zipporah komentáře u knih

Nápad na napísanie príbehu je veľmi dobrý, no chcelo by to iné kvality autora + viac vzdelania v knihe, je to žiaľ oddychová literatúra písaná jednoduchým štýlom, s ohľadom na tému je to naozaj škoda. Keď si predstavím, že by sa toho chytil Umberto Eco, odpálilo by to dekelt nejednému čitateľovi asi ako Meno Ruže.

01.05.2022

Oddychovka, ktorá priblíži život ženy bez rodiny, odkázanej na cudziu pomoc v oných časoch. By the way, je to hnus čítať o okrádaní ľudí, príbeh, ako nás okrádajú politici, by som asi ťažko prežila v zdraví.

25.04.2022

Príjemná oddychovka:) Pustite si k tomu zvuky africkej džungle..

13.04.2022

V terajšej dobe neexistuje lepšia voľba, ako siahnuť po knihách o masmédiách a čítať, čítať, čítať bez ohľadu na kvalitu informácií. Keďže masmédiá posledné dva roky prežívajú dve hlavné dejstvá, cez ktoré získavajú "kyslík publicity", často si môžeme premietnuť poznatky s vírusovinami a geopolitickou hrou USA vs Rusko na ukrajinskej pôde. Je to teraz najbezpečnejšia očista pre mozog, zažívame skutočne brutálnu informačnú vojnu v Európe a USA či Rusi a Ukrajinci vo svojich domovinách, ibaže mnohí z nás vieme, že svet - to nie sme iba EÚ, GB a USA, vidím to na komentároch z celého sveta a odlišných názoroch, postojoch po celom, celučičkom svete, ktoré prejavujú diverzitu... kto dobrovoľne zaviera oči pred tým, je to jeho problém a stáva sa ľahkou korisťou neformálnej moci mediokracie, ktorá je značná a teraz o to viac. Z dôvodu bezpečnosti ľudského vedomia je užitočnejšie vyjsť z tejto informačnej vojny a konfrontovať sa so samotnými masmédiami. Čítať si o nich mi pripadá ako pohľad do zrkadla a ešte ďalej - to, čo tvorí pozadie, toto pozadie formuje náš mentálny stav a na ňom sa do značnej mieri podieľajú masmédiá. Kniha učebnicovo vysvetľuje pojmy, uvádza príklady, čo je výborná vec. Je však príliš stručná, ale s odkazmi na ďalšiu literatúru, takže z bohatej ponuky zdrojov je čo vyberať a už viem, po čom ďalšom siahnem.. čo ma zarazilo, je zmienka knihy od Lasswella Propaganda Technique in the World War (1927), ktorú sa pokúsim zohnať. Viem, že propaganda funguje všade na svete a teraz je ešte v horšom výklade, útočí zo všetkých strán, ale netušila som, že už fungovala aj počas prvej svetovej vojny. "Od súboja v obľúbenosti sme sa po sto rokoch dostali k súboju propagačnému." (J. Lukacs) Auč!

Podľa knižky
-by sme mali byť informačná spoločnosť, t. j. racionálna a transparentná
-novinári by mali vystupovať nezávisle
-jednou z charakteristík masy ľudí je absencia osobných vzťahov medzi členmi a pevnej hierarchie a vedenia (teda komunikácia a prepojenie ľudí je reálne na minime)
-redakcie majú väzbu na dominantné tlačové agentúry
Mám rada zmysel pre humor a ako informačná spoločnosť sme sa racionálne otočili chrbtom počas diplomatických rokovaní ruskému ministrovi, to je senzačné transparentné európske gesto racionality a diplomacie, vyvrcholenie našich lídrov, výstup do výšky 0,5 metrov nad IQ, nuž a ďalšie dva body sú mojim úmyselným upozornením na to, v čom profitujú masmédiá a nebolo by na škodu si prečítať niečo aj o tých tlačových agentúrach, kto ich vlastní.
Aj podľa tejto knihy úspech masmédií závisí na reklame, zisku, nie na sledovanosti...

"Doufejme, že fráza platí: masmédiá sú hlídacími psi demokrace." U nás už zrušili jeden web, lebo podľa informácií ich financovalo Rusko. Teraz potraviny a kultúra, ale aj šport sa stávajú hliadkujúcimi psami demokracie a zrušia všetko, čo je ruské. Lebo všetko ruské je zlé, ako bol aj Saddám Husájn zlý. "A nezabudnime: kto nie je s nami, je proti nám." G. Bush
Takto vyzerá demokracia dnes u nás, keďže z geopolitického hľadiska sme sa dávnejšie rozhodli stať sa objektom záujmov moderného Západu. Česi sú dokonca o dosť aktívnejší. Môžeme byť so sebou spokojní, darí sa nám v tom. Kto nie je spokojný so súčasnou hliadkou demokracie, pravdepodobne jediným riešením je odchod z Európy.

27.03.2022

Asi veľa ľudí teraz prežíva "ruskú kocovinu" z putinovky (52%).
Reportážna kniha opisuje zážitky s ľuďmi, autor pobehoval na miestach, o ktorých sa vraví, že neexistuje tam sloboda, demokracia a informácie sa utajujú, ľudia sú zmanipulovaní. A práve preto mohol medzi tými ľuďmi pobehovať a učiť sa od nich úprimnosti a odvahe, ktorá nemá podklad v túžbe vydať knihu a zarobiť na tom, alebo iným spôsobom prísť k peniazom. Autor nezažil Čínu, kde by si takto nemohol dovoliť pobehovať a robiť rozhovory s bežnými, či dokonca významnejšími ľuďmi a mať možnosť sa "smiať" zo zaostalosti či nevedomosti, britská nadradenosť, ktorá sa tvári uhladene a súcitne, to s prehľadom máte v tejto knihe. Hoci jeho objektivizmus nesiaha tak ďaleko, sú tu zážitky obyčajných ľudí, preto sa kvôli nim oplatí prečítať knihu. Dve hviezdičky dávam za to, že si tu môžete vypočuť nie autorove názory či jeho prehľad (ktorý sa občas zadrháva, ako s "antisemitizmom" na Ukrajine, ktorý veruže bol, a to už možno od 16.storočia; možno aj skôr, nepamätám si to presne; nemal rasistický podtón, pogromy na Židoch ale robili z prozaických dôvodov: nestíhali platiť im dlhy), ale za názory a pohľad Ukrajincov a Rusov.

"Čin je silnejší než slovo, ale ozvena je silnejšia než činy." (Karl Kraus) A s tým počítajú najviac masmédiá. Ak tu nejaká vojna vždy bola, je a bude, budeme ju válčiť s masmédiami po celom svete. "Informácia, ktorá v skutočnosti vôbec nemusí byť informáciou, ale poslúži na iritáciu verejnosti, je najspoľahlivejšia zbraň v dejinách ľudstva."

