yerry komentáře u knih

Okrem historickej má táto kronika aj dosť veľkú výpovednú hodnotu. Bol som prekvapený, nakoľko bol Diethmar z Merseburgu predovšetkým Sas a vysoký cirkevný hodnostár, teda mal prístup k relevantným súdobým informáciám, ako kriticky sa vyjadruje aj do vlastných radov. Samozrejme používal vtedy aktuálny cirkevný newspeak, ale medzi riadkami sa dalo pekne čítať, čo chcel povedať a niektoré veci napísal pekne natvrdo. Korupciu, vraždy aj v cirkevných kruhoch vnímal a chápal ich ako prirodzené zlo naprieč celou hierarchiou.

Doba, v ktorej žil, bola riadne tvrdá. Miestni feudáli si často uzurpovali moc aj na úkor panovníka. Prevzatie moci sprevádzalo plienenie a vraždenie miestneho obyvateľstva aj cirkevných hodnostárov. Ak panovník odpovedal, plienenie pokračovalo z opačnej strany. Jednotlivé nemecké kniežatsvá boli väčšinou v antagonistckom vzťahu voči sebe. Zo severu, východu a juhovýchodu dobiedzali Slovania...

Ad Slovania. Kedysi nás učili, že boli holubičí národ. Diethmar bol očividne iného názoru. Z celej kroniky vyviera fakt, že z nich išiel strach a rešpekt. Spomína tu Slovanov z územia dnešného severného Nemecka, Poľska, Čiech, Moravy a Uhorska. Zaujímavý je fakt, že maďarov nikde nespomína, ako keby vtedy nejestvovali. Uvádza, že pri Lechu boli porazení Avari, nie Maďari. To akosi nesedí s aktuálnym podaním histórie. Vo vysvetlivkách ku knihe sa síce píše, že v tomto ako aj v niektorých iných tvrdeniach sa mýlil. Kto má prvdu? Informovaný kronikár opisujúci takmer súdobé deje alebo historici žijúci o tisícročie neskôr? Spomína Uhrov. Tí síce nestáli v centre diania ale v ich prípade uvádza dve mená, z ktorých ani jedno nebolo maďarské.

Čechov a Poliakov nevnímal veľmi pozitívne, ale kedže tí už v jeho dobe prijali kresťanstvo, a veľakrát boli v nepriateľskom vzťahu k ríši, boli to takpovediac čestní súperi. Inak to však bolo s Polabskými Slovanmi a ich pohanskou vierou. Dosť podrobne tu popisuje ich zvyky a obrady. Vysokú mienku o nich nemá avšak strach z ich bohov a besov áno. Pekný a dosť verný je opis veštenia pred bojom keď kôň prekračuje kopie ale aj uctievanie jazera, z ktorého hmlou zahalený vychádza obrovskému býkovi podobný bes aby sa mohol rochniť v zemi. V texte kroniky má Diethmar podobných výjavov viacero. Zaujímavé, že im veril aj on i keď im prisudzoval diabolské atribúty. Okrem pohanstva, hodnotí u Slovanov zle hlavne krivoprísažníctvo a vzájomnú nevraživosť.

Dôležitým aspektom kroniky je aj dobové duchovné videnie sveta. Diethmar chápal tento život len ako dočasný pobyt v realite, ktorá je len časťou reality oveľa väčšej a smrť bola len odchodom z tejto dočasnosti do niečoho lepšieho a večného. Neprikladal preto väčší význam telesnosti a aktuálnemu životu. Smrť pokladal za vykúpenie. Život mal v tej dobe veľmi malú cenu. Človek oň mohol prísť za veľmi malé previnenie alebo aj bez viny, stačilo byť v nesprávnu dobu na nesprávnom mieste. Telesné tresty boli veľmi surové.

Knihu hodnotím pozitívne aj napriek tomu, že autor občas skáče z jednej udalosti na udalosť inú a zasa späť. Kronika tým stráca na konzistentnosti. Napriek tomu je čítavejšia ako povedzme ruská kronika Povesť vremennych let. Veľa sa znej dozvieš aj o Slovanoch, hlavne tých Polabských, ale aj Českých a Poľských z pohľadu informovaného kronikára opačnej strany. Diethmar bol v prvom rade Sas ale Sas nezvyčajne kritický aj voči svojim...

