yerry komentáře u knih

Dlho som obchádzal epickú fantasy domácich autorov. Povedal som si, prečo nie? Nastal čas. Začínam toľko ospevovaným Červenákom. Tu sú teda moje dojmy z mnou prečítanej prvej knihy od neho. Beriem do úvahy fakt, že Vládca vlkov je dielo z jeho rannej tvorby. Knižka, ktorú som držal v rukách je tá krátená, v slovenskej verzii a podľa autora v mnohom vylepšená od tej pôvodnej českej.

K samotnému príbehu sa je asi zbytočné vyjadrovať. Ten je pomerne jednoduchý a priamočiary. Čierny Rogan tu spozná svoj pôvod, svojho vlčieho druha aj ostatných druhov v zbrani. Príbeh je vsadený do nie veľmi prebádaného historického rámca približne 8. storočia, teda obdobia, kedy Samova ríša bola už dávnou minulosťou a tá Veľkomoravská zatiaľ len čaká na svoj dejinný výstup. Obdobia, kedy už zbytky Avarov dostávajú na frak z franskej aj slovanskej strany.

Knižka má niekoľko pozitív a niekoľko negatív. V prvom rade vďaka za tú slovanskú mytológiu a aj nosný príbeh by ušiel. Svarog, Perún, Veles, Morena boli o.k. Negatívum vidím predovšetkým v nedostatočne spracovaných dialógoch. Približne v prvej polovici knihy sa autor ešte snaží ako tak držať na uzde a používa v nich predpokladanú dobovú komunikáciu, i keď sa nevyhne moderným novotvarom. V druhej polovici však už používa moderný slang a pejoratívne výrazy len taký hukot. Nedáva si pozor na výrazy ako napr. „smrdí mu z huby ako zo žumpy“. Predpokladať totiž, že Slovania z 8. storočia poznali nejakú žumpu, keď bývali v polozemniciach o rozmeroch 2,5×3,5m, to už môžeš rovno predpokladať, že mali splachovacie záchodky a pisoáre…

Do očí ma udrelo božstvo Chors. Červenák už ako druhý slovenský autor (chronologicky prvý) mu prisudzuje ženské pohlavie, lesbické sklony a slovanský pôvod. Toto božstvo mesačného svitu je spomínané len v niekoľkých zmienkach v ruskojazyčných zdrojoch. Už podľa názvu sa predpokladá, že je neslovanského pôvodu a na územie Slovanov importované pravdepodobne zo semitského alebo turkického prostredia. Bolo to pravdepodobne božstvo chtonického charakteru, vyznávané vyznavačmi mesiaca. Slovania vyznávali slnko. A dostalo sa k nám možno cestou zajatých nepriateľov.

Keď už som u tých nepriateľov, pôvodní Slovania nepraktizovali otrokárstvo (otázne je to u Variagov, čo boli ruskí Vikingovia) a traduje sa, že po odrobení určitých prác sa zajatý nepriateľ stával slobodným a mohol si vybrať, či chce zostať alebo odísť. Červenákom spomínané ľudské a zvieracie obete sú veľmi otázne. Toľko moje výhrady…

Chápem, že knižka nie je faktografická ale ľahký dobrodružný román Conanovského strihu a autor si preto môže ľubovoľne priohnúť fakty, božstvá aj udalosti. V tomto ohľade som docela zvedavý, aké budú ďalšie diely s Roganom ale aj autorove ságy z novšieho obdobia. Zatiaľ sa s hodnotením držím pri zemi a hodnotím subjektívne zhovievavo ako dobré nenáročné čítanie…

19 14.09.2019

V skutočnosti čakal som od tejto knižky trochu niečo iné. Tvrdiť o Barronovi, že je budúcnosťou hororu, sa mi zdá byť prehnané. V poviedkach, ktorých úroveň neklesá pod priemer a naopak, kvalitou oscilujú v intervale dobrá až výborná, neprichádza s ničím originálnym. Áno, prostredie, v ktorom sú jednotlivé príbehy ukotvené, ako aj časové parametre, odkazy na HPL, mytológiu a pod. nemajú chybu. Ale pri každom texte som mal pocit, akoby som už niečo podobné čítal. Akoby autor povyberal z diel iných autorov to najlepšie, rozdrvil to a z čriepkov poskladal svoje príbehy.