12.03.2022

V poradí deviata prečítaná kniha o Putinovi poskytuje prehľad do roka 2004, druhých prezidentských volieb, vrátane Oranžovej revolúcie na UA, aj keď oproti iným knihám menej podrobne. Výhodou tejto knihy je rok vydania, takže niektoré veci sú podrobnejšie popísané, ako útok v Dubravke či Beslane, konflikt s Čečencami, atentáty v Riazani, podrobné žalmy o KGB, FSB. Autor popri tom zanedbal Putinovu zahraničnú politiku, stretká s Blairom, či Bushom, takmer sa neobtrel o to, teda dejisko je vsadené len do Ruska. Tento novinár, čítala som, žije s Ruskou, a pár rokov žil v Moskve, takže cítiť z knihy, že sa dostal aj k takým informáciám, ktoré sú z bežného života (trebárs Čečenci a ich agresivita, dvíhajú päste v doprave), a to vyzdvihujem, je tam fakt niekoľko postrehov, ktoré človek nezíska, ak nežije v Rusku, alebo prinajmenšom nežije s osobou z Ruska, ktorá nezaujato a kriticky rozmýšľa. Veľmi dobre pripomína vzťah ruských občanov k voľbám, že sú skôr o nie slobodnej vôli, ale chodia k urnám ako k prísahe vernosti, nuž, takéto pohľady sú vzácne (nie autorove, ale rôznych ruských sociológov a analytikov). Kniha je skôr protiputinovsky založená, ale nie prehnane, dokonca sú tu okamihy, ktoré pripomínajú to, čo napísal na začiatku: Putin odovzdá svojmu nástupcovi Rusko v lepšom stave, než v akom mu ju odovzdal Jeľcin a to je pravda, môžu sa odmietaví poskladať do harmoniky, je to proste tak.
Čo chcem vyzdvihnúť na tejto pri čítaní vcelku neutrálne pôsobiacej knihy, je novinársky humor :D párkrát som sa zasmiala, ako ohľadom nosidiel pre pijúceho Jeľcina, keby potreboval zo zasadačky vyjsť vo vodorovnej polohe :D, alebo snár s výkladom, kde ak máte sen o príchode Putina na koni, úspory postihnú verejnú dopravu. :D Táto snová pasáž je doslova studnicou Ďalších nápadov, ktoré sa mi víria v hlave, ale musím sa priznať, že Borisko a jeho "skrinka jedov", t. j. kompromaty, ku ktorým mal Putin prístup v FSB, ma inšpirovala k napísaniu poviedky.
Mimochodom, ak potrebujete mať prehľad o tom, čo Rusko predstavuje, a ako ho vníma svet, prečítajte si poslednú kapitolu, je to asi pol strany-strana. Nikdy predtým som nečítala takéto výborné a stručné zhrnutie a toľko pravdy pokope. Palec hore za to a sto bodov pre Borisa.

20.12.2021

Nezrozumiteľné, potrebný je tlmočník, alebo nejaký zoznam slovíčok s vysvetlením. Nič som z tejto knihy nemala, bol to proste spisovateľov účel vytvoriť šťavnatý jazyk, ktorým napíše príbehy, v ktorých ani nevie čitateľ, o čom sú (ak mu to neprezradí aspoň trochu názov príbehu)? Chápem, že zrejme prispel pomaly vymysleným vlastným jazykom, lenže toto nie je ani vhodná literatúra pre stredoškoláka, veď jeho jazyk má problém čítať dospelý a sčítaný človek! Sklamanie na celej čiare. V závere som narýchlo prešla čosi o tom, že Hviezdoslav sa snažil nebyť povrchný a tak, to je ok, ale ja som si fakt myslela, že bude čosi ako ruský Puškin, či nemecký Goethe, že ho všetci natešene uznávajú na SVK, lebo je verejne dostupný, zrozumiteľný a v jednoduchosti predostiera slovenskú history, folklór a ták... Ani náhodou. O tom všetkom asi píše, ale tak, aby sme si sami v hlave vytvorili príbeh z tých slovných hatlanín... Už som sa pristihla pri tom, že čítam len z úcty tie riadky, aby som došla k záveru ako postava z Mŕtvych duší, ktorá čítala len preto, aby jej utekali oči po riadkoch:D Milovaný Gogoľ. Skrátka, úspešný velikánsky spisovateľ sa má dotýkať širokej verejnosti svojím jazykom. Cítim, že ma opäť oklamal svet dospelákov, keď som vyrastala vo falošnej predstave o veľkoleposti tohto autora... Ani nahlas sa to nedá čítať. Celkom ma to mrzí:( Pre mňa zatim top slovenský básnik je Rudolf Dilong.

05.12.2021

Kto slovenskej pravde žije,
pekelná ho krivda bije...
Branko

Kto váha čítať slovenskú poéziu ako ja, nech už neváha:D Úplne iné je čítať si dnes na staré kolená tieto básne než na mladé kolená, svet ktorých nemá miesto pre dákeho Sama Chalupku :D