18 02.06.2021

Úvodný zväzok dobrodružstiev kapitána Kornéliusa Báthoryho z cyklu o protitureckých vojnách z druhej polovice 17. storočia prináša dobrodružný zážitok, bojové strety ale aj pár náznakov fantasy prvkov. Tých tu nie je veľa ale sú, i keď niekedy pôsobia dosť účelovo, nie sú také prirodzené ako napr. v autorovej sérii Bohatier alebo Černokňažník, pôsobia trochu ako boh zo stroja. Napriek tomu kniha prináša skvelé čítanie, kopec dobových faktov, udalostí, miest aj skutočne žijúcich osôb.

Ak máš rád moderné spracovanie historického románu v autorovom štýle, kniha sa ti bude určite páčiť aj napriek tomu otvorenému koncu...

18 12.07.2020

Kedysi dávno som čítal román Stepan Razin od Zlobina. Reálie ani samotné podanie príbehu ma veľmi nezaujali. Ruská krajina a jednotlivé postavy sa mi nezdali byť veľmi atraktívne. Navyše ruskí resp. sovietski autori písali štýlom socialistického realizmu, čo nebolo nič pre mladého čitateľa. V tom čase som bol skôr na westerny, prípadne ešte vesmírne dobrodružstvá.

Že sa to dá aj inak, o tom ma Červenák presviedča v každej ďalšej svojej knihe. A že tie deje na východ od našich hraníc môžu byť minimálne tak zaujímavé ako príbehy o severoamerických indiánoch je v jeho podaní viac než isté. Nevymýšľa si krajinu ani jednotlivé národy či rasy. Tie tu reálne existovali. Bielorusko, Ukrajina či Rusko, to neboli len Bielorusi, Ukrajinci a Rusi ale pestrá zmäs slovanských, ugrofínskych a turkotatárskych kmeňov medzi ktoré ešte zapadli Variagovia alias Vikingovia. Všetci s vlastnou mytológiou, panteónom bohov, s vlastnými démonmi a besmi.

Tento druhý diel sa nesie v tradičnom fantasy duchu. Teda putuje sa z bodu A do bodu B. Zvláštnosťou v autorovom podaní sú však práve tie nadprirodzené prvky, ktoré v sebe nesú nielen slovanskú symboliku. Tá sa tu dostáva do konfrontácie s ostatnými a aj jej polarita je mierne posunutá. Dračia cárovná alias Baba Jaga alias Ježibaba alias Polnočnica, tu nie je stará baba s bradavicou na nose ale divoká čiernovláska viac podobajúca sa frontmanke z nejakej Dead Metalovej kapely. Aj keď ten jej tradičný domček tu je tak ako v každej rozprávke.

Ilja ako hlavná postava tentokrát stojí trochu v pozadí. Príbehu to však vôbec neškodí, lebo ten je nabitý rôznymi inými mýtickými postavami, dejmi a kulisami. Sám seba musím pokarhať, že som autora začal spoznávať až pomerne nedávno. Škoda ďalších slov a nosenia dreva do lesa. Полное количество звезд - Täysi määrä tähtiä - Tam yıldız sayısı.

18 19.04.2020

Zatiaľ posledný zväzok z autorovho pera o Čiernom Roganovi bol z tejto série asi najlepší. Dej sa prenáša na územie dnešného Slovenska do Nitry, Preslavy (Bratislavy?) a na Devín. Odohráva sa v období pred vznikom Veľkej Moravy, kedy sa schyľuje ku konfliktu medzi Nitrianskym kniežatstvom a kniežatstvom Moravským, teda medzi Pribinom a Mojmírom.

Opäť nechýbajú besy, čary, odťaté údy a crčiaca krv. Naviac tu autor už zakomponoval aj motívy začínajúceho kresťanstva. K tomu začínajúcemu kresťanstvu v tomto období by som mal výhrady (bolo tu totiž oveľa skôr), ale v medziach fiktívneho sveta je to v poriadku.

Veľmi zaujímavé oddychové ale aj čiastočne poučné čítanie…

18 22.01.2020

Čakal som niečo iné. Dostal som to, čo som nechcel. Schytal som to rovno na solar. Analogicky: nastupuješ do vlaku Železníc SR a už vopred si zmierený s tým, aká cesta ťa čaká. Tvoje podvedomie je na to pripravené :D Preto nechápeš fakt, keď sa zrazu ocitáš v 1. triede vlaku japonskej rýchlodráhy rútiaceho sa závratnou rýchlosťou nevedno odkiaľ nevedno kam. Najprv to tvoj mozog odmieta ale postupne ako pristupuješ na hru s touto realitou berieš to ako niečo úžasné. Teda až do chvíle, než zistíš, že tvoji spolucestujúci v kupé sú buď duchovia, kanibali alebo zombie…

Brian Evenson sa s tebou v tejto poviedkovej zbierke podujal hrať hru na realitu, ktorá môže byť vnímaná aj inak. Táto jeho hra však vyžaduje tvoju spoluprácu. Bez tvojej interakcie sa totiž bude hrať veľmi ťažko. Ak sa ju podujmeš hrať, nech ti je odmenou zmätenosť, dočasná labilita, paranoja, pocit úzkosti a dezilúzie. Pre slabšie a labilnejšie povahy táto hra asi nie je príliš vhodná.

Poviedkovú zbierku považujem za vynikajúcu s veľmi kvalitným spracovaním obsahovým a už tradične aj fyzickým. Jej čítanie je pôžitkom napriek jej obsahu. Len taký detail: Obálka avizuje okrem poviedok aj dve novely. To prvou je samozrejme novela Doupě , tú druhú som však hľadal márne, nakoľko poviedka Zhroucení koně ňou svojim rozsahom byť nemohla. Jediný text, ktorý by ako tak spadal rozsahovo aspoň do novelety bola klaustrofobická scifi Prach . Ale to len tak naokraj. Ako celok si táto poviedková zbierka bez debaty všetky hviezdy určite zaslúži…

18 21.10.2019

Morenine zuby! Opäť o čosi lepší diel ako ten predchádzajúci. Čierny Rogan, Mirena, Goryvlad a lesovik sa na svojej ceste na Kančiu horu za Krvavým ohňom tentokrát presunú do oblasti severnej Moravy, kde sa zapletú aj do epickej vojny Vraniborského kniežatstva s divými kmeňmi goričov. Okrem známych božstiev Černoboga, Belboga, Chors a Moreny obohacuje Červenák túto časť o niekoľko veľmi kvalitných besov. Hneď v úvode je jednou z nich úchvatná Krvica. Perúnové fúzy, čo je to za hnus?!

Autorovou prednosťou je určite fakt, že nechutnosti, priebeh bojov, súbojov, popis zbraní a opevnení má do detailu zmáknuté tak, že sa na neho nechytá ani majster Erikson s MKP a vnímaš ich, akoby si ich mal priamo pred očami.

Zlepšili sa dialógy, text aj súdržnosť príbehu. Veľmi dobré ľahšie čítanie a ako bonus Slovanská fantasy navyše. Odporúčam ako oddychové čítanie s dávkou poučenia z histórie…

18 15.10.2019

Hodnota týchto Stručných dejín sveta (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018) tkvie hlavne v skutočnosti, že ich napísal jeden zo zakladajúcich členov žánru science fiction H. G. Wells.

Pre anglického čitateľa tej doby tieto dejiny mohli byť čímsi novým. V našich končinách si sa však s knižkami podobného razenia mohol docela hojne stretnúť pred rokom 1989. Wells bol totiž ľavičiar a na boľševický režim v Rusku hľadel s určitými sympatiami. Svoje dejiny zakončuje rokom 1933 (pravdepodobne sa jedná o dodatok k pôvodnému originálu z roku 1922) udalosťami zo ZSSR a Rusom vzdáva hold. Spomínajúc Lenina, Stalina už nie.

Iných pohľadov alebo nových informácií sa veľa nedozvieš. Je to klasická syntéza v kocke, ktorá snáď aj dnes môže prispieť k základnému všeobecnému prehľadu. Pričom autor zdôrazňuje hlavne sociálny pohľad na dejiny. Veľa kľúčových udalostí vypúšťa. Celá kniha má pritom patinu jeho socialistického svetonázoru.

Je vidieť, že tieto dejiny nepísal suchopárny vedátor ale literát, ktorý vie s textom pracovať. Stručné dejiny sveta sa dobre čítajú lineárne ako román, od začiatku do konca. Čakal som však od nich trochu viac originality...

17 16.06.2021

Čierny Rogan sa v tomto pokračovaní presunie na územie dnešného severného Nemecka, ktoré vo svojej dobe ovládali Slovania. Toto územie ako jediné vzdorovalo kresťantvu najdlhšie a pohanstvo tu malo vo svojom závere charakter až štátneho náboženstva. Jedná sa samozrejme o ostrov Rujana a územia na pevnine okolo miest Štetín, Herborg, Gradec, Volgost a iné.

