wielka komentáře u knih
Co napisat? Mam patrocneho chlapceka s modrymi ocami. Pre mna tato kniha bola celkom slusnou emocionalnou horskou drahou.
Pacila sa mi. Pacili sa mi postavy, postupne vyvijajuci sa vztah medzi nimi, postavy chlapcov a vlastne vsetko.
U mna od Zapaty stale vedie S laskou Lukov, ale myslim, ze tato kniha sa s nou vlastne ani neda porovnat. Vydarila sa jej.
Tak tato kniha sa autorke nepodarila. Dej sa tahal, ziadna iskra, ziadne wow. A nepacila sa mi ani postava Gen, teda jej zavislosti.
Nasledne po tejto knihe som precitala Vsetky cesty vedu sem. A nechapem, preco ma Dvojity zasah take nizke hodnotenie. Podla mna je ovela vydarenejsia, sviznejsia, vtipnejsia. Mna bavila a pacila da mi.
Tak ja teda pojdem proti prudu... Zapatu mam rada, ale tento pribeh ma vobec nenadchol. Postavy mi boli sympaticke, aj vsetko okolo toho. Ale skratka 300 stran Aurorinych myslienok v ich-forme bolo na mna privela. Nevedela som sa dockat (toho predvidatelneho) konca a potom som si povedala 'konecne to mam za sebou'. Ovela viac ma bavil Dvojity zasah.
(SPOILER) Dočítala som aj štvrtý diel a keď sa na to pozriem spätne, tento posledný, napriek prvotným sympatiám k postavám, sa mi zdal najslabší. Najmenej prepracovaný, zbytočne zdĺhavý a napriek dosť slušnému nápadu absurdný. Nemôžem tvrdiť, že by ma to nebavilo, ale dalo sa to napísať aj oveľa zaujímavejšie a hlavne svižnejšie. Stella mi neprekážala, ale Chrisitan bol psychopat. Len tak sa zbaví niekoho a my sa máme tváriť, že je to top hrdina? Ďakujem, nie.
Okrem toho tie sexuálne scény vo všetkých dieloch boli vážne ako cez kopirák.
Ze to bolo jedno velke klise? Ziadny problem.
Ze to bolo vo viacerych castiach ako Dennik princeznej? Ziadny problem.
Ze to bolo uplne predvidatelne? Vobec ziadny problem.
Bola to krasna rozpravkova oddychovka na jeden - dva vecery. A mne sa pacila ovela viac ako prva cast serie.
Prva tretina nezazivna az no. Potom sa to vsak rozbehlo a bolo to napisane tak, ze som musela citat dalej a dalej. Take typicky severske.
Ked som s touto seriou zacala, tak uz teda pokracujem... Ale, hm, ako by som to, nepovazujem ju za nejaku hviezdnu. Postava Cory mi nie je prilis sympaticka, ale ako celok je to vcelku zaujimave. Trosku ma vsak rozculil koniec dielu o Romovi, pretoze podla mna vobec neskoncil :-) Jednoducho sa v zavere nieco udialo a dalej to pokracuje Nashom... (tak predpokladam, ze pribeh Cory a Roma sa uzavrie v tejto casti)
Prvy diel bol celkom v pohode. Tento druhy sa mi velakrat vliekol. Miesta, kde Ayden stale uvazovala a presviedcala samu seba o niecom, co niekedy ani nedavalo zmysel, boli nudne. Celkovy napad nebol zly, len som sa nevedela dockat konca.
Obalka velmi pekna. Kniha ako celok usla, hodi sa k vianocnemu casu, ale ako celok to nebolo nejake extra veldielo ani vo svojej kategorii.
Ako vianocna romanca citana v adventnom obdobi moze byt. Ale inak bezny pribeh, uplne nerealny, ale so sympatickymi postavami, ktory v podstate neprinasa ziadne prekvapenie. Preto asi rozpravka :-)
Ani roztomila, ani sexy a uz vobec nie romanca plna humoru. Napriek tomu, ze milujem knihy odohravajuce sa v Taliansku, tato ma rozhodne nezaujala natolko, aby som si to Taliansko v nej uzila. V podstate slaby pribeh, postava Avery jemne pripecena.... no nic, idem si pohladat nieco lepsie.
