yerry komentáře u knih
Knižka klame telom aj svojim titulom. Obálka knihy navodzuje dojem, že sa v nej bude pojednávať o obraze mýtickej Hyperborey, ako to vidí autor. Nachádza sa na nej UFO v tvare piramídy, prales, dinosary, svalnatý borec aj Bratislavký most :) To je však len kamufláž, lebo Hyperborea sa tu bude preberať len v jednej kapitole a to tiež len v kontexte ústrednej témy. A tá je aká? Je to sila. Na cca 200 stranách tu dostaneš konšpiračno - astrologickú ezoteriku v kocke. Kľudne zober zápalky a podpáľ svoju knihovníčku, nebudeš ju už viac potrebovať. Všetko to, čo je obsiahnuté v takmer všetkých knihách tu máš v kondenzovanej podobe v rámci božského nálevu...
Mohlo by sa zdať, že knihu zhadzujem. Tak to však nie je. Autor má totiž pozoruhodnú imagináciu, ktorá dokáže vtiahnuť, a originálne nápady. Philip k. Dick by žasol. Musím uznať, že ak by z nej vytvoril SF ságu, vydala by na úctyhodný počet zväzkov. Niektoré autorové myšlienky a tézy stoja za zamyslenie.
Tými hlavnými, ktorými sa autor zaoberá sú: tajné spoločnosti, rády, slobodomurári, ilumináti, rosenkruciáni, teozofia, mimozemský faktor a Reptiliáni, ich podiel na vývoji sveta. Ďalej pokračuje kabalou a numerológiou. Dokladá to katastrofickými tézami, astrológiou, Saturnským mýtom, ktorý svojimi siedmimi prstencami manipuluje celú ľudskú civilizáciu, s jej dejinami politikou aj ekonomikou. Rozoberá tu dve nábožensko-politické vízie: kult matky, z ktorého sa vyvynuli všetky monoteistické náboženstvá vrátane neskoršieho kresťanstva a kult otca orientovaného na védy. Nezabúda ani na védy Slovansko-Árijské.
V záverečnej časti knihy autor svoju koncepciu ešte graduje, keď všetko už napísané vkladá do rámca Fomenkovej Novej chronológie (čo viac rozvádza v jeho nasledujúcej knihe "Veľké slovanské dobytie sveta") a dupľuje to vlastnou tézou o sendvičovom časopriestore, kedy jednotlivé časové obdobia prebiehajú súbežne v siedmych dimenziách nezávisle na sebe.
Po prečítaní knihy dospeješ k osvieteniu :) Celý tvoj život v tomto priestore je len virtuálna hra. Hra bohov. Ty si hráč v tejto hre, ktorá má svoje pravidlá a kulisy. Ako každá správna počítačová hra má svoj level (ak nehráš práve nejakú adventúru), nachádzaš sa v jednom aj ty. A teraz pozor. Každá hra má svoj koniec. Game Over! Bomba! Nechápeš? Ani ja :)
Knihy tohoto razenia doplácajú hlavne na svoju politickú nekorektnosť a inklináciu ku konzervatívnemu a krajne pravicovému spektru. Prispieva k tomu hlavne rasová argumentácia a pseudoslovanská vyhranenosť. Na samotnom jadre, ktoré je obalené kopou balastu niečo môže byť, ale ten balast spôsobuje, že v sa v koši ocitá aj to jadro.
Samotný dôkazový materiál ako texty, mapy a ilustrácie dosvedčujú, že hi-story-a sa odohrala s najväčšou pravdepodobnosťou inak, ako je oficiálne prezentovaná. Bol som preto zvedavý, ako jej alternatívnu formu vyloží tento autor. Dostavilo sa sklamanie. Kniha sa mala venovať stratenej Tartárii, svojho času údajne najväčšej dŕžavy na svete. Toto ma zaujíma aj z toho dôvodu, že tak rozsiahla plocha, ktorú mala zaberať nemala byť štátnym útvarom ale védickým spoločenstvom rôznych národností. Niečo ako Platónova Utópia alebo anarchistické spoločenstvo bez štátnych štruktúr, založené však na idealistickom - náboženskom koncepte...
Autor sa tejto problematike venuje však len v jednej kapitole, ktorá je naviac plná fotiek z internetu a ešte trochu v závere. Prevažnú väčšinu textu zaberajú katastrofické hypotézy a dôkazný materál zo Sibíri a Ruska ako takého. Samotná argumentácia je podnetná a zaujímavá, bohužiaľ nové fakty neprináša. Pozitívom môže byť fakt, že o problematike poučí čitateľa, ktorý sa s touto argumentáciou ešte nestretol. Negatívom ako píšem vyššie zasa, že text autor trochu politicky podfarbuje.