01.12.2021

Polonium 210 by sa mi zišiel, som alergik, prosím, kto predáva v sprejovej forme? Suverenita amerického ega nie je závideniahodná. V porovnaní s inými autormi, ktorí majú toľko slušnosti, aby sa prihovorili svojim čitateľom (čo si knihy politicky orientované vyžadujú) a upozornili ich na možné subjektívne hodnotenia, resp. sami oni ostentatívne vystupujú ako reálni blázni (Starikov), tento investigatívny blbeček ani nestráca čas s prejavmi k čitateľovi, predkladá mu len „fakty“, v ktorých chýbajú príčiny, motívy, takže v podstate prijíma hotové informácie z pohľadu jedného človeka - zberateľa. Zozbieral si ich podľa svojho gusta, všetkému chýba objektivita, pohľady z iných strán, máločo vysvetľuje. Jazykový štýl je veľmi dôležitý a v prípade humanitne ladených kníh (história, filozofia, politika...) sa musí s týmto štýlom pracovať veľmi opatrne. Vieme totiž, že od mediálneho holdingu nemôžeme čakať dôslednosť a pravdivosť, sú dobre zaplatení, aby neinformovali, ale formovali názory ľudí cielene (viď Realita masmédií - Luhmann), knihy sú skôr ušetrené tomuto procesu. Autor ako americký šejkspír cizeluje pomaly každú vetu slovnými aditívami s emočným významom, aby neukrátil najmä amerického čitateľa o citové divadlo. Nielen Putin, ale aj čitateľ bude mať „zarudlé oči, strhanú tvár“, je to totiž veľmi dôležitá informácia a kto nerozumie tejto poznámke, nevie ani čítať medzi riadkami. Na strane 177 už menej dramaticky opisuje pozitívum ruského prezidenta v jedinom širšom odseku (jazykový štýl je stručný, temer proti vôli samotného autora...), po ktorom vzápätí prechádza na podrobné Putinove „neúspechy“ (skutočný autorov jazykový štýl), prehrešky, debakle, opisuje vo vlastnej horkosti Putinovu radosť z olympiády, ktorá sa bude uskutočňovať v Soči, tvári sa nechápavo nad prípravami osláv v rámci výročia Veľkej vlasteneckej vojny a tak je to v tomto duchu vlastne až po poslednú stranu knihy:D Podľa tohto experta vlastne ani vzrast ekonomiky nie je zásluhou prezidenta, ako sa „dozviete“. Bez údivu konštatuje, že Putin je rozčarovaný z amerického hegemónneho výdychu. Gruzíncom by sa asi nepáčilo, keby si v knihe čítali o svojej krajine ako o nejakom malom a nepodstatnom prostredí. Prešla som v poradí 8 knihu o VP, táto je z nich najmenej informatívna, paradoxne tvári sa ako nabitá „faktami“ a to hrúbkou knihy, obálkou a jazykovým štýlom. Keby som sa nedozvedela novinku, že Putinovi horela baňa v dači a zachránil svoje decko pred požiarom, či polonium by sa mi hodil do domácnosti, označím ju za odpad. Kritizovať Putinovu politiku je v poriadku, táto kniha je, prepáčte za ten výraz, strašne hlúpa, hlúpo napísaná, musím si až zanadávať, preože ešte v poslednom záverečnom odseku si dovolil tento kretén používať úryvky od môjho milovaného spisovateľa Gogoľa pre svoje primitívne povrchné účely, a nevyšlo mu to, pretože „trojica“ vedela, kam smeruje, mala jasný motív vyplniť si zoznam dušami, aby bol založený statok, a krátke rozjímanie Gogoľa nad samotným Ruskom nemá absolútne nič spoločné s tým, kam smeruje táto hlúpa kniha so svojim majiteľom s jeho motívami... myslela som, že ruský autor Starikov je to najhoršie, čo som čítala, ale nie. Steven Myers je ešte väčší magor a myslím, že lacným spôsobom nachytal veľa rýb aj podľa hodnotenia čitateľov. Poukazuje to na menej dôležitý obsah, naopak dôraz sa kladie na jazykový štýl. Toto nie je svet biológie, v ktorom sa pohybujem a kde obsah hrá prim, musí byť dôsledný, správny, pravdivý na základe dôkazov a do úvahy sa musí vziať veľa faktorov, inak je autor zdrbaný zo všetkých strán. Preto v tomto smere ma nesklamal výborný Zygar a jeho Všichni muži Kremlu, odviedol svedomitú prácu, tam hľadajte pravdu. V humanitných vedách je skrátka dôležitejší spôsob podania... o tomto rozdiele medzi prírodnými a hum.vedami spomína Michel Foucalt (Slová a veci).

