whack komentáře u knih

Tak túto príručku by si mali naštudovať na každom miestnom úrade, lebo náš úrad vo všetkých bodoch zlyhal! Odburiňovanie spevnených plôch robia herbicídom Roundup firmy Monsanto, intenzita kosenia je 6 až 8 kosieb ročne čiže máme permanentne päťcentimetrovú trávu a, čo je oveľa horšie, zelené plochy bez jediného kvietka a včely, termín "vegetačné obdobie stromov" asi nepoznajú, a to, že nekontrolujú výstavby náhradných hniezdisk pre vtáky po zatepľovaní a špárovaní, ani nehovorím. Projekt Mestské včely je veľmi pozitívna vec, treba písať svojim miestnym poslancom, aby si vzali za vzor niektoré mestské časti v Bratislave, Zvolene, Kežmarku, Žiline, Lučenci a Považskej Bystrici, kde to funguje, menej sa kosí a je to zelenšie :)

1 16.12.2016

Polovica knihy je o tom, že ako by si autor predstavoval (ne)fungovanie cirkvi na Slovensku. Niektoré jeho myšlienky boli zaujímavé, niektoré pre mňa ani nie. Otvorí viacero otázok, prečo by cirkvi nemali byť súčasťou štátu. Ale niečo mi tam chýbalo. Menej jeho názorov a viac faktov, napríklad vývoj a aktivity RKC na Slovensku od jej zrodu, padne iba pár viet o prvých oficiálnych snahách o odluku cirkví od štátu z čias Masaryka. Nie je tam napríklad ani podrobnejšie rozpísané, že podľa čoho sa cirkvám pripisujú štátne dotácie a ako z cirkvi vystúpiť.

Vstupom do organizácie menom cirkev je krst v ranom veku, kedy ešte človek o sebe ani nevie rozhodovať. Každý, kto bol pokrstený, je členom tejto organizácie. Jediný spôsob, ako z nej vystúpiť, je vyplniť a vytlačiť formulár (vygoogli "Online formulár na vystúpenie z cirkvi"), nechať ho nechať podpísať svedkom alebo notárom, a odovzdať na farnosť, kde bol daný človek pokrstený. Po vystúpení z cirkvi však cirkev nestratí dotácie, pretože tie sa určujú podľa toho, koľko ľudí sa prihlási k cirkvi pri sčítaní obyvateľstva. Cirkev nie je Boh, ani viera, ani náboženstvo, ale organizácia, napriek tomu pri sčítaní obyvateľstva má človek možnosť vyplniť iba kolonku "uviesť konkrétne náboženské vyznanie", kde "kresťanské" sa automaticky pripojí k RKC a tá cirkev získa financie, je to podvod na ľuďoch. Mnohí ľudia, ktorí sa viere inak nijako nevenujú, pri sčítaní obyvateľstva zafajknú "kresťanské" iba pre rodinnú zvyklosť, alebo pre akúsi slovenskú tradíciu, alebo pre štatistickú protiváhu voči islamizácii, a financujú tým cirkev s nepeknou históriou, o ktorej sa dočítate napríklad v knihe Čierna kniha katolíckej cirkvi, keď tu nie.

1 16.12.2016

Dvadsiata šiesta kapitola:

- Pošetilý člověk, který je pohroužen v tělesném pojetí života, a proto sebe či svou manželku a děti živí s pomocí násilí, jehož se dopouští na jiných živých bytostech, se ocitne v pekle zvaném Raurava. Zvířata, která zabil, se tam narodí jako tvorové zvaní ruru a působí mu velké utrpení.

- Ty, kdo zabíjejí různá zvířata a ptáky a pak je vaří, uvrhnou Yamarājovi pomocníci do pekla jménem Kumbhīpāka, kde je smaží v oleji.

- Osobu, jež zabije brāhmaṇu, nemine peklo Kālasūtra, kde má země dokonale rovný měděný povrch, který je žhavý jako pec. Vrah brāhmaṇy se v té zemi peče po mnoho let.