Napriek mojim výhradám to prepojenie gangsterskej tvrdej školy (Dashiel Hammett?), prostredia (Jack London?) a hororových prvkov (H.P.Lovecraft?) vo svojej výslednici vyprodukovalo veľmi zaujímavý mix. U mňa najviac zabodovali poviedky Magická ruka, Blackwoodův synek a Muži z Porlocku . S veľmi malými výhradami, ktoré sú viac subjektívneho charakteru, by som ti knižku s kľudom odporučil, aj keď nie si práve fanúšikom hororu, a možno aj práve preto. Fanúšikovi hororu totiž neprinesie asi nič nové.

Poznámka pod čiarou: Na to že je knižka takého malého formátu, mal som strach, že sa mi pri čítaní zlomí jej chrbát, keďže je pomerne hrubá. Nestalo sa tak aj napriek tomu, že som ju nečítal ako prvý. Väzba vydržala. Obálku si však šetrím ;)

15 12.09.2019

Veľmi kvalitná antológia klasických sci-fi poviedok z obdobia prvej polovice minulého storočia, presnejšie jej časti v rozmedzí dvadsiatich rokov. Niektoré poviedky nestratili aktuálnosť ani dnes a niektoré ma zaujali z pohľadu vsadenia do kontextu doby, o ktorej vyjavili svedectvo formou fantastickej vízie o budúcnosti. Zaujímavé je, ako si ju predstavovali niektorí autori už takmer pred storočím…

Podľa hlasovania autorov ako najlepšia poviedka všetkých čias síce zvíťazila tá od Isaaca Asimova s názvom Soumrak , ja však tento názor nezdieľam. Poviedka síce bola dobrá ale úroveň poviedok o robotoch určite nedosiahla…

Môj subjektívny rebríček troch najlepších poviedok je nasledujúci:

Ako hračky z budúcnosti môžu ovplyvniť vnímanie dieťaťa ma presvedčil Henry Kuttner vo vynikajúcej poviedke Chrudošiví jsou borolové. Že je expanzia do vesmíru docela fajn ale človek by to s dekadenciou nemal preháňať trafil klinec po hlavičke v poviedke Útočiště Clifford D. Simak. A napokon, ako sa navzájom nezbombardovať dostatočne vysvetlil Murray Leinster vo svojej super extra špeciál klasike První kontakt .

Viac slov už netreba, ak na túto knihu natrafíš, ber ju!!!

10 19.08.2019

Posledný a jeden z najlepších zväzkov tejto veľmi dobrej série. Všetky poviedky sú nadpriemernej až vynikajúcej úrovne. Slabý text sa tu nenachádza. Ak už mám vybrať tú najlepšiu z najlepších, samozrejme sa jedná o zostup do samotného Pekla z pera Diane Duane pod názvom Tam dole u řeky .

Škoda nekompletnej série, ktorá až na priemerný 5. zväzok Tvář Chaosu neobsahovala slabé miesta. Síce klasická fantasy ale sviežo napísaná aj v merítkach dneška. Nejedná sa o literatúru pre mládež, skôr je to ten typ fantasy akým sa neskôr prezentoval Steven Erikson len s tým dovetkom, že žiadna vata sa nekonala. A to všetky texty boli písané pred 30. až 40. rokmi.

Docela sa čudujem, že sa séria u nás neujala. Vo svete mala totiž pomerne veľký ohlas. Koniec koncov, niektoré postavy mali dostať svoje vlastné dejové linky v samostatných románoch. Za všetky spomeniem aspoň Stínoleza, ale boli aj ďalšie. V čase písania originálneho doslovu to bolo aspoň v pláne, či sa tak stalo, po tom som však už nepátral…

8 05.08.2019

Balistické strely prichádzajú ako prvé samozrejme z východu. Tí zlí sú samozrejme rusáci. Tak toto u Heinleina nie je nič prekvapujúce. Je to však len povinná šablona pužitá v úvode. To gro je v tom, že vďaka atómovému výbuchu sa Farnham a jeho rodina prenesú o nejakých 2.000 rokov do budúcnosti…

