whack komentáře u knih
Táto príručka pre aktivistov pracujúcich skupinovo obsahuje rady pre skupiny ako a kam smerovať svoje požiadavky. Nepopisuje priebeh rôznych akcií, ale popisuje spôsob, ako ich vykonať. Príklady na konkrétne formy aktivít ponúka podkapitola "Prostriedok". V príručke sa veľmi dbá na to, že "čo človek to názor" a preto sa treba vždy na priebehu a cieli akcie a na cieľovej skupine ľudí popredu poriadne dohodnúť s členmi svojej skupiny. Každý má iné sociálne, politické a environmentálne cítenie a iné fyzické, psychické, časové a finančné možnosti, a to otvára dvere k zakladaniu skupín s najrôznejším spektrom aktivít, čo je len dobre. "Spojencov, pracujúcich v iných bodoch osi podporte, nebojujte s nimi len preto, že majú inú stratégiu!"
Všetko, čo treba vedieť o jadrovej energetike. Pre mňa osobne bola najzaujímavejšia kapitola "Rádioaktivita" a "Jadrová energia a skleníkový efekt", ale kniha samozrejme obsahuje aj podrobnosti o spracovaní a obohacovaní uránu, o výrobe paliva, o likvidácii jadrových reaktorov a mnoho ďalšieho. Stručné a jasné, bez zbytočných obkľukových viet, toto by mohla byť aj učebnica. V poslednej kapitole "Alternatíva" mi ale trošku chýbala kritika nadvýroby, lebo bez limitov nebudú ani solárne panely vyrábané z neobnoviteľných zdrojov ekologicky udržateľné.
Čo, ako, kde, kedy sadiť. Kniha je užitočná a nápomocná pre ľudí začínajúcich s uplatňovaním organického pestovania plodín, a nie len pre nich, lebo obsahuje aj plno zaujímavých informácií, napríklad o hubách, burine, pesticídoch, pôde, na záver ešte aj poznámky k výrobe domáceho kompostu aj s obrázkom. Žiadna chémia, iba eko... a funguje to!
Viac ako polovica knižky je venovaná vysvetľovaním, prečo je konzumácia živočíšnych výrobkov (najmä mäsa) zlá, a potom tam je zopár krišňáckych receptov na rôzne druhy pokrmov a nápojov, ktoré rozhodne treba vyskúšať, ale najprv si treba pozháňať suroviny, lebo také prísady ako kurkumu, kumín (indický kmín), ločidlo (asafoetidu), v bežnom obchode nezoženieme.
V knižke Graham Burnett stručne vysvetlí, prečo je vhodné prejsť na vegánsku stravu a ponúkne aj recepty, napr. na fašírky, karbonátky, cestoviny, šaláty, koláče, chlieb, víno, pivo, nejaké tie polievky... Na koniec je ešte zopár strán venovaných radám, ako správne pestovať zeleninu na vlastnej záhradke.
Naozaj zaujímavá kniha, nie len pre jedinečné informácie o woodcrafterskom hnutí v Československu, ale aj pre plno užitočných rád k dlhodňovým stanovačkám v lesoch. Pod pojmom stanovačky nemyslím mládežnícke ožieračky, ale poznávanie prírody a potulky po lese.
Keď som Obrázky z chatrče čítal prvýkrát, nepáčilo sa mi, že Leopold, okrem toho, že bol úžasným znalcom prírody, bol zároveň aj lovcom. Až potom mi to došlo, že keby všetci lovci boli ako on, tak tu ešte máme pralesy a oveľa viac zvierat. Tým, ktorí v tomto vidia protirečenie, odporúčam knihu prečítať, je určená pre milovníkov prírody, nie pre poľovníkov, a je v nej dokonca aj zakomponovaná kritika súčasných ľudí, ktorí vidia v prírode iba možnosti zisku, nepozerajú na ňu s úctou a pokorou.