- Lidská bytost obdržela od Boha dar rozvinutého vědomí, a proto může vnímat utrpení a štěstí jiných živých bytostí. Avšak ten, kdo ztratil svědomí, má sklon působit jiným živým bytostem utrpení. Pomocníci Yamarāje takového člověka uvrhnou do pekla, které se nazývá Andhakūpa, kde se mu od jeho obětí dostane zaslouženého trestu.

- Toho, kdo bez povolení nemilosrdně zabíjí zvířata v lese, čeká peklo jménem Prāṇarodha.

- Člověk, jenž zabíjí zvířata ve jménu náboženské oběti, se nevyhne peklu zvanému Viśasana.

- Člověk, který zabíjí ochočená zvířata, je uvržen do pekla známého jako Śūlaprota.


Áno, áno, áno, tie védske peklá sa mi fakt páčia! Trýznitelia zvierat to majú spočítané! V podstate vôbec nemusíme nijako zasahovať, keď vidíme trýznenie nejakej bytosti, pretože karma je sviňa: trýzniteľ si najprv prejde peklom a potom sa narodí možno ako hovnivál, alebo možno ako jatočné prasa! V podstate každé jatočné prasa bolo možno v minulom živote zlým človekom... čo my vieme?! A čo je najlepšie, každú neprávosť na svete môžeme vyriešiť vetou: Všetko je ako má byť. Ničím sa nezaťažovať a do ničoho nezasahovať, veď aj tak zmysel života v tomto hmotnom svete nie je nič len slúžiť Krišnovi, čakať na smrť, už nikdy sa nenarodiť, skončiť reinkarnáciu a dostať svoju dušu späť do duchovnej dimenzie, kde bude večná a plná blaženosti atď atď.... Počkať... ale veď mne sa na Zemi páči!! Chcel by som si vyskúšať ešte aspoň zopár hmotných tiel na tomto svete, hoci aj ako jedinec iného druhu, a pre všeobecné blaho, ruruov a ich kamarátov dostať z pekiel medzi živých, nech to tu prečistia! Ách, ako by tu bolo pekelne pekne!

Toľko zla, teroru, vraždenia a agresie, a to sa tam vôbec nezmieňuje kolonizácia Austrálie a Oceánie a len okrajovo sa spomenie vraždenie čarodejníc, vyhubenie 100 miliónov domorodcov v Amerikách, a iné historické tragédie. Napriek tomu to stačilo! Konkvistádori, križiacke výpravy, antisemitizmus, inkvizícia, pedofili, otrokári a iní úchyli masakrujúci civilné obyvateľstvo vrátane žien a detí, lebo „Boh to tak chcel“. Niektoré vety zneli až satiricky: „Hoci štvrtá križiacka vojna proti islamu sa skončila iba pred štyrmi rokmi a nedopadla podľa pápežových predstáv, pretože križiaci vyplienili kresťanský Konštantínopol, pápež opätovne vydal výzvu na križiacku výpravu, tentoraz proti katarom...“, pri ostatných človek musí krútiť hlavou. Od brutálnych masakrov po nepochopiteľné veci, ako že Európania považovali vegetariánstvo za hinduistický zvyk a tak prenasledovali aj vegetariánov. Ak človek uverí nejakému nezmyslu a roky sa v neho modlí, návrat do reality je ťažký.

12 19.11.2016

Túto brožúru by som označil ako pozitívnu kritiku anarchistov a vegánskeho hnutia, neoznačil by som ju ako brožúru určenú výhradne anarchistom a vegánom, ako by sa mohlo zdať z anotácie. Je to esej, ktorú by si mal prečítať každý, kto sa pohybuje v oblasti vegánstva a hnutia za práva zvierat, ale aj hocikto iný, pre pochopenie témy a skutočností. „Přijmutí veganství a zavrhnutí konzumace a využívání živočišných produktů není koncem, ale začátkem ... Veganství je pouze jedním dílkem ve složité struktuře společenské revoluce.“

