whack komentáře u knih

Autor píše o neľudskosti ako o banalite, ktorá je bežnou súčasťou ľudskej civilizácie a ľudí odjakživa, a to beriem. Popisuje rôzne historické, aj súčasné prvky neľudskosti páchanej človekom na človeku, pričom popisuje, že medzi neľudskosťou nie je rozdiel kým je páchaná – či bláznami, alebo všelijakými separatistami a rebelmi, alebo vojakmi na príkaz nadriadeného. Aj to beriem.

Podľa autora je hlavným dôvodom neľudskosti odcudzenosť od ostatných, čo vedie k ľahostajnosti a necitlivosti k všetkému, čo sa im môže stať, pretože potom s nimi necítime vôbec nič spoločné a sme úplne neschopní sympatie k ním a súcitu s nimi. Aj to beriem, ale pýtam sa otázku, na ktorú autor v knihe neodpovedá: Je to vina onoho „neľudského“ jedinca, alebo skôr spoločnosti, ktorá ho do tohto stavu doviedla? Je nás 7,5 miliárd a rozhodne nemôžem povedať, že by som bol súcitný s nimi všetkými, a nebudem to robiť iba preto, lebo patrím do rovnakého druhu. Som preto „neľudský“? Úplná blbosť.

Autor zrejme nikdy nepočul o taxonomickom delení živočíchov, medzi ktoré patrí aj druh homo sapiens. Klincuje to neodbornými gýčovými hláškami ako: „Existuje len jeden druh: naša ľudskosť“. Aj keď v tejto knihe bolo aj zopár zaujímavých vecí, dala mi asi toľko ako tie fejsbukovské motivačné obrázky s „múdrymi“ sloganmi. „Všetci ľudia sú Tvoji blízky, lebo ste rovnaký druh“. Kecy.

4 11.06.2016

„Paradigma lidské nadřazenosti nad přírodou je nebezpečnou antropocentrickou iluzí a je nezbytné je vystřídat paradigmatem lidské vřazenosti do přírody.“

Tri eseje plné jemnej kritiky našej technologickej civilizácie a jej kultúry, ktorú sme povýšili nad prírodu, a doplácame na to. Autor rozoberá problém s názvom antropocentrizmus, ktorý sa v ľuďoch zakorenil, a píše, že v záujme vlastnej budúcnosti by sme sa mali snažiť „nikoli o návrat zpět, ale o rychlou kompetentní transformaci svého protipřírodního dědictví, o zásadní ekologickou přestavbu technosféry". Táto útla knižka (80x125 mm) tlačená na recyklovanom papieri by v bežnom knižnom formáte mala tak na 20 strán, mohla by byť kľudne použitá ako Predhovor v autorovej novšej knihe Ústava Země.

7 05.06.2016

Dharma Gaia je prepojením budhizmu so zenom, ekocentrizmom, hlbinnou ekológiou a ekosociálnymi otázkami. Nie je to čítanie, ktoré sa dá prečítať za krátku dobu, niektoré osvietenecké články treba prečítať aj viackrát, ja sa k niektorým budem musieť vrátiť, ak by som ich chcel pochopiť. Ale potom sú tam také priamejšie, od známych autorov ako Bill Devall, Garry Snyder, John Seed, ktoré nie je ťažké pochopiť. Dokopy 6 kapitol, 33 článkov od asi 30 autorov a autoriek. Komu sa páči ekologicky-duchovná literatúra, táto kniha preňho bude top.

