zuzulique komentáře u knih
Knihu by som pokojne odporúčala aj ľuďom, ktorí elitársky tvrdia, že čítať beletriu je zbytočná strata času, lebo ja som sa zasa dozvedela kus portugalskej histórie, o ktorom som mala veľmi vágnu predstavu. Knihy z PI majú u mňa obrovské plus v tom, že obsahujú veľmi zaujímavé doslovy aj informácie o prekladateľoch/kách a autoroch/kách.
Dobre napisane aj pribeh zaujimavy, za to su tie 3.5*, ale nieco tomu chybalo. Postava Terezy patri do mojej sukromnej top3 najotravnejsich literarnych postav za rok 2024, patri jej 2.miesto hned za Agnes zo Shuggieho B. No ale zasa vidite, aj takto sa zapisuju postavy do povedomia citatela...
Čudnejšiu knihu som dávno nečítala, to bol asi hlavný dôvod prečo ma tak bavila. Tri výborné napísané, neľúbivé ženské postavy, ktoré sa väčšinu času správajú neznesiteľne, no zároveň ľudsky. Prvá polovica kniha mala lepší spád, ktorý druhej časti trochu chýbal.
Na začiatku príbehu sa spoznávame s trinásťročnou Emmou, ktorá stratila oboch rodičov. V detskom domove, kde žije, sa nečakane objaví stará mame, o ktorej existencii netušila. Vezme ju k sebe a počiatočné napätie medzi nimi sa postupne rozpúšťa a pred nami sa odhaľujú príbehy, hriechy a traumy minulosti, vyťahujú sa kostlivci zo skrine.
Miestom príbehu je fiktívne mesto v Sedmohradsku v čase pádu totality a zúčtovania s jeho pozostatkami. Emma na hranici detstva a dospelosti spoznáva svet okolo seba a začína vnímať aj iné hranice, slobody a neslobody. Hrdinka sa dostáva do situácií, ktoré sa odohrávajú na pomedzí všetkých rozmerov - prirodzeného, neprirodzeného, ba dokonca až nadprirodzeného. Text je silne poznačený prvkami magického realizmu a často je veľmi ťažké odlíšiť realitu od skutočnosti.
Kniha zaručene nesadne každému, no mne prišla neskutočne originálna. Román je napísaný neobvyklým štýlom, bez priamej reči, no napriek tomu veľmi čítavý.
Táto kniha v sebe krásny odkaz a nádej v budúce generácie. Ťažké a nepríjemné čítanie v mozaikovito-spletitom labyrinte, v ktorom sa stratíme a znovu nájdeme. Možno o trochu iní, lepší...
Opustená pani Ľudmila doslova bojuje o prežitie a vkladá posledné záchvevy energie do bežných rutinných činností, ktoré potrebujeme k svojej duševnej rovnováhe ako soľ nielen v starobe, ale tam obzvlášť. Opakovanie. Rutinné. Klišoidné. Prirodzené. Čaká nás všetkých. Živí nás všetkých. Taký je život sám.
Telenovela s dookola sa opakujúcim motívom prekliatia okorenená scénami a la červená knižnica. Hmýri sa ženskými postavami, ktoré aj napriek tomu, že nie sú do jednej nadpozemsky krásne (že až samotné nebo by s nimi chcelo smilniť, keby malo úd - facepalm), sú unášané iba svojimi vášňami a okrem toho nemajú nič iné na robote. Sorry, okrem tej pomsty. Aby nebolo málo, tak aj chlapec, ktorý prelomí prekliatie je nádherný (facepalm 2).
Čítala som, že ako milovníčka magického realizmu určite knihu ocením, ale žiaľ, pre mňa je až príliš jednoduchá, miestami až hlúpučká, aby sa mi páčila. Autorkine "originálne metafory" mali na mňa úplne opačný účinok, samotný príbeh ma vytáčal do nepríčetnosti, na každej druhej strane slová ako "panenská blana mačacie kosti a prekliatie," dočítala som to so cťou a takéto knihy si už neprosím...Krásna obálka to nezachráni.
Keď som videla, že to ľudia porovnávajú s Márquezom, dala by som im po hlave. Tento slabý odvarček mu nesiaha mu po päty.
Keď raz budem starnúť, verím, že s takou gráciou, ako o tom s láskavým humorom a múdrosťou píše Diana Athill, ktorá vydala svoju prvú knihu Niekde na konci sveta v 89tich rokoch. Zomrela vo veku 101 tento rok. Zamýšľa sa nad témami akými sú náboženstvo, vzťahy rodinné i intímne, starmutie i jeho "výhody a nevýhody," literatúra, dôležitosť tvorivosti v živote, sebadôvera a mnohé iné.
"Výzor je pre staré ženy dôležitý nie preto, že by sme chceli zapôsobiť na iných, ale pre to, čo uvidíme pri pohľade do zrkadla...Ako sa človek vidí, sa nemusí kryť s tým, aký naozaj je, ale to prvé k tomu druhému do veľkej miery prispieva. Celkom určite viem, že sa cítim mladšie, a aj sa tak správam, než sa cítili a správali moje staré mamykeď boli staré."
