whack komentáře u knih
Anarchistickou atmosférou obalený príbeh, ktorému nie je ťažké podľahnúť, pretože pojednáva o strastiach mnohých z nás tak, že miestami vyvolá až depresívny pocit beznádeje, ktorý poznáme, vytiahne z mysle tie veci, na ktoré sa snažíme nemyslieť, aby sme sa netrápili, odhaľuje naše svetlé a temné stránky, ktoré skrývame hlboko v nás, a ktoré sú dôsledkami našej chaotickej civilizácie, alebo u niektorých naopak toho, že sa do tejto uponáhľanej spoločnosti nevedia zaradiť. „Vždy to tak bolo a vždy to tak bude, že čas a svet, peniaze a moc patria bezvýznamným a povrchným ľuďom, a ostatným, tým naozajstným, nepatrí nič. Nič iba smrť.“ Záver je spirituálnym drogovým vyvrcholením s trochu naivnou záverečnou pointou ako možným (ale správnym?) riešením: „Musíte sa naučiť počúvať prekliatu rozhlasovú hudbu života, uctievať ducha, ktorý sa za ňou skrýva a smiať sa z jej pazvukov...“
Je to trochu neprehľadné, lebo články sú zoradené podľa abecedy a nie podľa témy, takže témy o rôznych chorobách (Depresia, Stres, ...) ku ktorým sú vždy pridané rady že čo je dobré v tom prípade jesť a čoho sa vyvarovať, sú pomiešané s úplne odlišnými témami ako "Energia, cvičenie a vitalita" alebo "Paradajky" alebo "Vegetariánska a vegánska strava". Je tam aj plno tém o mäse a inej živočíšnej strave, čiže žiadna vege príručka, dajú sa tam ale nájsť aj dobré veci.
Stačí vytrhať "živočíšne strany" 91-102 a zostane nám 88 vegánskych receptov ako si zlepšiť imunitný systém. Každý recept má priestor na jednu stranu a surovina v každom recepte je vždy iná. Ide o rôzne zeleniny, plodiny, ovocie, obilniny, orechy a tak. Na konci je ešte 5 strán krátkych rád, čo jesť keď... (keď máte depresiu, astmu, bolesť hrdla...) Taká malá príručná knižka.
Všetko o vitamínoch? Na hornej časti stránky je veselá fotka s vysmiatymi deťmi hladkajúcimi jahniatko a pod obrázkom text: „Najviac vitamínu B12 obsahuje pečeň z jahňaciny. Dá sa pripraviť na mnoho spôsobov (...) Dôležitým zdrojom vitamínu B12 je aj baranina a konské mäso." No konec.
100 receptov "zo zeleniny" ale vegetariáni nech sa nemýlia, bezmäsitých je z nich iba 38. Nič pre mňa.
47 vegetariánskych a 18 mäsových šalátov. Medzi tými vegetariánskymi je aj zopár vegánskych, ktoré stoja za to.
Zrozumiteľne napísané zhrnutie tých najdôležitejších faktov o vegetariánstve (vrátane vegánstva a vitariánstva) z pohľadu ekonomického, zdravotného, nábožensko-asketického a, čo je najdôležitejšie, eticko-estetického (o ekologickom sa až toľko nepíše). Toto je pravdepodobne prvá kniha o veg(etari)ánstve vydaná v Česko-Slovensku! Plno zaujímavých informácií.
Zhrnutie údajov o celoeurópskych politických stranách. Knihu som si prelistoval hlavne kvôli Európskej strane zelených (European Green Party), ale neviem vlastne čo som očakával k tejto téme, keď každej strane je venovaných len pár strán, a ja som nedávno čítal "Zelená zleva? Historie ekologických stran v Evropě" (Pavel Pečínka), 260 strán. Každopádne, je to odborne napísané zhrnutie.
Ponúkané formy ekologického a organického poľnohospodárstva podporujem, ale nebolo vysvetlené, ako by to vyriešilo preľudnenie, z ktorého spomínaný hladomor vyplýva. Zo stránky na stránku som čakal aspoň zmienku o The Rewilding Institute, Population Connection, Population Matters, Population Action International, Global Footprint Network, alebo podobnej organizácii, ale chýba to tam. Tiež mi vadila podpora "živočíšnej výroby". Preto odporúčam radšej podobnú encyklopédiu Zachraňme Zemi (Jonathon Porritt).