2 28.05.2016

Keď som na túto knihu narazil pri listovaní stránky "Zošity humanistov", okamžite som si ju objednal. Čo som nečakal, že pán Škoda (autor) mi ju donesie osobne a to hneď na druhý deň (v nedeľu) a nebude za ňu ani pýtať peniaze. Kniha sa skladá z 10 kapitol obsahujúcich dokopy 62 článkov známych (Paul R. Ehrlich, David Attenborough) aj menej známych osobností – dokopy 64 autorov, pričom samotný autor tam má 5 článkov a tie patria medzi najlepšie, na druhej strane, články autorov Krivošík, Konkol, Tutková by som z knihy vymazal, ale nevadí. Mnoho článkov obsahuje naozaj alarmujúce informácie o preľudnení – pojmu, ktorý je ešte stále u mnohých ľudí úplné tabu, a preto ich treba viac a viac. Najviac sa mi páčili články v kapitolách „Dobrovoľná bezdetnosť“ a „Dôsledky preľudnenosti“. Potom sú v knihe aj trošku odľahčujúce vplyvy, napr Jonathan Swift, ktorý svojim článkom o kanibalizme mohol potešiť fanúšikov Church of Euthanasia, ale v skutočnosti to bola z jeho strany len recesia a rozhodne to nemyslel vážne. Z neziskoviek zaoberajúcich sa osvetou v tejto problematike sa spomínajú iba dve – Population Matters a Rímsky klub, a to je trošku škoda, bolo by zaujímavé vniesť do povedomia čitateľov viac takýchto neziskoviek (napr The Rewilding Institute, IPPF, Population Connection, Negative Population Growth, Population Action International, Worldwatch Institute, Earth Policy Institute, Population Media Center, Context Institute, Global Footprint Network), aj pre lepšie pochopenie vážnosti situácie, a že sa ňou celosvetovo zaoberá, a že každý môže niečím prispieť. Tiež by som zo zvedavosti rád spoznal názor autora, ako človeka ktorý sa týmto zaoberá, na kontroverznejšie neziskovky a hnutia, ako napríklad VHEMT (Voluntary Human Extinction Movement). Malo by sa to dostať viac medzi ľudí a hovoriť o tom, a táto kniha môže byť dobrým začiatkom.

3 24.05.2016

Autor rozoberá otázku dôstojnej smrti z najrozmanitejších uhlov, a to doslova, lebo zachádza až hlboko do raného kresťanstva, teórie evolúcie, základov anatómie, etiky a morálky. Hlboko, ale nie zložito – číta sa to dobre a zrozumiteľne. Výlučne eutanáziou sa zaoberá iba posledná, piata kapitola s názvom „Eutélia: Očakávania, inštitúcie, povolania, rituály“. Autor je ateista, aj keď sám to odmieta a radšej to zakrýva pojmom „premýšľajúci humanista“, a neskrýva príliš, že s eutanáziou súhlasí, čo mi rozhodne neprekáža. Prekáža mi skôr to, ako v jednej časti nadšene popisuje ako chytal vo voľnej prírode opice aby na nich mohol potom v laboratóriu robiť pokusy. Nejde o propagáciu eutanázie ani right-to-die organizácií (NVVE, Dignitas, Final Exit Network a pod.), ale o zmysluplné úvahy. Myslím, že toto je asi jediná kniha o tejto téme v objektívnej rovine v slovenskom jazyku. Na lekársky asistovanú samovraždu mám opačný názor ako autor, nechápem, prečo s ňou nesúhlasí, keď súhlasí s eutanáziou. Keby som mal nejakú hroznú chorobu, napr. ALS, tak by som z duše preklínal všetkých sadistických psychopatov, ktorí mi odopierajú moje právo a túžbu zomrieť. Ak niekto argumentuje tým, že smrť je len v Božích rukách, tak potom by mal byť v jeho rukách aj život, a tým pádom by mali byť zakázané všetky lieky a lekárske prístroje, ktoré udržujú nevyliečiteľne chorých pacientov umelo pri živote a nezmyselne predlžujú ich utrpenie.

4 21.05.2016

„Po dramatických morských plavbách chce kapitán zaoceánskych dopravných lodí zaujať miesto po boku mladej ženy a spolupracovať na záchrane morského života.“ Po prečítaní tejto upútavky na zadnom obale som očakával poriadnu ekologickú drámu. Je to príbeh z prostredia oceánov, ropných korporácií a tankerov, a toho koho tieto oblasti neberú, nebude nadšený. Jasne tam vidno autorove spisovateľské schopnosti, má to spád, aj dobrý dej, a upozorňuje na možné riziká spojené s prepravovaním ropy. Spomenie sa tam párkrát aj Greenpeace, ale aj tak by som to za ekologickú drámu neoznačil.

