wiix komentáře u knih
Proste ma očarila svojim vtipom, drzosťou a pravdivosťou. Autor zase štýlom, rozvahou a nebojácnosťou.
Príjemné čítanie, poučenie, nápaditosť a pútavý štýl. Pre toto mám Kukučína rada.
Nevedela som sa do toho začítať. Na to, že ide o humorné dielo, som sa skoro vôbec nesmiala. Uprednostňujem iné české komédie, ktoré sú možno menej kvalitné, ale viac vtipné a oddychové.
Dobre sa mi to čítalo, aj keď dej bol predvídateľný a vcelku jednoducho (až príliš) napísaný.
jaZMAR zaodetý v melónovom cukre, borovici a kameňoch, obliehaný tigrami a doJedovou bandou so svojimi 375timi obyvateľmi obmäkčil moje srdce ako jemné svetlo lámp na moste s olejom z melónu a pstruhou. Margaret, zase, zase, zase a zase Margaret a ten bez mena, pretože "možno to bola hra, ktorú ste hrávali ako deti, alebo niečo, čo sa vám zľahka usadilo v mysli v starobe, keď ste sedeli raz v kresle pri obloku. To je jeho meno" spojený mostom s vŕzgajúcou doskou a zabudnutými dielami síce skončili, ale pretrvávajú v jej líščom ohni, pstružej liahni a v jeho zeleninových sochách. Dobrú noc. Dobrú noc. Dobrú noc. Napísané vo štvrtok: v dni čiernych nehlučných melónoch.
Pre mňa jedno z jeho najslabších diel, nevedela som sa naňho motivovať, miestami ma to nudilo aj napriek tomu, že myšlienka bola fajn.
Knihu som si vybrala iba kvôli autorovi, pretože zbožňujem jeho Posla a Zlodejku kníh avšak táto kniha ma sklamala. Dej bol nudný a ničím výnimočný, postavy nevykreslené, zápletka takmer žiadna. Celkom som sa nudila.
Príjemné a vtipné čítanie pre deti s poučením na každej strane.
Otvorene sa priznávam, že sériu Harry Holea nemám veľmi v láske ale tento diel bol snáď najlepší a prudko čitateľný.
Keď som prelomila jazykovú bariéru a zákutia Hviezdoslavovho vymysleného jazyka, dielo sa mi čítalo ľahko, pobavilo i naučilo niečo nové.
Veľmi citlivé a zaujímavé básne a iný druh poézie, ktorý mám z tohto obdobia slovenskej literatúry najradšej (spolu s Hviezdoslavom).
Veľmi by som chcela, aby sa mi táto kniha páčila. Mala veľa svetlých stránok (humor, nápaditosť, zaujímavý štýl rozprávača), avšak všetko mi prišlo také umelé a vykonštruované ako dievčenský román o teenagerke v New Yorku.
Pre mňa je Anna Kareninová skvost v literatúre, niečo neopakovateľné a neobyčajné, čo môžem čítať každé Vianoce (áno, rituál), vidieť spracované v kine, v divadle a ako balet a stále v nej nájdem niečo nové a ohromujúce. To ako Tolstoj odkrýva charakter postáv, aký má dej spád, je jemu typické a pre mňa vábne. Rozpoltenosť postáv, ktorá je známa aj v Sofiinej voľbe či Pani Bovaryovej je prítomná nielen u hlavných postáv, ale aj u tých vedľajších (Kitty, Levin), ktoré prostredníctvom deja stávajú sa rovnako dôležitými a významnými. Sentimentálnosť a romantickosť strieda realistickosť a politika či história pomerov Ruska, proste brilantné.
Knihy tohto typu nie sú moja šálka kávy, ale tento vianočný dar ma potešil, lebo na druhej strane sa vyžívam v slovných hračkách a prešmyčkách typu (slovensky-anglicky): nikdy - never. A táto kniha je toho plná :)
Veľmi jemné a zároveň pevné dielo, z ktorého nemožno odobrať ani jednu kapitolu či jedinú postavu, aby sa nenarušila línia dokonalého celku. V prvom rade absolútne súhlasím s prirovnaniami k Švantnerovej Neveste hôľ či Maľovanému vtáčaťu. Z tohto súboru poviedok srší naturalizmus, detailnosť vykreslenia postáv a poetický opis všetkého, či už prírody, povahy človeka alebo takmer nehybného deja. Kniha človeka neupúta spádom a zvratom deja, dialógmi medzi postavami či svojou tragickosťou a "wau" efektami! Celá kniha je postavená na atmosfére mini-mesta s uzavretými vzťahmi s okolím, na legendách a mýtoch o kultúre Islandu, na pútavých príbehoch o všetkom a ničom zároveň, na psychológii vzťahu (či už priateľstva, lásky alebo spoluprebývania na určitom území) aj na túžbach a snoch ľudí, ktorí žijú svoje preobyčajné životy a hľadajú v nich svoj údel a zmysel.
Chcela by som vyzdvihnúť najmä to, čo ma upútalo na knihe najviac a čo ju podľa mňa odlišuje od iných diel a síce vykreslenie postáv, ktoré dokonale popísalo dedinu, v ktorej žij bez toho, aby autor čo i len spomenul jej rozlohu, architektúru či podnebie.
Na záver sa lúčim s myšlienkou a pravdou zároveň, ktorá podľa mojich zažitých dojmov z Islandu dostatočne pravdivo vykresľuje charakter tejto krajiny (a možno i charakter veľa mini-dedín zároveň) - „Tma dokáže byť prívetivá, prináša nám mesiac a hviezdy na nebi, svetlá u susedov, televízny program, sex, fľašu whisky, tmu by sme nemali haniť“ (s. 70).
Smutno smiešne poviedky od slovenského klasika, ktoré stoja za prečítanie :)
Mám rada severské krimi ale štýl tohto spisovateľa sa mi nie až tak páči ako napríklad trilógia Millenium a pod. Ťažko mi je preto hodnotiť túto knihu, ale určite to bolo príjemné čítanie.
Neivem prečo, ale toto je jedna z Kingových kníh, ktoré ma zaujali menej. Možno kvôli deju, ktorý nemal spád a len sa tak tiahol 300 stranami, možno preto, že v knihe bolo niečo magické, avšak nedotiahnuté do konca.
Pre mladých chlapcov túžiacich po dobrodružstve úplne ideálne.
Jednoznačne jedna z najmilších, najromantickejších a najdojemnejších detských kníh a príbehov, ktoré som v detstve spoznala :)