Sympatické je, že autor tu okrem slovanskej mytológie zakomponoval aj časť tej severskej – vikingskej. Čiže popri Svantovítovi spomenie aj Odina. A popri slovanskom podsvetí Nav, tu zaraďuje aj vikingský Helheim, z ktorého príchadzajú aj útočiaci aelfi. Červenák tu posúva históriu viac do minulosti a udalosti odohrávajúce sa v 11.- 12. storočí kladie na začiatok storočia 9. čo u fantasy nevadí.

Napriek deklarovanej zmene štýlu a písomného prejavu autorom vzhľadom na predchádzajúce zväzky o Roganovi, veľký rozdiel som nezaznamenal. Velesove a Perúnove gule v dialógoch pretrvávajú. Pravdou je, že novotvarov je v texte už pomenej ale aj vďaka tomu, že príbeh je určený predovšetkým mladším čitateľom, tak sa stále vyskytujú. Stále je to viac dobrodružná literatúra ako historická s vyššími ambíciami. A samozrejme stále sa to veľmi dobre číta…

K poviedke Krvavá voľba od Rastislava Webera:
Ak by sa jednalo o začínajúceho autora v dobe vydania, asi by som ju docela bral. O začínajúceho autora sa však nejednalo. Poviedka odohrávajúca sa v Tatrách (ten názov našich hôr v dobe v ktorej sa príbeh odohrával znel úplne inak, ale to je len detail) síce obsahovala hlavné postavy Rogana a Goryvlada aj určité reálie z Červenákovho sveta (neviem do akej miery boli upravené redakciou) ale pôvodne mala patriť asi do úplne iného fantasy cyklu. Autor resp. redakcia pozabudli na oslovenie Rogana vyskytnuvšieho sa v poviedke ako vedmák. Príbeh mi okrem toho tak trochu pripomenul úvodnú pasáž z videohry Zaklínač I.. Na skrátenie dlhej chvíle však poviedka postačuje a Čierny Rogan je už nejaká značka, takže nič proti ;)

Prvý a zároveň najlepší zväzok z Rámanskej série. Má to náboj, mystiku, akčnosť aj výpovednú hodnotu, skrátka klasika. Rozpisovať sa ďalej o knižke je úplne zbytočné, treba ju prečítať...

17 15.01.2012

Napriek tomu že Noc Trifidu ako pokračovanie Dňa Trifidu napísal iný autor a s pomerne veľkým časovým odstupom, na deji to nie je takmer poznať. Simon Clark ako autor tohoto pokračovania sa svojej úlohy zhostil takmer dokonale. Kontinuita aj tempo príbehu zostali zachované, takisto aj odkaz knihy. Príbeh sa začína odvíjať trochu pomaly a dosť opisne, zato asi od tretiny knihy dej graduje a je pretkaný množstvom akcií a toto trvá až do konca.

Na Zemi zostalo žiť odhadom asi len milión ľudí, ľudstvo opäť začína... Aby ľudstvo prežilo, zostávajú mu na výber vpodstate 2 cesty - rano-demokratická až anarchistická spoločnosť so svojimi neduhmi alebo militantná otrokárska spoločnosť korystiaca zo slepcov a tých slabšich. Alebo existuje aj iná cesta? Ale to všetko je v knižke, kde svet je zahalený zo začiatku do absolútnej tmy a neskôr do červenkastého šera postkatastrofického sveta v ktorom sa masívne rozmnožujú rôzne mutácie inteligentných mäsožravých rastlín zvaných Trifidi a útočia na ľudí. Dávam plný počet bodov.

17 27.08.2011

Dej tohto zväzku obsahoval viac románovej fikcie ako tie predošlé. Napriek tomu autor umne domaľoval viacero bielych miest z britskej histórie. Tentokrát sa to točilo hlavne okolo nórskych vikingov bratov Thurgilsonovcov, dobývania Lundene (Londýna) náležiaceho k Mercii ale dôležitého pre Wessex a hlavne okolo Alfrédovej dcéry Aethelflaed. Uhtred je tu opisovaný viac aj z tej negatívnejšej stránky. V dnešných časoch by mohol byť označovaný ako zabijak ak nie vojnový zločinec. Časy sa však menia...

Napriek fiktívnosti deja, zgustol som si na niektorých reáliách autorom uvádzaným. Za všetky spomeniem výstavbu a organizáciu tzv. burhov. Čo bol systém opevnení so stálou posádkou. Wessex dosť ťažil aj zo starých rímskych stavieb. Duchov v nich sídliacich sa však obávalo saské kresťanské obyvateľstvo, preto pri ich obnove Alfréd narážal na pomerne tuhý odpor.

