zuzulique
komentáře u knih
Nič
Janne Teller
Precitala som si vela zaujatych komentarov k tejto knihe a mam pocit, ze gro citatelov a citateliek velmi nepochopilo, o com tato kniha toci. Dansky Boh much vo svojej modernej variacii. Nerozumiem tomu, ako niekto moze brat doslova niektore fakty a obrazy, bavime sa tu o beletrii, omg. Beletria=fikcia.
Povazujem tuto knihu za velmi vhodny material na diskusiu s nastrocnymi (nielen), nakolko vyvolava mnozstvo dolezitych otazok a zmusluplnosti a dolezitosti "veci" v nasom zivote. Co by ste pridali na svoju hromadu vy?
Pod konármi udaly
Chinelo Okparanta
Rozhodne kniha, ktora stoji za precitanie a tak malo bolo o nej pocut v roku, ked ju Inaque vydalo.
Kniha sa povazuje sa za prvy africky lesbicky roman, samozrejme autorka uz v ziadnej africkej krajine nezije (pochadza z Nigerie), inak by cenzurou nepresiel. Krajiny, kde stale sa akekolvek homosexualne prejavy trestaju vazenim a pokutami, zostali zit v sparach konvencii a zazitych tradicii, v ktorych zena sluzi muzovi a rodi mu deti. Ak neporodi, je to vzdy jej vina.
Ojedinele hlasy a svetielka v literature musia rozsievat nadej.
Krv je len voda
Jana Micenková
4.5
Od slovenských autorov a autoriek naozaj čítam radšej romány ako poviedky. Aj Micenkovej román potvrdzuje fakt, že by sa nemali báť dlhších foriem. Čítať cca 400 strán bezútešnej reality mi veľmi nepridávalo na nálade, ale napriek tomu sa kniha ťažko odkladala. Možno sa niekomu môžu zdať postavy príliš nerealistické, mne naopak prišli až príliš reálne. Micenková mi príde trochu ako slovenská Soukupová, ale drsnejšia, explicitnejšia, píšuca bez príkras. Rodinná dráma Krv je len voda mi predsa len prišla ku koncu už príliš dlhá (prirovnala by som to k nejakej bežnej kórejskej drame, ktorá by miesto 16 častí mohla mať 12 alebo 10 a príbeh by bol plnohodnotný aj tak), únavná a záver ma príliš neuspokojil, aj keď som podobný predpokladala. Odtlačok, ktorý rodičia vtláčajú do svojich detí bez vlastného vedomia a chcenia je tu nezvratným osudom.
Postava matky jednoznačne patrí k najnesympatickejším postavám, aké boli kedy napísané a uzatvára moju súkromnú top 3 nenávidených literárnych hrdiniek.
Vyrástla som v gete
Eliška Tanzer
Nie každý dobrý príbeh sa dobre číta, tu som občas nadobúdala tento pocit. Miestami som sa občas strácala v texte a v postavách, aby som sa o pár strán zasa našla. Ale pekne po poriadku.
Toto je nepochybne veľmi dôležitá kniha, ktorá nastavuje zrkadlo všetkých spoločnostiam, ktoré sa boria s rómskou otázkou a hlavne tej našej. Kniha o tom, ako veľmi nás determinuje prostredie, v ktorom vyrastieme a len hŕstka jedincov pobozkaná bohyňou šťasteny sa dokáže z neho vymaniť. Stojí za tým obrovská drina a sebazaprenie, aby ste sa vyhli svojmu osudu, kde máte už od narodenia napísané, že ešte skôr ako dostanete prvú menštruáciu, stane sa z vás detská prostitútka.
Nie je to žiadna fikcia, je to krutá realita, a napriek tomu, že hlavná hrdinka svoj osud naplní inde, prejde si počas svojho dospievania a cesty za šťastím toho viac, ako väčšina z nás za celý život.
Verím, že táto kniha a takisto aj Narodila som sa pod šťastnou hviezdou (ktorá sa iba chystám čítať), budú inšpiráciou pre ďalšie tituly s témou, o ktorej sa stále málo hovorí.