… a tu to začne byť zaujímavé… Ani nie tak po literárnej stránke ako po stránke kontroverznosti. Text je totiž poriadne kontroverzný, rasistický a ultra-konzervatívny. Určený hlavne bielemu američanovi. Biely sever planéty Zem sa totiž navzájom vybombardoval jadrovými zbraňami a civilizačné opraty v tomto prípade prevzali čierni s moslimskými koreňmi, žijúci na juhu. Bieli tu slúžia buď ako otroci alebo ako potrava…

Text asi nie je tentokrát príliš vhodný pre ľavičiarov, mierových aktivistov, slniečkárov a pod.. Napriek pomerne nevyváženému a dosť pochybnému obsahu, nájde sa aj v tomto Heinleinovom románe pár dobrých myšlienok. Tou ústrednou je individualizmus hlavnej postavy a voľba medzi dostatkom v neslobode alebo slobody v neistote a samozrejme vzbura voči samotnému systému…

Uvažoval som ísť v hodnotení ešte viac dolu, zvrátilo to však pár myšlienok použitých v texte napriek tomu, že tentokrát som sa s autorom nemohol priveľmi stotožniť…

9 07.07.2019

Zdá sa mi, že úroveň antológie vzhľadom na predchádzajúci ročník opäť klesla. Nad zaradením niektorých kusov do ročenky som otváral ústa. Plný počet hviezd si však aj napriek tomu odo mňa zaslúžia predsa len aspoň dve. Prvou z nich je anti-militaristická science fiction z blízkej budúcnosti od Luciusa Sheparda nesúca názov Dovolená na zotavenou a druhou zasa akčná časovka Jezdec časem od spisovateľky Doris Egan…

7 25.06.2019

Prerosprávanie biblického príbehu o Jóbovi typickým Heinleinovým jazykom s množstvom trefných hlášok, filozofických úvah, sarkazmu a irónie, vloženom do rôznych alternatív modernej doby, s byrokratickým nebom aj docela sympatickým peklom v závere. Toto nie je čítanie pre veriaceho, lebo autor v tomto svojom diele spochybňuje už samotnú podstatu Boha, Satana a ťažiskových hodnôt, na ktorých je kresťanské náboženstvo postavené, a nie len to kresťanské.

Problémom tejto knižky sa mi nezdal jej obsah, skôr to bol pravdepodobne samotný preklad (mal som k dispozícii to skoršie vydanie od Laseru). Niektoré pasáže, hlavne v závere, sa mi zdali byť mierne zmätočné, akoby prekladateľka trochu tápala, čo chcel autor svojim textom povedať. Kto čítal viac autorových románov určite zistí, že ten preložený text stráca určitú konzistenciu.

Celkovo však hodnotím tento román pozitívne i keď spadá už do veľmi neskorého autorovho obdobia. Text je dosť kontroverzný a politicky nekorektný na to, aby bol zaujímavý z viacerých hladísk. Núti k zamysleniu. Žánrovo je veľmi ťažko zaraditeľný. Ak sa jedná o science fiction alebo možno fantasy, je to len taký rámec, do ktorého Heinlein vkladá svoj(?) svetonázor…

14 18.05.2019

Celková kvalita jednotlivých poviedok vzhľadom na ročník 1985 subjektívne mierne poklesla, stále si však drží svoj veľmi dobrý štandard. Poviedky, ktoré síce nie sú vyslovene zlé, ale mňa veľmi nechytili sú len dve. Všetko ostatné je nad kvalitatívnym priemerom alebo ešte vyššie. Za všetky spomeniem aspoň dve, ktoré mňa oslovili najviac.

Je to predovšetkým pecka z latinskoame­rického prostredia Lovec jaguárů od Luciusa Sheparda a pohľad na možnú vzdialenú budúcnosť od Roberta Silverberga s názvom Plout do Byzance.

8 03.04.2019

Ďalšia z autorových klasických science fiction pre mládež. V čase vydania originálu veľmi poučná. Tentokrát sa lunárni občania – rodina Stoneovcov vydá do vesmíru na lodi s príznačným názvom Rolling Stones.

Opäť tu má Heinlein jeden zo svojich prototypov, ktorý bol následne neskôr využitý v iných románoch, filmoch a seriáloch. Konkrétne sa jedná o malé, roztomilé, prítulné, chlpaté tvory, ktoré nič nerobia až na to, že sa rozmnožujú geometrickým radom. Len tak na rýchlo ma napadajú trible zo Star Treku či v trochu inej obmene napr. Greemlins a pod..

