wiix komentáře u knih
Taký krásny príbeh o láske pre deti s kúskom humoru a dômyselnosťou som už dlho nečítala :)
Samozrejme, že ma v prvom rade uchvacovala vizuálna stránka knihy. Nesiahnete po nej pretože máte radi Calvina, ale preto, že je plná ilustrácii a tajomne zošitých stránok, ktoré musíte roztrhnúť, aby ste sa dostali dnu. Bravó Olejníková, zase si to dokázala, premeniť milé príbehy na krásne prežité, rozprávkové chvíle. Ak vás však toto tajomno a farebné, jednoduché kresby prestanú baviť, môžete sa spoľahnúť na to, že vo vnútri vás čaká brilantne napísaný príbeh, žiadne klišé, netradičný spôsob písania.
V jednoduchosti ide o rozhovor, či skôr monológ zo strany Marca Pola ku Kublaj Chánovi, ktorý nám ponúka dobrodružstvá a opisy svojich ciest. Najmä miest. Tieto mestá nie sú v podstate ničím zvláštne, avšak nie sú vykreslené ako mŕtve betónové stavby plné obyvateľov či ako miesto, kde ľudia prežívajú svoj život a keď sa pominú, mesto je stále rovnaké...
Všetky jeho knihy nedokážem hodnotiť objektívne a prídu mi úžasné, nápadité a milé no pri tejto mi vadilo to, čo by sa v dnešnej dobe nazývalo hejterstvo (možno on to vyjadroval oveľa verejnejšie a neskrýval sa za svoj názor, ale i tak..). Na druhej strane niečo pozitívne: komolenie slov a jemné náznaky na deje, ktoré sú vo svete v neporiadku. "Král krysa přes palublbej zkurveněco se dějepis tě stejně nic nového nenaučíňane. Jedenáctá nebesa vědí jak dlouho to ještěrka zelená a ty černý vzaduj na trumpetu. Dobrovolný exil na náměstínové vládě tramvaje do stanice ouha hledajíci si známosti a prožívajíci projímadlochnesku jakoby s preciznosti vyměřené akry a akry panenské zeměžluče ušmudlaná slečna anna bankroftuje civilizace jako je naše a nuše hodin odpočinku se sparing partnery, prosím, ..." str. 116
Znova mi niekto priblížil moju milovanú krajinu z iného, osobného uhla pohľadu. Príjemné to bolo.
Oveľa viac ako príbeh (aj keď dej bol veľmi nápaditý, netradičný a pútal svojím obsahom) ma zaujala vetná skladba a to, ako slová spolu sedia, aké sú netradičné a ako to celé spolu vytvára niečo nové a zaujímavé. To nie je také časté vo svete, kde sú aj knihy podriadené čo najväčšiemu možnému predaju kusov.
Vždy obdivujem tieto krátke a nádherne ilustrované príbehy, ktoré v pár vetách dokážu v sebe ukryť tajomstvo. Myšlienky o vernom priateľstve, o nevzdávaní sa, o sile ľudských činov a trochu rozprávkova.
Pre mňa trochu slabšie, tie jednotlivé viac-menej oddelené príbehy mi nesedeli, za to myšlienka riešenia prípadov podľa Herkulesových bojov vola super.
Môj každodenný sprievodca (Spolu s internetom) na Islande, ktorý bol super systematický napísaný a čitateľný.
Malá, nenápadná knižka dokázala vo mne urobiť výbuch emócii, zamyslenie a takú ľútosť nad pominuteľnosťou života. Fascinovali ma tie dlhé, priam nekonečné vety, ktorými na mňa autorka vplývala a ktoré v sebe obsahovali toľko zúfalstva i nádeje zároveň. A v podstate v knihe nie je nič navyše, čo by sa v reálnom živote tak neudialo.
Veľká nežnosť vo všednom obale a s nijak zvláštnou témou a napriek tomu toľko pravdy, poučenia a myšlienok na premýšľanie i pre dospelákov v nej je.
Nerada to priznávam, ale oceňujem námet, ako táto kniha vizuálne vyzerá a akým štýlom je písaná - pre mládež. Nedáva im do života veľa poznania (či už podstatných vecí alebo gramatiky), ale aspoň primä trošku k čítaniu. Snáď.
Pre najmenších si prichádza Baset! Nádherne ilustrácie, kvôli ktorým som si vlastne knihu prečítala a ten nápad o mľaskaní (ako krásne sa to slovo rozplýva na jazyku, lahoda!), kde len ľudia tú kreativitu čerpajú?
Klasický, možno viac stručný Dahl, ktorý opäť dokázal vytvoriť na pár stranách poučenie i zábavu pre deti každého veku.
Krásne príbehy aj ilustrácie, nie však pre každé dieťa. Oceňujem však nápaditosť, ktorá nejde s masou a využíva slová i situácie v živote, ktoré nie sú ani úplne vtipné, ani nasilu poučné.
Takéto knihy sú jednoznačne i pre dospelých. Okrem množstva ani nie potrebných, avšak zaujímavých faktov, ktoré kniha ponúka, je plná pôvabných a nápaditých ilustrácii. Toto ja očakávam od detskej encyklopedickej literatúry, hlavne aby zaujala a niečo dala.
Pre mňa zatiaľ "naj dánovka" plná napätia, minulosti a ešte vzdialenejšej minulosti postáv, rôzne bočné deje a prudká čitateľnosť tohto diela, za mňa skvelé.
Ja popravde ulietavám na takýchto nefalšovaných romantických vyznaniach, akými sú listy a ešte ak ide o relatívne autentické vyznania, pre mňa vrchol blaha. Uznávam, že k dopisom a básniam mohlo byť uvedené prečo, komu a s akou odozvou boli listy určené, avšak pre mňa ako silnú obdivovateľku romantiky toto prešlo bez "hejtu".
Taký obyčajný príbeh jednej rodiny, sprievodca životom rodiny so samými dcérami a ich trápeniami v bývalom režime. Vcelku klišé téma popísaná miestami nudne, miestami prirodzene čitateľne, avšak nič závratné do môjho života nepriniesla.
To bolo také nežné a detské. Tie príbehy a témy, ktoré sa zamotali a nerozuzlili a každý si mohol dôvod "prečo sa to pánovi Sovovi stalo" vysvetliť sám.
Milé, hravé, iné. Niektoré vety prišli vtipné iba mne, deti tie slovné hračky chápali tak prirodzene a o to lepšie sa mi to čítalo, malo to akési skryté kúzlo.