Teda nič nové pod slnkom. Jedno je isté. Si časťou Germán, Kelt aj Slovan, lebo tvoj predok z Kaukazu nesie informáciu v DNA, z ktorej pochádzajú všetky tieto národy. Dokonca si časťou Maďar (na Slovensku (3%) dokonca geneticky väčšou časťou ako v samotnom Maďarsku (0,5%) :), Riman aj Grék. Haploskupiny R1a (protoslovanská) a R1b (protoanglosaská) sú ako súrodenci, z ktorých ten prvý je trochu starší, rozvážnejší a usadlejší a ten druhý mladší, dravý a výbojný. Sú to dva póly jedného celku, ktoré na seba narážajú, pričom vznikajú prieniky. Ak by zahynul jeden z nich, ten druhý sa zrúti do seba a zanikne tiež. Niečo podobné cituje aj autor ale ten skôr straní jednej strane, určite uhádneš ktorej...
Zatiaľ čo sa predchádzajúci diel odohrával poväčšinou na pevnine, v tomto je to už len samotný ostrov Rujana. Mytologické prvky samozrejme nechýbajú, tentokrát som si však viac užil tie zo severského panteónu.
Autor tu trochu pritvrdil a dejové linky viac zamotal, čo príbehu prospelo. Zdá sa mi, že Roganov spoločník vlk Goryvlad má mierne navrch a odsúva samotného Rogana trochu do úzadia. Dejovo pokračuje román v zaužívaných koľajach, teda množstvo odťatých končatín, krvi, slizu, všakovakého maglajzu, smradu a samozrejme Velesových gulí a chlpatej rite nesmie chýbať.
Tento zväzok sa mi páčil o čosi viac ako ten predchádzajúci. Príjemné odpočinkové čítanie pre takmer všetky vekové kategórie ;)
K slovenskému prekladu poviedky Medzi životom a smrťou od Věry Mertlíkovej: ****
Ženská autorka sa v poviedke nezaprie. Napodiv aj napriek lyrickým vsuvkám, príbehu to vôbec neublížilo, naopak. Živa ako náprotivok Moreny je rovina, ktorú ešte Červenák nepoužil, ale to je jeho chyba, nie chyba autorky.
Poznámka: Niekedy sú tie zbytočné preklady českých autorov do slovenčiny (v tomto prípade Artis Omnis, 2013) a naopak dosť krkolomné. Strácajú na autentickosti a otrocký preklad mení význam niektorých slov, tento nevynímajúc :(
Táto autorova knižka je koncipovaná ako doplňujúce informácie k jeho predchádzajúcim knihám: Všetko bolo inak, Mystérium Hyperborey a Veľké slovanské dobytie sveta. Prečítanú zatiaľ mám len tú poslednú. Svoje výhrady som napísal v komentári k nej. Bol som preto veľmi milo prekvapený spracovaním i kvalitou autorovho textu, ktorý už vyznieva profesionálnejšie, bez viditeľných chýb a svedčí o hĺbke poznania problematiky, ktorou sa autor zaoberá. Knižka je v tvrdej väzbe na kriedovom papieri s množstvom kvalitných ilustrácií a fotografií.
Mierne výhrady mám snáď len k šírke záberu aj napriek tomu, že sa autor vyhýba takým témam ako plochá resp. dutá Zem, reptiliáni a pod. a z tých záhadologických si vyberá tie serióznejšie a nám bližšie. Prezentuje tu iné pohľady na astrofyziku, kozmológiu, archeológiu a historiografiu.
Ak sa o tieto veci zaujímaš, nedozvieš sa asi nič nové. Autor totiž čerpá informácie predovšetkým zo slovenských, českých a ruských zdrojov. Prevažná väčšina tých zdrojov sú zdroje z internetu. Máš to tu však všetko pokope a bonusom je fakt, že tie internetové zdroje dosť rýchlo miznú, kniha však zostáva.
Nechcem tu teraz hodnotiť reálnosť obsahu. Ten je zaujímavý či už sa jedná o fikciu alebo alternatívne videnie dejín. Zdrojov tu autor uvádza dosť. Z môjho pohľadu je knižka svedectvom o tom, ako uvažujú ľudia v prvých desaťročiach dvadsiateho prvého storočia a zaujímavé je to porovnať s uvažovaním ľudí z pred sto či dvesto rokov. Tentokrát som teda spokojný ;)
Celá kniha je postavená na téze Fomenkovej Novej chonológie a zároveň je aj Kapolkovým pokusom prepísať chronológiu svetových dejín, vychádzajúc z predpokladu, že súčasná chronológia je od základu chybná. Že súčasná chronológia je tak dlhá preto, že opakuje rovnaké historické príbehy iba s inými dátami a menami hlavných aktérov - rovnaké príbehy putujú časom a menia miesto deja predovšetkým vďaka práci mnohých a mnohých kronikárov a prekladateľov. Že súčasná chronológia bola "vymyslená, upravená a sfalšovaná" v 16. a 17. storočí atď...