Hvězdná dvojčata sú priemerný román pre dnešok. Pred 67 rokmi, kedy bol originál vydaný, musel patriť medzi to najlepšie, čo vyšlo. Tradičného memorovania tu nie je veľa a autorov talent pre podanie vtedy platných faktov o vesmíre je úžasný. U mňa dobré čítanie…

9 19.03.2019

Antológia síce nepatrí medzi tie úplne špičky, ktoré boli u nás vydané a i keď svojim rozsahom neveľká, predsa len vyčnieva nad ostatné bežne produkované. Všetko sú to už klasické poviedky. Oni boli teda klasikou už v čase vydania tejto zbierky. Najlepšou a svojim rozsahom aj najväčšou poviedkou je hneď úvodná Přestřelka na úsvitě od Boba Shawa spájajúca to lepšie zo scifi a westernu. V tesnom závese nasledujú pesimizmom a iróniou nabitý Vyvolený od Ricka Wilbera, ktorú som mal možnosť čítať už v antológii Alien Sex pod názvom „Válečná nevěsta“ a konečne aj Loď z temnot od van Vogta. Veľmi dobrá knižka…

8 20.02.2019

Na knihe je viditeľné, že autorka bola archeologička. Kladom knihy je fakt, že je tu opísané celé spektrum života Slovanov. Ako ich dejiny, dejiny jednotlivých slovanských národov, kontext v ktorom sa odohrávajú, každodenný život, kultúra, viera a spomenie aj panteón bohov, všetko prehľadne radené do príslušných častí a jednotlivých statí.

Záporom knihy zasa je, že neprináša nič nové, nové pohľady na problematiku a v podstate kopíruje líniu oficiálnej histórie o expanzii Slovanov, ktorá sa začala niekedy v 5. storočí, autochtónnu teóriu úplne obchádza, takisto aj najnovšie poznatky pomocných vied historických a najmodernejších výskumných metód. Niektoré časti knihy sú len kusé a niektoré zasa dosť popisné, predpokladám tie, v ktorých je autorka doma. Problematika Slovanov sa tu scvrkáva na obdobie 5. - 12. storočia.

Ak by si sa chcel dozvedieť niečo o protoslovanoch (popritom protobulharov tu autorka spomína) resp. ak by si chcel zájsť ešte hlbšie do minulosti, budeš sa musieť poohliadnuť po inej publikácii. Tak isto mytológiu tu má autorka opísanú poslabšie, túto oblasť však už lepšie pokryli iní autori napr. M. Téra alebo Z. Váňa.

Ako celok hodnotím knihu kladne, hlavne v oblasti archeológie z autorkou opísaného časového úseku. Knižka je vhodná ako vstup do problematiky s tým, že si budeš musieť vybrať konkrétny fragment z histórie, o ktorý máš záujem a dodatočne preštuduješ ďalší materál, ktorý sa už v knihe nenachádza. Pre milovníka histórie povinnosť...

13 18.02.2019

Priemerná fantasy antológia, ktorej názov trochu zavádza. Zo šiestich uverejnených poviedok sa do kategórie urban fantasy dajú zaradiť totiž len dve. Tie ostatné sú klasickou fantastikou, z toho jedna s mierne hororovými prvkami. Sú to všetko texty začínajúcich autorov. Dali sa prečítať všetky. Spracovanie ebooku bolo uchádzajúce aj napriek pár chybám. Obal alebo úvodná ilustrácia je po grafickej stránke síce dosť dobrá, ale chcelo by to niečo lepšie na pritiahnutie potenciálneho čitateľa.

Subjektívne najlepšia poviedka tejto antológie je tá posledná od Ivany Molnárovej Dubcovej s názvom Cestári .

