených", ale ja som nedokázal zistiť, čo si pod tým pojmom vlastne predstavuje, keď klimatická zmena je očividne pre neho sociálny a ekonomický, nie ekologický problém. Ide o klasický pohľad antropocentrického liberála, ktorý len stále dokola rozpráva a filozofuje, ale neponúka konkrétne kroky.
Analyzuje niektoré z dôvodov, prečo toľkí ľudia odmietajú prijať fakt o klimatickej zmene a antropogénneho vplyvu na ňu, no aj toto robí nezainteresovanou formou, že som ani nevedel, čo vlastne chce presne povedať a čo vôbec dosiahnuť. Odmietanie alebo neschopnosť ľudí prijať spomínaný fakt (antropogénneho vplyvu na klimatickú zmenu) je naozaj frustrujúca, katastrofálna záležitosť, ale mňa autorova všeobecná rétorika jednoducho nebavila. Výnimkou sú kapitoly 36 (Síla jednoho) a 41 (Proč náš mozek ignoruje změnu klimatu a proč nemůžeme jinak než začít jednat), v ktorých sa konečne niekam dostávame, a kapitola 42 (V kostce), v ktorej sa autor v jedenástich stranách snažil hodnotne zosumarizovať svoje úvahy o niekoľkých z riešení – a tu, myslím, sa mu to podarilo.
Deváté chapadlo chobotnice
Dirk Rossmann
Trefná je bočná línia príbehu – to, ako pseudoekologické riešenia liberálov idú proti reálnym riešeniam klimatickej krízy a dôsledkov preľudnenia – riešeniam, ktoré by síce nevyhnutne obmedzili práva a možností ľudí, ale pomohli zachrániť budúcnosť. Pretože táto línia je vykreslená tragicky trefne: „Velká část obyvatel planety nebude ochotná přijmout omezení, jež jsou na nové ekologické cestě nezbytná. Je to paradox. Dlouhá desetiletí chodily milióny lidí na demonstrace a požadovali přesně to, co je dnes uplatňováno v praxi. Politici dříve váhali a stavěli ochranu přírody na druhou kolej, dnes prosazují ekologickou politiku a široká veřejnost se najednou staví proti.“
Realistickosť hlavnej dejovej línie, naopak, upadá do naivnej roviny, o akej môžeme všetci len snívať. A mimo ideologických spektier: očakával som viac akcie a napätia; je ťažko si obľúbiť (alebo zneľúbiť) nejakú postavu, keďže psychológia postáv takmer absentuje. Ide jednoducho o priamočiarejší eko-politický príbeh bez hlbších vzťahových zápletiek. Ale čítať sa to každopádne dá!
Klimatická kríza.txt
T. J. Demos
Ľavicový, intersekcionálny ekofeministický pohľad na riešenie klimatickej krízy. Autori a autorky neustále píšu o potrebe radikálnej zmeny či až revolúcie, no ani jeden z nich nie je radikálny do takej miery, že by sa nebál spomenúť aj problematiku preľudnenia. Obhajujú akýsi "antropocentrizmus s ľudskou tvárou", no ja si napriek snahe nedokážem predstaviť toto spojenie s environmentálnymi riešeniami – antropocentrizmus je v zásade antiekologický. Na druhej strane, kritika kapitalizmu v tejto knihe je úplne namieste, pretože kapitalizmus je tiež v zásade antiekologický – a keď sa natrie na zeleno, je to len fejk. Myslím si, že rozumiem ušľachtilým snahám a cieľom snílkov z vydavateľských kolektívov ako je Display, Kapitál, Re-set, Ekumenická akademie, Alerta a pod., no každopádne sa prikláňam skôr k skutočným riešeniam, aké ponúka vo svojich knihách Graeme Maxton.
Nová klimatická válka: Jak si vzít planetu zpět
Michael E. Mann
Michael E. Mann vecne a informatívne kritizuje rôzne oblasti klimaskepticizmu, popieračov antropogénnej klimatickej zmeny a lobistov, ktorí ľudí z týchto oblastí finančne aj politicky ovplyvňujú. Dôvody, prečo používa občas vo svojej rétorike tvrdšie slová ako "nepriateľ", "boj", "vojna", vysvetľuje v podstate hneď v druhej kapitole, a hoci následne vo zvyšku knihy tieto slová takmer vôbec nepoužíva, musím sa ho zastať – ako inak nazývať vašich premotivovaných odporcov, ktorí by vás za vaše názory najradšej videli vo väzení, alebo na slučke?
Je nutné podotknúť, že podobne kriticky sa vyjadruje aj na adresu rôznych klima-katastrofistov – alarmistov, doomerov, prepperov, survivalistov a podobných "istov", ktorých nihilizmus a pesimizmus má, podľa neho, logicky, kontraproduktívny účinok – odrádza klimaaktivistov od činnosti: „Veď nič už aj tak nemá zmysel“. V rámci pozitívnej kritiky dokonca zachádza aj do vlastných radov, poukazuje, napríklad, na prílišné idealizovanie vegánstva, hoci sám zvieratá nekonzumuje. Jeho kritike sa nevyhnú ani známi Jeff Gibbs a Michael Moore za ich ľavicový anti-kapitalistický postoj, ktorý vraj ľudí len zdeprimuje k ničnerobeniu.