Podivuhodný život osamělého pošťáka
Denis Thériault
Veľmi milá kniha, ale vizuál predčil obsah. Kniha vložená do obálky s krásnymi ilustráciami, jedna nádhera. Aj originálny príbeh ma bavil, ale pokiaľ nie ste vyslovene fanúšikmi haiku, tak po čase omrzí. Príjemná oddychovka na jedno otvorenie.
Barva nachu
Alice Walker
3.75
Málokedy som z nejakej knihy rozčarovaná, lebo aj tu som mala priveľké očakávania a v konečnom dôsledku boli naplnené tak spolovice. Aj rozumiem tomu, prečo je to dôležitá kniha, lebo spracováva dôležité témy, nielen uvedomenie si vlastnej sebehodnoty/identity atď, no po tom ako ma bavila prvá časť, ma tá druhá zaujala iba trochu a opúšťala ma pozornosť.
Prameny Vltavy
Petra Klabouchová
Prameny Vltavy som čítala po U severní zdi, ktorú sotva niečo prekoná, no vo svojom žánri je to veľmi inteligentný a napívaný detektívny príbeh, ktorý len tak ľahko nepustí. Autorka vyťahuje zabudnuté príbehy z histórie a robí to veľmi dobre.
Domov
Judith Hermann
Prepáč Judith, príliš sme si nesadli. Pekne píšeš, ale neberie ma to.
Prechádzky so psami
Gianfranco Calligarich
Tato kniha sa zjavne vsetkym pacila. Okrem mna. Strasna nuda. Nuda.
Dôvod na radosť
Soňa Uriková
3.5
O dosť lepšie ako poviedky z knihy Živé ploty, niektoré vynikajú, niektoré zanikajú, ale celkovo fajn čítanie, ktoré miestami nadchne a neurazí.
Shuggie Bain
Douglas Stuart
3.5
Občas sa to stáva, že človek siahne po knihe, ktorú považuje na základe ohlasov na "istotku" a potom pri čítaním nakoniec trpí. Chcela som čítať o Shuggiem a nie o jeho neskonale nemôžnej matke, ktorú by som rovno zavrela do väzenia za jej správanie. Vždy keď sa objavil Shuggie tak som pookrela a vzápätí sa vrátila ONA a bola som z nej na nervy.
Možno raz vyjde aj príbeh Shuggieho, lebo toto bol príbeh jeho otravnej matky s ešte otravnejším menom Agnes. Moja empatia sa pri čítaní tejto knihy schovala niekde za roh.
Lucy pri mori
Elizabeth Strout
Mám taký silný pocit, že toto bude nejaká kultúrna záležitosť, keďže kniha má pomerne vysoké hodnotenie. Nedá sa jej uprieť originalita a veľmi krásny spôsob, akým autor skladá vety (tým pádom aj preklad nevyhnutne), no príliš často som sa strácala v nekončiacom prúde myšlienok a striedanie minulosti s prítomnosťou. No dozvedela som sa zaujímavosti o človeku, ktorého som nepoznala a rozhovor v závere ma bavil viac ako celá kniha.
Nedeľný obed
José Luís Peixoto
Mám taký silný pocit, že toto bude nejaká kultúrna záležitosť, keďže kniha má pomerne vysoké hodnotenie na goodreads. Nedá sa jej uprieť originalita a veľmi krásny spôsob, akým autor skladá vety (tým pádom aj preklad nevyhnutne), no príliš často som sa strácala v nekončiacom prúde myšlienok a striedanie minulosti s prítomnosťou. No dozvedela som sa zaujímavosti o človeku, ktorého som nepoznala a rozhovor v závere ma bavil viac ako celá kniha.
Kukolka
Lana Lux
3.75
Taky ukrajinsky Maly zivot. Ked si uz myslite, ze nepride nic horsie, tak ono to pride, ale casom sa to stane predvidatelnym, tak ako aj v pripade spominanej knihy. Jedna z tych bolavych knih, ktore precitate a uz sa k nim nechcete vracat, lebo vam mnohe sceny sposobuju nevolnost a nielen zdvihnute obocie (az na par jednotlivcov s nejakymi zvlastnymi zvratenymi sklonmi, ktori si uzivaju utrpenie postav opakovane a este radi citaju napr. Maly zivot). Zavriete knihu a povzdychnete si, ze toto vobec nie je fikcia, ze podobne veci, ktore sa diali Samire sa deju stale a pocitite bezmocnost.