Medzi moju obľúbenú literatúru okrem sci-fi a fantasy patrí aj tá historická, okrem oficiálnej aj tá alternatívna. Preto som ku knihe pristupoval s otvorenou mysľou. Musím poznamenať, že miestami to napriek tomu dosť škrípalo. Že by si text zaslúžil redakčnú korektúru, na to už som u tohoto vydavateľa zvyknutý. Forma, ktorú zvolil autor, je miestami na zaplakanie. Nudný a nezáživný výčet faktov, nekonzistentnosť vo svojich tvrdeniach. Nebol som si istý, kedy ktorú chronológiu autor berie vážne. Raz sa pridŕžal oficiálnej aby v nasledujúcom odseku prešiel k tej Fomenkovej. Hodnovernosť niektorých tvrdení bola veľmi otázna, Napr. že Vatikán založil Batu-Chán a aktuálny názov tohoto pápežského mesta je len chybná transkripcia jeho mena. Vlastne aj ten Batu-Chán Batu-Chánom nebol, lebo to bol vlastne borec s ruským menom. A takýchto vzájomne odporujúcich tvrdení tu má autor viac :)
Podľa všetkého text knihy je kompilátom textov prevažne z internetu, v ktorom ani sám autor nemal úplne jasno. Svedčí o tom nejednotná terminológia, keď napr. raz spomína Veľkú Tartáriu, inokedy je to územie Veľkej Ordy resp. Ruskej Ordy. Obyvateľov Tartárie raz píše ako tartarov inokedy ako tatárov, pričom už skôr spomína, že je to chybne :) Ariánov dáva dokopy s Oriánmi. Pričom tí prví sú kresťanská vetva a tí druhí pravdepodobne mimozemšťania zo súhvezdia Orión. Atď...
Knihy podobného razenia však nepovažujem za až tak úplne stratený čas, i keď práve táto robí Fomenkovi medvediu službu. Podobne ako alternatívna história u sci-fi vyzývajú k zamysleniu. A že to s tou oficiálnou hi-story-ou nie je úplne košér, je fakt. Budem sa musieť asi bližšie pozrieť na toho Fomenka :)
Americká drsná škola v podaní Chandlera, Chasea či Gardnera bola svojho času mojím obľúbeným čítaním. Tá doba je však už preč a nesmrteľní drsní hrdinovia inkasujúci i rozdávajúci rany akosi stratili svoju pútavosť. Postupom veku človek skrátka oceňuje u knihy iné kvality.
Túto knihu som zobral do rúk len z toho dôvodu, že som pred nedávnom čítal Barronove hororové poviedky, ktoré boli trochu nezvyklé a veľmi dobre písané ale skrátka aj preto, že český vydavateľ tohoto titulu ešte nevydal žiadny prepadák, naopak. A bol som veľmi milo prekvapený...
Samotná zápletka je síce jednoduchá a hlavná postava sčítaného hromotĺka dosť fantastická, ak už nie rozprávková, spôsob akým autor samotný príbeh podáva, je však vynikajúci. Všetka česť českému prekladateľovi za ten úctyhodný preklad idiomov a slangu. Tá spústa (pop)kultúrnych odkazov a odkazov na rôzne reálie zo života takmer na každej strane stavia túto gangsterskú detektívku na ešte vyšší level ako je bežným zvykom. Kniha spĺňa atribúty odpočinkového čítania ale zároveň aj obohacuje.
Myslím si, že táto rovina (detektívna drsná škola + autorov inovatívny prístup) pasuje Barronovi ešte o trochu viac ako jeho hororové poviedky. Dúfam, že ak to už Gnóm! načal, bude s Izajášom Coleridgeom aj pokračovať ;)
Celé zle. Ak by mal takto vyzerať slovenský horor ako ho podáva Mark E. Pocha v tejto svojej knižke, dávam od neho ruky preč. Dvojnásobnú stratu v podobe zbytočne investovaných peňazí a času by som možno oželel v prípade debutujúceho autora, v tomto prípade to tak však nie je.
Neoriginálny príbeh o strašidelnom dome zasadený do slovenských reálií vyznel trápne, scény okopírované zo známych filmov, ploché postavy ako vystrihnuté z papiera, kopec nelogickostí, zbytočných citosloviec a gramatických chýb. Pornografické vsuvky by boli možno efektné vo filme, v tomto prípade pôsobili samoúčelne. Spústa popkultúrnych odkazov zašmodrchaných v texte pôsobila rušivo, kontraproduktívne až vlezlo – to keď zamontoval do textu reklamu na svojho distribútora…
Chvíľami som myslel, že toto „dielo“ bude mať aj lepšie stránky, v tom momente to autor zabil ďalšími hlúposťami. Takýto zlý text, vhodný snáď niekam na web, som už dlho nečítal, tromfne ho snáď už len klenot Ve stínu Zehyrů od Jiřího Grima. I keď ten som hodnotil o stupienok vyššie za svoju unikátnosť. Našťastie knižka nebola hrubá, inak by som to nedal :(
Ak držíš hubu a krok, a náhodou patríš medzi vyvolených 10% obyvateľstva tejto planéty, máš celkom pohodlný život. Podobne je na tom aj hlavný hrdina tohoto románu. Bohužiaľ, jedna udalosť spôsobí, že sa mu otvoria oči a následný jeho pád je nezadržateľný.
Orwellovčina ako vyšitá v trochu odľahčenejšej kapotáži. Svet v nie až tak vzdialenej budúcnosti je po jadrovej vojne, ekonomickom a ekologickom kolapse a následnom reštarte. Svetovláda je oligarchická až fašizoidná s všadeprítomnou bezpečnosťou a políciou. 90% populácie sa nachádza v pozícii otrokov. Genocída, pracovné tábory, špehovanie a kastový systém sú realitou. Pomerne slušne si žije len 10% obyvateľov planéty.
Depresívny a paranoický text od začiatku do konca. Autor tu pomerne realisticky vykreslil, kam až môže zájsť kapitalizmus ako taký, s jeho silovými zložkami, ktoré ho majú chrániť a v čo môže vyústiť. Paralely s dneškom sú viac ako desivé. Môžeš sa ukľudniť, až také zlé to stále nie je, hádam…
Pozerám, že to má aj druhý diel. Som teda zvedavý, ako to v ňom Harrison ukočíruje. Zatiaľ je to za všetky hviezdy…
Táto autorova kniha mala byť akousi syntézou jeho dvoch predchádzajúcich publikácií Zamlčané dejiny a Dávnoveká Európa, a keďže to sú poriadne bychle, ktoré sú použiteľné aj ako palivo do katapultu, objem textu, odborné termíny a výklad mali slúžiť predovšetkým k pochopeniu bežným čitateľom. Podarilo sa mu to žiaľ len z malej časti.
Text je veľmi suchopárny a veľa krát sa opakuje. Zdroje síce autor uvádza ale dosť veľa ich je proste z internetu. Jeho výklad je konfrontačný a v záverečnej časti už kĺže do čisto ideologických vôd. Rozmiestnenie základní USA a NATO, postoj k migračnej kríze a pod. patria do iného typu literatúry. Si teda myslím... Toľko k výhradám ku knihe.
K tým pozitívam. Veľkú časť textu autor dokladá hodnovernými prameňmi, ktoré sú pre mňa nové. Kritizuje tu pangermánsky model dejín, na ktorom je vystavaná celá naša história. Dokazuje, že žiadni indo-európania neexistovali a neexistujú. Že náš pôvod, spolu s Keltmi a Germánmi je na Kaukaze, že Rímsky termín Germánia sa vzťahoval na územie, nie už na obyvateľstvo. Že moderné výskumy DNA dokazujú praslovanský pôvod u nadpolovičnej väčšiny všetkých zozbieraných vzoriek obyvateľstva vrátane kostrových nálezov (R1A/R1B) naprieč celou Európou a to minimálne 8 tisícročí dozadu. Teda žiadne 5. či 6. st. n.l. s neznámym etnikom, vynárajúcim sa ako Lovecraftove pekelné tvory z Pripjaďských močiarov sa nekonalo. Atď...
V záverečnej časti sa vyjadruje aj k dnešným zväčša ruskojazyčným zdrojom. Nie všetky považuje za hodnoverné. K takým je dosť skeptický. Niektoré hypotézy však pripúšťa s tým, že pokiaľ nebudú antropologické a iné dôkazy, nemôžu byť brané ako fakt. Sem spadajú rôzne záhadologické a hypotézy o UFO.
