whack komentáře u knih
Netradičný komiks z obdobia roku 2121, kde učiteľka (asi dejepisu) vysvetľuje svojim žiakom, ako Medzivládny panel o zmene klímy zachránil svet. Na západe mal tento komiks úspech, uvidíme, či osloví mladých na Slovensku (je to určené najmä žiakom druhého stupňa ZŠ). Keďže environmentálna výchova v školských osnovách u nás úplne chýba, sú takéto snahy o ich doplnenie veľmi vítané.
„Bez pochopenia skutočných príčin zmeny klímy nie je možné presadiť efektívne riešenia, lebo tie vyžadujú účasť celej spoločnosti.“ (Augustín Rosa - prekladateľ)
Česká vegetariánska kuchárka z roku 1909! Neviem, či je prvá, ako uvádza názov, ale jedna z prvých určite je. Obsahuje 315 receptov na rôzne jedlá: polievky, šaláty, vyprážané jedlá, omáčky, kaše, cukrovinky, pudingy, omelety, zaváraniny, kompóty, nápoje... Väčšina receptov obsahuje maslo, mlieko a niekedy aj vajíčka, takže pre vegánov to nie je. Ale v dnešnej dobe sa dajú tieto komponenty nahradiť vegánskymi, vtedy to nebolo také jednoduché. Určite zaujímavosť. Tieto staré recepty by som ochutnal.
Alarmistický príbeh, ktorý ukazuje, čo nás čaká. Klimatický kolaps, dramatické stúpanie hladiny mora, kritický úbytok biotopov, znečistenie ovzdušia, environmentálna migrácia, vojny o zdroje, hladomor, epidémie, radikalizácia politických smerov. Obsahuje referencie na rôzne environmentálne prúdy, od nasledovníkov Grety Thunbergovej cez nasledovníkov Pentti Linkolu (ktorí sú tu zaradení medzi prepperov, survivalistov) až po politikov s diktátorskými tendenciami.
Hlavný dej sa odohráva v roku 2076, kedy je priemerná globálna teplota o 9°C nad predindustriálnym priemerom, pričom skáče do udalostí obdobia roku 2037 (3°C nad priemerom), 2040 (4°C nad priemerom) a 2049 (6°C nad priemerom). Popisovaná teplota je trochu prehrotená, a podľa štatistík z knihy Šesť stupňov (Mark Lynas) je zrejmé, že pri oteplení o 9°C nad predindustriálny priemer by v skutočnosti život nikde na povrchu Zeme nebol vôbec už ani možný. Už pri oteplení o 4°C by mi myšlienky v príbehu spomínaného Malthuského kruhu definitívne prestali prekážať, bolo by mi to už úplne jedno. Veď aký by malo zmysel robiť niečo pre svet, v ktorom prežíva už iba jediný živočíšny druh – ten, ktorý všetko zničil?
Musíme urobiť veľa, aby sme sa scenáru z tejto knihy vyhli. Úplne seriózne.
Autor ostro kritizuje za antropocentrizmus environmentalistické hnutie, ktoré sa vraj navyše nekonštruktívne upriamilo výlučne na "klimatický fundamentalizmus". Podporuje teóriu Gaia, rewilding, schválenie celosvetového zákona o ekocíde, cirkulárnu ekonomiku a transformáciu poľnohospodárstva na regeneratívne. „Milujme prírodu pre ňu samotnú, nie pre užitočnosť jej prvkov,“ tvrdí. To sú pekné myšlienky, podporujem ich, rovnako ako aj projekty ako Ústava Země (Josef Šmajs) a Universal Declaration of Rights of Mother Earth, ale nemyslím si, že sa tieto musia zákonite vylučovať s princípmi environmentalistického hnutia.
Môžeme spájať cesty medzi zástancami hlbokej ekológie, zástancami vedy a zástancami radikálnych konceptov, aké ponúka vo svojich knihách napr Graeme Maxton. Kvôli neustálym narážkam na údajný fundamentalizmus a alarmizmus však z tejto knihy srší len romantický, utopický ekospiritualizmus. Napriek tomu aj Eisenstein sem-tam trafil do čierneho: „Súčasný ekonomický systém potrebuje nekonečný rast. Na to, aby sme miesto kvantitatívnych hodnôt mohli začať pracovať s hodnotami kvalitatívnymi, je potrebný radikálne odlišný ekonomický systém. Tu už nie je reč len o osobných voľbách – to, čo je potrebné zmeniť, sú samotné podmienky ovplyvňujúce to, čo si ľudia volia.“
Krásne a pokorne napísaný príbeh o lesoch, jeho obyvateľoch, silách Prírody, vplyve dvojnožcov, s magicky silnou environmentálnou pointou. Doslova ma vtiahlo do diania. Perfektné vykreslenie charakterov jednotlivých postáv a vzájomných vzťahov, popisy krajiny a rozličnosť národov, to všetko umocnilo atmosféru zvratov a prostredia, zaručilo, že som takmer cítil vôňu lesa, hájov, strání a jej bytostí, a užíval si, keď strážca Matky Zeme šliapal po križiakoch – przniteľoch hodnôt a Prírody. Kniha Galgad jasne predčí bežným fantasy príbehom bez myšlienky. Nastal čas prebudiť strážcov!
Pomalé dobrodružné kultúrno-historické sci-fi bez akejkoľvek akcie a napätia. Hlavnou postavou je mladá Indka Sutty, ktorá na planéte Aka má za úlohu zdokumentovať miestne kultúry. Tie sú ekvivalentom zemských hinduistických a taoistických kultúr, ich nepriama reč detto (to nie je pre mňa). Zem a Aka a ďalšie planéty sú sociálne a kultúrne totálne zdecimované korporátokraciou, technokraciou, bigotnosťou a náboženským terorizmom. V tom spočíva pointa - ako môžu takéto ideológie zničiť históriu a kultúry. Na Ake sú kultúry, ktoré Sutty skúma, ilegálne. V spomienkach sa táto voľnomyšlienkárka vracia aj späť na Zem, kde je situácia podobná. Nápad to nebol zlý, ale spracovanie ma nijako neuchvátilo.
Aké budú následky oteplenia atmosféry o jeden až šesť stupňov? V tejto knihe sa to dozviete. Každému stupňu je venovaná jedna kapitola. Už prvé tri sú smutné, ale od štvrtej je to ako z postapokalyptického filmu. Odporúčam každému trolovi, ktorý vraví, že má rád teplo a že tri stupne navyše by privítal.
Kniha je vhodná na pochopenie situácie, ale riešeniam sú stručne venované iba dve strany v poslednej podkapitole. Preto k tejto téme oveľa viac odporúčam knihy od autora Graeme Maxton.
Soroš v tejto knihe predstavuje svoju teóriu otvorenej spoločnosti, ktorá je prakticky kompletne založená na klasickej antropocentrickej kapitalistickej pravicovo-liberálnej demokracii. Pôsobila na mňa nezaujímavo a nepociťoval som potrebu začať jej podrobnejšie porozumieť.
Kolektivista Maxton komplexne, vecne, racionálne a otvorene približuje problematiku klimatickej zmeny. V porovnaní s jeho predošlou knihou Núdzový stav globálnej klímy používa miernejšiu rétoriku, ale o to priamejšie ciele: „Je nevyhnutné, aby každý mal stále pred očami veľký cieľ, a tým je: zabrániť nekontrolovateľnej klimatickej zmene. A je len jedna cesta, ako to dosiahnuť: znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 60 % a následne na nulu. V procese transformácie alebo vytvorením nového systému vlády sa môžu zmierniť aj iné sociálne problémy, tie však nesmú byť prioritou. Vždy a za každých okolností je nutné udržať v centre pozornosti len jeden hlavný cieľ!“
Na jeho knihách sa mi páči, že značne veľkú časť vždy venuje riešeniam a krokom, ktoré by sme mali podnikať ako spoločnosť a aj ako jednotlivci, a jasne vysvetlí aj, že prečo. Názvy kapitol hovoria niekedy asi samé za seba: Strategický plán budúcnosti, Príprava na prevzatie moci... No ak chceme budúcnosť, inak ako radikálne sa to urobiť nedá. S chronickými popieračmi asi netreba strácať čas, ale každý, kto má otvorenú myseľ, by si tieto knihy mal každopádne prečítať.
Pozitívna "mágia" nikomu a ničomu neuškodí. Ja nemám vôbec čas a odhodlanie sa popisované rituály a "kúzla" učiť a praktikovať, ale za prečítanie zo zaujímavosti som nič nedal. Okrem rituálov pre vlastné benefity, či na pomoc iným ľuďom, sa v tejto knihe, hoci ojedinele, vyskytujú aj rituály na ochranu Prírody, napr "Rituál ozdravující oceány". Je to pekné. Ľudia by sa mali viac spieť s Prírodou.