Napriek tomu v jeho rétorike nie je ani náznak nenávisti či fanatizmu, pretože aj tvrdšie výrazy dokáže vhodne sformulovať a zaradiť. Naopak, úctivo až otcovsky sa vyjadruje okrem iného na adresu mladých klimaaktivistov a aktivistiek. Posledná časť "Poslední bitva" obsahuje veľmi stručný, no o to zrozumiteľnejší prehľad záverov, čo robiť na individuálnej aj kolektívnej úrovni. Mne osobne to pripadá tak, že Michael E. Mann proste reflektuje názory bežného uvedomelého umierneného progresívca zeleného krídla.
Analýza hlubinné ekologie
Bohuslav Binka
V tejto knihe sa o hlbokej / hlbinnej ekológii nič nedozviete. Binka sa vôbec nesnaží prezentovať informácie nestranne, ekológiu a environmentalizmus považuje očividne za výlučne sociálnu záležitosť, absolútne nevidí za antropocentrickú bariéru, a kritické výroky na deštruktívne aktivity druhu Homo sapiens považuje za mizantropiu. Toto je čistá demagógia. Ak niekoho skutočne zaujíma hlboká / hlbinná ekológia, odporúčam napríklad tieto knihy: Hlboká ekológia (Bill Devall), Ekologie, pospolitost a životní styl (Arne Næss), Spoveď ekobojovníka (Dave Foreman). Pozdravuje "osamělý střelec", Earth first!
Analýza radikálnych a extrémistických skupín, hnutí, siekt a kultov a ich pôsobenie v Slovenskej republike
Vladimír Lichner
Publikácia o pravicovom, ľavicovom a náboženskom extrémizme. Na Slovensku takýchto veľa nevyšlo. Za prečítanie rozhodne stojí, ale nerozoberá rôzne smery príliš do hĺbky, a niektoré organizácie, ktoré popisuje ako aktívne, už ani neexistovali v dobe vydania knihy (2020), ale to tak nevadí, je to aspoň také retrospektívne. Čo sa mne osobne nepozdávalo na formulácii textu, zhrniem ako príklad v krátkom kritickom okienku podkapitoly Ekologický extrémizmus:
"Medzi ľavicovo extrémistické skupiny možno zaradiť hnutie graffity." Ďalej sa môžeme dočítať, že punková subkultúra sa zaraďuje do ultraľavice a hlbinná ekológia do radikálnej ľavice (WTF?!). Škatuľky v tejto publikácii sú miestami ohromné, a napriek tomu, že v ďalších kapitolách býva upresnené, že tomu nie je celkom až tak, neusporiadanosť týchto informácií vyznieva miestami zmätočne: "Na slovenskej scéne pôsobí viacero ekologických hnutí (...) Ako najznámejšie môžeme uviesť Deti Zeme, Slobodu zvierat, Spoločnosť priateľov zeme, Ži a nechaj žiť. Vo formách prejavu a v prostriedkoch, ktoré si volia pre presadzovanie svojich záujmov, je možné identifikovať prvky radikalizmu až extrémizmu. (...) Ekologický extrémizmus sa obvykle radí k ľavicovému extrémizmu. Je charakteristický antihumánnym, anticivilizačným postojom. Hlási myšlienku, že všetka ľudská činnosť je negatívna, zatiaľ čo ostatná príroda je dobrá." To ako keby vyznievalo, že menované skupiny sú radikálne, extrémistické alebo antihumánne (a dokonca ľavicové).
Jediná skutočne radikálna organizácia pôsobiaca na Slovensku je Animal Liberation Front (ALF), a tá je stručne spomenutá na šiestich riadkoch, pričom je spomenutá len jej košická a martinská bunka, napriek tomu, že bratislavská bunka dokonca publikovala časopis, v ktorom informovala o akciách ALF na celom Slovensku. Vôbec nie je spomenutá slovenská pobočka medzinárodných Earth First!, ktorá na Slovensku tiež fungovala, hoci asi nevykonala žiadnu závažnú ekotáž, tiež publikovala svoj časopis. Nie sú vôbec spomenuté skupiny 269 Life Bratislava, Direct Action Everywhere Slovensko, Anonymous for the Voiceless SK, Extinction Rebellion Slovakia, Bod obratu, atď., ktoré síce tiež nie sú extrémistické, ale keď je v knihe o extrémizme Sloboda zvierat, tak už môže byť hocičo (a to beriem na vedomie fakt, že Sloboda zvierat mala zozačiatku búrlivejšie kampane).
Earth Liberation Front (ELF) hoci na Slovensku nepôsobila, je tu označená za militantnú organizáciu, bez ohľadu na fakt, že v jej vlastných stanovách je zásadné, že aktivity ELF musia byť nenásilné a naplánované tak, aby pri nich nebolo ublížené ničomu živému. Je to takouto rétorikou všetko napísané tendenčne? To je otázka.