Bez tej ideologickej výplne knihu hodnotím ako dobrú s novými faktami naviac, argumentačne dostatočne podloženú. Páni vedátori, čo vy na to? Haló kompetentní, vyjadrite sa :)
Z autorkinho románu mám trochu rozporuplné pocity. Prvé 4/5 hardcore sci-fi v kombinácii s klasikou a thrillerovými prvkami, s precízne prepracovanou psychológiou postáv, výstavbou deja, opisom vedy, techniky a vesmíru, svojou pútavosťou boli bez debaty za všetky hviezdy. Toto sa u ženskej autorky len tak nevidí. Ak by to v tomto úseku rozumne ukončila, niet o čom… Bohužiaľ trochu smerom nadol hodnotenie zráža posledná pätina ktorá je už pulpovo a ekologiky orientovaná, plná záhadologických tvrdení, za ktoré by sa nemusel hambiť ani Majster Däniken či Zacharia Sitchin, a strašne ukecaná…
Aj napriek tejto nevyváženosti románu som uvažoval o pridelení všetkých hviezd. Kvalita väčšej časti románu je nesporná, tu som si lebedil a sfúkol som to ani neviem ako. Venuša má skrátka svoju silu. Teším sa však na autorkin ďalší počin a mám také tušenie, že ten bude ešte lepší ;)
Ursulu K. Le Guin som chápal ako autorku, ktorá ako jedna z prvých spisovateliek vniesla do Science Finction a Fantasy literatúry svojrázny pohľad, ovplyvnený anarchizmom počnúc cez taoizmus, umiernený feminizmus až po gender pozitívne postoje či kritiku komercionalizácie Fantasy. Dôraz však vždy dávajúc predovšetkým na príbeh, ľudskú stránku na úkor konfliktu a násilia. Okrem jej samotných poviedok a románov ma zaujali jej predslovy a doslovy u niektorých publikácií, ktoré boli veľmi zaujímavé.
Preto som veľmi uvítal tento počin vydavateľstva Gnóm! a so záujmom som si prečítal niektoré autorkine eseje v tejto publikácii. Škoda len, že sa týkali len fantasy a v prevažnej väčšine detskej a YA literatúry. Napriek tomu, bolo to veľmi zaujímavé čítanie, ktoré osvetľuje niektoré veci ohľadom jej fantasy tvorby. Autorka vie/vedela aj tieto teoretické témy veľmi dobre a zrozumiteľne podať. Pridanou hodnotou sú aj poznámky pod čiarou spoločne s bibliografickými odkazmi v závere na predmetnú literatúru, ktoré dokresľujú kontext, z ktorého autorka vychádzala. Čakám preto na nejaký ďalší podobný počin tohoto vydavateľstva.
Svoju spokojnosť s touto útlou knižkou by som rád vyjadril citátom z jedného jej textu. Na margo dnešných fantasy bijákov autorka poznamenáva:
cit (str.175): Dnes stačí švihnout kouzelným proutkem starodávné průmyslové magie a hle – váš drak je připraven. Jenže – je to skutečný drak, anebo padělek? Skuteční draci vás dovedou zničit a v té hromadě, kterou si nahamounili, ukrývají klenot zvaný moudrost. Falešní draci tohle nedovedou a nemají. Falešní draci se nikdy nedostanou ven z kina, zůstanou trčet v pokladně.
Čierny Rogan sa v tomto pokračovaní presunie na územie dnešného severného Nemecka, ktoré vo svojej dobe ovládali Slovania. Toto územie ako jediné vzdorovalo kresťantvu najdlhšie a pohanstvo tu malo vo svojom závere charakter až štátneho náboženstva. Jedná sa samozrejme o ostrov Rujana a územia na pevnine okolo miest Štetín, Herborg, Gradec, Volgost a iné.
Sympatické je, že autor tu okrem slovanskej mytológie zakomponoval aj časť tej severskej – vikingskej. Čiže popri Svantovítovi spomenie aj Odina. A popri slovanskom podsvetí Nav, tu zaraďuje aj vikingský Helheim, z ktorého príchadzajú aj útočiaci aelfi. Červenák tu posúva históriu viac do minulosti a udalosti odohrávajúce sa v 11.- 12. storočí kladie na začiatok storočia 9. čo u fantasy nevadí.
Napriek deklarovanej zmene štýlu a písomného prejavu autorom vzhľadom na predchádzajúce zväzky o Roganovi, veľký rozdiel som nezaznamenal. Velesove a Perúnove gule v dialógoch pretrvávajú. Pravdou je, že novotvarov je v texte už pomenej ale aj vďaka tomu, že príbeh je určený predovšetkým mladším čitateľom, tak sa stále vyskytujú. Stále je to viac dobrodružná literatúra ako historická s vyššími ambíciami. A samozrejme stále sa to veľmi dobre číta…
K poviedke Krvavá voľba od Rastislava Webera:
Ak by sa jednalo o začínajúceho autora v dobe vydania, asi by som ju docela bral. O začínajúceho autora sa však nejednalo. Poviedka odohrávajúca sa v Tatrách (ten názov našich hôr v dobe v ktorej sa príbeh odohrával znel úplne inak, ale to je len detail) síce obsahovala hlavné postavy Rogana a Goryvlada aj určité reálie z Červenákovho sveta (neviem do akej miery boli upravené redakciou) ale pôvodne mala patriť asi do úplne iného fantasy cyklu. Autor resp. redakcia pozabudli na oslovenie Rogana vyskytnuvšieho sa v poviedke ako vedmák. Príbeh mi okrem toho tak trochu pripomenul úvodnú pasáž z videohry Zaklínač I.. Na skrátenie dlhej chvíle však poviedka postačuje a Čierny Rogan je už nejaká značka, takže nič proti ;)
Vzhľadom na to, že táto poviedková zbierka od vydavateľstva Gnóm! bola zaradená do edície pulp-robot, očakával som síce hororové poviedky ale trochu ľahšieho razenia. Toto sa však nestalo. 8 poviedok a jedna noveleta resp. novela ako čerešnička na torte, sú texty, ktoré zanechajú hlbší dojem aj po ich prečítaní. Vyslovene slabú poviedku tu nenájdeš. Teda o čo vlastne ide?