1 18.11.2016

Prvá časť knihy sa motá niekde v časoch Studenej vojny a je to taká správa o stave sveta tej doby (až do roku 1991), pričom nezachádza veľmi do hĺbky. Pre mňa sú ale udalosti okolo Chruščova a zbrojenia ZSSR nezaujímavé. Niektoré podkapitoly (ako Populační exploze, Růst lidské činnosti, alebo Populační otřes) boli zaujímavejšie, ale tiež neriešili problematiku vôbec hlbšie, a niekedy mi to pripadalo tak naivne prehumanizované, že som nechápal, kde sa rodia všetky tie šialené konšpiračné teórie o Rímskom klube sťa satanistických iluminátoch túžiacich vyhubiť ľudstvo. By som povedal že v Rímskom klube ide o presný opak. Väčšina podkapitol sa ale venuje politike, a čo ma trochu prekvapilo, že o životnom prostredí sa tu píše dosť málo.

Druhá časť knihy je takým sumárom s doplnením návrhov riešení rôznych problémov a vyhliadok do budúcnosti, a bola zaujímavejšia. Programové body Rímskeho klubu sú však priveľmi mäkké, podobne ako body dokumentu Agenda 21: „Je třeba zahájit celosvětovou kampaň za šetření energií a její efektivní využití.“ Takéto body sú samozrejme ok, ale musia byť súčasťou celku (ďalších bodov), inak nemajú zmysel. Niektoré body boli na druhej strane priam až revolučné, najmä to o prerozdelení bohatstva.

Ešte jedna z kníh Rímskeho klubu bola preložená do češtiny, volá sa Překročení mezí a tá sa mi pozdávala viac. Škoda, že naše vydavateľstvá prehliadajú ich nové knihy, napríklad knihu "2052" (Jørgen Randers) by som si rád prečítal, ide o aktualizáciu legendárnej prvej knihy Rímskeho klubu "The Limits to Growth".

3 11.11.2016

Môj prvý horoskop zvierat – mačiek a kocúrov, operencov, hlodavcov, ale hlavne psov a sučiek. Ako to býva zvykom u horoskopov, niečo sedí presne a niečo je úplne mimo. Aspoň tak to je u môjho zlatého retrívera, ktorý sa narodil v znamení Raka, lenže.. to nie je len taký hocijaký pes! Je to písané pekne, a na horoskopy aj tak neverím.

1 04.11.2016

Jedinečný nápad napísať literatúru faktu štýlom rozhovorov dvoch fiktívnych postáv bol na správnom mieste. Študentovi práva rozpráva starý indián, múdrejší ako Google, na všetky možné otázky ohľadne ľudí a ich mieste v Prírode. Najzaujímavejšia je kapitola štvrtá (a nasledujúce dve), v ktorej hovorí o vyvražďovaní amerických indiánov kresťanskými kolonizátormi. Vedeli ste, že od vpádu Kolumba bolo len v Amerikách vyhubených 100 miliónov domorodcov? Príbeh sa prirodzene presunie do kapitoly piatej, ktorá je o súčasnom stave sveta a končí asi takto: "Během necelých 40ti let se populace planety Země zdvojnásobí z pěti na deset miliard duší. Matka Země nebude schopna tolik lidí uživit. A proto se zřejmě objeví epidemie, aby se naše planeta vrátila do vyváženého stavu. Abychom se vyhnuli této tragedii a bolesti srdce, je třeba zastavit kácení deštných pralesů a výrazně omezit vzrůst populace."

Kapitola šiesta je duchovná časť knihy, ktorá zaváňa new age Posolstvom protinožcov a je to v podstate propagácia tzv. kultúrneho kreativizmu. Verme láske, ktorá vraj vylieči čierne diery v našich hlavách, a snom, cez ktoré ukazuje cestu. Keď ma najbližšie bude v sne volať srnka, aby som sa išiel pozrieť na stráň na jej srnčiatko, nebudem už váhať, škoda len, že mňa v snoch namiesto srnky volajú čudné šepoty a ťahajú stovky neviditeľných rúk do spustnutých tmavých miestností budov opustených miest. Rád by som vedel, čo by na to povedal starý indián.

1 04.11.2016

V tejto knihe je v prvom rade 400-stranový popis bodov Agendy 21, ktoré boli schválené Organizáciou spojených národov v roku 1992. Ide v skratke o snahy zosúladiť environmentálne a obchodné politiky v prospech trvalo udržateľného rozvoja. Škoda, že tieto body sú vďaka priemyselným a korporátokratickým lobingom nedostatočne dodržiavané. Navyše, vyjadrenie, že ľudské bytosti stoja v centre záujmu o trvalo udržateľný rozvoj je hnusne antropocentrické. Aj preto je Agenda 21 príliš mäkký programový dokument. Jeho šance na dlhodobý úspech budú mizivé, ak sa budú štáty naďalej hlásiť k ekonomickej globalizácii a zároveň k udržateľnému rozvoju. Nie som si vlastne ani istý, či niečo také ako trvalo udržateľný rozvoj potenciálne môže vôbec existovať, a najmä nie v prípade, keď ľudská populácia bude naďalej rásť. V skutočnosti dokument Agenda 21 preľudnenie nijako nerieši, demografickému rastu sa venuje iba Kapitola 5 (celých 9 strán) a nie je v ňom ani najmenší náznak potreby kontroly populácie (ako nám tvrdia blázni na kadejakých konšpirátorských weboch bez zdrojov).

Všetky tri vydania (1996, 2001 a 2009) obsahujú po rozbore spomínaných bodov Agendy ešte rozsiahlu prílohu, a práve v tej sa tieto vydania odlišujú. Novšie vydanie má výrazne rozšírenejšiu prílohu (asi o 270 strán viac, a najnovšie vydanie ešte o ďalších 60 strán), ktorá obsahuje iné kapitoly s aktualizovanými informáciami. V tejto prílohe sa popisuje, ako sa uplatňujú body Agendy na Slovensku a iných krajinách. Je to odborná literatúra a nečíta sa ľahko.

1 28.10.2016

(SPOILER) Začína to tým, že krvilačná svorka dvadsiatich vlkov prenasleduje a postupne zahrdúsi všetkých šesť psov záprahu a jedného psovoda. Potom sa svorka pohrdúsi navzájom. Ostane len vlčica s jej mláďaťom, ktorých unesú indiáni. Matku priviažu na palicu a počas celej tretej kapitoly ich obidvoch bijú kyjakmi, palicami a hádžu po nich kamene. Potom matku predajú, a keď za kanoe, na ktorom ju odvádzajú, mláďa pláva, tak ho indián vyhodí na palubu a dobije padlom, a následne, keď na neho vĺča zavrčí, ho ešte pre istotu kopne... "Nikdy sa nesmie opovážiť uhryznúť boha, ktorý je jeho pánom a veliteľom." V tú noc začne mláďa kvíliť za mamou, tak ho indián zbije. Onedlho ho indián predá za alkohol belochovi, ktorý ho 2x zbičuje skoro do bezvedomia a púšťa ho z klietky von len keď ho vypúšťa do ringu biť sa na život a na smrť so psami a vlkmi. Nasledujúca kapitola Vláda nenávisti ...počkať, to čo preboha čítam?! práve v tejto časti knihy som si uvedomil, že som neprečítal jediný odsek, ktorý by nebol ladený negatívne, a nemal som vybudovaný absolútne žiadny vzťah k žiadnej postave, dokonca ani k Tesákovi, ktorého popis nespočíval v ničom inom, len v tom ako trhá a zabíja iné psy. Keď som po dvadsiaty krát čítal rovnaký niekoľkostranový scenár ako psy sa snažili roztrhať Tesáka a on im na oplátku prehrýzal krky, tak ma to už fakt prestalo baviť. Po prečítaní úžasnej knihy Nehaňte vlka (Farley Mowat) som totiž čakal niečo podobné. Moja chyba. Román Biely Tesák vyšiel v časoch, kedy bolo ľudstvo posadnuté ovládnutím Prírody a vyzdvihovaním mýtického kultu pána tvorstva, a uvedomil som si to neskoro. "Divočina vôbec nerada pohyb. Život jej je tŕňom v oku, lebo život je pohyb, a divočina sa pohyb vždy snaží zničiť." Popis Tesáka bol tiež úchvatný: "...Bol ohavný tyran. Vládol oceľovou tvrdosťou. Slabých stíhal pomstou." Atď, atď.

Úplne prvý svetlý moment (doslova) nadišiel v trištvrtine knihy, príchodom Weedona Scotta na scénu. Následné dianie výrazne zmenilo atmosféru postupujúceho príbehu k lepšiemu. Kto chce preskočiť trýznenie zvierat a väčšinu psích zápasov, nech si otvorí rovno na kapitole V zuboch smrti. Koniec bol dosť emotívny a čítal som ho s očakávaním na najhoršie, pretože sa vyvíjal inak ako vo filme. Najpozitívnejšie na tejto knihe je to, keď si človek uvedomí, ako sa zlepšil vzťah ľudí k zvieratám od tých čias zlatej horúčky.

4 27.10.2016

Som rád za túto knihu. Je to taká psychologická sonda do hláv rôznych ľudí zúčastnených pri pokusoch na zvieratách. Morálne zlyhania, ale aj súcit a túžba po metódach, pri ktorých nie sú využívané zvieratá. Už sú preč tie časy, kedy boli zvieratá bez akéhokoľvek umŕtvenia a pri plnom vedomí priklincované na dosky a zaživa pitvané s odôvodnením, že ich stonanie je iba reflex a oni sú to vlastne stroje. Vývoj ide dobrým smerom, a odbor Human-Animal Studies, v ktorom autorka pôsobí, bude mať veľkú zásluhu na úplnom zrušení pokusov na zvieratách. Každý z nás tomu môže dopomôcť.

2 11.10.2016

Je zvláštne, koľko je na nete konšpirátorských paranoikov, ktorí tento programový dokument (Agendu 21) považujú za akúsi iluminátsku depopulačnú agendu. Na jednej strane sú to prehumanizovaní utopisti, ktorí veria, že xx miliárd šťastných ľudí tu bude so zvieratkami ruka v ruke tancovať okolo ohňa, lebo ich niečo osvieti, keď pôjde do tuhého, a na druhej strane sú to ultraliberálni blázni, ktorí zas chcú totálnu maximalizáciu možností voľby pre človeka absolútne ignorujúc ekologické stopy a ničenie biodiverzity.

V tejto knihe je prepis hlavných bodov Agendy 21, ktoré boli schválené Organizáciou spojených národov v roku 1992. Ide v skratke o snahy zosúladiť environmentálne a obchodné politiky v prospech trvalo udržateľného rozvoja. Škoda, že tieto body sú vďaka priemyselným a korporátokratickým lobingom ešte stále tak málo dodržiavané. Aj preto je Agenda 21 príliš mäkký programový dokument. Jeho šance na dlhodobý úspech budú mizivé, ak sa budú štáty naďalej hlásiť k ekonomickej globalizácii a zároveň k udržateľnému rozvoju. Nie som si vlastne ani istý, či niečo také ako trvalo udržateľný rozvoj potenciálne môže vôbec existovať, a najmä nie v prípade, keď ľudská populácia bude naďalej rásť. V skutočnosti dokument Agenda 21 preľudnenie nijako nerieši, demografickému rastu sa venuje iba Kapitola 5 (celých 6 strán) a nie je v ňom ani najmenší náznak potreby kontroly populácie. Navyše, podporuje liberalizáciu obchodu namiesto toho, aby podporoval obmedzenie slobody podnikania v určitých oblastiach a znížil tak negatívny dopad na životné prostredie. Napriek tomu sa mi pozdáva, lebo niekde začať treba.