Nejde o žiadnu zmysluplnejšiu kritiku spoločnosti, ale iba o takú srandu. V podstate všetci sme kokoti. Nič nové. Niektoré časti boli pre mňa úplne nezaujímavé, ale pri niektorých som sa aj pousmial. Boli to hlavne kapitoly „Byrokratický kokot“ a „Když kokoti ovládnou byznys“. Průmysl, obchod a bankovnictví jsou tři oblasti, které přitahují neuvěřitelné množství kokotů. Důvody jsou prosté: kokoti milují peníze, moc a konflikty.
"Chytil Srnu do smyčky, zabil ji a její tělo rozčtvrtil, upekl a snědl. Jedna Bytost požírala druhou, v tichosti, v Noci, beze slov. Nikdo neprotestoval, z čistého nebe nezahřmělo. Trest však démona stejně dostihl, i když smrt nepřišla cizí rokou."
Tento morálny triler z prostredia lesnej pohraničnej osadky poľských Stolových hôr ma okamžite vtiahol do deja svojou príjemnou atmosférou a príbehom. Neagresívne pojednáva o nerozvážnom ničení prírody a o pomoci zvieratám. Teda, nie príbeh, ale hlavná hrdinka, ktorá ho rozpráva. Všetky postavy sa správali úplne prirodzene, ale ona mi bola sympatická najviac, napriek jej hendikepu. Aspoň som sa viackrát z chuti zasmial, nie výsmešne, ale pobavene, na jej výrokoch. Bol to vlastne hendikep, alebo dar vidieť veci inak ako ostatní? Vysloví tiež niekoľko mimoriadne citovo silných a niekoľko naozaj múdrych myšlienok. Niektoré z nich som si dokonca zapísal. Už 38 strán pred koncom som sa dovtípil, kto bol vrahom, a mojou reakciou bol natešený úsmev. Sám neviem prečo, obete boli aj tak vrahovia a chlípnici. Bolo to v kapitole o sv. Hubertovi, patrónovi poľovníkov, a poľovníci nebudú patriť k tým, ktorí budú z tejto knihy nadšení. Mne z nej zostali pozitívne pocity.
Táto vedecká kniha je vo forme obrázkovej encyklopédie, čiže ponúka súhrn problematík, ide o čítanie pre tých, ktorí nepotrebujú ísť do veci príliš hlboko, ale stačia im zhrnuté fakty. Sumarizuje kľúčové problematiky - preľudnenie, odlesňovanie, znečistenie, vymieranie druhov a ďalšie. Nabáda k tomu, aby sme pre svoju planétu niečo robili, a to je dobre.
Šperky, diamantové prstene, prostitútky, teplí feťáci, teplí transvestiti, teplí nacisti, cínoví vojačikovia v ženských šatičkách. V tejto knihe sú gejovia vykreslení ako promiskuitní čudáci, ktorí sa stretávajú vo svojich polosúkromných kluboch. Opisy týchto klubov a ich okolie boli až morbídne, a zozačiatku som ťažko veril, že v týchto časoch, kedy ulice ovládala mládež z SA, mohli vôbec existovať. Avšak mnohé udalosti a popisy miest, vrátane týchto klubov, boli založené na skutočnosti (napr. berlínsky homosexuálny klub Eldorado bol založený v roku 1919 a existuje dodnes). Kniha sa dobre číta, mená sa nepletú a hoci som vraha odhalil už pár strán po polke, príbeh z nie tak úplne tradičného prostredia si zachováva ponurú atmosféru Berlína roku 1931, kedy sa nacisti začali dostávať k moci.
Kniha je dôležitá, lebo obsahuje široký rozbor príčin a dôsledkov ľuďmi spôsobených ekologických problémov z pohľadu politiky. K niektorým kapitolám by sme mohli prilepiť štítok "sociální ekologie"; presadzujú, okrem iného, dobrovoľnú skromnosť a decentralizáciu. Vydavateľstvo Hnutí DUHA ma milo prekvapilo, že sa k takýmto riešeniam hlási (alebo aspoň hlásilo – čítal som prvé vydanie z roku ´93). Takéto knihy by mali patriť medzi povinné čítanie.