Autor takmer u každej poviedky začína pozvolne a postupne graduje napätie až do záveru, ktorý nie vždy je úplne jasný. Ten spôsob autorovho zakončenia funguje u niektorých poviedok, bohužiaľ u niektorých veľmi nie. Čo sa však počíta, je kvalitná výstavba príbehu a ukážkovo zvládnuté vykreslenie psychológie postáv. Napätie stúpa u každého textu a preto mi trochu vadilo, že autor si vypomáhal rôznymi nadprirodzenými barličkami, ktoré neboli vyslovene nutné.
Z tejto veľmi kvalitnej publikácie by som vyzdvihol hlavne tri poviedky. Je to ten posledný text pod názvom Mandala , za ktorým nezaostávajú ani poviedky Velkochov dětí či Surfer Girl . Od tohoto vydavateľa som teda ešte zlú knihu nečítal a táto nie je výnimkou…
Táto kniha bude pravdepodobne mnohými vnímaná ako kontroverzná. Jedná sa o alternatívny výklad dejín z pohľadu Slovenov (v zmysle Slovanov). Autor tu z rôznych uhlov pohľadu dokazuje autochtónnosť Slovenov v Európe a spochybňuje oficiálny výklad hi-story-e resp. his-tóry-e.
Na prvé prečítanie ti text knihy bude pripadať ako poriadna konšpirácia. Ak sa však začítaš pozornejšie, vytriediš hlušinu, a pochopíš, z akej premisy autor vychádza, začnú ti určité útržky do dejinnej mozaiky dochádzať. Nie všetko v knihe je uveriteľné, autor tu predvádza dosť krkolomné jazykové premety. Už v úvode ťa však na to upozorňuje a nabáda ťa k premýšľaniu.
Faktom zostáva, že his-tóriu píšu predovšetkým víťazi a je v mnohom zmanipulovaná a poplatná vládnej garnitúre . Veď aj historici sú koniec koncov ľudia a musia z niečoho žiť. Iný pohľad je preto vždy žiadúci aj napriek tomu, že nemusí korešpondovať s tvojím názorom na svet alebo politickou orientáciou.
Uvítal by som preto, ak by sa našiel niektorý z erudovaných historikov a podrobil toto dielo serióznej kritike. Niečo o nesprávnom delení kmeňov slova autorom som zachytil, chcelo by to však podrobnejšiu analýzu a prípadné vyvrátenie autorových záverov. Okrem striktného odmietania som však nič také nenašiel. Takže pokiaľ nevznikne seriózna recenzia, hodnotím knihu ako veľmi dobrú, nie výbornú, lebo niektoré prepálené tézy som tam objavil už ja :)
Poznámka: Kniha má trochu zavádzajúci názov, týka sa síce Slovenska ale nielen jeho...
Ako celok veľmi dobrá poviedková zbierka (slovenské prepracované vydanie Vojna s Besmi, Artis Omnis 2011) s kvalitou poviedok oscilujúcou subjektívne niekde v intervale dobrá – veľmi dobrá.
Kladom tejto knižky je slovanská mytológia a lokalizácia do Čiech, na Moravu ale aj na Slovensko v poslednej poviedke. Prezentovaná je ako historická fantasy ale jedná sa skôr o odpočinkové čítanie dobrodružného charakteru. Tie reálie z 9. storočia trochu škrípu. Fantasy zložku totiž Červenák nasúva na výklad bežný v učebniciach. Očakával som trochu väčšie popustenie fantázie vzhľadom na rôzne jej aktuálne alternatívne výklady.