Pre komplexnejší rozbor bodov Agendy odporúčam knihu "Agenda 21 a trvalo udržateľný rozvoj".

3 04.10.2016

Hrubá kuchárka, 500 receptov na vegánske omáčky, pomazánky, šaláty, dressingy, polievky, guláše, cestoviny, obilniny, koláče, torty, buchty, hlavné jedlá, chleby a iné jedlá. Recepty sú písané prehľadne, ale k jedlám chýbajú fotky.

2 18.09.2016

Kniha pomôže pri prechode na vegánsky životný štýl. Na prvých 55 stranách Dahlke rozoberá rôzne etické a zdravotné dôvody pre vegánstvo, vrátane otázok ohľadne prísunu živín, a čo sa dá čím ľahko nahradiť, a čo by mal mať každý vegán po ruke v kuchyni. Stranou 56 začínajú prehľadne napísané recepty (68 receptov) na chutné a zdravé jedlá a ku každému jedlu je aj fotka! Oplatí sa kúpiť a nenápadne podsunúť aj nevegánskym členom rodiny :)

1 18.09.2016

Autori v knihe popisujú hlavné dôvody pre veg(etari)ánstvo: zdravotné dôvody (prevencia chorôb a zažívacích problémov, prísun bielkovín, vitamínu B12 a pod), etické dôvody (produkcia mäsa, ničenie prírody), časť knihy sa venuje aj prepojeniu vegetariánstva so svetovými náboženstvami a iné zaujímavé témy, napr. dejiny slávnych vegetariánskych osobností posledných 2500 rokov. Oplatí sa prečítať.

1 18.09.2016

Autor na príkladoch z rôznych oblastí sveta dokumentuje príčiny kolapsu miestnych spoločenstiev; zánik historických národov na Veľkonočných ostrovoch, Pitcairnových ostrovoch, juhozápade USA stáročia pred príchodom Kolumba, novoguinejskej Vysočine, Yucatánskom polostrove (Mayovia), v stredovekom Grónsku, ale aj krízy dnešných národov na príkladoch z oblastí Rwandy, Haiti, Číny, Austrálie a pod. Je naozaj zaujímavé, že hoci išlo o veľmi odlišné životné podmienky a kultúry, všade boli príčiny kolapsu, ktoré na mnohých miestach viedli k totálnemu vymretiu obyvateľstva, rovnaké – populačná explózia, odlesňovanie (a tým spôsobené erózie, suchá, záplavy), vyčerpanie živín v pôde a vybíjanie zvierat, ktorých nedostatok viedol k vojnám o zdroje, kanibalizmu a samovraždám. Všetko završuje posledná kapitola s názvom „Co to všechno pro nás dnes znamená?“ ktorá zhrňuje tie hlavné myšlienky knihy: dopadneme rovnako?

6 14.09.2016

Očakával som niečo o pohanstve a uctievaní Prírody, ale ide hlavne o satirickú kritiku severskej mytológie, hoci údajne bol ňou autor sám ovplyvnený, ako som sa dočítal na Wikipédii, ja som v tom ale nič také nevidel. Čo som v tom videl, bolo jeho ovplyvnenie kalvinizmom, a to s ním nezdieľam.

