wiix
komentáře u knih
Americký sniper
Jim DeFelice
Toto veru nebol môj štýl. Totálne chlapská záležitosť určená pre mužov. Avšak oceňujem túto knihu ako autobiografiu za svoju vecnosť.
Blízke stretnutia tretieho druhu
Steven Spielberg
Pre mňa veľmi slabé. Film nebol nič "wau" a toto je akoby niekto počúval film a zároveň písal knihu. Raz darmo, Steven má radšej točiť filmy a knihy nechať na majstrov.
Spevy
Samo Chalupka
Nie som odborík na slovenskú literatúru (vlastne ani na žiadnu inú :) ) ale ak si môžem vybrať zo spisovateľov a básnikov minulých i súčasných, Chalupka i Sládkovič majú v mojom srdci večne veľké miesto. Básňami Branko, Kráľohoľská a Turčín Poničan sa vo mne vždy niečo pohne.
Detvan
Andrej Sládkovič
Veľmi príjemné a vekom overené kvalitné (a slovenské!) čítanie, v ktorom som cítila lesy, naivitu, nehu i tvrdosť zároveň a život na Slovensku ako taký.
Vzpomínky - John Lennon
Yoko Ono
Súhlasím s názormi, že kniha je skôr o tom, čo ostalo v dušiach Lennonových priateľov o jeho živote a živote s ním, než o ňom samotnom. Oceňujem krásne fotky, niektoré boli pre mňa nové. Taktiež citlivé slová, ktoré vo mne vyvolali toľko smútku. Na druhej strane som cítila isté jednostranné názory typu "nikdy by som neobviňoval Yoko z rozpadu Beatles (každý v tej knihe to tvrdil, pričom verejne známe boli práve opačné názory)" alebo "bol skutočne slušný a nie až tak sarkastický ako sa zdalo (ten sarkazmus a rozprávanie bez servítky na ňom predsa milujem!)".
451 stupňov Fahrenheita
Ray Bradbury (p)
Stručný, výstižný, čitateľný a predsa plný metafor, taký bol tento príbeh. Odzačiatku do konca - zimomriavky. Nevedela som sa odtrhnúť od deja, iba keď som premýšľala nad tým "čo ak tým myslel toto..". Desivá skutočnosť odľudštenia človeka pre spokojnosť a kvázi šťastie. Samotné knihy ako prostriedok a metafora pre rozmýšľanie a zmysel. Úžasné!
P.S.
Aňa Geislerová (p)
Chcela som aby to bolo lepšie! Fakt som sa snažila nájsť v tom niečo viac, niečo iné ako ostatné knihy s podtitulom "asi je to biografia a asi mám výnimočný život, keď o tom píšem knihu". V krásnom formáte s úžasnými ilustráciami, skvelá partia na dovolenu, ale to je asi tak všetko. A možno ešte bezhraničný pozitivizmus, to bolo fajn.
Atlas mraků
David Mitchell
Pre mňa niečo medzi bravó! - toľko rôznorodých príbehov a myšlienok, to prepojenie a tajomno; a medzi príjemné čítanie - nakoľko to nebolo 100%tne pútavé a niektoré príbehy neboli spojené s inými tak silno, bol len akosi načrtnuté a potom nechané na pospas.
Dolores Claibornová
Stephen King
Neviem prečo ma práve táto kniha od Kinga tak dostala. Možno je to rozprávačskou postavou, pre zmenu ženou, ktorá je tak rázna, prostereká a priama a pritom tak záhadná a poetická. Príbeh tiež hodnotím veľmi pozitívne ako niečo netradičné a napínavé.
Lesní lišky a další znepokojivé příběhy
* antologie
Severská literatúra je odjakživa pre mňa jedno veľké tajomno. Nevedela som, či sa mi páči alebo ma mätie. K tejto knihe mám však veľa pozitívnych postrehov. Poviedky síce spolu nedržali ako určitý celok, avšak každá bola niečím výnimočná, prekvapivá či zaujímavá. Fínske fantastično sa ukazovalo najmä v ľahkej sci-fi podobe plnej podobenstiev, metafor a prekvapivými myšlienkami o živote človeka (mne to tak prišlo, že najmä niekde na samote).
Učarila mi najmä Čarodejná kolébka, kde výroky ako: "Jeden život je až dosť, ak má večnosť vyzerať, tak ako trávime víkendy" a taktiež pojednanie o tom, čo je to skutočné a čo nastane ak vzorový prvok nie je skutočný, čo s jeho odrazom skutočnosti?
Fascinovala ma aj poviedka Lesné líšky, kde sa spomína "Tí dvaja sú tak šťastní, keď môžu snívať o tom, že ju raz uloví" ako predstava abstraktnej nádeje k niečomu, čo je pre niekoho celý svet, na čo sa spolieha a upína, čo ho ženie vpred a nemôže sa nikdy ani stať, lebo vtedy život končí.