Hlasy pre nemú tvár predstavujú asi 180 citátov významných osobností a 10 strán právnych noriem na ochranu zvierat. Nerozumiem, do akej miery môže citát niekoho priviesť k zmene, pretože, priznám sa, na mňa osobne nemá citát nikoho vplyv, ale verím, že mnohých minimálne zaujme a to je prvý krok k prehodnocovaniu postoja. Myšlienka je fajn.
S citom písaná útla knižka, v ktorej autor neagresívne poukazuje na problematiku nášho zaobchádzania so zvieratami, najmä získavania mäsa pre konzumáciu. Pokorná kázeň muža, ktorý prežil koncentračný tábor, a aj preto neberie život žiadnej živej bytosti ľahostajne.
Obsahuje niekoľko zamyslenia hodných Kolesárových textov o problematike tzv. živočíšnej výroby, a tiež aj prepis jeho prednášky "Abolicionismus, veganství a anarchie v ochraně zvířat" a prepis rozhovoru, ktorý poskytol pre jeden časopis. Zdravé myšlienky, fakty a možnosti riešenia.
Na rozdiel od prvého dielu, Poselství z věčnosti polovicu deja venuje priblíženiu cirkevnému a misionárskemu teroru, z ktorého som nedokázal ostať s chladnou hlavou, a určite by som nikdy tieto veci neriešil tak, ako títo aboriginci. Zväčša je čítanie o ich jednoduchom a pritom zložitom živote fascinujúce a inšpiratívne, vyvoláva pocit čistoty a pokoja, presný opak depresie, stresu, zhonu a zloby, čo prináša chaos civilizácie. Paradoxne s niektorými názormi týchto Skutočných Ľudí sa stopercentne nestotožňujem, pripadajú mi ako z najšialenejších odnoží hnutia New Age, napríklad "Miluj toho kto na teba mieri zbraňou, lebo Duch Večnosti zariadil, že ten človek to tak považuje za správne a ty ho musíš milovať a nie ho za to odsudzovať...", proste to neprijmem nikdy, ani sa o to nebudem snažiť. Posolstvo vo mne ale určite niečo zanechalo, prehodnocujem hodnoty a priority, zbavujem sa materiálnych vecí, ktoré nepotrebujem.
Veterinárove príbehy sú písané s citom, vtipne a láskyplne. Je jasné, že sa venoval zvieratám celý život a mal k nim vzťah. Niektoré príbehy sú veselé, iné zas smutné, najviac sa mi páčili kapitoly s domácimi zvieratami, príbehy s ostatnými zvieratami ma niekedy až tak nezaujali. Možno preto, lebo tie zvieratá boli chované na mäso, alebo na dostihové závody a to mi nie je sympatické. Najviac mi utkveli v pamäti kapitoly č. 10, 32, 35, 40, 42.
Niektoré kapitoly rozoberajú príliš konkrétne záležitosti, body k povolovaniu výstavby hypermarketu, aj keď určite informácie o týchto právnych stránkach veci sú pre niekoho cennejšie, pre mňa boli zaujímavejšie informácie o negatívnom vplyve týchto zariadení na životné prostredie a na domácich podnikateľov, ale najmä kapitoly, ktoré ponúkajú priame riešenia, ako "Ke strategii a taktice protestních akcí", ktorú napísal Jakub Polák, alebo kapitola "Lokalizací proti supermarketům". Táto kniha od neziskovky NESEHNUTÍ nie je nejaká radikálna vec, ale ľuďom, ktorí chcú pomôcť zabrániť výstavbe hypermarketu vo svojom meste, bude užitočná.
Neodporúčam nikomu, kto má kladný vzťah k prírode a zvieratám. Všetky živočíchy od mravcov po slony sú tu vykreslené ako agresívne útočné beštie, ktoré treba pochytať a odvliecť do ZOO. A niektoré zastreliť. Pre domorodcov sú všetky nepriateľmi, vrhajú sa pri každom zašuchotaní po zvuku, a obeť, bez ohľadu na to čo to je, napichujú na kopiju. Pre hlavného hrdinu dobrodruha (pašeráka zvierat) sú zase výzvou, ako si ich podmaniť. Prales je označovaný za zelené peklo a pralesné kmene výlučne za kanibalov. Celé zle. "Tiger je najukrutnejší dravec a zločinec zvieracieho sveta (...) to vlastne ani nie je zver, ale sám stelesnený zloduch (...)"
Obal vyzerá ako z aktivistických brožúr 90-tych rokov (mám vydanie roku 2003), čo sa mi páči, ide o nezaujatú hodnotnú knižku plnú užitočných štatistík, faktov a hlavne rád, ako žiť šetrnejšie k prírode. Je rozdelená na 10 kapitol, kde sa rozoberajú najrôznejšie témy, od kompostovania na záhrade, či možnosti šetrenia vody doma, cez zdravú výživu a civilizačné choroby, až po problematiku pokusov na zvieratách (kapitola Sounáležitost s prírodou) a problematiku globalizácie. Faktická časť pracuje s údajmi z rokov 1990-2000, ale to nič neuberá na hodnote knihy, najmä keď taktická časť obsahuje rady a nápady, ktoré budú aplikovateľné vždy.
42 krátkych lyrických básní bez rýmov. Niektoré sú stručnejšie, iné umeleckejšie, niektoré sú vážnejšie, iné uvoľnenejšie, niektoré sú veselšie, iné smutnejšie (v hlave mi najviac utkvela báseň Život Petrův a nadväzujúca Život Natálčin), ale všetky skrývajú pointu a niekedy aj potrebu trošku sa zamyslieť...
Knižka obsahuje prepis prednášky jedného z prvých obhajcov vegetariánstva na území dnešného Česka, ktorý sa volal Emanuel Salomon. Túto prednášku prvýkrát predniesol v Prahe v roku 1884, a príkladne ukazuje, že vegetariánstvo nie je iba nejakým výstrelkom posledných rokov, ale že má (aj u nás) dlhú tradíciu, na ktorú môžeme naväzovať.
Surová strava je pre mňa veľká výzva, no asi najväčší problém pre mňa sú peniaze. Jesť na kilá surovú stravu je nákladné, najmä orechy, zelenina a ovocie, aj keď autorka v knihe tvrdí že nie je - ale je! Zčasti problém vyriešim na svojej záhrade, kde mám permakultúrne sadeničky. Druhým problémom je čas - ako na prípravu jedla, tak aj na samotné jedenie. Pri mojej polhodinovej obedňajšej prestávke nemám šancu zjesť napr. zeleninovú misu, a už vôbec nie ju chystať. Knižka obsahuje hlavné informácie o zásaditých a kyselinotvorných potravinách, o výžive, o tom, ako jesť, čo jesť a kedy (to) jesť. Hovorí však najmä o zelenine, ovocí a obilninách (ale spomína sa aj čerstvé mlieko, takže, vegáni, pozor), no o rastlinách, ktoré si môžeme natrhať na lúke v lese, sa tu nedočítame.
Obdobie konkvistádorov je časť ľudských dejín, ktorá sa mi snáď zo všetkých najviac hnusí. Tá všadeprítomná ctižiadostivosť, hra na šľachetnosť a falošný hrdinovia, ktorí sa najprv nepriateľovi úctivo uklonia a potom mu strelia do chrbta. Doslova jediným pozitívom v tomto príbehu bola Mabel, ktorá ako jediná zo zúčastnených vyjadrovala aspoň občas radosť z krás okolitej prírody a nechuť z neustáleho bojovania s "divochmi", ktorí, pravdupovediac, mali na odpor voči belochom plné právo.
Nápad napísať príbeh očami koňa fungoval dokonalo, je možné vďaka nemu uvedomiť si ako žijú domestikované zvieratá, najmä kone, ale taktiež naznačuje aj možnosti ako tieto zvieratá zachrániť a chrániť. Kniha je písaná takou formou, že je vhodná snáď pre vekovú kategóriu 10-12 rokov, ale je písaná tak pekne, že v žiadnom prípade neurazí ani starších a dokáže poriadne zatlačiť na emócie, má skvelú myšlienku, posolstvo a správnu atmosféru. Práve pre mladších sú tieto témy dôležité, je treba sa o ne zaujímať.