8 15.02.2019

Veľmi kvalitná antológia slovenských sci-fi autorov napriek svojmu útlemu rozsahu. Kvalita všetkých štyroch poviedok túto okolnosť však dostatčne vyvážila. Nenájde sa tu ani jedna poviedka horšia ako veľmi dobrá. Sprcovanie e-booku je na veľmi dobrej úrovni, s kvalitnými ilustráciami. Mínusom však je dostupnosť tejto publikácie v jedinom možnom, pre čítačky nie príliš vhodnom formáte PDF…

7 04.02.2019

Ak chceš poznať Heinleinovu tvorbu komplexne, tento román by si nemal v žiadnom prípade vynechať. Patrí medzi jeho typické a najlepšie diela. Z dnešného pohľadu sa mu dá veľa veci vytknúť ale v kontexte doby, v ktorej ho písal musel sa javiť ako kométa na nočnej oblohe pre kromaňonského človeka.

Dej románu bol určite ovplyvnený udalosťami II. sv. vojny. Heinlein v ňom nepolemizuje, nehodnotí, nevynáša súdy. Neťahá ti medové motúzy popod nos, netvrdí, že si pupkom vesmíru, empatický sociálny tvor, naopak nastavuje človeku zrkadlo a veľa vecí v jeho podaní vidíš v úplne inom svetle. Tentokrát tu nenájdeš veľa patriotického pátosu, ódy na americké hodnoty, politické polemiky alebo sexistické narážky. Heinlein ti tu naservíruje fakty, v ktorých ti vysvetlí, že od doby keď si zliezol zo stromu a zobral do rúk kyjak, si sa veľmi nezmenil. Lenže naservíruje ti to tak, aby si v tom videl svoju prednosť uprostred veľmi vyspelých vesmírnych civilizácií. Na príklade odmietnutia kolektívneho vedomia u niektorých vesmírnych rás je tu jasne viditeľné jeho vyzdvyhnutie individualizmu a odmietnutie kolektivizmu v akejkoľvek forme. Jeho videnie sveta a názor na človeka ako takého, nemusia byť najsprávnejšie a o objektivitu sa už vôbec nesnaží. Ale nepíše klišé, korektne, módne, nesnaží sa ti zapáčiť a v tom je jeho sila a prednosť.

Po technickej stránke sú už niektoré jeho vízie z tohoto románu zastaralé, ale ako jeden z prvých tu opísal možné cestovanie vesmírom rýchlejšie ako je rýchlosť svetla a načrtol tu jeho podobu, ktorú od neho neskôr prebrali ďalší sci-fi autori.

Jednou z hlavných postáv je dlhoveký Lazar Long, syn Maureen Johnsonovej, ktorej životný príbeh opísal neskôr v románe Až za slunce západ plout . Teda niektoré autorove romány sú voľne prepojené o čom som doposiaľ nemal šajnu a vytvára vlastne typ alternatívneho univerza tak, ako ho vidí sám Heinlein.

Na plný počet hviezd síce dnes už román nemá ale nemal by zostať neprečítaný u žiadneho fana kvalitnej klasickej fantastiky a science-fiction zvlášť.

8 19.01.2019

Veľmi vydarená antológia prevažne novovlnných poviedok. Zo všetkých spomeniem aspoň tri, ktoré sa mi páčili najviac. Stiskni ENTER od Johna Varleya je paranoická smršť, ktorú by si mal prečítať každý počítačový nerd. Dítě mé krve od Octavie Butlerovej som už mal možnosť čítať dávnejšie v iných antológiách. Nedivím sa, že je táto poviedka viackrát publikovaná, patrí medzi to najlepšie v žánrovej literatúre vôbec. A do tretice klasická poviedka o vesmírnych osadníkoch od Stephena Donaldsona pod názvom Co z nás dělá lidské bytosti.

Nemôžem si odpustiť ešte jeden titul. Nieje čitateľmi hodnotený veľmi vysoko. Jeho žánrové zaradenie je tiež dosť na vážkach, ja ho však hodnotím veľmi pozitívne. Je ním realistická protivojnová poviedka od Luciusa Sheparda Salvador.