2 19.05.2016

Nie je to zlá kniha a s mnohými vecami súhlasím, témy sú zaujímavé, ale pre mňa je to príliš prehumanizované, niekedy ani neviem, čo je teda podľa autora OK a čo nie je. Kritizuje biblickú mentalitu za to že dáva človeku vládu nad Zemou a nad všetkými druhmi, ktoré človek podľa nej má vo svoj prospech využívať, ALE vraj lekársky výskum na zvieratách je životne dôležitý pre dobro ľudí, a vegetariánstvo vraj je príliš radikálne riešenie pretože kedysi sme žili ako lovci a zberači; Právo umrieť (eutanázia) je v pohode, ALE rovnako je v pohode akceptovať etické dôvody ktorými lekár chronicky chorému pacientovi žiadosť zomrieť zamietne; Voyeurizmus, fetišizmus, transvestizmus, masochizmus, sadizmus sú „jedinečnosťami ľudského pohlavného cítenia, ktoré je rozmanité ako chute pre jedlá a nápoje“. Atď, atď, proste slniečka, kvetinky, až by som sa bál vysloviť vlastný názor na niečo aby ma náhodou niekto neobvinil, že mu niečo vnucujem, alebo že vyvraciam jeho jedinečnú jedinečnosť. Absolútna sloboda nemôže existovať, je to utópia pre sci-fi filmy, v skutočnosti planétu máme len jednu.

2 14.05.2016

Výraz emocí u člověka a u zvířat, O vzniku druhů přírodním výběrem a O původu člověka sú pravdepodobne tri Darwinove najdôležitejšie knihy, ktorými obhajuje svoju teóriu evolúcie, a dokazuje, že sme všetci z tej istej ríše - živočíšnej. Keď si uvedomíme, aký humbuk z tohto faktu robili fanatickí kresťania ešte za Darwina, a že dnes už je to bežná vec o ktorej vie každý laik, zistíme, že urobil naozaj dobrú prácu. Kým jeho predošlé diela sú skôr počiatkami etológie, v tejto knihe rozoberá túto tematiku z hľadiska psychológie. Popisuje reči tela, vydávanie hlasov, výrazy tváre, nálady, city u ľudí a porovnáva ich so zvieracími. Myslím, že aj vďaka Darwinovi sa dnes už nepozeráme na mimoľudské zvieratá tak povrchne ako kedysi. A to je hlavné.

3 26.04.2016

Ide v podstate o červenú knihu druhov, v ktorej, na rozdiel od encyklopédií, prevažujú rozsiahle textové časti ktoré fotografie a obrázky len dopĺňajú. Zaujala ma kapitola Ekologické problémy ochrany živočíšstva, kde sa hovorí o škodlivých vplyvoch pesticídov, exhalátov a chemizácie. Ale aj kapitoly zaoberajúce sa stavom ochrany živočíchov na Slovensku. Je to ale z roku 1989...

1 24.04.2016

Prvých 120 strán som nechápal čo to čítam a prečo to čítam, spád a pointu príbeh začal naberať až keď sa ustáli v prostredí ZOO, v ktorej nočný strážnik, starý esesák, rád tyranizuje zvieratká (druhá časť). Hoci konanie postáv bolo častokrát nepravdepodobné, najmä v tej prvej časti, vyvrcholenie poslednej (tretej) časti ("Jak jsme je osvobodili") zaujalo.