Zaujímavo pracuje aj s bohmi slovanského panteónu, kde Belbog predstavuje ten negatívnejší náprotivok Černoboga a mení im tak ich polaritu a atribúty. Jednoducho temnú stranu uprednostňuje pred tou svetlou. Ono by to malo byť trochu vyvážené prípadne naopak, ale beriem to. Jasne ti ukazuje, ako sa z čierneho dá spraviť biele, ako sa dá preprogramovať hodnotový systém. Čierneho Rogana beriem ako čarodejníka, ktorý nie je ani dobrý ani zlý, príbehy sú písané skrátka z jeho pohľadu. Predpokladám, že príbehy z pohľadu besobijca, ktorý preferuje opačnú stranu, by vyzneli úplne inak.
Čo mi najviac vadilo, boli tie toporné dialógy, plné novodobých vulgarizmov. Podotýkam, že nie všetky poviedky v tejto zbierke tým trpeli, minimálne 3 však áno. Vcelku teda vydarená publikácia, z ktorej ma najviac oslovila poviedka Z posvätnej vody zrodená (Z posvátné vody zrozená).
Čakal som niečo iné. Dostal som to, čo som nechcel. Schytal som to rovno na solar. Analogicky: nastupuješ do vlaku Železníc SR a už vopred si zmierený s tým, aká cesta ťa čaká. Tvoje podvedomie je na to pripravené :D Preto nechápeš fakt, keď sa zrazu ocitáš v 1. triede vlaku japonskej rýchlodráhy rútiaceho sa závratnou rýchlosťou nevedno odkiaľ nevedno kam. Najprv to tvoj mozog odmieta ale postupne ako pristupuješ na hru s touto realitou berieš to ako niečo úžasné. Teda až do chvíle, než zistíš, že tvoji spolucestujúci v kupé sú buď duchovia, kanibali alebo zombie…
Brian Evenson sa s tebou v tejto poviedkovej zbierke podujal hrať hru na realitu, ktorá môže byť vnímaná aj inak. Táto jeho hra však vyžaduje tvoju spoluprácu. Bez tvojej interakcie sa totiž bude hrať veľmi ťažko. Ak sa ju podujmeš hrať, nech ti je odmenou zmätenosť, dočasná labilita, paranoja, pocit úzkosti a dezilúzie. Pre slabšie a labilnejšie povahy táto hra asi nie je príliš vhodná.
Poviedkovú zbierku považujem za vynikajúcu s veľmi kvalitným spracovaním obsahovým a už tradične aj fyzickým. Jej čítanie je pôžitkom napriek jej obsahu. Len taký detail: Obálka avizuje okrem poviedok aj dve novely. To prvou je samozrejme novela Doupě , tú druhú som však hľadal márne, nakoľko poviedka Zhroucení koně ňou svojim rozsahom byť nemohla. Jediný text, ktorý by ako tak spadal rozsahovo aspoň do novelety bola klaustrofobická scifi Prach . Ale to len tak naokraj. Ako celok si táto poviedková zbierka bez debaty všetky hviezdy určite zaslúži…
Morenine zuby! Opäť o čosi lepší diel ako ten predchádzajúci. Čierny Rogan, Mirena, Goryvlad a lesovik sa na svojej ceste na Kančiu horu za Krvavým ohňom tentokrát presunú do oblasti severnej Moravy, kde sa zapletú aj do epickej vojny Vraniborského kniežatstva s divými kmeňmi goričov. Okrem známych božstiev Černoboga, Belboga, Chors a Moreny obohacuje Červenák túto časť o niekoľko veľmi kvalitných besov. Hneď v úvode je jednou z nich úchvatná Krvica. Perúnové fúzy, čo je to za hnus?!
Autorovou prednosťou je určite fakt, že nechutnosti, priebeh bojov, súbojov, popis zbraní a opevnení má do detailu zmáknuté tak, že sa na neho nechytá ani majster Erikson s MKP a vnímaš ich, akoby si ich mal priamo pred očami.
Zlepšili sa dialógy, text aj súdržnosť príbehu. Veľmi dobré ľahšie čítanie a ako bonus Slovanská fantasy navyše. Odporúčam ako oddychové čítanie s dávkou poučenia z histórie…
Ku knihám na ktorých vydanie prispela niektorá z politických strán veľmi veľkú dôveru nemám. Bez obmedzenia ich politickej orientácie. Špeciálne u tohoto vydania (Nitra, 2016) po otvorení obálky ti udrie do očí cez celú stranu oznam o podpore tejto publikácie a logo strany Kotleba - ĽSNS. Počítam, že ten, pre ktorého táto strana spôsobuje nevoľnosť a negatívne emócie, ju hodí rovno do koša. Spraví však chybu. Riadne sa však sekli aj jej podporovatelia. Štúr totiž v tomto svojom diele odkrýva karty a ide vpodstate proti všetkému, čo stelesňujú nacionalisticky orientované strany alebo čo si sa učil v škole...