Očividne Alfréd vsádzal viac na defenzívu ako na ofenzívne ťaženia. Pri autorovom opise prostredia som sa neubránil dojmu, že Británia bola v tom čase v silnom úpadku a civilizačne na nižšej úrovni ako pevninská Európa. V čase, keď Alfréd budoval svoje burhy, existovalo už aj u nás množstvo hradísk. Za všetky spomeniem aspoň Devín, Nitru či Bojnú ešte z pred-Veľkomoravského obdobia, avarské hrinky a podobne. A to som spomenul len tie z územia Slovenska. V iných oblastiach Európy tých hradísk a opevnení bolo ešte oveľa viac.

Ak to zhrniem, aj tento zväzok patrí medzi to najlepšie z románovej historickej spisby z prostredia Británie 9. storočia, kedy si mohol prísť skôr o hrdlo po rane mečom, o vystreknutý mozog prípadne vyvrátené črevá po rane sekerou, ako k plnému žalúdku...

16 01.07.2023

Dá sa polemizovať o tom, či poviedky v tejto antológii patria medzi tie najlepšie SF zo všetkých dôb, ale zostavovateľ napriek tomu nevybral veľmi zle. Až na jednu patria všetky do zlatého fondu a sú teda veľmi dobré s prihliadnutím na dobu vzniku. Dve zo všetkých však u mňa budú rezonovať stále. Tou prvou je paranoická smršť od J. W. Campbella z roku 1938 „Kdo je tam?“. A tou druhou zasa satiricky ladená antiautoritárska noveleta „…A pak už tam nezbyl nikdo“ z roku 1951 od Russella. Antológiu považujem za veľmi vydarenú…

16 03.01.2022

Chybou v mojom prípade ohľadom tohoto autora bolo, že túto zbierku poviedok som čítal až po jeho vyzretejších textoch v zbierke poviedok „Ta nádherná věc, jež na nás všechny čeká“ a gangsterke „Krev je muj chleba“, kde sa už čiastočne zbavil niektorých neduhov patrných v tejto knihe.

To, že veľa vecí si musíš domýšľať, s tým som už počítal. Že je autor ovplyvnený Lovecraftom, bolo mi známe tiež. Aj jeho mix okultizmu prekladaného temnou scifi patrí medzi tie veci, vďaka čomu som si ho zaradil zvlášť. Okultace trpí predovšetkým tým, že sa jedná o jeho rannú tvorbu. Jednotlivé poviedky majú rozvláčny a dlhý úvod a nie vždy korektný záver. S logikou si tiež hlavu neláme.

Jeho poviedky ti sadnúť nemusia. Veľa vecí si musíš domyslieť a dáva teda priestor tvojej fantázii. Čo nevidím ako negatívum, ale bohužiaľ vo viacerých poviedkach tejto zbierky je až príliš abstraktný. Napriek tomu, jeho literárny prejav je viac než dobrý a originálny, nie je to ale nič pre citlivejšie povahy a ak si si prešiel nejakou psychickou záťažou, jeho texty ti neodporúčam.

Poviedky z prvej polovice knihy mi sadli o niečo viac. V globále a s prižmúrením jedného oka však opäť hodnotím knihu ako veľmi dobrú, keďže moje očakávania v podstate splnila a jej klady prevažujú nad spomínanými nedostatkami…

16 26.10.2021

Ak sa chceš dozvedieť niečo z dejín Slovanov, a myslím tým aj ich alternatívny výklad, asi nespravíš dobre, ak by si chcel čerpať informácie práve z tejto knihy. V predchádzajúcich zväzkoch tejto série sa dali aspoň vyselektovať určité informácie. Čakal som, že ich počet tu bude eskalovať. Sekol som sa teda riadne. To, čo je tu prezentované ako Slavianstvo, nesie črty bigotného sektárstva so všetkými neduhmi z toho vyplývajúcimi. Ak by som chcel podniknúť diverziu voči nejakému učeniu či ideológii, postupujem približne tak, ako autor tejto knihy.

Kniha nesie všetky znaky cirkevnej dogmatiky napasované na slovanské mýty. Nájdeš tu prvky germánske, kresťanské, židovské aj hinduistické. Ingliistická Cirkev Starovercov sa síce voči nim vyhraňuje, ale používa tie isté argumenty, len trochu prezlečené. Zaujímavosťou je, že sa nepriateľsky stavia aj k samotnému pohanstvu Slovanov, nazývajúc ho jazyčníctvom. Termín "jazyčníctvo" je pritom v celej knihe prekladané v tomto negatívnom tvare. Prekladané by malo byť jednoznačne ako pohanstvo. V tomto zmysle ho uviedol aj ruský historik Boris Rybakov vo svojej knihe Jazyčestvo drevnich Slavjan, Moskva 2013,2020 (Pohanstvo starých Slovanov).

