wiix komentáře u knih
Spočiatku som bola skeptická, dielo sa mi náročne čítalo, niektoré príbehy mi pripadali umelo vytvorené a nereálne. Avšak prepojenosť jednotlivých kapitol, teda života rôznych postáv, zaujímavo spracované každodenné bôle a problémy rôznorodých rodín v malomeštiackej kultúre, ma časom vtiahlo do deja a neľutujem, že som tomu venovala čas i vôľu.
Zbierka jeho básni bola magická tým, ako ma udržala pri pozornosti, ako si vyžadovala moju predstavivosť a ako mi ponúkala rôzne uhly pohľadu na Paríž a život v ňom.
Nie som veľký odborník na poéziu, často sa v nej strácam, avšak Pásmo je tak ľahké a náročné zároveň, že ma to pohltilo. Je mi jasné, prečo boli na počiatku 20. storočia básne zo zbierky Alkoholy kontrovérzne a nežiadúce. Autor cez lásku a poznanie Paríža kritizuje všehovšudy rôzne aspekty ľudského života, avšak tak nenápadne, že nejde o vyslovenú satiru.
"Je třeba prchnout na okraj umění, k hranicím života"
Nemusím sa ani zmieňovať o tom, že Dostojevskij je majstrom vykreslenia psychologickej podstatvy hlavných hrdinov deja a že i samotný dej má spád a zápletku, je majstro pera o tom niet pochýb. Miestami som sa síce zamotala do neprehľadných viet, avšak musíme brať na vedomie, že v období, kedy Dostojevkij písal, bola krása slova a vety rovnako dôležitá ako samotný dej.
V nijakom diele nebudú už nikdy tak dokonale a trefne popísané vnútorné rozbroje človeka v rozmedzí konať-nekonať, pocity viny, pochody zdravého sedliackeho rozumu a nespravodlivosti vo svete, v dobe cárskeho Ruska. Dielo je svojou myšlienkou nadčasové a nájde svoje opodstatnenie v každej dobe.
"…takmer každý, vo chvíli zločinu podľahne akémusi úbytku vôle a rozvahy, a nastupuje ich opak – detská fenomenálna ľahkomyseľnosť, najmä v tom momente, keď sú rozvaha a opatrnosť najnevyhnutnejšie (Rodion Raskoľnikov, s.62)."
Ohromujúce vyvrcholenie diania vo fiktívnych utopických dvanástich krajoch, ku ktorému smerovala dvojdielna línia napínavých udalostí predčasne psychicky vyspelých postáv, naplnila moje očakávania. Možno samotný koniec a láskyplné ukončenie ma nahnevalo, očakávala som väčšiu časť venovanú prežitiu lásky a oddanosti medzi Katniss a Peteom. Napriek tomu veľmi pozitívne hodnotím logickosť, netradičnosť a napínavosť vymysleného sveta a deja, v ktorom dôležitú úlohu zohrali revolučné postavy, s ktorých zmýšľaním sa dalo stotožniť aj pri zachovaní vlastných, zdravých názorov. Vyvrcholenie a vlastne celý tretí diel mi spádom a štruktúrou pripomínal Meyerovej Hostiteľa, ktorý ma tiež prudko zaujal.
Pokračovanie o hrdninoch a víťazoch "hunger games" mierne oslablo v dejovosti, miestami bola situácia tak prekombinovaná, až to sťažovalo čitateľnosť knihy a prežívanie postáv bolo akoby druhotné, avšak ani tieto malé mínusy neubrali na kvalite diela.
Prvý diel ma absolútne nažhavil, fiktívny svet dvanástich krajov s konkrétnou hierarchiou a vopred navrhnutou štruktúrou fungovania ma absolútne pohltil. Rozbor duše hlavných postáv bol čerešničkou na torte k napínavému deju a zvrátenosť "hunger games" ma pobúrila i fascinovala v jednom.
Väčšinou teen scifi a iné podivuhodné diela vzdialené môjmu vkusu odmietam, no som rada, že toto sa mi dostalo do rúk. Okrem zvrátenej ideológie sveta 12tich krajov mi kniha ponúkla i možnosť nazrieť do duševného sveta hlavných postáv a pochopiť tak pocity viny, vďaky a lásky. Napriek náhlemu ukončeniu diela a príliš rýchlemu pohasnutiu emócii hlavných hrdinov som ohúrená!