Tiež mi vadí, keď niekto píše "Zem" s malým "z", je to neúcta k Zemi. Zem predovšetkým!
Násilím proti „novému biedermeieru“
Ondřej Daniel
Náhľad do českej scény rôznych subkultúr (od punku, skinheads, cez metal až po freetekno) a ich členenie podľa politických smerov - prepojenie časti punkerov s organizáciami ako ČSAF a AFA, politické rozdelenie skinheadov - náckovia, SHARP, RASH, hooligans, a čo sa napr. metalu týka, spomenutý je dokonca RABM (red and anarchist black metal), atď atď. Kniha obsahuje tiež veľké množstvo dobových výpovedí svedkov a priamych účastníkov či už jednej, druhej alebo tretej strany, čo pridáva na autenticite.
Čo mi chýbalo: Nepochopiteľne úplne absentujú informácie o eko-anarchistických / radikálne environmentalistických smeroch uchytených v týchto subkultúrach. Tieto smery boli pre isté kolektívy v týchto subkultúrach absolútne neoddeliteľné, a to zďaleka nie len v anarcho-punkových komunitách - výnimkou neboli ani českí skinheadi, ktorí mali svoje straight edge vegánske kapely. V punku existovali dokonca kapely, ktorých samotní členovia boli súčasťou Animal Liberation Front, alebo sa aktívne zapájali v podobných skupinách. Dokonca ani v kapitole o antiglobalizačných street parties eko-anarchistické vplyvy nie sú vôbec spomenuté, hoci tam boli viditeľne zastúpené. Ale inak je to docela fajn retrospektíva.
Globální a lokální přístupy k ochraně klimatu
kolektiv autorů
V tomto zborníku nájdeme vyjadrenia desiatich ľudí k téme "klimatická zmena". Sú nimi: Barbora Urbanová (Klimatická koalice), Anna Neumannová (Greenpeace), Milan Smrž (Eurosolar), Martin Mikeska (Hnutí Duha), politici zo Strany zelených, ČSSD a KSČM, Martin Kloz (Výbor pro udržitelnou energetiku), Alice Dvorská (Centrum výzkumu globální změny AV ČR).
Vydanie tohto zborníku financovala Nadácia Rosy Luxemburgovej, čo načrtáva jeho politické smerovanie. Ľavicové smery ekologickej filozofie sú mi sympatické kvôli tomu, že väčšina z nich vecne kritizuje neudržateľný systém globálnej ekonomiky, no väčšina z nich bohužiaľ zásadne vedome prehliada alebo zľahčuje problematiku preľudnenia, a čo je ešte horšie, zároveň väčšinou býva nechutne antropocentrická - Homo sapiens a jeho prospech majú v rámci boja za Zem oveľa vyššiu prioritu než potreby samotnej Zeme, ktoré sú zatlačované až niekde na posledné miesta. Výnimkou je Josef Šmajs, ktorý v tejto knihe predstaví filozofický koncept Ústavy Zeme, pričom musím povedať, že s týmto konceptom sa stotožňujem, a odporúčam Šmajsovu rovnomennú knihu (Ústava Země).
Fosilní hyena: Jak EPH Daniela Křetínského ničí klima, profituje z energetické chudoby a ohrožuje demokracii
Radek Kubala
Táto publikácia sa organizácii "Re-set: platforma pro sociálně-ekologickou transformaci" podarila. Hovorí priamo: "Firmy jako EPH (Energetický a průmyslový holding) musí padnout!" pričom stručne popisuje aj dvanásť konkrétnych bodov ako k tomu cieľu dospieť. Otázne je, či padne na úrodnú pôdu.
Jídlo nás spojuje
kolektiv autorů
"Cestou je podporovat takové ekonomické aktivity, kterým nejde jen o maximalizaci zisku, ale i o společenský prospěch. Jinými slovy o lidi a přírodu." Mne z takýchto vyjadrení vyplýva, ako keby hovorili, že sa máme starať o prírodu pre svoj vlastný prospech a nie pre ňu samotnú. Sú to nešťastné formulácie. V skratke, je to antropocentrická intersekcionálna feministická brožúrka so základnými informáciami o výrobe a transporte jedla a tiež o jeho plytvaní.
Vše co jste chtěli vědět o Spojených národech
kolektiv autorů
Toto je taká stručná a zromantizovaná vízia niektorých programových bodov OSN. Určené asi pre mladších. V tom prípade ok.
Fakta a čísla OSN: Základní údaje o Organizaci spojených národů
kolektiv autorů
Literatúra faktu. Počnúc históriou OSN, rozpísané sú rôzne agentúry OSN a organizácie, ktoré s OSN úzko spolupracujú. Po obsahovej stránke informatívne, ale stručné - škoda, že napr. Agenda 21 sa rozoberá len na dvoch stranách. Môj názor na pôsobenie niektorých agentúr OSN (najmä MMF a WTO) a na romantizovanie globalizácie, je sporný a preto radšej nebudem hodnotiť.