Kniha podobne ako aj niektoré iné ideologicky orientované spisy je písaná veľmi nezáživne, šroubovane, snažiaca sa prinášať úplne nové vlastné termíny. Tie sú tu však prezentované ako veľmi staré. Jej obsah je cielený predovšetkým na ultrakonzervatívneho čitateľa s tým, že niekedy je to už na hrane a niekedy tú hranu prekračuje. Miestami som nevedel, či sa mám smiať. Niektoré state ak boli myslené vážne, Perúnovi sa musel zatriasť jeho tomahawk.

str. 20: Žena v nohaviciach sa mení na zlovestný, smrtonosný stroj pre svoje okolie - najmä pre deti a muža.

str. 21: Ale žena v nohaviciach spôsobuje svojmu okoliu DESAŤNÁSOBNE väčšiu škodu ako alkohol. Kradne deťom a mužom v okolí desaťnásobne viac životnej energie. (Žena v nohaviciach má údajne rozbité torzné pole. moja pozn.).

str. 22: Tehotná žena v obtiahnutých, najčastejšie v čiernych elasťákoch, chodiaca po nákupných strediskách a kaviarňach nie je z pohľadu našej Kultúry už žena. Je to proste GMO ženského pohlavia. A ako, alebo presnejšie za čo si ju možno vážiť? Vari len nie za to, že paraziticky odoberá životnú energiu vlastnému potomkovi...

tamtiež: ...ani GMO mužského pohlavia nie sú výhrou. Obutí v šľapkách, trenírkach a tričkách s krátkymi rukávmi a často s bruchom trčiacim spod neho tu vlastne energeticky nie sú. A ak ich niet, kto chráni ich rod? Popíjanie energetických nápojov či piva?

Sektárske maniere Inglingov sú zjavné aj z nasledujúceho citátu:

str. 149: Odchod od Ingliizmu bol vo všetkých časoch a vo všetkých Rodoch Rasy Veľkej považovaný za zradu...

Teda dávaj pozor, ak budeš chcieť, kam vstupuješ. Podľa všetkého, niet cesty späť.

V knihe sa to hemží slovanskými bohmi (známymi, povedomými z iných panteónov aj úplne neznámymi, pravdepodobne vymyslenými), zápoveďami, kapišťami, svätilišťami, obradmi, zvykmi, znakmi a pod.. Všetko je to akési priehladné a ťahané z rukáva. Skrátka guláš. Miestami mi pripomínal Slovanský svet podľa Chinevičových S-A Véd Gileád z knihy či seriálu Příběh služebnice od Margarety Atwoodovej.

Nehodnotím ako brak len preto, lebo to je úplne iná kategória. Na rozdieľ od iných kníh z vydavateľstva Tartaria, túto absolútne neodporúčam.

16 19.04.2021

Kornélius Báthory sa v tomto druhom zväzku ocitá v osmanskom zajatí ako galejník na lodi. Spolu so svojim chránencom, jeho družinou a jedným klasickým záporákom podstupuje púť do údolia smrti, a to ešte nebude koniec...

V románe sa síce vyskytuje spústa "bohov zo stroja", ale v autorovom podaní nepôsobia nepatrične. Klasický dobrodružný román o ceste, na ktorej hrdinovia zažijú rôzne dobrodružstvá autor obohacuje o fantasy prvky, historické reálie a mytológiu. Tá je tu kaleidoskopom rôznych svetonázorov a vier. Od islamu, cez kresťanstvo a variácie týchto náboženstiev až po božstvá starej Mezopotámie. V tomto ohľade som si knihu užil. Červenák neváha dej poriadne pritvrdiť, takže postavy tu umierajú jedna radosť, krv crčí na hektolitre a o mŕtvoly tu nieje núdza. Veľmi dobré je to skĺbenie fikcie s reálnou históriou a jej postavami.

Maximálnym počtom hviezd ale tentokrát nemôžem hodnotiť, nakoľko jednanie hlavných postáv sa mi zdalo mierne povedané miestami nelogické, akoby autor ich jednanie už vopred prispôsoboval výslednému koncu a nenechal ich žiť takpovediac svojim životom...

