wiix komentáře u knih
Zatiaľ najslabšie dielo, ktoré som od Dána čítala. Dej aj zápletka totálne vykonštruované, okaté a priehľadné. Na vtipoch som sa nesmiala, avšak netvrdím, že nejde o dobrú knihu.
Epigramy a aforizmy ma pobavili a zvyšok bol len taká výplň knihy, miestami vtipná, niekedy násilná.
Keďže téma i štýl písania boli presne ako v Dieťa 44 (na kvalitnej úrovni podotýkam!), môj názor sa nezmenil, zlatá stredná cesta; kniha zaujala, ale nenadchla.
Ani neviem, prečo som siahla po tejto knihe (vo forme audiokniha), ale vcelku to ľutujem. Do konca som to nedala, pretože tento druh literatúry - duchovno, mystika a pseudopsychológia - je mimo moju šálku kávy.
Prekvapivo príjemné čítanie, avšak budem mať asi mainstream názor, pretože Farma zvierat a 1984 sa mi páčili väčšmi.
Nečakala som niečo tak pútavé a netradičné. Samotná zápletka ma prekvapila, plus štýl, akým to celé bolo obsiahnuté, tri hrdinky a zaujímavo rozpracované klišé o nevere a partnerskom súžití. Príjemné čítanie!
Úžasné dielo, ktoré spája psycholigkcú podstatu človeka, viny, povinnosti, lásky i nenávisti spolu s historickou podstatou Ruska v danej dobe. Určité pasáže boli zdĺhavé až nudné, avšak práve to dotvára podstatu tvorby Dostojevského.
Podľa mňa to bolo príliš ezoterické a pseudopsychologické, aj keď autorka uvádzala výskumy a dotazníky (také som aj ja počas štúdia psychológie používala a nedovolila som si vyvodiť teórie), stále sa len točila dookola okolo vágnych pojmov.
Veľmi príjemné dielo, rovnako pre dospelých ako pre deti, plné obrazov a metafor.
Totálna oddychovka, pohodová kniha, citlivá, vtipná a plná irónie a náhod. Štýl bol jednoduchý, zaujímavý a miestami až primitívny, ale to neuberalo na kvalite. Napriek tomu, že takýto žáner romantickej literatúry nie je moja šálka kávy, bavila som sa a uvoľnila a to niekedy na relax stačí.
Pre mňa krásna kultovka. Niektoré pasáže boli tak silné: "Úbohý slintoš bez mena. Je to trochu nepohodlné, že nemá meno. Ale nemám právo mu meno dávať, musí počkať, až bude niekomu naozaj patriť. My sme sa len tak dali dokopy raz pri rieke, no nepatríme si, je nezávislý a ja tiež. Nechcem nič vlastniť, kým nebudem vedieť, že som našla miesto, kam naozaj patrím. Ešte neviem presne kde to je. Ale viem, ako to tam vyzerá." Krása!
"Keď sa jedného krásneho dňa zobudím a pôjdem na raňajky k Tiffanymu, chcem byť sama sebou."
Po všetkej tej náročnej literatúre ruských klasikov či svetovej moderny mi dobre padne prečítať si takéto odľahčujúce dielo, ktorému však nepridáva na kvalite kvantita čitateľov (ktorú určite má). Každopádne som si oddýchla bez toho, aby som musela nad dielom premýšľať.
Strácala som sa v deji i v spomienkach. Išlo mi to pomaly a nezáživne, ale hlavne bez emócii.
Jednoduchý a zaujímavý štýl písania, napínavý dej s obratmi a zvratmi a pritom tak ľahko čitateľný.
Moje očakávania boli sklamané. Neviem či v tejto dráme bola nejaká zápletka alebo slovný dialóg s nábojom, pretože ja som nič také neepostrehla. Akoby dielo bolo len začaté, rozbehnuté, ale nedokončené.
Neskutočne nadčasové dielo, plné logických absurdít a predvídaní do budúcna. Autor prejavil dôvtip i iróniu s vtipom mne vlastným.
Veľmi vzdialené mojím obľúbeným témam. Aj keď mystično a príbehy minimesta mám rada, toto bolo akoby zle uchopené, nezáživne vypovedané. Škoda.
Zaujímavé fantasy, zase niečím nové, iné, kvalitné oproti tým, ktoré som už čítala. Avšak toto bolo môjmu srdcu najďalej.
Úžasné dielo plné ľudskej márnotratnosti, povrchnosti a chamtivosti, plné pádov do ešte väčších hĺbok. Štýl, ktorý bol pre niekoho nudný a nezáživný, bol pre mňa plný irónie a sebaklamu a tým si ma Mann získal rovnako, ako si sto rokov získaval srdcia čitateľov rôznych generácii.
Veľmi príjemné a zaujímavé čítanie. Oceňujem rozsiahle opisy psychiky mladého človeka, vegetariána, strateného medzi náboženstvami a tiež vnútorné monológy hlavnej postavy nadobúdajúce hodnotu rozpráv o živote.