wiix komentáře u knih
Je úplne obdivuhodné ako ma táto knižôčka zakliala. Najmä po stránke ilustrácii, priznávam. Po V melónovom cukre je toto ďalší vizuálny orgazmus. A čo sa týka obsahu, zase ma obalamutili detskou knihou, ktorá v mozgu dospelých spraví podvedome šarapatu a ohúri, ochromí, zaujme. Ani neviem ako sa Alan, malý chlapec a jeho otec pohybovali z krajiny do krajiny, utekali, boli odmietaní a dospeli až do štádia kedy chlapec sám utekal pred všetkým, zostal sám v neznámom a nepriaznivom svete. "Nabudúce, keď stretnem obludy bez srdca, ľudí s pečiatkami namiesto hlavy alebo predavačov s množstvom rúk, už nebudem cítiť strach. Všetci moji blízki budú so mnou." Tak jemne a neokato je tam ukryté to posolstvo. Pre nás jasné, pre deti zamaskované. Ako metaforicky idú opísať stereotypy, nevraživosť, zvyk a nezmyselné pravidlá.
Nie som veľký fanúšik novej slovenskej tvorby, a preto som vždy nadšená keď objavím niečo nové, zaujímavé a pútave. Najmä prvé kapitoly ma veľmi oslovili, užívala som si ich. Námet deja mi bol blízky a predsalen som o niečom takom ešte nečítala. Ten koniec to však z môjho pohľadu pochoval, už sa len naťahovalo to, čo už malo skončiť a kde malo vyrásť niečo nové a prekvapiť čitateľa záverom alebo vytvoriť určitým spôsobom "klasický koniec".
Pre mňa menej zaujímavá ako Antropologička na Marse, kde boli prípady naozaj také "wau", avšak príjemne skĺbené vedecké pozadie z beletristickými príbehmi a priamymi vyjadreniami osôb.
Neviem, či napísať vyše 300 strán o besnom bernardínovi, ktorý je hororovou postavičkou desiacou dospelých ľudí i malého chlapca, víťazstvo a úspech alebo škoda papiera. Dej mal spád a aj hlavná línia aj vedľajšia boli zaujímavé a napínavé, ale stále vo mne doznieva pocit, že je to naozaj celé o psovi. Na druhej strane oceňujem, že sa autor snažil cez bočné príbehy a spomienky rozpracovať aj charakteri postáv.
Niee, táto kniha vôbec nie je o mne! Už dlho som sa pri knihe, či skôr komixe takto nezabavila. A tie obrázky, mňamka.
Téma je veľmi zaujímavá, nečaký dej aj myšlienka knihy. Na začiatok uvedenie zvláštnych postáv, reality show, problematickej rodiny a komplikovanej hlavnej postavy, potom vyvrcholenie a lá Sherlock Holmes skrížený s brakom, vytvára vcelku čitateľnú knihu. Avšak tá rýchlosť, s akou dej postupuje a rozsah knihy je podľa mňa veľké mínus.
Neviem či je to mojím nastavením alebo tou nepeknou stavbou viet či pre mňa nepútavým dejom, v ktorom som sa strácala, ale kniha ma nijak extra nebavila. Tieto mafiánske a iné podsvätiacke historky sú mimo môjho záujmu.
Tak zvláštna kniha. Spočiatku zaujímavá avšak príliš Biblie a otázok náboženstva podupali dej a urobili z knihy znôšku citátov a výrokov, ktoré podľa mňa spolu súviseli len na určitej úrovni, teda už by som si toto randez-vous nezopakovala.
Fíha, takýto záhul som od Dahla nečakala. Úplnou náhodou sa mi táto kniha dostala do rúk, bez toho aby som vedela čokoľvek o deji a veruže som bola prekvapená. A milo. Aj keď ide o tému nie veľmi "pre všetkých", je skvele napísaná, vtipná a trefná.
Pútavé dielo tak ako obsahom tak i formou a štýlom písania. Vždy ma bavili Pratchettove slovné hračky s menami a slovami, ktoré vyvolávali komické situácie a táto kniha je ich plná!
Celý príbeh je sprevádzaný návštevou, teda smrťou, čakaním na Godotta a tematikou odlúčenia od domova. Neznámej milej E. sú adresované listy plné trpkosti a irónie pomenované ako veselé listy. Neustále som podprahovo rozmýšľala nad smrťou a stratou aj keĎ jednotlivé príbehy sú skutočne ladené vtipne.
Mala som veľké predsudky, že táto kniha bude ako každá iná detektívka s vraždou a psychopatom, avšak nečakal som, že to bude také napínavé. Kniha príjemne obiehala a neustále ma prekvapovala a bavila.
Stránky som si vychutnávala dlho, priznávam. Nenastala fáza hltania jednej kapitoly za druhou, pretože už od prvej stránky kniha netají, čo sa s Einarom deje, to ani nie je cieľom tejto takmer biografie. Je jasné kam Einar smeruje. Preto mi stále išli na rozum otázky. A čo Greta? Prečo ho v tom podporuje? Toto je láska? A čo na to ľudia? Veď sú dvadsiate roky dvadsiateho storočia!
A čo Einar? Kniha nám ponúka príbeh človek s vnútornou ťažobou a potrebou, ako vrstvy cibule predostiera jeden problém za druhým a odhaľuje tak pravú podstatu ich manželstva a ich samotných. Je to pravá láska “v čase cholery” alebo v inom nečase. Silná. A priznávam, že mnou nepochopená aj keď obdivovaná.
Príbehy o dedine, lesoch, živote, pomste, klasických závistlivých intrigách a karme v slovenskom prevedení, s použitím nárečia a jednoduchosti podania. Príjemné čítanie.
Ok, asi nie som fanúšikom Zaklínača. Kniha pozoruhodná, nevšedná, napínavá i vtipná. Druhý raz však po nej nesiahnem.
Kukučín patrí medzi mojich favoritou a touto zbierkou ma veľmi potešil. Vianočné oblátky, Na podkonickom bále či Regrúti sú úžasné prózy plné citu, života a rýdzo slovenských ľudových motívov.
Na jednej strane som milo prekvapená dejom na ďalšej som až urazená štýlom písania a celkovo vykonštruovanou zápletkou. Kedže však tento štýl nie je moja šálka kávy, hodnotím knihu veľmi pozitívne a čitateľne.
Prekvapivo čitateľné poviedky. Neviem to presne vyjadriť, ale to, ako ľahko sa kniha číta je priam neuveriteľné. Tak prirodzene napísané nevšedné príbehy a postrehy vás prijímu zhltnúť knihu za okamih.
Aj poviekda musí byť viac prepracovaná, nielen takto plytko a jednostranne rozpracovaná, toto mu jednoducho nevyšlo.
Zaujímavý nápad a nádherné vizuálne spracovanie, to ma fakt bavilo. Akurát tá téma mi nebola blízka a dá sa povedať, že som sa zhnusovala každou ďalšou vetou. Lebo hmyz! Ale jednotlivé state boli napísané pútavo a vtipne a to kvitujem.