Kéž bychom tu byli taky bolo pre mňa niečo dychberúce, najmä na konci ma dostala táto veta (názov poviedky). Neviem sa k tomu ani vyjadriť, no vo mne to evokovalo nekonečnú bezradnosť, determináciu a smútok akým je vo svojej podstate život.
V Gordovom príbehu je úžasné premostenie medzi skamením človeka ako predstava večnosti a jeho nezabudnuteľnosti. Človek je večný, nikdy sa nestratí, na všetkých sa spomína (zatiaľ čo potáplice sú zvuky vĺn lámajúcich sa o pobrežie).
Charlieho malé tajomstvá
Stephen Chbosky
Pri čítaní tejto knihy som si od začiatočných obyčajných viet a úvodov prešla všetkými fázami od negatívneho hodnotenia ako "klišé" a obyčajné cez "dá sa to" po prekvapivé state na konci knihy, kde som plakala a zároveň bola v šoku, ako ma autor prekabátil, ako to dokázal, že som si ani nevšimla a celý Charlieho život sa tak vykryštalizoval, vyhrotil a ukázal v úprimnom svetle. A nielen jeho život, ale život ako klbko rôznych (čo už obyčajných alebo netradičných) zážitkov, situácii a možností. Charlie, ako ten kto sedí v kúte. Charlie ako postavička, ktorá prijíma a nič nedáva, a predsa sa snaží o nekonečnosť tým, ako sa dospievaniu vyhýba a utieka sa do tradičných amerických seriálov, hudby, kníh. Charlie ako továreň na premýšľanie, na zmysel a hĺbku života, pričom nechápe ani len lásku a priateľstvo. Charlie ako pozorovateľ života. Tak jednoduchý dej, obyčajný štýl písania a pritom také bravúrne!
"...a pamätáte sa na tú báseň...a na výberovku..a na farebné vydanie Punk Rocky...a pamätáte sa, ako sme boli nekoneční...Nepamätám sa kam a odkiaľ sme šli. Dokonca si nepamätám ani ročné obdobie. Pamätám si len to, že som kráčal medzi nimi a prvýkrát som cítil, že niekam patrím." str.190
Malomestské rozprávky
Janko Jesenský
"I domov ju odprevadil. Rúčka v pazuche. V pazuche ľúbostné fluidum. Plný mesiac. Biela cesta. Zemiaky zľava, raž sprava. Cvrčky. Krása, cit, láska. Znamenitý majáles to bol..." Krásne poviedky, rýdzo slovenské, presne takto si predstavujem život na dediny v minulosti so všetkými strasťami a veselosťami.
Postav hliadku
Harper Lee
Samozrejme, že na Jako zabít ptáčka to nemá. To asi máloktorá kniha. Ale pokračovanie príbehu Attika a veľkej Čipery bolo príjemné, avšak melancholické a prudko filozofické. To možno čitateľa odradí, zamotá. Ale treba vytrvať dokonca, pretože tam čaká sladká odmena v podobe rozkvitnutia a dokončenia charakteru jednotlivých postáv a to nám povie veľa o tom, prečo je Maycomb taký aký je, prečo sa Amerika a vidiek vyvíjajú tak ako sa vyvíjajú a prečo sa každá postavička z knihy správa presne tak a nie inak.
Nevera
Katarína Machová
Príbehy boli pre mňa zaujímavé, ale príliš krátke. Vždy sa len akosi rozbehli a náhle skončili. Nie je síce jednoduché mať množstvo rôznorodých nápadov a príbehov ale náročnejšie je nejaký prepracovať. Toto bolo také kĺzanie po povrchu.
Jeden plus jedna
Jojo Moyes
Trochu americké klišé a trochu neuveriteľné príbehy so šancou na reálne stanie sa 3%, ale prudko čitateľné, zaujímavé a oddychové.
Destrukční deník
Keri Smith
Okrem toho, že knihy zbožňujem a nerada ich ničím, som sa aj tešila, že čo je toto za nápad. Zistila som, že sa z toho dalo vyťažiť oveľa viac a že niektoré úlohy sú nudné a obyčajné.
Cesta okolo sveta za 80 dní
Jules Verne
Verne nie je môj obľúbený spisovateľ,, ale ak by som bola malý chlapec, ktorý od života chce najmä dobrodružstvo a niečo nové či nevídané, bolo by to úplne top.
Faust
Johann Wolfgang Goethe
Celý čas ma udivovalo, ako to autor dokázal, že je to celé vo veršoch a v rýmoch, s dejom a hĺbkou. Už chápem, prečo príbeh odoláva času a kritike čitateľov. Je nadčasové, má dušu a človek musí načrieť hlboko do seba aby sa dovtípil, o čo Faustovi ide a čo sa vlastne s ním deje.
Žítkovské bohyně
Kateřina Tučková
Zručne prepletená minulosť dávna, minulosť nedávna a súčasnosť. Inak spracované "kladivo na čarodejnice" v spojení s praktikami v socializme poprepájané s tematikou náboženstva, domova a česko-slovenských lazov. Nejde o ľahké čítanie, ale o to pútavejšie a "na zamyslenie".