21.11.2021

Na zorientovanie sa je to dobrá kniha, trochu sa len tie informácie rozprestierajú na viacerých miestach, napríklad na začiatku je top desať must have, ale vysvetlenie až o niekoľko strán. O samotnom Istanbule (počet obyv., doprava, atď.) je viac informácií až niekde pri konci. Inak odporúčam a je aj za dobrú cenu.

12.09.2021

„Stále viac sa hovorí predovšetkým o farmakologických alebo technických výdobytkoch, ale menej o biológii nádorov, v ktorej sa skrýva mnoho otázok, ale taktiež inšpirácie pre nové liečebné postupy.“

Opäť jedna z kníh, ktorú nelze tak hodnotiť, ale je určite pre širšiu verejnosť než kniha o skutočnej onkochirurgii s desivými obrázkami, na ktorých nechýbajú vidly:D
Rozhovory s profesorom ma viedli k zamysleniu sa nad tým, že by nebolo na škodu takúto pekelnú tému dostať do bežnej formy edukácie, kam patria rovnako desivé drogy či AIDS... Snáď nezostanem pri špekuláciách. Ale skutočným kasovým trhákom by bolo natáčanie bunkovej signalizácie v ľahšej forme:D je to veľká škoda, mohol by vzniknúť veľký formát so zmyslom pre humor, šírilo by to osvetu, veď keby ľudia vzhliadli diel seriálu "Strážca genómu", hlavný hrdina tumorsupresorový gén p53, ešte aj butiky by zarábali na tričkách s p53 a konečne by mal Emcnadruhú či "density is destiny" svojho konkurenta:D

16.05.2020

ani ja som ju nedočítala, katastrofa aj v hustote slov, lebo keby tá katastrofa bola písaná aspoň megapísmenami ako pilcherovky, prečítam za tri hodinky po ceste a mám oddychovku, ale toto je vymetač času, mozgu, srdca:D

Roky som chcela tú knihu prečítať. Mala som inú predstavu o nej, viac odhalených osobných listov, ale inak dobre sa čítala až po deti Márie Terézie fajn, po jej deťoch už ani neviem, o čom to bolo, nuda... Karel Ľudovít homosexuál neduživý sa ešte zaryje do pamäti:D tak teraz aspoň budem vravieť tým, čo považujú homosexualitu za chorobu, že sú z 19. storočia, ha ha. Po čítaní takej knihy si minimálne Európanka vydýchne, že žije dnes a nie včera, to za prvé, a za druhé, dopriala by som taký výdych v krajinách ako Kongo, Nepál, celá Afrika, Vietnam, India či Thajsko. No a zaujal ma ten choromyseľný Karol, čo zomrel ao 23 ročný a aby sa uistil, že zabil svoju manželku, vyhodil ju z okna, ale zahcránilo ju smeti, aby ju znovu dobodal... nezvyčajný príbeh. Thrillery a horory sa môžu ísť pásť plátnom:D

12.10.2019

Čítala som to v lete a v angličtine. Napísal ju ruský autor Pjotr Yershov, tuším... Toto je pravdepodobne národná rozprávka Ruska, klasický suvenír ako matrioška či samovar pre deti, ak pôjdete do Ruska. Často sa s ňou stretnete aj v iných jazykoch. Čo sa týka obsahu, tak je skutočne prekrásna, plná ruských symbolov, istý výsmech cárskemu zriadeniu, preto si autor narobil problémy, hutný a napínavý dej, mnoho fantázie (veľryba, na ktorej žili ľudia), myslím, že bude dosť fascinovať aj dospelého čitateľa... Nehovoriac o ilustráciách, ktoré sú neopísateľné.... samozrejme, v ruskej alebo anglickej verzii... Autor sa už nedokázal po úspechu slávneho Koníka presadiť...