Velmi dobre napisany page-turner, ktoremu svedci vyborny slovensky preklad. Mne sa zaver pacil, ludia by si priali asi happyend, ale taketo pribehy stastne konce nemaju.
Životice: Obraz (po)zapomenuté tragédie
Karin Lednická
3.5
Nepochybne dolezita kniha o udalostiach, ktore treba neustale pripominat a nekreslit ich cierno-bielo, no nesadla mi prilis forma akou je napisana (beletria vs reportaz), napriek tomu odporucam kazdemu, koho zaujima tema zabudnutych tragedii.
Pokrivený pluh
Itamar Vieira Junior
Veľmi dobre napísaný príbeh jednej rodiny zo statku Čierna voda brazílskom severovýchode, vyrozprávaný z troch pohľadov, v ktorom sa objavujú témy útlaku a vykorisťovania černošského obyvateľstva, zlatej horúčky, domáceho násilia, ale aj magické sily, dôležitá úloha žien, tajomné obrady a dary zeme, ktoré ovplyvňujú životy roľníkov.
Návrat
Dulce Maria Cardoso
Knihu by som pokojne odporúčala aj ľuďom, ktorí elitársky tvrdia, že čítať beletriu je zbytočná strata času, lebo ja som sa zasa dozvedela kus portugalskej histórie, o ktorom som mala veľmi vágnu predstavu. Knihy z PI majú u mňa obrovské plus v tom, že obsahujú veľmi zaujímavé doslovy aj informácie o prekladateľoch/kách a autoroch/kách.
Môj brat
Karin Smirnoff
Kniha Môj brat zvykne byť označená slovom "temná" a nie že by som to popierala, ale čítala som už asi aj ťažšie knihy, napriek zverstvám a neodpustiteľným veciam, ktoré sa v nej odohrávali.
Veľmi sa mi páči, keď sa postupne vynárajú a odkrývajú v príbehu jednotlivé veci/udalosti/súvislosti, ktoré nie sú naservírované čitateľovi rovno a tým sa udržiava napätie, viem si predstaviť, že Moja matka bude rovnako silný zážitok. Stretla som sa s názorom, že autorka, chce šokovať tým ako vrství zlo v knihe, ale zoberme si taký Malý život, a to Karin Smirnoff ani čitateľov citovo nevydiera.
Je zaujímavé, že na začiatku som celkom bojovala s textom bez čiarok, priamej reči a hlavne postáv s malými písmenami a po chvíli som si zvykla a mala som pocit, že sa mi číta ešte lepšie ako text, kde sa všetko uvedené nachádza. V podstate som ju prečítala na moje pomery veľmi rýchlo, lebo sa nedalo prestať.
Korea: Harmonie tradice a pokroku
Soo Kim
Tato kniha mohla byt pokojne aj dlhsia, niektore casti by si zasluzili byt prepracovanejsie a detailnejsie. Napriek tomu sa mi velmi pacila a som rada, ze som ju citala v dobe, ked uz mam o Korei ake take ponatie a vela veci napozeranych zo serialov, takze mi vsetko bolo o trochu blizsie. Jedine, co ma vzdy otravuje su tie prepisy korejskych nazvov, nejde mi do hlavy, preco nemozeme pouzivat oficialnu romanization, ked existuje. Niektore slova su prepisane uplne nezmyselne a preco Cesi maju Pusan a nie Busan ako ostatne jazyky, stale neviem :))
Džinovia
Fatma Aydemir
MILUJEM!
Moje dovolenkove citanie, ktore naplnilo moje ocakavania na 200%. Niektore pribehy nam skratka sadnu viac ako ine a niektore postavy nam prirastnu k srdcu a vytlacia z nas i slzu. Striedanie rozpravacov a sledovanie udalosti z roznych uhlov vnimania, prezivania a generacnych stretov ma neuveritelne strhlo, pribeh sa rozvijal a rozuzloval, tajomstva a boliestky sa postupne rozbalovali, odporucam vsetkymi desiatimi. Takto sa pise sucasny generacny roman!
