wiix komentáře u knih
Niektoré poviedky boli až tak hlboko mystické a naturistické, že som im nechápala, strácala som sa a zmätene tápala vo vetách. Na druhej strane Nevesta hôľ je moja srdcovka, niečo tak tajomné, silné a podmanivé. Niečo ako rozprávky v detstve o vílach.
"Zuna vyrástla medzi vrchmi. Poznala ich silu i ľúbosť, preto sa s nimi už dávno zasnúbila..Hole si ju vychovali, nuž si ju i vzali, lebo aj ony majú svoje nevesty."
Neviem pre koho je tá kniha určená. Ani pre dospelých, pretože dej bol primitívny, ani pre deti lebo tie slová a vety boli tak náročné, že ani vduchu ich nedokážu prečítať či pochopiť.
Táto kniha ma stihla v takom životnom období, ktoré mi rozhodne dopomholo k tomu obľúbiť si túto útlu knižočku, opakujúce sa a kulminujúce vety, strohosť a nehybnosť deja. Pohltila ma.
Taký všedný príbeh. Alebo som možno mala vysoké očakávania a kniha je dobrá, len on ich už napísal veľmi veľa dobrých a podobných, neviem.
Začiatok knihy bol pre mňa pútavý a čítavý, no v určitom bode nastal zlom v deji a už sa len autor točil okolo myšlienky priateľstva, ktorú poňal spôsobom, akým to ja nerada.
Ja neviem...Chcela som byť veľmi kritická a uviesť tento všeobecne uznávaný brak ešte hlbšie do temnoty, ale načo? Každý už svoj predsudok má a nikoho nebudem presviedčať, že po Tolstom či reportážnej literatúre od Absyntu je toto super oddychovka, v ktorej mi vadí plno vecí, ale neskutočne pri nej vypnem.
Akosi mi tie francúzsko-anglické doberačky neprišli vtipné. Irónia a vtip naozaj približujúcim sa koncom slabli,a ž boli vcelku nudné a trápne.
Nechápem, ako to autorka urobila, že kniha je miestami plná slov, ktorým ani ja nerozumiem a na druhej strane plná detských výmyslov a slovných hračiek, ktoré sú námetom na diskusiu a otázky. Príbeh je hravý, smiešny, poučný a nápaditý, zaujme deti i dospelákov.
Najskôr prevažovali pocity - Wau! Ten štýl, vety, nápad a zamotanie sa v deji. Potom však charaktery postavy strácali naostrosti a stratila som sa až moc. Niektoré časti boli akoby biele miesta, bez zmyslu a zaujímavosti, tie ďalšie boli zas nadštandartné. Vcelku nevyvážené dielo, až mi bolo ľúto, že som tam ten zmysel nenašla.
Úplne úžasne sa mi to čítalo, veľmi oceňujem nápad, jednotlivé kapitoly, to prepojenie a ľahký štýl na slnečné odpoludnia. Nehľadajte posolstvo či tajomno, extra zápletku či niečo zaujímavé. Takto to malo byť a takto je to ženské čítanie.
Veľmi nežná kniha plná posolstva a poučenia.
Tak veľmi som chcela, aby sa mi to páčilo! Kniha má v sebe skvelý nápad, štýl písania a odvíjania deja, netradičnosť, mysterióznosť i nepredvídateľnosť. To, ako prichádzali postavy do deja a poznámky pod čiarou, tiež repliky i odbočky od hlavného deja. Napriek tomu sa stal asi magický čin a chcem pogratulovať autorke, že mi skazila všetky moje očakávania, že som sa dosť nudila a knihu ledva dočítala. Taká smola.
Keď každý o tejto knihe toľko básni, asi som čakala viac. Niektoré príbehy vôbec neboli pre deti, keď to čítali nahlas, skoro si zlomili jazyk, poprípade im nerozumeli. Niektoré detské knižky je preto ťažké niekomu darovať či odporučiť, nevedno komu, pre akú vekovú kategóriu či pohlavie je určená. Toto je presne ten prípad. Ale myšlienka a posolstvo super.
Ilustrácie trochu predčia príbeh, na druhej strane, páčia sa mi takéto hrátky so slovami a s realitou.
Pre mňa bola kniha dokonalá. Dlhá a miestami nezáživná, napriek tomu som toto nečakala (vzhľadom na mierne negatívne hodnotenia na tejto databáze). Rozprávač príbehu Izmael, je majstrom slova, slovných obratov a hračiek a - pre niekoho možno rozčuľujúco - popisuje bežné i menej zvyčajné deje na lodi a počas lovu veľrýb. Nedá sa však povedať, že je hlavnou postavou, aj keď len vďaka nemu a cez neho chápeme, čo znamená plaviť sa na lodi, čo loviť veľryby, ako ľudia vtedy žili na mori a na súši, kto je kapitán Achab a čo Moby Dick. Čo sa týka Moby Dicka či doňho zblázneného kapitána Achaba, tu môže čitateľ cítiť symbolizmus a rôzne metafory. Nie je tak dôležité racionálne pochopiť, prečo Achab chce túto záhadne bielu veľrybu, ale čo sa v ňom pri pomyslení na ňu deje.
Všetky tieto symboly môžu dohromady znázorňovať myšlienku príbehu a síce, že človek je tvor rozmýšľajúci, dumajúci a v krajných situáciach života vtelesňuje do niektorých javov a predmetov jeho túžby a strachy a tým sa možno aj z obyčajnej bielej veľryby, odchýlky prírody, dravca, ktorý ako sebaobrany odhryzol ľuďom pár končatín, môže stať zver krvilačný a pomstychtivý a z človeka naopak posadnutý blázon. V knihe je však myšlienok a dejov na premýšľanie oveľa, oveľa viac.
Neobyčajná i nepochopená kniha zároveň. Až druhý krát som sa musela s ňou popasovať (v staršom veku), aby mi došlo, že kniha nemá obsah, na ktorom ide stavať a hľadať v ňom prvky tej doby a skryté autorove politické náhľady. Nie. Kniha je pre mňa jednoducho o žene, o jej podmanivosti, vášni, kráse a o túžbe a zaslepenosti mužov, ktorý (možno toto je tou dobou) nemala veľa duševného vyžitia a preto vtelovali do tejto krásky všetko magické a vzrušivé, čo nosili v sebe a brali to ako najvplyvnejšiu udalosť ich umeleckých dní. Taká bola Anabella, pre mňa jednoducho podmanivá, silná.
Knihu som s deťmi prebehla po tom, čo som naozaj bola v Ríme a neskutočne presné a trefné sú tie popisky a kresbičky, jemne karikatúrne, jemne informatívne.
Myslím, že čím viac čítam Greena, tým mám viac pocit, že jeho príbehy nie sú zas také variabilné, často mi splývajú postavy, ktoré už nie sú ničím zvláštne a príbehy, ktoré sú čoraz menej uveriteľné a zaujímavé. Škoda.
Chcela som, aby sa mi to páčilo, aj sa to dobre čítalo, ale nerozumela som cieľu, nevedela som, čo v tom mám či môžem nájsť.
Jeho knihy sú taká pohoda k pustenej telke u mamy doma, do vlaku plnom ľudí i do práce na skrátenie nudných chvíľ. Táto malo ako čerešňičku na torte napínavý a zaujímavý dej, žiadne nelogické zápletky a uveriteľný zločin.