Kaše, nátierky, šaláty, fašírky, pečienky, hamburgery, placky, omelety, pečivo, polievky, celé jedlá aj prílohy a dezerty... viac ako 160 zrozumiteľne napísaných receptov, ktoré treba vyskúšať. Recepty sú vegetariánske, mlieko je ako surovina ponúknuté väčšinou len ako alternatíva k vode čiže ho netreba použiť, a v niektorých receptoch je syr. Také dobré veg(etari)ánske jedlo nie je zlé!
„Pokiaľ ľudia nebudú uznávať prírodnú stravu, farmár bude v rozpakoch, čo pestovať. Pokiaľ sa ľudia nestanú prírodnými, nebude ani prírodné poľnohospodárstvo, ani prírodná strava.“ Toto je svätá pravda. Ľudia sa veľmi radi vyhovárajú za kvalitu plodín na poľnohospodárstvo. Ale kto financuje poľnohospodárstvo? Veď práve oni sami. V tejto knihe (najmä v kapitole III) je pekne rozpísaný rozdiel medzi prírodným a komerčným poľnohospodárstvom, škoda už len, že tú vôňu a chuť plodín človek cez knihu porovnať nemôže, lebo naše mladé generácie normálnu chuť prirodzenej zeleniny snáď už ani nepoznajú. Kapitola V, v ktorej autor zmení pokojný prejav na trošku kritickejší, volajúci po revolúcii jednej slamky, je preto úplne na mieste :)
Vitajte v reálnom svete mäsospracujúceho priemyslu, privatizácií nemocníc, manipulačných médií a štátnych sektorov ktoré kontrolujú navzájom sami seba a teda nikdy nič nezistia. Chov hospodárskych zvierat, dodávatelia, bitúnok, rýchlobufety, E.coli v hovädzine, salmonela v hydinovom mäse, začarovaný kruh. Napínavý príbeh, ktorý je aktuálny. PS: Páčila sa mi aj pasáž kde hlavný hrdina zvracal z hnusu v miestnosti plnej krvi a vyvrhnutých vnútorností vraždených zvierat, snáď odvtedy už ich neje.
Človek počas čítania si porovnáva svoje stavy s popismi fóbie a príbehmi ľudí v knihe a trošku si to zrovná v hlave. Rady ponúka aj kapitola "Řešení problémů". Psychoterapia je však oveľa komplikovanejším a vyčerpávajúcejším riešením ako liečba antidepresívami, ktoré ale zase človeku vycucajú energiu alebo spôsobia nechutenstvo a iné problémy ako následok vedľajších účinkov. Človek ľahko spadá do beznádeje a melanchólie. Všetko je to v hlave. Viem, ľahko sa to hovorí.
Skutočne alarmujúce predpovede, ktoré sa takmer stopercentne napĺňajú. Táto kniha u mňa navždy pochovala všetky tie fanatické konšpirátorské nezmysly démonizujúce Rímsky klub, ktorých je plný net, tu je 300 strán plných faktov, štatistík, grafov, výsledkov pozorovaní, ktoré nemôžeme prehliadať, posledné dve kapitoly (7, 8) ponúkajú komplexné riešenia k trvalej udržateľnosti (ak sa to vôbec dá). Ak by niekto čakal riešenia v zmysle vyhladiť polku ľudstva umelo vytvorenými chorobami a vojnami, je idiot. Treba prečítať! Preľudnenie nie je mýtus, medze sú, a upozorňovanie na ne nie je otázkou mizantropie, ale budúcnosti života na Zemi.
Celkom zaujímavá kniha zaoberajúca sa počtom ľudského obyvateľstva celosvetovo. Dáva dôležité otázky, aký počet by bol tou prahovou hodnotou pred nevyhnutnou katastrofou z preľudnenia, spomína pritom sociálne a ekonomické problémy, dopadom na životné prostredie je bohužiaľ venovaná iba malá časť jednej podkapitoly (str. 109-111). Nejde o žiadne neomalthuziánske posolstvá, autor dokonca považuje za katastrofu taktiež aj potenciálny dlhodobý pokles pôrodnosti. Dochádza však k záveru, že je nesmiernou úľavou, že podľa všetkých odhadov sa počet obyvateľstva do roku 2100 stabilizuje na čísle 10 miliárd. Nie je toto číslo ale v skutočnosti dávno za hranicou, aj s ohľadom na fakt, že pomer medzi obyvateľstvom vyspelých a rozvojových krajín bude 1:6?