1 12.09.2016

Autor svoj kritický pohľad na falošnú vieru v neobmedzený rast, neudržateľný kapitalizmus, GMO, zabitý pojem "demokracia", trhové hospodárstvo a materializmus zastrešuje ospevovaním akejsi súdržnosti a fungovania obyvateľstva ekologických komunít, akou je aj oblasť Zaježová, kde žije. Viac ako 100 strán, čo je viac ako polovica knihy, venuje najrôznejším možným riešeniam ekologických, ekonomických a sociálnych problémov. Podporuje zavedenie ekonomickej demokracie, peňažnej reformy, vidieckych ekospoločenstiev, permakultúry, mestských a komunitných záhrad, LETS systémov, vzdelávacích systémov a ďalších vecí, ale pozor, „zelení“ sú pre neho, zdá sa, tí „fanaticky veriaci v ekologizmus a potrebu boja“, „nadržaní zelení ekoaktivisti“, prípadne „ekoteroristi“ (podkapitola Zelená a pestrá identita). V niektorých smeroch je to podobné tomu, čo hlásajú sociálni ekológovia, nebyť zjavného hippie vplyvu. Niektoré riešenia vyzerajú byť sľubné, iné sú peknými utópiami, ale keby sa takýto ľudia spojili s tými „nadržanými zelenými ekoaktivistami“, išlo by všetko ľahšie. Škoda, že búrajú mosty tam, kde ich treba stavať.

2 10.07.2016

Boli to časy, keď antropocentrizmus bolo niečo tak samozrejmé, že tento pojem ani neexistoval, pretože človek nebol považovaný za živočíšny druh a živočíchy vraj ani nevnímali mozgom. Aristoteles na moje prekvapenie priznáva živočíchom a dokonca aj rastlinám dušu, ale táto teória bola však neskôr potlačená nastávajúcim kresťanským fanatizmom. Nebyť ho, možno dnes by výhovorka "zviera nemá dušu a preto piate prikázanie (nezabiješ) sa na zviera nevzťahuje" neexistovala. Ale bohvie ako pojem "duša" vlastne Aristoteles vnímal, pretože jeho výroky ako "zviera existuje v prírode iba pre využitie človekom" všetku úctu k iným druhom zabíjajú. Musím dodať, aby som nezačierňoval, že v tejto knihe sa takýchto výrokov zdržal. Vzhľadom na to, že táto kniha vznikla zo spisov napísaných pred 2340 rokmi, sú niektoré poznatky zaujímavé a určite boli v tej dobe prelomové, hoci niektoré boli nadobudnuté nechutným zaobchádzaním so zvieratami ("keď korytnačke vyrežete srdce, tak sa ešte minimálne pol hodinu dokáže hýbať"). A väčšina z Aristotelových poznatkov bola už dávno vyvrátená alebo inovovaná.

3 09.07.2016

Autor píše o neľudskosti ako o banalite, ktorá je bežnou súčasťou ľudskej civilizácie a ľudí odjakživa, a to beriem. Popisuje rôzne historické, aj súčasné prvky neľudskosti páchanej človekom na človeku, pričom popisuje, že medzi neľudskosťou nie je rozdiel kým je páchaná – či bláznami, alebo všelijakými separatistami a rebelmi, alebo vojakmi na príkaz nadriadeného. Aj to beriem.

Podľa autora je hlavným dôvodom neľudskosti odcudzenosť od ostatných, čo vedie k ľahostajnosti a necitlivosti k všetkému, čo sa im môže stať, pretože potom s nimi necítime vôbec nič spoločné a sme úplne neschopní sympatie k ním a súcitu s nimi. Aj to beriem, ale pýtam sa otázku, na ktorú autor v knihe neodpovedá: Je to vina onoho „neľudského“ jedinca, alebo skôr spoločnosti, ktorá ho do tohto stavu doviedla? Je nás 7,5 miliárd a rozhodne nemôžem povedať, že by som bol súcitný s nimi všetkými, a nebudem to robiť iba preto, lebo patrím do rovnakého druhu. Som preto „neľudský“? Úplná blbosť.

Autor zrejme nikdy nepočul o taxonomickom delení živočíchov, medzi ktoré patrí aj druh homo sapiens. Klincuje to neodbornými gýčovými hláškami ako: „Existuje len jeden druh: naša ľudskosť“. Aj keď v tejto knihe bolo aj zopár zaujímavých vecí, dala mi asi toľko ako tie fejsbukovské motivačné obrázky s „múdrymi“ sloganmi. „Všetci ľudia sú Tvoji blízky, lebo ste rovnaký druh“. Kecy.

4 11.06.2016