9 11.01.2019

Tento román bol po prvý krát pôvodne vydaný o celých 11 rokov skôr ako autorova snáď najznámejšia Hvězdná pěchota a v tomto kontexte ho aj hodnotím. Stavba oboch týchto príbehov je do určitej miery podobná. Na rozdieľ od Hvězdnej pěchoty je Heinlein v Hvězdnom kadetovi ale oveľa umiernenejší. Tam, kde v neskorších románoch hovoria zbrane, v tomto prípade nastupuje vyjednávanie. Miesto konfrontácie volí mierové riešenia. Koniec koncov, k tomu je predurčená hviezdna patrola, ktorej členom sa chce Matt stať. Má udržiavať mier vo vesmíre nabitom nukleárnymi zbraňami. Určitý vojenský drill tu síce je prítomný, ale len v sofistikovanej a pochopiteľnej forme. Zaujímavé na tomto texte je, že tu chýba politika a autorove politické vízie, čo je dosť neobvyklé. Dialógy obmedzujúce sa na bežný život kadeta však sú typické, vtipné a tradične veľmi dobré. Ak by som mal román nejako zadefinovať, priradil by som mu asi atrinbúty soft, military a klasika…

Jedno je isté. Ak pod dojmom z prečítania Hvězdnej pěchoty poniektorí škatuľkujú Heinleina ako autora heroizujúceho militarizmus alebo dokonca fašizmus, v tomto skoršom románe sa riadne seknú a to aj napriek vyššie spomenutej podobnej výstavbe textu. Čo tým chcem vlastne povedať? No Heinlein je Autor s veľkým A a to mu už nikto nezoberie…

Vzhľadom na dobu vzniku má samozrejme román už faktické a technické nedostatky ale tie mu s radosťou prepáčim. Veľmi dobré čítanie ak si trochu nostalgický a oceníš čaro klasickej scifi vo svojej najtypickejšej podobe…

10 30.12.2018

Zdá sa, že úroveň jednotlivých poviedok od minulého ročníka ešte klesla. Čo sa týka literárnej stránky všetko sa zdá byť o.k., problém však vidím v niečom inom. Neviem aké boli kritéria na posudzovanie jednotlivých poviedok porotou, ale horor, science fiction alebo fantasy aspekt tam určite nebol nosný. Texty boli síce kvalitnejšie ako inokedy ale u väčšiny autorov v tejto antológii je badať, že žáner súťaže im nie je vlastný, problematiku, postupy a výstavbu deja nemajú naštudovanú a ich texty inak dobré, sú v tomto ohľade tematicky priohnuté. „Fero, napíš niečo do súťaže a nech je tam niečo fantastické…“: takto nejako mi to pripadalo.

Samozrejme, aj v tejto antológii sa nájdu skvosty. Ich počet sa scvrkol na dva. Štyri sú veľmi dobré a nájde sa aj zopár dobrých. Zo všetkých týchto unikátov uvediem aspoň dva diamanty, ktoré u mňa zvíťazili. Diamantom numero uno je apokalyptická smršť z Pressburgu od Anny Olejárovej s názvom Pod tlakom , ktorý by si nezaslúžil 17.! ale rovno 1.!!! miesto spoločne s diamantom numero due Sprievodca od Ferdinanda Žernoviča. Tieto texty a ešte zopár ďalších zachraňujú žánrový charakter tejto antológie…

7 14.12.2018

Knižka je síce určená predovšetkým vysokoškolským študentom filologických oborov ale na svoje si prídu aj laici, ktorí sa chcú niečo dozvedieť ohľadom literárnej vedy. Tí sa tu dozvedia ako interpretovať a hodnotiť literárne texty.

Prednosťou knižky je, že nezahlcuje informáciami a problematiku hĺbkovo nespracováva. Je to len úvod, ktorý však poskytuje dostatočný prehľad. A na prvotné stretnutie s touto problematikou viac ako postačuje.

Knižka je rozdelená do niekoľkých častí, ktorých názvy hovoria same za seba. V úvodnej Argumentum operis dostaneš na tanieri pekne a stručne naservírované, o čom to všetko je. V ďalších častiach sa už rozoberá literatúra samotná, literárna veda, organizácia literárneho procesu a literárneho diela, jeho znakový systém, teda jazyk, štýl, tropy a figúry. Nasleduje versológia, textológia a translatológia. Zaujala ma posledná časť o literárnovednej dokumentácii v ktorej je podaná problematika formy bibliografickej citácie, spôsobov triedenia dokumentácie a citácie vo vedeckých prácach. Bohužiaľ, hlavne u tejto poslednej časti by som uvítal, ak by autor šiel viac do hĺbky.