25.09.2019

súhlasím s dencuskou, v kategórii oddychovej literatúry je toto jedna z lepších knižiek, nevtieravá, neškodná a podrží v napätí

03.08.2019

Zistila som, že aj povrchnosť v literatúre sa člení:/ Rada si prečítam oddychovky-romániky, ale toto je, použijem autorkine slová, "too much". Preferujem asi "štandard" ako Lindsey, Cartland, Pilcher.. Po obsahovej stránke, teda aj námet je fajn, je romanca a tak, ale ten štýl a snaha filozofovať a dávať múdrosti a poznatky z fyziológie živočíchov, to je už silné emetikum. To si môžem rovno otvoriť časopis, lebo toto je vyslovene magazínový štýl autorky, zo skúseností vnímam, že to nespĺňa knižné ambície. A ďalšia vec k obsahu, je pravda, že hrdinovia v tomto druhu literatúry pravdepodobne nie sú presvedčiví, konanie nie je reálne, ale tieto postavy v príbehu, ich reakcie ako aj autorkina sprcha slov mi pripomenula kamarátku, ktorá trpí maniodepresiou. Táto kniha spĺňa všetky znaky manioderepsívneho človeka alebo človeka s vekom 14 rokov, stačí porovnať so štandard klasikou.. Alebo možno to tak vnímam preto, že nemusím tieto femini-power orientované publikácie, je to otravné čítanie..

Desivý čas je od Nicka pre mňa lepší aj tematicky aj vtipnejší, ale táto je tiež super. Netušila som, že ktosi zopakoval Sokratov svetoznámy akt posledného drinku s Conium maculatum. Menoval sa Leon Bruck a bol to maďarský profesor. Asi sa dá na internete za štyri stovky objednať animované vyobrazenie:D

22.01.2019

Desivý čas počíta s časom počas celej knihy, to si treba uvedomiť ešte aj pri vchádzaní do čiernej diery, kde sa čas spomaľuje až je mu amen. Kniha je úžasná a Nick Arnold je bombový v tom, ako sa ujal tejto náročnej téme a spracoval pre detskú myseľ. Tlieskam mu. Ale že spomenie aj Immanuela Kanta, tak to ma vystrelo. Pecka, odporúčam knihu pre akúkoľvek vekovú kategóriu, pobaví (môj experiment zvýšil entropiu... čo to pijú?), poučí, naučí a ja viem, že som sa narodila v mesiaci pomenovanom po Julovi Cézovi, ktorý ešte nič nepovedal, a už mu ľud tlieskal:D Nick, you are star!

13.01.2019

Taká oddychovka v čase rozčítaného Proustovho Hľadania strateného času:D Najviac sa mi páčila poviedka s guľôčkou a zážitkom vo vlaku.. Vôňu v starých vlakoch zbožňujem, celkom dobre zaváňala aj počas cesty vlakom v príbehu:)

27.12.2018

Interpersonálna psychoterapia (IPT) je sprievodca pre psychoterapeutov, ale dve tretiny knihy môže čítať aj širšia verejnosť. Liečba pomocou IPT je dynamická, zameriava sa na "tu a teraz", nerieši sa minulosť či príčiny do väčšej hĺbky. IPT sa usiluje o oddialenie depresívnych stavov, o elimináciu epizód... teda IPT lieči veľkú depresiu, úzkostné stavy, pred a popôrodnú depresiu, depresiu ľudí s bipolárnou poruchou, ale najmä prvú skupinu.
Veľká depresia sa môže vyvíjať pre štyri príčiny: 1. zármutok (strata blízkeho), 2. interpersonálne deficity (nedostatok kontaktov, izolovanosť), 3. zmena interpersonálnej roly (premena úlohy "dcéry" na "živiteľku rodiny") a 4. rozpor ohľadom interpersonálnej roly..

Keďže IPT má záujem o liečbu bulímie či anorexie (podľa tohto sprievodcu), mohla by sa zamerať naopak aj na hrozivé civilizačné ochorenie zvané obezita. Ľudia s obezitou trpia aj psychicky:/