zuzulique
přečtené 1099
Predčítač
2019,
Bernhard Schlink
Predčítač zostane asi navždy najlepšou knihou od Schlinka. Je to fascinujúce ako človek číta po rokoch úplne inú, "novú" knihu a reflektuje oveľa viac vecí ako ked bol mladší. Kniha sa mi páčila aj na prvé prečítanie, ale po druhom ma zasiahla oveľa viac. Otvára neuveriteľné množstvo tém, pri ktorých môžete zapojiť hlavu alebo srdce a téma kolektívnej viny, navždy živá, tiahnuca sa naprieč generáciami rezonuje úplne najviac. Čo by ste urobili vy? Prečítač je jedna z mála kníh, ktorá uchopila tému holokaustu bez vydierania emócii čitateľa a nezneužila ju.... celý text
Vyrástla som v gete
2021,
Eliška Tanzer
Nie každý dobrý príbeh sa dobre číta, tu som občas nadobúdala tento pocit. Miestami som sa občas strácala v texte a v postavách, aby som sa o pár strán zasa našla. Ale pekne po poriadku. Toto je nepochybne veľmi dôležitá kniha, ktorá nastavuje zrkadlo všetkých spoločnostiam, ktoré sa boria s rómskou otázkou a hlavne tej našej. Kniha o tom, ako veľmi nás determinuje prostredie, v ktorom vyrastieme a len hŕstka jedincov pobozkaná bohyňou šťasteny sa dokáže z neho vymaniť. Stojí za tým obrovská drina a sebazaprenie, aby ste sa vyhli svojmu osudu, kde máte už od narodenia napísané, že ešte skôr ako dostanete prvú menštruáciu, stane sa z vás detská prostitútka. Nie je to žiadna fikcia, je to krutá realita, a napriek tomu, že hlavná hrdinka svoj osud naplní inde, prejde si počas svojho dospievania a cesty za šťastím toho viac, ako väčšina z nás za celý život. Verím, že táto kniha a takisto aj Narodila som sa pod šťastnou hviezdou (ktorá sa iba chystám čítať), budú inšpiráciou pre ďalšie tituly s témou, o ktorej sa stále málo hovorí.... celý text
Nič
2023,
Janne Teller
Precitala som si vela zaujatych komentarov k tejto knihe a mam pocit, ze gro citatelov a citateliek velmi nepochopilo, o com tato kniha toci. Dansky Boh much vo svojej modernej variacii. Nerozumiem tomu, ako niekto moze brat doslova niektore fakty a obrazy, bavime sa tu o beletrii, omg. Beletria=fikcia. