whack komentáře u knih

Kniha plná zaujímavých faktov o stromoch, rozdelená na tri časti. Prvá časť má 74 strán, obsahuje široké spektrum informácií, od základného popisu stromov z hľadiska botaniky, až po popis role stromov pri udržiavaní magnetického pola Zeme (žiadny new age! naozaj zaujímavé čítanie), ale aj problematiky zlého obhospodarovania lesov. Druhá časť má 148 strán, popisuje vzťah rôznych národov a kultúr k stromom, od praveku až po súčasnosť. Uctievanie stromov, rôzne zaujímavé mýty a legendy a symboly... Píše sa o desiatkach národov a kultúr, všetky z nich stromy uctievali a vážili si ich. Až na kresťanov, ktorí ich démonizovali a vypaľovali. Táto časť je rozdelená na 9 kapitol, naozaj odporúčam prečítať si najmä o tom kresťanstve a spoznať históriu aj z tohto netradičného pohľadu! Tretia časť hovorí o lesoch z pohľadu duchovna, je to pekné. Najlepšia kniha o stromoch!

10 14.02.2015

Útulok pre zvieratá, hotel pre psy, RSPCA, odhodlaní mladí ľudia angažovaní v oblasti ochrany zvierat a pomoci zatúlaným psom, to je hlavná línia príbehu, v ktorom je zabalená aj problematika únosov psov za účelom predaja a testovania kozmetiky na zvieratách. Knižka s peknou, milo naivnou pointou napísaná pre 10-12 ročných čitateľov ale neurazí žiadnu vekovú kategóriu. Pre deti užitočná literatúra.

2 22.01.2015

Namiesto toho, aby Bookchin argumentoval a obhajoval svoju teóriu, očierňuje a démonizuje iné teórie. Podľa tejto eseje som terorista – kvôli tomu, že nepopieram problematiku preľudnenia. Forma, akou píše, je kontraproduktívna, pretože človek, ktorý je jeho prehumanizovaným utópiám naklonený, ale nie ešte do tej miery, aby znášal nálepky ako "idiot" a "fašista" za iný uhol pohľadu na niektorú z vecí, je odradený skôr než ich prijme. Na druhej strane, v tejto eseji sa niečo o sociálnej ekológii dozvieme, na rozdiel od jeho skoršej publikácie Populační mýtus.

Bookchinovi nasledovníci presadzujú, že ľudská budúcnosť závisí na ekotechnológiách, ktoré údajne zaručujú údajne požadovaný rast a expanziu civilizácie. Pritom každý ekológ by mal požadovať presný opak – radikálne zastavenie rastu ekonomického, technologického a populačného. Bookchinova utopistická teória obsahuje taktiež skepticizmus voči klimatickému hnutiu a klasické konšpirácie voči environmentálnym neziskovkám, presadzuje úplnú decentralizáciu nehľadiac na nevyhnutné fragmentovanie životného priestoru iných druhov, ochudobňovanie biodiverzity, úbytok biotopov a znižovanie biologickej kapacity, ktoré by nasledovalo, keby sa masy prehrnuli z miest do okolia a začali zakladať „sebestačné ekokomunity“. Títo snílkovia asi spia v dobách, keď nás bolo o sedem miliárd menej.

Odporúčam vyhľadať si knihy hlbokých ekológov ako Arne Næss, alebo Bill Devall (alebo hlbinných ekológov ako John Seed, ktorých Bookhin tak rád prirovnáva k Hitlerovi), a porovnať si ich formu písania a myšlienok. Ekológia musí ísť v duchu biocentrizmu alebo ekocentrizmu. Bojujeme za Zem pre Zem alebo pre ľudstvo? Ide nám o planétu, alebo o jeden druh?

2 23.12.2014

Kniha sa číta veľmi dobre, je jasná a pútavá, aj keď niektoré odseky som si musel prečítať viac krát kvôli mojim nedostatkom vo veciach, o ktorých som si myslel, že mám ako tak jasno. Podrobne rozoberá všetky aspekty ekologickej etiky, otázky ohľadne využívania zvierat (prvá časť) a obhospodarovania Zeme (druhá časť). Živočíšna výroba, pokusy na zvieratách, starostlivosť o lesy, etika, dobrovoľná skromnosť, preľudnenie, ekológia, využívanie zdrojov a iné otázky očami antropocentrizmu, hlbokej ekológie, náboženstva, welfarizmu, aktivizmu, proste komplexné priblíženie týchto záležitostí. Zaujali ma aj detaily, napr. rozlíšenie hlbokej ekológie a hlbinnej ekológie - toto väčšina ľudí nerozlišuje. Tretia časť je však iná a až tak ma nezaujala. Číta sa ťažšie, hľadá nepodstatné maličkosti v rôznych ekologických smeroch takým spôsobom, že zbytočne medzi nimi búra mosty (ako sa na teocentrického radikála vlastne patrí). S jeho Záverom som ale súhlasil. Pre toho, kto sa zaujíma o ekologickú etiku, je táto kniha nutnosť.

5 22.12.2014

V tejto jednoduchej a stručnej knižke sa dá nájsť zopár zaujímavostí o zásahoch do lesov na území dnešného Slovenska od 7. stor. p.n.l. do 15. stor. n.l., po týchto pohromách zo slovenských pralesov neostalo takmer nič. Možno by sme sa s pánom Čabounom nezhodli na forme ochrany lesov, ale zaujímavosťou sú stručné poznámky o histórii lesníctva na našom území.

3 14.12.2014

Pekná encyklopédia, zaujímavé informácie o vzniku nášho vesmíru (od prvej pikosekundy po súčasnosť), o vzniku života na Zemi, o horninách, oceánoch, riekach, lesoch a mnoho iného. 2,7 miliardy rokov dozadu prvé jednobunkovce prokaryoty boli tak podobné spermiám a eukaryoty sa podobali na ovum, že by náhoda? Hoci to som napísal dosť nevedecky, baktérie, huby, rastliny, živočíchy (vrátane človeka), všetci sme sa vyvinuli z rovnakých buniek, z rovnakých organických molekúl vyvíjajúcich sa na Zemi 4,2 miliardy rokov. Už len pomyslenie na dôležitosť a výnimočnosť týchto krehkých organizmov vyvoláva v človeku pocit úcty a posvätnosti. Špeciálne ma zaujalo pokračovanie evolúcie na súši, vývoj suchozemskej flóry, že prvé stromy rástli už 380 miliónov rokov dozadu a o 20 miliónov rokov neskôr už bola Zem pokrytá rozsiahlymi pralesmi; druhu homo sapiens trvalo len 4 tisícročia, kým ich takmer všetky zničil (niekde ani 500 rokov, viď, Ameriky). Myslím, že tieto a podobné štatistiky, aké sa dajú nájsť v tejto knihe, budú zaujímavé pre každého.

3 14.12.2014

Bookchinova idea decentralizácie je na zamyslenie, no toto bolo priveľa. Niekedy som si myslel, že čítam pamflet Svedkov Jehovovych, v ostatných odsekoch zas Bookchin prirovnával ľudí, ktorí sa odvážili slobodne diskutovať o preľudnení, k Hitlerovi, a nadával im do hlupákov. Ide o jeden 9-stranový útočný text, akých sú na nete mraky, a to z pier kadejakých demagógov, či konšpirátorov typu Alex Jones. Ide o otvorenú agresívnu démonizáciu hlbinnej ekológie, biocentrizmu, hnutia Earth First a iných foriem ekológie a environmentalizmu. Štatistiky sú staré (z čias, keď bolo o polovicu ľudí menej) a účelovo prekrútené.

Čo sa týka preľudnenia, v skutočnosti vôbec nejde o to, koľko ľudí by dokázala Zem uživiť. Pretože Zem nie je naša. Všetky naše aktivity, náš rozvoj a rast sú neoddeliteľne spojené s našou zničujúcou, zväčšujúcou sa celkovou ekostopou. Každá nová cesta, diaľnica, priehrada, potrubie, farma ... výrazne prispieva k fragmentovaniu životného priestoru iných druhov, ochudobňovaniu biodiverzity, úbytku biotopov, zníženiu biologickej kapacity. Nejde o využívanie energií. Ide o to, že čím je nás viac, tým viac priestoru zaberáme, bez ohľadu na to, ako ekologicky žijeme. Ničíme všetko, vymierajú kvôli nám celé druhy. Zem by mohla uživiť 20 mld ľudí. Možno aj 30. Ale za akú cenu?

Bez výrazného obmedzenia fosílneho priemyslu a živočíšnej výroby, ktorá predstavuje obrovskú environmentálnu záťaž a je morálne zvrátená, a bez obmedzenia rastu ľudskej populácie, ktorá nemôže vytláčať svojimi novými a novými "sebestačnými komunitami" iné druhy a prírodu neobmedzene, je nemožné zachovať poľnohospodársku a biologickú diverzitu. Podobne tak ochrana neobnoviteľných zdrojov alternatívnymi zdrojmi, ktoré sa vyrábajú z neobnoviteľných zdrojov, mi nepripadá ako trvalo udržateľný krok. Odhaduje sa, že dnes cca 4 miliardy ľudí žijú v mestských oblastiach. Čo keby celá táto masa sa rozpŕchla po okolitých oblastiach a začala zakladať svoje "eko-komunity"? Vieme byť racionálni? Ostal by niekde priestor pre iné druhy? S rastom populácie sa každá komunita postupne stane mestom. Pokiaľ budeme odvracať pohľad od problematiky preľudnenia, skončí to katastrofálne.

2 17.11.2014

Kniha známeho aktivistu (Marc Bekoff), ktorá je veľmi dôležitá najmä pre ľudí začínajúcich v oblasti práv/ochrany zvierat. Hovorí o všetkých aspektoch starostlivosti o zvieratá, o druhovej nadradenosti (druhizmu / speciesizmu), o našom využívaní zvierat, o správaní sa zvierat, proste celkovo približuje životy zvierat, ktoré nie sú ani o trošku menej zaujímavé a jedinečné ako životy ľudí. Kniha nie je písaná priveľmi vedecky, je písaná jasno a zrozumiteľne, aby jej rozumel aj človek, ktorý sa nepohybuje v tejto oblasti, je vhodná a dôležitá pre každého.

5 12.11.2014

Za nie príliš odborne vyzerajúcim obalom sa skrýva seriózna kniha zaoberajúca sa behaviorálnemu štúdiu zvierat. Zvieracie štúdie (animal studies), najmä štúdium inteligencie zvierat, mení pohľad ľudí na zvieratá a jeho výsledky vedú k humánnejšiemu zaobchádzaniu so zvieratami a k argumentom za práva zvierat. Pravdepodobne nie všetky experimenty boli pre skúmané zvieratá také zábavné, ak však napomôžu k zastaveniu oveľa krutejších pokusov, ako napríklad vivisekcie, je to menšie zlo. Už sú preč tie časy, keď psychopati pritĺkali živé psy na dosky a zaživa ich pitvali, s odôvodnením, že ich stonanie je iba reflex a oni sú to vlastne stroje. Vďaka silnému tlaku od neziskoviek a zvieracích štúdií je stále viac reálne, že zvieratá budú mať o niekoľko rokov konečne uzákonené práva na život bez stresu a utrpenia. Treba ich podporovať.

4 11.10.2014

Top spomedzi kníh zaoberajúcich sa zaobchádzaním so zvieratami vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. 3 časti, 8 kapitol, rozoberajú problematiku využívania zvierat človekom, od úplných začiatkov domestikácie po súčasnosť, od domorodých kultúr po moderných ľudí, z pohľadu náboženstiev po priemyselné korporácie, doplnené o komentáre aktivistov ako Ron Lee, Peter Singer, Carl Sagan a iných. Dôležitá kniha plná šokujúcich faktov, informácií, zaujímavostí a štatistík, na ktorú sa nechytá žiadna iná kniha ani dokumentárny film.

4 04.10.2014

Rozhodne nejde vôbec o žiadnu odbornú literatúru a autorove príbehy ani nie sú veľmi overiteľné, ale to v tomto prípade naozaj nevadí. Občasné poľudšťovanie zvierat môže byť vo výsledku niekedy kontraproduktívne, no autor to myslel dobre, chcel poukázať na to, že zvieratá majú v sebe oveľa viac, ako sme ochotní si pripustiť. Najzaujímavejšia pre mňa bola kapitola 6 (Evoluční etika), v ktorej sa spomínajú cesty Charlesa Darwina a jeho pozorovania, ale aj posledné dve kapitoly, ktoré sú najobsiahlejšie a zhŕňajú to najdôležitejšie o tom, o čom chcela kniha povedať.

3 03.10.2014

Veľmi inšpiratívny príbeh, ale aj smutný, keď si uvedomíme koľko málo je ľudí ako pán Elzéard a koľko veľa je ziskuchtivcov, ktorí majú záujem z lesov iba ťažiť. Trošku ma zarazilo len to, čo pán Elzéard povedal tomu lesníckemu byrokratovi: "To by bolo po prvý raz na svete, čo by les vyrástol sám od seba!" S tým nesúhlasím, lesy sú tu 350 miliónov rokov, stačilo by pozmeniť hospodársky plán a o niekoľko desaťročí by boli lesy opäť aj tam, kde sme ich za posledné tisícročia vyplienili.

10 27.09.2014

Podrobný popis najrôznejších experimentov na zvieratách vykonaných najmä v rokoch 1980 – 1991 prevažne vo švajčiarskych laboratóriách, 150 protokolov zo 60 laboratórií podpísaných samotnými vedcami, obchod s pokusnými zvieratami a ich chov, lobby. Max Keller, vtedajší člen Dozornej komisie pre pokusy na zvieratách, neváhal kopírovať tajné protokoly a spisy podpísané samotnými vykonávateľmi pokusov a vylíčiť všetko utrpenie tvorov vo vivisekčných laboratóriách. Materiál odovzdal aktivistke Milly Schär-Manzoli, čím sám riskoval zatknutie, pretože ako člen komisie bol viazaný úradným tajomstvom. Tento jeho odvážny čin je veľmi inšpiratívny a priniesol dôkazy, ktoré by inak ostali naďalej skryté od verejnosti, ktorá je opíjaná medom o bezbolestnosti a nevyhnutnosti pokusov. Dozvieme sa tiež, ako sú laboratóriá financované, prečo zlyhal Koncept "3R", a dôležitá je aj posledná kapitola s názvom "Proč je nutné zrušit pokusy na zvířatech". Na vydaní knihy sa podieľalo mnoho organizácií, najmä Aktionsgemeinschaft Schweizer Tierversuchsgegner (AG STG) a Schweizer Vereinigung für die Abschaffung der Tierversuche (ATRA), do češtiny preložila nadácia Spisovatelé za práva zvířat. Okrem českého jazyka bola kniha preložená minimálne do ďalších šiestich jazykov.

3 18.09.2014

Pekné básne môjho detstva. Mama mi ich recitovala niekedy v deväťdesiatom piatom. Báseň "Ranená breza" vo mne niečo zanechala... akési prvé náznaky environmentálneho precitnutia.

1 13.09.2014

Bolo to písané tak pekne, že som viackrát bol pripravený knihu zavrieť v očakávaní obratu v podobe príchodu bielych teroristov. Nemal som na tento obrat nikdy náladu. Namiesto neho som si užíval obrazy popisovaných severoamerických prérií a lesov. Postupná premena vojačka na sebestačného chlapa bola fascinujúca. Najviac to, ako sa zblížil s vlkom, ako si začal všímať krásy prírody okolo neho, jeho vzťah s jeho koňom, a napokon adaptovanie sa medzi indiánov. Bolo to trošku zromantizovanie skutočností, až človeku zovrie srdce, keď si uvedomí, že ešte 150 rokov dozadu boli v USA obrovské stáda bizónov a divoké prérie...

10 03.09.2014

Problematika preľudnenia je v tejto sci-fi knihe vykreslená takmer ako prirodzená záležitosť, bez náznaku kritiky. Predstava ľudstva kolonizujúceho ďalšie planéty, pričom potravín je dostatok a príroda a zvieratá si žijú ďalej, je skoro romantická, nebyť zlej vplyvnej korporácie THL, ktorá ponúka ľuďom jednosmerný lístok teleportom na svoju novú nepreľudnenú, ospevovanú planétu. Spiatočníci sú vykreslení ako "staromódni, prestarnutí a ustrašení ľudia", alebo dokonca "idioti a blázni, ktorí sa snažia zastaviť chod dejín" a nevenuje sa im viac času. Postavy sa správali často nezmyselne a k žiadnej som si nevybudoval vzťah, ich osudy mi boli ukradnuté. Čerešnička na záver... THL sú potomkami nacistov z Tretej ríše a desiatky miliónov ľudí sú v ohrození, nebyť hrdinskej OSN pripravenej zničiť ich koncentračné tábory plazmovými samopalmi! Politicky niečo strašné, trápne a gýčové.

4 29.08.2014

Čapek nepísal fikciu, opísal budúcnosť. Je neuveriteľné, že už v roku 1920 predpovedal to, čo sa deje teraz, 100 rokov neskôr. Umelá inteligencia onedlho prekoná tú ľudskú. Škoda, že tak veľa ľudí to berie len ako sci-fi rozprávky pred spaním a nevidí v týchto textoch varovanie.

9 26.08.2014

Bol som nadšený už z predhovoru od významného biológia Paul R. Ehrlicha. Od prvej kapitoly sú popisované dystopické vízie našej preľudnenej blízkej budúcnosti, ktoré sa tiahnu celým dejom, no nenudia, pretože sú prelínané príbehom z nekonečného smradľavého preľudneného betónového veľkomesta. Páčil sa mi najmä popis štvrte, kde sa chlapec na úteku skryl; staré opustené miesta ma odjakživa fascinovali. (nasledujúci text môže obsahovať spoiler) V tretej kapitole druhej časti sa konečne začala rozoberať očakávaná téma kontroly pôrodnosti ako jediného možného riešenia. Kto chce ísť rovno na vec, nech si otvorí stranu 200. Nečakajte žiaden happyend! Posolstvo by nemal nikto prehliadať.

3 24.08.2014

"Jedného dňa na ceste na lov nás prenasledovala straka. Vyspevovala a škriekala na celý les. Tak som zložil pušku a bum, ešte sa trepala na zemi, keď sme usudzovali, aká je krásna, aké má pekné pierka. Veď by odplašila všetku zver! V ten deň sme boli svedkami zápasu dvoch krásnych dospelých jeleňov na lúke. Po pol hodine zápasenia zranený slabší jedinec odbehol do lesa a víťaz sa majestátne chválil so svojim parožím na lúke. Dal som mu ranu do hrude. Stál nehybne asi minútu, kým padol. Ešte som nikdy predtým nič také nevidel, bol nádherný." čítal som to už dávno, toto si z toho pamätám, bolo mi zle. Veď to sú čistí psychopati, chorí na mozog.