"Na tému mladosti sa písali knihy rad za radom a ešte viac ich vzniklo o plodení a podrobnostiach s ním súvisiacich, ale na tému telesného úpadku toho veľa nie je. Keďže som v tomto procese už celkom pokročila a obtrela si oň nos práve vďaka tým mopslíkom a stromovitému papradiu, povedala som si :"Prečo sa do toho nepustiť?" A tak idem na to. "
Škoda. Tak lákavo vyzerala táto kniha, od vizuálnej stránky, cez príbeh až po skutočnosť, že ide o taliansku autorku, no nič z toho sa nepretavilo do výnimočného čitateľského zážitku. Mal to byť "strhujúci" príbeh, no nekonalo sa. Druhá časť príbehu mala potenciál, no akosi tomu chýbala duša, napriek tomu, že jazyk bol veľmi pekný a kniha sa čítala pomerne dobre. Takmer žiadna postava ani jej konanie nevzbudila vo mne negatívne ani pozitívne emócie, celý ten príbeh ma nechal chladnou. Vždy keď som sa pri čítaní naladila na správnu strunu, že teraz to už bude ono, ten pocit rýchlo pominul. Určite to nie je zlá kniha (dokonca som čítala viaceré dobré odozvy), no pokiaľ sa bavíme o talianskych autorkách, vymenovala by som na fleku aspoň tri, ktoré ma zaujali viac. Za mňa priemer, ktorý mal oveľa väčší potenciál.
Nebola som schopná prečítať viac ako 10-15 strán na posedenie, lebo text je veľmi hutný a jazyk taký obrazný, no pôsobivý zároveň, že naň treba viac ako 100% sústredenie. Trochu absentuje pútavejší príbeh, ktorý udrží pozornosť, čo je pre knihu pre mládež pomerne dôležité. Rozmýšľam, či by som túto knihu v tínedžerskom veku zvládla. Podľa mňa vyžaduje skúsenejšieho čitateľa a hlbšie čítanie s porozumením.
Veľmi silná a emóciami nabitá kniha. Čítam tu nižšie komentáre, že nepáčila sa deťom a neviem čo...To nie je kniha pre deti. Mám ju požičanú z knižnice a je na nej uvedená kategória 16-19, čo je viac dospelý človek ako dieťa.
Výpovedná (aj historická) hodnota určite vyššia ako tá literárna. Trošku chladné a strohé, chcela som to mať rýchlo za sebou...Chcela som, aby táto kniha bola úplne o niečom inom, keď má taký krásny názov.
Posledne tri knihy od Baricca, ktore vysli v Slovarte mi akosi zahmlili moje krasne spomienky na Pana Gwyna, Emauzy, Hodvab, ci Bez krvi alebo Ocean more. Tam som Baricca milovala.
Typický ženský sladký príbeh s happyendom. Jediné plus tejto knihy spočíva v tom, že som sa dozvedela niečo o kníhviazačstve a opravovaní kníh (inak 2*, kvôli tomuto 3*). Žiadna invencia umeleckého textu, taký stredný prúd mainstreamového typu, prudko oddychové, ba až nudné...Škoda toho, z tejto tematiky i príbehu sa dalo vyťažiť viac, potenciál bol. Čítala som ju pred dvomi rokmi, dnes by som zrejme po podobnom titule už ani nesiahla...
Výborná kniha o zdravej výžive aj pre laika, kde nájdete všetky potrebné informácie a vysvetlené základné pojmy, ak máte v úmysle zmeniť svoje stravovacie návyky, prípadne schudnúť. Drastické diéty dlhodobo nefungujú, poškodzujú skôr zdravie, no zdravý spôsob stravovania je celoživotná záležitosť a životný štýl, ktorý si vyberáme sami...
Nenáročný ženský román, ktorý určite neurazí...najviac ma naštvala asi tá anotácia, ktorá vlastne prezradila úplne všetko.
Veľmi pekná knižka, ale celkovo nič svetoborné, ohurujúce, či inovatívne. Jednoduchý príbeh bez zaujímavejších zvratov, skôr bohatý na myšlienky s duchovným obsahom. Zvláštnosťou je absencia priamej reči, aspoň tej vyznačenej, ale napriek tomu sa mi čítala veľmi ľahko. Pre mňa určite kniha z kategórie - prečítam si raz a viac sa k nej nevrátim, ani ju nepotrebujem vlastniť.
Tak trochu magická rozprávka, ale určite pre dospelých, ktorá ma nepochybne zaujala a od autora vyhľadám aj iné tituly.
Čítanie klasiky človeka väčšinou nesklame, pokiaľ má rád knihy, v ktorých cítiť staré časy. Na Synov a milencov som počula samé chvály a po prečítaní by som knihu určite odporučila, no keďže som pred ňou čítala Middlemarch, trochu mám pocit, že S&M jej nesiaha ani po päty. Každopádne veľmi dobré čítanie, trochu monotématické, mám radšej bohatšie a rozvetvené príbehy.
Čítala som už dávnejšie, ale doteraz si spomínam, že som knihu vzala do rúk a odložila až vtedy, keď som ju dočítala :-)