1 22.04.2016

Na rozdiel od dielu Potraviny, ktorý nedokázal dostatočne riešiť problematiku preľudnenia, diel Živočíchy z edície Chraňme si svět popisuje svoju tematiku lepšie, ponúka možnosti ako pomôcť v oblasti ochrany ohrozených druhov, ochrany biotopov, v boji proti pytliactvu, a pod. Vhodná encyklopédia pre mládež, ja osobne ale nie som príliš veľký fanúšik encyklopédií, lebo sa v nich autor snaží vtesnať čo najviac informácií na každú dvojstránku, a teda je tam priestor iba pre tie najzákladnejšie veci.

1 09.04.2016

Fanatizmus ľudí ktorí sú „nesmrteľní“ a nechcú sa deliť o zvyšky surovín Zeme s novonarodenými, je vyobrazený celkom reálne, rovnako ako aj meniaca sa psychika manipulovaných „obetí“. O vynájdenie akéhosi „elixíru nesmrteľnosti“, teda lieku na dlhovekosť, sa ľudia snažia od nepamäti, a môžeme byť úprimne radi, že je zatiaľ v nedohľadne; Tento príbeh ukazuje scenár dôsledkov vynájdenia takéhoto lieku, víziu čias v ktorých absolútna kontrola populácie bude nevyhnutná, keďže narodení ľudia neumierajú a noví sa neustále rodia. Autorka mohla podrobnejšie popísať stav vonkajšieho sveta pre lepšie pochopenie príčin vedúcich k tak drastickým opatreniam, ale k postavám si čitateľ vybuduje vzťah (kladný aj záporný), a vo výsledku je to čitateľná kniha pre mládež.

3 07.04.2016

Nevedel som prísť na to, čo bolo pointou tejto knihy. Ukázať, že vo vzťahu k zvieratám sme všetci nacisti? Alebo naopak, prisúdiť ľuďom súcitiacim so zvieratami nálepku antihumanistov (nacisti snažiaci sa počas vojnových čias o čo najhumánnejšie porážky hospodárskych zvierat sú v tejto knihe jedným z príkladov údajných "paradoxov ľudského myslenia")? Obávam sa, že bohužiaľ druhá možnosť je správna. Časté pripomínanie, že nacisti ctili pohanské symboly a že opovrhovali antropocentrizmom, sa ľahko zvrháva v diskreditáciu pohanstva a anti-antropocentrizmu. Autor sa zamýšľa nad tým, či zákazy kóšer porážok nie sú antisemitizmom, Darwinove vedecké porovnávanie ľudí s opicami považuje za rasizmus. Okrem Darwina boli podľa neho rasisti Ernst Haeckel, Konrad Lorenz, Wilhelm Bölsche a ďalší významní spisovatelia a filozofi.

Zaujímavé sú pasáže, v ktorých sú porovnávaní s nacistami vyznávači judaizmu a kresťanstva – čo sa vzťahu k zvieratám týka. Kto by však mal záujem o túto tému, no bez zbytočného pseudohumanizmu, odporúčam skôr knihu Věčná Treblinka (Charles Patterson).

6 03.04.2016

Popis niektorých známych druhov a poddruhov kruhoústnic (6), rýb (31), obojživelníkov (13), plazov (10) a cicavcov (51), ktoré u nás žijú, alebo žili. Nie sú to všetky druhy: „V červených knihách obratlovců ČSSR je zařazeno celkem 257 druhů, což představuje 55,8% druhového spektra naší původní fauny.“ Pri každom druhu a poddruhu je mapka jeho výskytu, a prekvapilo ma, ako málo ich žije/žilo na území Česka. Väčšina ich je zaznačená iba na častiach mapky patriacich územiam Slovenska. Máme naozaj pestrú prírodu, jednu z najzachovalejších v Európe, a o to väčšou povinnosťou a samozrejmosťou by pre nás malo byť ju chrániť. Nejaké nové aktualizované vydanie knihy by vôbec nebolo na škodu!

