wiix
komentáře u knih
Rozprávka o lietajúcej Alžbetke
Daniel Pastirčák
Toto ma úpne potešilo, že deti majú možnosť držať takúto mágiu a metaforu v rukách. Keď som to deťom predčítala skôr pre sbea než pre nich som sa zastavovala pri niektorých odsekoch a pýtala sa, že čo si myslia, čo je to Modro a čo zase že Alžbetkina babka je záhrada a pod. Deti premýšľali, snívali a podvedome riešili dôležité otázky života (smrť).
Elon Musk
Ashlee Vance
Rada si čítam o živote "dôležitých" ľudí. A veru toto stálo za to. Avšak niektoré prepájania a konšpirácie o rôznych svetových veľmociach a spoločnostiach mi prišli ako príliš dlhá a pre mňa nepodstatná vsuvka.
Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín
John Green
Jeho knihy mám rada ako spomienku na svoj teenage a tiež preto, že je to ľahké, milé a príjemné čítanie, pri ktorom netreba rozmýšľat nad žiadnymi metaforami. Napriek tomu dej či tá "matematika" mohli mať hlbšiu, trochu zložitejšiu zápletku a myšlienku.
O chlapcovi, ktorý plával s piraňami
David Almond
Vôbec som nečakala, že to bude také zaujímavé, plné normálnych, dospeláckych slov a pritom také vtipné a pre deti. Netradičný príbeh, veľa odbočiek, ktoré nenápadne deťom rozširujú obzory a učia ich prekonávať ich vnútorný strach, piraňu v nich samých.
Čajka Jonathan Livingston
Richard David Bach
Príjemné metaforické dielo. Na prvý pohľad (skôr na prvé čítanie) to môže vyzerať, že kniha je o čajke. Čo je na čajke také zvláštne, že niekto potrebuje o nej napísať knihu? Naozaj je kniha o život čajky? Áno i nie. Takáto čajka ako Jonathan Livingston je v každom z nás. I niektorí z nás sa "viac sústredia na lietanie než na jedlo." V každom z nás sú vyššie ciele a sny, za ktoré sa netrba hanbiť, treba sa snažiť, dúfať, sniť, prekonávať sa. Niekedy som mala pocit, že každý sa v Jonathanovi snaží utlmiť to, prečo v skutočnosti žije. On si myslí že preto, aby zistil rôzne techniky letu pre radosť, ostatní si myslia že žije a lieta preto, aby sa nasýtil, rozmnožoval, jednoducho prežíval. Aké metaforické! Človek by sa však takto nemal nechať ututlať, nechať sa odradiť, ponížiť či demotivovať. Človek môže byť kým a čím chce, len musí chcieť.
Niekedy stačí len malý impulz, aby sa človeku otvorili oči a vnímal svet.
Piata loď
Monika Kompaníková
Kniha ma veľmi bavila nielen preto, že je teraz taký boom okolo filmu, ale bola som zvedavá, ktorá kniha vyhrala Anasoft litera v roku 2011, čo je zač a prečo. Príbeh ma veľmi bavil, no niektoré elementy boli rušivé, preto nemôžem byť 100%tne nadšená. Niektoré nápady a myšlienky Jarky boli naivné a detské, niektoré zase prehnane filozofické a to bol pre mňa nesúlad, ktorý autorka nedokázala skĺbiť, lebo asi chcela veľa myšlienok do deja ukryť. A oni tam vážne sú. Okrem deja, ktorý je sám o sebe smutný, prekvapivý a dovolí nám ľutovať deti takto žijúce, je v knihe aj pohľad, ako deti vnímajú svet, ako sú veci pre nás zjavné vnímané očami detí úplne inak. Tiež tam vidím tú ignoráciu a sebestrednosť ľudí, najmä v meste, každý si ide svoje. Inak, to prečo sa kniha takto volá, musí čitateľ popravde vydumať z jednej krátkej časti v knihe, to mi však magické neprišlo.
Atlas zabúdania
Peter Krištúfek
Tešila som sa, keď som zbadala ten formát knihy a strán, no buď som nepochopila pointu, alebo to naozaj bolo len "čo som našiel náhodou v zásuvke či na internete". Chýbala mi nejaká spájajúca myšlienka jednotlivých článkov a rokov, niečo buď wau, milé, drsné, osobitné. Niektoré príspevky boli samozrejme na vysokej úrovni a niektoré na druhej strane škoda papiera.