16 14.08.2020

V tomto štvrtom zväzku (slovenské upravené vydanie, Artis Omnis, 2019) sa osudy váčšiny bohatierov, ústredných postáv a Koščeja uzavrú. Otvorené zadné vrátka si autor nechal ohľadom hlavnej postavy Iľju Muromca ale aj gosudara Svjatoslava, lebo nie všetko bolo dopovedané. Zaujalo ma tu viacero historických zemepisných názvov a etník. Okrem spomenutých slovanských kmeňov, Variagov a trochu idealizovaných Chazarov to boli Alani, Kassogovia a aj s našimi dejinami spätí Avari a Pečenegovia.

Niektoré postavy síce nemá autor veľmi dôkladne vykreslované, zato historické reálie a opisy jednotlivých epických bitiek (tých je tu hneď niekoľko) sú veľmi sugestívne, logicky aj strategicky prepacované. V tomto ohľade sa na neho nechytajú ani niektoré zahraničné známe mená autorov z fantasy žánru. Udalosti sú opisované z rôznych uhlov pohľadu. Tá zrada Chazarov z týchto uhlov môže byť chápaná rôzne, tak ako je to aj v skutočnom živote. Záleží na pohnútkach a príčinných súvislostich.

Nakoľko boli tieto dva posledné diely vydané v slovenčine pôvodne jednou knihou, zdalo sa mi, že dej bol trochu naťahovaný niektorými menej podstatnými udalosťami na úkor tých podstatných. Napríklad ten záver bol už len veľmi skratkovitý. Z tohoto dôvodu jednu hviezdu dávam dolu, inak ale stále to je Historická Slovanská Fantasy s veľkým H,S a F…

Poznámka k sérii: veľmi kvalitná 4-dielna sága (slovenské vydanie Artis Omnis) z nielen slovanského prostredia, postavená na skutočných historických udalostiach s niektorými historickými postavami. Obohatená o príbehy a postavy z ruských Bylín a povestí východných národov. Prvé dva zväzky boli subjektívne trochu pútavejšie. Ako celok však patrí táto séria medzi to najlepšie v žánri. Osobne by som ju kvalitou radil hneď vedľa Eriksonovu MKP s tým, že ako Erikson, tak Červenák vynikajú každý v niečom inom (viac v komentároch k jednotlivým knihám)…

16 18.06.2020

Horiaca ríša (Artis Omnis, 2018) je prvou časťou pôvodne v češtine vydaného titulu Bílá věž (Wales, 2008, 2012), ktorý bol v tomto slovenskom vydaní rozdelený do dvoch zväzkov. Osudy hrdinov sa teda uzavrú až v ďalšom zväzku pod názvom Biela veža (Artis Omnis, 2019).

Hlavní hrdinovia na čele s Muromcom, ktorý sa tu snaží vystrábiť zo svojich alkoholických excesov, sú tu opäť odsunutí trochu do úzadia. Príbeh je obohatený o linku Chazara Dávida s Alankou Semirou. Dávid a niektoré ďalšie postavy sú historickými osobami, autorom dotvorenými. Ústrednou témou knihy je ťaženie Kyjevského kniežaťa Svjatoslava proti Chazarskej ríši.

Autorova interpretácia niektorých skutočných udalostí tohoto obdobia je síce trochu priohnutá, na čo však má v rámci svojho diela právo. Jeden múdrejší človek vyriekol výrok, že fakty neexistujú, len ich interpretácia, takže nič proti. Kyjevskí dobyvatelia sú tu vykresľovaní ako barbari, zatiaľ čo Chazari ako kozmopolitný výkvet vtedajšej civilizácie. Skutočnosť bola pravdepodobne trochu iná. Chazari totiž neboli etnickí židia, prijali však judaizmus za svoju vieru, mentalitou asi neboli veľmi odlišní od okolitých turkických národov a kmeňov.

Popis súbojov a bojov má tu Červenák zvládnutý na výbornú. Odvíjajú sa ako na filmovom plátne, niektoré naozaj veľmi efektne. Trochu drhne samotný príbeh s Iljom Muromcom, za čo dávam jednu hviezdu dolu. Inak tradične veľmi dobré čítanie.

16 21.05.2020

Americká drsná škola v podaní Chandlera, Chasea či Gardnera bola svojho času mojím obľúbeným čítaním. Tá doba je však už preč a nesmrteľní drsní hrdinovia inkasujúci i rozdávajúci rany akosi stratili svoju pútavosť. Postupom veku človek skrátka oceňuje u knihy iné kvality.