Po prvých dojmoch z čítania, kedy som si vravel, čo sa to tu vlastne rozoberá, aká nesmrteľnosť vesmíru a aké pseudomyšlienky, naskočil mi v mysli ten správny vzorec a skladačka začala byť zaujímavá a verím, že aj prínosná. Kniha neposkytuje žiadne návody, žiadny okamžitý materiálny efekt sa po jej prečítaní nedostaví. Obohatí ťa však o nový pohľad na jednu z ľudských činností, ktorou je písanie.

Miernym nedostatkom knihy je jej formátovanie. Niektoré úseky textu boli vysádzané tak drobným písmom, že človek so slabším zrakom s jeho prečítaním bude mať určite problémy. Celkovo ju však hodnotím veľmi kladne...

9 07.12.2018

Kniha je predovšetkým o Žive, teda životnej sile Slovanov. Autor sa opiera mimo iného aj o také kontroverzné pramene ako je Velesova kniha a Slovansko-Árijské védy, z ktorých podstaty aj vychádza. Na rozdieľ od týchto kníh však otvorene pracuje aj s inými zdrojmi a priznáva sa k nim. Ide predovšetkým o tradičné indické a japonské liečiteľstvo. Nezapleveluje text ufologickými termínmi, mimozemšťanmi a odmieta rasistický prístup príznačný napr. pre Chineviča. Naopak, deklaruje otvorenosť všetkým náboženským systémom, dokonca aj ateistom...

Bohov a božské prejavy Kurovskij chápe a vysvetľuje ako energie, ktoré sú pre človeka a všetko živé prospešné. Takou je aj Živa, ktorej prúd z nekonečného energetického zdroja uzdravuje, dodáva silu, energiu a pod..

Kniha má u nás trochu problém. Tým, že sa hlási k Slovansko-Árijským védam, jej prijatie môže byť rôzne. Dnes tu je totiž situácia, kedy sa zasa vyhranili dva radikálne odlišné tábory. Sú tu tí, ktorí S-A védy bezvýhradne a fanaticky podporujú a je tu aj druhý fanatický tábor ich odmietačov. Knihu ako je táto, treba čítať s kritickým odstupom ale netreba pritom z vaničky vylievať aj dieťa. Tí, čo sa naučili čítať v časoch nie až tak vzdialených medzi riadkami, vedia asi, čo chcem povedať.

Teda aby som to nejako zosumarizoval: voči akejkoľvek viere som skeptický, ale tolerujem ju u druhého. Táto knižka na mňa zapôsobila veľmi pozitívnym dojmom a praktické cvičenia v subjektívnej rovine zdá sa, že fungujú, aspoň teda niektoré...

9 17.11.2018

Román patrí do neskorého autorovho obdobia, teoreticky by teda mal byť kopou stareckých žvástov, potľapkávania po ženských zadočkoch, hodnotenia objemu ženských hrudníkov, sexe na na rôzny mysliteľný aj nemysliteľný spôsob, politickej agende, kritike demokratických hodnôt v prospech tých tradičných konzervatívnych s výnimkou sexu, o hodnotách kapitalizmu, individuálnej slobode, občianskej povinnosti, to všetko delené opätovným sexom, cez sex, pri sexe, dupľované sexom, sexom umocňované, začínajúc sexom a sexom končiac…

Áno o tomto všetkom to je. Heinlein tu svoj libertariánsko-konzervatívny svetonázor zabalil do SF plášťa, v ktorom cestuje naprieč časom a rôznymi alternatívnymi realitami. Gro románu však tvorí celoživotný príbeh dlhovekej Maureen Johnsonovej, jej kariéra, rodenie detí, meniaca sa spoločnosť a jej adaptabilita. V románe sa stretneš s viacerými postavami z predošlých autorových románov. Najdôležitejšou je samozrejme kocúr prechádzajúci stenou zvaný Pixel…

I keď Heinleinova tvorba z jeho posledného obdobia nie je tak úplne podľa môjho gusta, táto kniha sa mi napriek rozvláčnosti páčila. Buď bol preklad lepší ako originál alebo lepší ako tie ostatné preklady. Docela som si román užil, hlavne spústu tých neodmysliteľných hlášok, veľká spokojnosť…

7 16.11.2018