Ako spať na vode
Michaela Vankovicová
Tak teraz neviem...či som už prehltená takýmto štýlom poézie, ktorú pravdupovediac vytvorím i ja, alebo len nechápem zámer autorky.
Slaďák
Philippa Rice
Tak málo slov a grafického talentu či vyžitia a predsa taká nežnosť a toľko awww pocitov z mojej strany. Viem, že za mňa hovorí moja romantická dušička a to pripodobnenie k môjmu vzťahu, avšak takýchto milôtok by malo vznikať viac. Aby človeka naplnili príjemnými pocitmi bez premýšľania, listovania či čítania, aby si človek uvedomil že miluje a milovaný :)
To je Paříž
Miroslav Šašek
Ja mám tak rada takéto poučné laskoty, pekne stvárnené, pre deti príťažlivé a plné informácii.
Básničky pre domáce paničky
Mirka Ábelová
Najviac ma asi zaujal úvod o domácich paničkách, ktoré sa menia na domácich majstrov, využívajú príklepové vŕtačky, odkladajú okuliare Prada, šňupú prach a podobne, potom básne či ako to nazvať, už neboli natoľko príťažlivé pre mňa. Napriek tejto jemnej kritike som knihu zhltla na jeden nádych, oddýchla si, nahnevala sa i zasmiala a to bolo asi jej cieľom. Preto dobré.
Chlapec s očami ako hviezdy
Pero Le Kvet
Mám pocit, že kníh pre deti so snovou tematikou, prakticky bez deja, s otvorenými kapitolami pre myšlienky detí, je čoraz viac. Vždy uvažujem, či ide o knihy pre deti, alebo pre dospelých, zväčša mám pocit, že buď pre oboch spolu (musia čítať knihu naraz!) alebo ani pre jedného na 100%. Pri tomto príbehu som mala celý čas pocit, že autori nič nové nevymysleli (asi preto, že v aktuálnej detskej literatúre je tento štýl a táto zvlástna, čarovná grafika IN) avšak napriek tomu ma dostali a dojali. Príbej je citlivý, plný múdrostí a zdvorilosti, rýdzich, slovenských slov.
Zmizet
Petra Soukupová
Pre mňa absolútne nečakaný zážitok! Knihu som dostala od kolegyne, na stôl položenú, absolútne bez slov a vyjadrení, nevedela som čo očakávať. Po prvých stránkach si hovorím: česká klasika, príbeh ako každý iný, no čím viac som čítala, tým sa dej stával zapeklitejším a pritom vetné skladby boli také prirodzené, priam na hltanie. To prepojenie jednej poviedky (Zmizel) s tými ostatnými, v ktorých tiež niekto zmizol, neviem či bolo len v mojej hlave, alebo autorkin cieľ. Tiež v každej poviedke cítiť problémy v súrodeneckej konštalácii a rivalite. Jednoduché a pritom dobre napísané. Neviem ako to autorka urobila, že si ma získala, môžem viac než len odporúčať.
Ema a smrtihlav
Peter Krištúfek
Niekedy netreba veľa, aby sa človek ponoril do deja a dokonca aby ho nadchol či prekvapil.
Jak jsem se zbláznila
Ivanka Devátá
Najskôr som ss vôbec nevedela začítať, príbeh a trápenia postavy mi prišli na hony ďaleko od tých mojich, no postupom ďalších strán a môjho čítania som si túto prostorekú postavičku obľúbila natoľko, že som súcitne a s úsmevom na tvári čítala o starobe človeka a ťarche systému zdravotníctva, o rodine a korúrkove v jej štáte ako takom.
Čarovný papagáj a iné gýče
Pavel Vilikovský
Akosi ma príbeh nevtiahol, nevedel zaujať, prečítala som to len zotrvačnosťou.
Na sútoku
Monika Kompaníková
Napriek rôznej kritike a nie veľkej pútavosti deja, ktorý sa vlastne nikam nehýbe, točí sa v kruhu od jednej postavy k druhej, je v knihe niečo také bežné a reálne, opísané priam básnicky, čo upútavalo moju pozornosti. Kniha mi prišla priam naliehavá a dramatická, tie emócie, najmä melancholické a úzkostné, napriek tomu, že vety boli jednoduché a zväčša pokojné.
Prdiprášok doktora Proktora
Jo Nesbø
Mne to prišlo dosť trápne a niekedy priehľadné, avšak deti to milovali. Ku konci knihy, uznávam, to bolo napätie i um, vetné skladby boli priam báseň.