V skratke. Ľ. Štúr chápal slovenské nárečie a následnú kodifikáciu Slovenského jazyka len ako medzistupeň k zjednoteniu všetkých Slovanov pod Ruskú zástavu, s následným rozšírením Ruského jazyka pri možnom zachovaní miestnych nárečí na národných (kmeňových) úrovniach. Z materálu vyplýva, že bol zástancom absolutistickej monarchie na čele s cárom (ktorého tu idealizuje) pod patronátom Pravoslávnej cirkvy. Nižšie riadenia chápe ako občinové s čestným a uvedomelým vedením bez korupcie a len s nutnou byrokraciou... Odmieta Austro-Slovanské a Ilírske myšlienky, taktiež odmieta patronát Poľska a spochybňuje životaschopnosť jednotlivých Slovanských štátov s výnimkou Ruska.
Nie som historik a preto si nedovolím hodnotiť jeho jednotlivé názory. Niektoré sú poplatné dobe, niektoré poopravil už V. I. Lamanský a T. D. Florinský. A niektoré sa mi zdali naivné až utopické. Napriek tomu si myslím, že prečítanie tejto knižky nebola strata času, lebo Štúr tu sám seba prezentuje v úplne odlišnom svetle, ako ti ho predstavujú učebnice...
Tak toto som vôbec nečakal. Na pozadí zmesy postapo, kyberpunku, magického realizmu a budhistických odkazov sa odohráva veľmi silný príbeh Jax, pôvodne dievčaťa bez mena, v kulisách postapokalyptického San Francisca v čase po veľkom more. Kto je Jax? Predstav si dievča v kožennej bunde so zrkadlovkami na očiach a s kušou v ruke. Tak by si ju videl ako jej priateľ. Ako tvoj nepriateľ by bola pre teba len duchom, ktorého nemôžeš nikdy polapiť.
Ústredný motív príbehu sa nesie v duchu konfrontácie hrubej sily zo strany armády, ktorú vedie Brigadýr a akéhosi hnutia odporu zloženého prevažne z preživších „umelcov“ rôzneho druhu formou gándhiovskou kombinovanou s prvkami boja mestských geríl. To však až v poslednej tretine knihy. V úvodných dvoch častiach ťa autorka zasväcuje do deja, predstavuje ti mesto, jeho výjavy a hlavné postavy. Na to, že akcie je tu pomenej, text som doslova „žral“. Okrem Jax ma zaujali aj také postavy ako Stroj, Had, či Kniha. Hlavne Stroj mal silnú charizmu.
Na knihe ma zaujalo predovšetkým to kvantum rôznorodých myšlienok a šplechov (ten o amerckej vlajke nemal chybu :) Tempo, rozsah, dej, postavy, spracovanie (aj to fyzické) skrátka jedna báseň, je vyvážené ako vrhacia dýka. Ty to samozrejme môžeš vidieť trochu inak, ale u mňa autorka aj vydavateľ stopercentne zabodovali…
Čierny Rogan sa spoločne s vedmou Mirenou a vlčím vodcom záhrobnej svorky Goryvladom presunie viac na západ na územie dnešných Čiech, kde musí získať meč vojnového boha Radhosta. Tu sa ocitne uprostred vojnových udalostí Česko – Luckej vojny. Námet tu Červenák čerpá zo Starých pověstí českých, ktoré sa mali odohrať o takmer storočie neskôr ako príbeh opísaný v prvom zväzku. V knihe však bezprostredne nadväzujú, čo u fantasy nevadí…
Počet bohov utešene narastá. Živa, Radhost, spoznáš tu náprotivok Černoboga, ktorým je ako inak, samozrejme Belbog. Ich charakteristiky autor mení a prisudzuje im atribúty vlastné len jeho interpretácii. (Podľa niektorých výkladov, bol práve Belbog prejavom zoskupenia troch bohov: Svaroga, Perúna a Velesa. Podľa iných výkladov, je to len umelá konštrukcia a žiadny Černobog a Belbog v slovanskej mytológii nemá miesta.) Docela realisticky však vystihol, že žiadny z bohov sa so Slovanmi nemaznal. Tak ako Perún dokázal prinášať životodarný dážď, dokázal aj trestať a chtonický boh podsvetia – navu Veles, zasa pomáhal dobytku a pod.. Dualistické delenie na dobro a zlo tu odpadá, čo autor veľmi dobre pochopil napriek tomu, že subjektívne hodnotenia bohov jednotlivými postavami ponechal kvôli dramatickosti diela…
Tento druhý zväzok je o poznanie lepšie písaný ako zväzok prvý. Krvy a počet váľajúcich sa čriev, vnútorností a odťatých končatín sa scvrkol na únosnú medzu. Ešte stále to nie je veľdielo, ešte stále tomu niečo chýba (hlavne tie dialógy) ale číta sa to veľmi dobre…