Túto knihu som zobral do rúk len z toho dôvodu, že som pred nedávnom čítal Barronove hororové poviedky, ktoré boli trochu nezvyklé a veľmi dobre písané ale skrátka aj preto, že český vydavateľ tohoto titulu ešte nevydal žiadny prepadák, naopak. A bol som veľmi milo prekvapený...

Samotná zápletka je síce jednoduchá a hlavná postava sčítaného hromotĺka dosť fantastická, ak už nie rozprávková, spôsob akým autor samotný príbeh podáva, je však vynikajúci. Všetka česť českému prekladateľovi za ten úctyhodný preklad idiomov a slangu. Tá spústa (pop)kultúrnych odkazov a odkazov na rôzne reálie zo života takmer na každej strane stavia túto gangsterskú detektívku na ešte vyšší level ako je bežným zvykom. Kniha spĺňa atribúty odpočinkového čítania ale zároveň aj obohacuje.

Myslím si, že táto rovina (detektívna drsná škola + autorov inovatívny prístup) pasuje Barronovi ešte o trochu viac ako jeho hororové poviedky. Dúfam, že ak to už Gnóm! načal, bude s Izajášom Coleridgeom aj pokračovať ;)

16 30.12.2019

Ursulu K. Le Guin som chápal ako autorku, ktorá ako jedna z prvých spisovateliek vniesla do Science Finction a Fantasy literatúry svojrázny pohľad, ovplyvnený anarchizmom počnúc cez taoizmus, umiernený feminizmus až po gender pozitívne postoje či kritiku komercionalizácie Fantasy. Dôraz však vždy dávajúc predovšetkým na príbeh, ľudskú stránku na úkor konfliktu a násilia. Okrem jej samotných poviedok a románov ma zaujali jej predslovy a doslovy u niektorých publikácií, ktoré boli veľmi zaujímavé.

Preto som veľmi uvítal tento počin vydavateľstva Gnóm! a so záujmom som si prečítal niektoré autorkine eseje v tejto publikácii. Škoda len, že sa týkali len fantasy a v prevažnej väčšine detskej a YA literatúry. Napriek tomu, bolo to veľmi zaujímavé čítanie, ktoré osvetľuje niektoré veci ohľadom jej fantasy tvorby. Autorka vie/vedela aj tieto teoretické témy veľmi dobre a zrozumiteľne podať. Pridanou hodnotou sú aj poznámky pod čiarou spoločne s bibliografickými odkazmi v závere na predmetnú literatúru, ktoré dokresľujú kontext, z ktorého autorka vychádzala. Čakám preto na nejaký ďalší podobný počin tohoto vydavateľstva.

Svoju spokojnosť s touto útlou knižkou by som rád vyjadril citátom z jedného jej textu. Na margo dnešných fantasy bijákov autorka poznamenáva:

cit (str.175): Dnes stačí švihnout kouzelným proutkem starodávné průmyslové magie a hle – váš drak je připraven. Jenže – je to skutečný drak, anebo padělek? Skuteční draci vás dovedou zničit a v té hromadě, kterou si nahamounili, ukrývají klenot zvaný moudrost. Falešní draci tohle nedovedou a nemají. Falešní draci se nikdy nedostanou ven z kina, zůstanou trčet v pokladně.

16 23.11.2019

Vzhľadom na to, že táto poviedková zbierka od vydavateľstva Gnóm! bola zaradená do edície pulp-robot, očakával som síce hororové poviedky ale trochu ľahšieho razenia. Toto sa však nestalo. 8 poviedok a jedna noveleta resp. novela ako čerešnička na torte, sú texty, ktoré zanechajú hlbší dojem aj po ich prečítaní. Vyslovene slabú poviedku tu nenájdeš. Teda o čo vlastne ide?

Autor takmer u každej poviedky začína pozvolne a postupne graduje napätie až do záveru, ktorý nie vždy je úplne jasný. Ten spôsob autorovho zakončenia funguje u niektorých poviedok, bohužiaľ u niektorých veľmi nie. Čo sa však počíta, je kvalitná výstavba príbehu a ukážkovo zvládnuté vykreslenie psychológie postáv. Napätie stúpa u každého textu a preto mi trochu vadilo, že autor si vypomáhal rôznymi nadprirodzenými barličkami, ktoré neboli vyslovene nutné.

Z tejto veľmi kvalitnej publikácie by som vyzdvihol hlavne tri poviedky. Je to ten posledný text pod názvom Mandala , za ktorým nezaostávajú ani poviedky Velkochov dětí či Surfer Girl . Od tohoto vydavateľa som teda ešte zlú knihu nečítal a táto nie je výnimkou…

16 11.11.2019