Na tento dlhy pribeh som bola velmi zvedava. Rowlingova ma zasa presvedcila, ze je skvela rozpravacka. Priniesla zaujimavy namet kresleneho serialu, online hry a od toho sa odvijalo vsetko ostatne. Nevyhla sa viacerym aktualnym temam "zivota" v online priestore na internete, sexualnemu obtazovaniu, rasizmu, ultrapravicovemu hnutiu, ableizmu a dalsim. Vzhladom na pocet stran prislucha knihe aj relativne vysoky pocet postav, ktore mali realnu identitu a dalsiu na internete. Miestami som sa stracala. Zaver sa mi zdal akysi rychlo ukonceny.
Zasa sme mohli sledovat aj sukromne zivoty Strika a Robin a ich vzajomny vztah. A... na dalsi vyvoj budeme zasa cakat do dalsej knihy :-)
Tak ja teda asi pojdem proti prudu. Nechapem tie vysoke hodnotenia. Na tuto knihu som bola zvedava, ale vobec som nedostala to, co som cakala. Namet vykradnuty, dynamika nic moc, vtip ziadny. Od zaciatku bolo jasne, ako to skonci. Pocit, ze som to uz citala, bol velmi silny, preto ma nic nenadchynalo a cakala som na koniec.
Zo zaciatku som si myslela, ze tato kniha nicim neprekvapi, pretoze sa dejovo prelina s Ronanovym srdcom. Prekvapit neprekvapila, ale dej bol originalom, prelinanie s predoslou knihou bolo iba na par miestach. Rodina nadovsetko. Miestami uz klise v tychto seriach, ale napriek tomu citam dalej. Melanie pise pre citatela pritazlivo a aj ked dopredu viem, ze to skonci dobre, musim skratka rychlo pokracovat. Postavy sympaticke, deti ako smeti... obcas aj vtipne situacie prisli... taka klasika.
Rozpravkove, sladke, krasne :-) Ale najviac sa mi pacila ta ludskost, ucta voci inemu cloveku, ochota pomahat, spolupatricnost vsetkych postav. Keby toho bolo viac aj v realnom zivote medzi ludmi...
Mne sa kniha pacila. Hoci je to typicka kancelarska romanca, ktora miestami nic nove neprinasa, ale je velmi pekne a citatelne napisana. Pacili sa mi strety Jaxsona a Graceinho otca a neskutocna ludskost jej mamy. Typicka Melanie.
Odporucam vsetky knihy citat v chronologickom poradi, pretoze v tejto serii je vela postav (resp. vsetky) z minulych a je tam vela prepojeni.
Namet celkom slusny, ale dalo sa na nom popracovat trochu viac. Kniha ani prilis nenadchla ani neublizila. Postavy celkom sympaticke, ale cele to bolo take vlazne.
Namet nebol zly, ale ako celok nic moc. Dalo sa to precitat, ale obcas to bolo nelogicke, take zvlastne.
Chytil ma akysi abstak po knihe od Galbraitha. Tak som si povedala, ze skusim Harryho Pottera :-) V case, ked zacali vychadzat knihy o Harrym, som bola tesne po maturite a nezacala som citat, lebo som sa nepovazovala za cielovu skupinu. Hahahaaaa, teraz, po 25 rokoch, uz vobec nie som cielovou skupinou :-D Ale kedze Rowlingova ma vo svojich detektivkach presvedcila, ze je skvela rozpravacka, chcela som si precitat aspon jeden diel Harryho. A teda nemam co vytknut. Naozaj je skvela. Pacilo sa mi, ako citatela oboznamovala s celkovym prostredim, postavami, postupne budovala dalej, skladala a kombinovala, rozvijala dej aj postavy, stupnovala napatie. Zaclenila mytologiu a rozohravala to tak, aby mala s cim pracovat v dalsej knihe. Super. Uz viem, preco vznikol ten osial. A to som nevidela ani jeden film.