3 02.04.2016

(SPOILER) Napriek tomu, že nakoniec bránili svojich delfínov samopalmi, hlavných hrdinov zoológov nepovažujem za hrdinov, lebo držať zvieratá v zajatí nepovažujem za hrdinstvo. Kedysi boli za klasických hrdinov považovaní zarastení pacifistickí päťdesiatnici, časy boli iné, a tajní agenti tajne odstraňovali nepohodlných vedcov. Vrátane vládnych zoológov. Dozvieme sa, že delfíny sú vlastne radi, že ich ľudia chytajú a zatvárajú do delfinárií, lebo v mori sú nebezpečné žraloky, a delfíny sa vraj navyše radi hrajú s ľuďmi; žiadnu postavu (ľudskú) som si neobľúbil. Čo bolo na príbehu najalarmujúcejšie, je využívanie delfínov pre vojenské účely, čo nebolo počas Studenej vojny žiadne sci-fi. Staré časy?! Toto píšem dňa 10.03.2016 a na Aktualitách čítam že "Rusko chce k ochraně Krymu použít delfíny".

4 10.03.2016

Ohavnosť. Väčšinou sa chovatelia tzv. kožušinových zvierat snažia prezentovať aspoň trošičku "animal-friendly" a fotky z chovov keď sa dostanú na verejnosť, tak to je pre nich hotová nočná mora. V tejto knihe sa tým vôbec netrápia. Už na obálke je fotka vystrašenej líšky krčiacej sa v rohu klietky, a takýchto fotiek je v knihe viac. Zvieratá tu sú čisto len komodita, kožuch.

„...V tomto období (november) sa končí rast kožušinovej srsti. Preto venujeme zvýšenú starostlivosť čistote klietok a búdok, ako aj podmienkam ustajnenia, aby sme predišli poškodeniu srsti. Ak sú zvieratá podľa vonkajších ukazovateľov v kožušinovej zrelosti, môžeme menší počet zvierat kontrolne zabiť...“

12 kapitol plných faktov o znečisťovaní životného prostredia v najrôznejších odvetviach (od domácností cez poľnohospodárstvo po veľkovýrobu), a o aktivitách, ktoré pomáhajú prírodu chrániť na lokálnej, medzinárodnej a celosvetovej úrovni, plus typy, čo môže pre prírodu urobiť každý z nás. Kniha vhodná pre žiakov stredných škôl ako pomocná doplnková literatúra k ekologickej výchove.

2 18.02.2016

Príliš veľa tém do tak krátkej knihy (v podstate text je na asi 125 strán, zvyšok sú obrazové prílohy). Mohla byť vhodná ako doplnenie učiva žiakom stredných škôl, nie ako učebnica, ale kvôli niektorým zaujímavostiam, napr. kapitola "História našej ochrany prírody". Nerozoberá témy príliš do hĺbky, okrem poslednej časti, kde autor rozpisuje konkrétne prírodné rezervácie. Kapitoly o poľovníctve, lesníctve a rybárstve ma nezaujímali.

1 12.02.2016

Tie riekanky sú neuveriteľne primitívne, že klenot českej literatúry? „Zajíček běží po pšenici, myslivec číhá na silnici: Počkej ty, zajíčku, já ti dám ránu, až se ti hlavička uhne na stranu.“ To si robíte srandu? Toto čítať deťom?!

Odporúčam radšej knižku básničiek Co by si zvířátka přála (Hana Prošková, František Říha): „Já už na hon nepůjdu, už vás střílet nebudu. Ať mi ruka upadne, jestli mě to napadne!“

Táto kniha výrazne pozmenila názory ľudí na vlkov v pozitívnom smere a to je najdôležitejšie. Čitateľ sa dozvie veľa o vlkoch, ale aj o iných zvieratách divočiny, a búra mýty o vlkovi ako o krvilačnej beštii. Klamné štatistiky úradov a loveckých združení o počtoch zabitých sobov vlkmi v kontraste s údajmi od Eskimákov si tiež treba zapamätať. Príbeh Mowat predsa napísal na základe svojich skutočných poznatkov a pozorovaní v subarktickej Kanade.

7 23.01.2016