Príroda lieči. Vie to každý, kto v nej aspoň párkrát bol. No to, čo sa v tejto knihe označuje za mágiu a kúzla, je v skutočnosti ekospiritualizmus, psychoterapia a meditácia. Nie všetko, ale veľmi veľa, je proste v našej hlave. Napríklad, ak skutočne uveríme, že zem v lese, na ktorej práve ležíme, vstrebáva naše depresie a neduhy, tak sa naozaj môžeme po tom cítiť lepšie. Nechcem týmto tvrdením znevažovať silu a dôležitosť prítomnosti Prírody, no mágia a najmä kúzla majú inú definíciu. Toho, koho zaujímajú podobné témy určite táto kniha nepohorší.
Kniha približuje príbehy ľudí, ktorým fajčenie THC pomohlo pri ich chorobách. Popisuje sa asi 15 chorôb. Veľmi nedostatočne sa však popisujú negatívne efekty, ktoré sa môžu vyskytnúť u niektorých typov ľudí a poznačiť ich na psychike (aj na dlhodobo – u niektorých typov ľudí dokáže väčšia dávka THC vyvolať napríklad až sociálnu fóbiu alebo psychózu). V knihe sa vôbec nerozoberá ani potenciálne priemyselné využitie konopy, ako výroba látok, papiera, biomasy, oleja a pod. Oveľa hodnotnejšia kniha na túto tému je Spiknutí proti konopí (Jack Herer).
Kniha kvôli jednostrannej rétorike nepadne vhod každému, ale zase môže práve kvôli nej padnúť vhod inej cieľovej skupine. Autori sa vôbec netaja tým, že propagujú nekompromisné vegánstvo, a ja s tým nemám problém; zamieňanie pojmov "využívanie zvierat" za "zneužívanie zvierat" a pod, mi nemá prečo vadiť. Kniha je nabitá užitočnými informáciami a štatistikami z rôznych odvetví priemyslu živočíšnej výroby v Českej republike, ale aj etickými a ekologickými aspektmi vegánstva. Tieto veci treba šíriť medzi verejnosť.
Jedinečný a veľmi komplexný pohľad na klimatickú krízu. Maxton je jedným z mála, ktorí sa neboja otvorene dávať veci na pravú mieru, hoci je to veľmi nepohodlné, nepopulárne a niektorým to môže aj navodiť depresiu. Podrobne, ale prehľadne popisuje stav globálnej klímy a jej príčiny a následky. Musím povedať, že ma sklamali prvé strany tretej kapitoly, kde vehementne zbavuje viny spotrebiteľov jej prenesením na výrobcov. To mi naozaj nešlo do hlavy, predsa spotrebiteľ financuje výrobcu. Kde nebude dopyt, nebude ponuka. Kolektivista Maxton však všetko vysvetľuje. Neverí, že zmenu dosiahnu jednotlivci zmenou vlastného správania, pretože takýchto jednotlivcov nikdy nebude dostatok na to, aby dosiahli zmenu. Podobne kritizuje neoliberalizmus, ako kŕmiča kapitalizmu požierajúceho túto planétu. Nečíta sa to ľahko, ale budete mať taký nepríjemný pocit, že hovorí o tom, čo ste si potajme aj mysleli. Podobne, ako pri jeho predošlej knihe Zmena alebo kolaps dôkladne predstavuje rôzne odvážne, prelomové systémové riešenia. Tieto knihy by si mal prečítať každý, môžu byť motivačné aj pre aktivistov a aktivistky z klimatického hnutia.
„Jednotlivci sami nemôžu urobiť veľa pre spomalenie zmeny klímy. Ide totiž o kolektívny problém a dá sa vyriešiť iba vtedy, ak ľudia budú konať spoločne. Samozrejme, je dobré, ak ľudia menej lietajú a jedia menej mäsa. Ale môžeme dosiahnuť oveľa viac, ak budeme spolupracovať a zvyšovať tlak na politikov, aby prijímali radikálne transformačné opatrenia. Mali by sme vytvárať združenia a siete a budovať občianske platformy, ktoré by potom podporovali presadzovanie štrukturálnych reforiem.“
Příběh služebnice ukradnutý a prezlečený do akéhosi šialene nezmyselného konšpirátorského hávu. Kto očakáva, ako som očakával ja, solídnu antiutopickú víziu budúcnosti, dostane predramatizovaný mix klasických dezolátskych teórií o Agende 21. Autor tento príbeh zneužíva na manipuláciu, dokonca v závere knihy pridáva na posledné strany zoznam konšpiračných webov, ktoré si vraj máme naštudovať. On si ale očividne nenaštudoval nič ohľadne Agendy 21. Škoda.