"Hlavný zmysel môjho života je Heathcliff. Keby všetko vyhynulo a on zostal, ja by som cez neho žila ďalej. A keby všetko zostalo a jeho by nebolo, celý vesmír by mi bol cudzí - nepatrila by som doň. Moja láska k Lintonovi je ako lístie na stromoch. Áno, čas ju zmení, ako sa zmenia stromy v zime. Moja láska k Heathcliffovi sa podobá zemi pod nohami. Možno v nás nevzbudzuje bujarú radosť, ale je nevyhnutná. Ja som Heathcliff!"
Romantika s príchuťou psychickej poruchy vo viktoriánskom období Anglicka zmiešaná s mystickým príbehom lásky medzi mužom zvláštneho pôvodu a krásnou ženou. Toľko búrlivých udalostí v rámci jednej dejovej línie, dokonale prepojených a smutnozaujímavých. Nikdy nič neprekoná sestry Brontëove!
Aj keď som sprvu bola skeptická touto klasikou, čím som staršia, tým viac nachádzam v nej pochopenie a príjemne prežité popoludnie. Navyše nadčasovosť a psychologické pozadie hlavnej postavy vyvolávajú u mňa chvíle zamyslenia sa a dumania nad dielom. Pani Bovaryová býva neraz stotožňovaná s Annou Kareninou avšak hlavným rozdielom medzi ženami-nesprávne zamilovanými trpitelkami s trúdnomyselnou povahou-je v objekte a povahe ich vášne. Emma Bovary je poblúznená ženskými románmi podobne ako don Quijote tými hrdinskými a preto vo svojom živote hľadá vzrušenie na úkor svojho manželského vzťahu a zdravému rozumu, až sa nechá nakoniec opantať záletníckou povahou mužov a privedie seba i svojho manžela na finančné minimum i psychické dno svojich síl. Tragickosť i reálnosť príbehu je i v dnešnej dobe obdivuhodná.
"Šestnáste storočie sa pokladá za obdobie, v ktorom všetky prvky tragickej drámy dosiahli vrchol: krv tečie potokmi, dýky sa vykladajú perlami, ľudský život sa utráca pre maličkosti. Ženy tých čias sú odvážne, statočné, učené, skazené, spola veriace, spola poverčivé. Jazdia ako Amazonky, milujú nebezpečenstvo a riziko, majú rady hudbu a tanec, šperky a šaty. Sú zvyknuté na krvavé divadlá, na jed a dýky." Angelika von Schuckmannová
-stotožňujem sa s týmto tvrdením a toto dielo ho dokonale vystihuje.
Smutnoveselé príbehy slovenského starčeka, ktoré človeku spríjemnia deň, avšak nič nové neprinesú.
Najskôr som si Kinga nevedela predstaviť v roli detektívkara a napokon som sa od knihy nevedela odtrhnúť. Oceňujem nielen hlavnú dejovú líniu, ale aj siete vedľajšieho deja a psychologický rozbor postáv.
Keď so to ako pubertiačka čítala, naháňalo mi to doslova hrôzu, tá bezmocnosť a bezvýchodiková situácia jednej rodiny, ktorú som si nevedela ani len predstaviť. Silné a emotívne dielo.
Po úvodných knihách o Holeovi ma táto oslovila zatiaľ najviac. Autor sa s postavou vypracováva a prípadovo zamotáva, pričom rozuzlenie je čoraz prekvapujúcejšie. Chválim, že aj z ordinérnej klišé témy sa dá spraviť pozoruhodný zážitok.
Pre mládež veľmi pútavé a zmysluplné dielo plné poučení a dobrodružných príbehov.
Začalo to opisom nevinného chlapčenského vzťahu medzi chlapcom a jeho sluhom v Blízkom východe, pričom čitateľ mal možnosť byť svedkom zrady a výčitiek svedomia, ktoré len zreli pod pokrievkou, aby mohli v budúcnosti ešte väčšmi devastovať ľudskú dušu. A skončilo to tým, že "Kábul bol v tých časoch veľmi zvláštne miesto, miesto, kde niektoré veci boli dôležitejšie ako pravda". Happyend knihy nebol v skutočosti "happy" a to mu dodávalo to čaro a to reálno.
"Iba človek bez svedomia a ľudského citu sa netrápi."
Historický prierez zmenou povedomia o človeku, jeho slobode a viere. Miestami dychberúci až "hnusný" príbeh, kde pri opise tortúry vzídu zimomriavky nejednému čitateľovi. Oceňujem najmä detailnosť opisu zmýšľania postáv a historický nádych vedeckosti v deji, a taktiež logické zvraty a dokazovanie či ide alebo nejde o čarodejníctvo boli bravúrne prevedené.
Pútavý a napínavý príbeh, ktorý fascinujej čitateľa najmä svojou nadčasovosťou a napätím.