Kniha je čitateľná, zaujme dejom a donúti vás dočítať ju až do konca. Vytýkam jej však absolútne jednostranné zameranie, tú autorovu dezinterpretačnú demagógiu.
Prehľadná metodická príručka určená učiteľom druhého stupňa základných škôl, podľa ktorej môžu zadávať učebné úlohy žiakom, perfektne sa ale môže hodiť aj rodičom pri domácich debatách so svojimi deťmi na tému klimatickej zmeny. Publikácia obsahuje aj zopár pracovných listov (doplňovačky a iné hry) určené aj mladším žiakom. Toto by sa malo povinne vyučovať na všetkých školách.
Pracovné listy (typ učebnice) pre žiakov základných škôl približne vo veku 9 – 12 rokov. Môže poslúžiť aj rodičom pri domácej výchove. Stručne je tu vysvetlené, čo je to skleníkový efekt, ako sa kvôli kŕmnej sóji vyrubujú pralesy, a "Čo môžeš urobiť ty". Každopádne by sa o klimatickej zmene mali povinne deti učiť snáď už od narodenia, ale toto je iba taká jednoduchá pomôcka plná obrázkových hádaniek a doplňovačiek.
Pohodová kniha o flexi-vegánstve pre nevegánov, ktorá prostredníctvom nevtieravých, vtipných a aj poučných osobných príbehov jej autorov ukazuje, že rastlinné stravovanie nie je vôbec nuda. Neurazí ani vegánov, ale neviem si predstaviť, čo by im, okrem oddychového čítania, mohla dať. Navyše, niektorí, najmä striktnejší vegáni, s mnohými výrokmi nebudú môcť súhlasiť. O to viac padne vhod cieľovej skupine, a to je vo výsledku fajn. Žiadna propaganda. Čítanie na dlhé chvíle.
Projekt PRING je takmer neznámy sociálno-ekologický program a táto kniha je jeho manifestom. Sú v nej popísané hlavné ciele projektu, základné body (str 46, 183 a 196 vo vydaní roku 2003). Pri snahách o obhájenie rôznych bodov však autor často odchádza príliš ďaleko od témy a pôsobí to dosť neusporiadane.
Autor ako hovorca Projektu považuje náboženstvá za formu tyranie a preto veľká časť knihy je patrične venovaná náboženstvám. Rovnako silno kritizuje rasizmus, komunizmus, socializmus a fašizmus. Podporuje rozvoj demokracie. Globalizáciu a kapitalizmus považuje v určitých smeroch za pilier rozvoja a pokroku, ktorý je vraj nevyhnutný. Úplne bez servítky rozoberá aj problematiku preľudnenia: „Človek, tvor s viac než tridsaťročnou dobou plodnosti a celoročnou túžbou po párení, vie za každých podmienok zapĺňať svoje počty geometrickým radom...“ Riešenie vidí v podpore zvyšovania blahobytu a životnej úrovne, pretože obyvateľstvo na vysokej životnej úrovni nemá potrebu sa toľko rozmnožovať. Toto všetko navyše vraj musí ísť ruka v ruke s ochranou prírody. Ja si nemyslím, že pokrok, rozvoj a akýkoľvek rast môže byť trvalo udržateľný, pretože to je proste logický nezmysel a protiklad. Podobne je to s blahobytom, ktorý keď sa príliš preženie a ľudstvo začne byť totálne zhýčkané, bude v tom bode už krajne ľahostajné k prírodnému prostrediu a nebude ho chcieť ochraňovať, pretože ochrana prírodného prostredia zákonite brzdí rast blahobytu.
Neobvyklé, filozofické sci-fi, ktoré sa číta pomaly. Ako príbeh plynie, ostáva v čitateľovi, okrem desiatok odborných vedeckých fráz, miestami aj pocit nezmyselnosti, kvôli nezodpovedaným a nepoloženým otázkam. Ich vysvetlenia sa dočká až na konci, a potom všetko dokonale do seba zapadne. Takmer až do konca môže len tušiť, že v akom svete, na akej planéte alebo v akej dimenzii sa vlastne hlavný hrdina celý čas vôbec nachádza. Popri občas príliš vláčnom mudrovaní sa príbehom nesú seriózne existenčné, ekologické a sociálne témy, ktoré akoby boli reálnym varovaním pred honbou za zvyšovaním ľudského blahobytu na úkor prírody technologickými výdobytkami, ktoré sa ľahko otočia proti ich tvorcom.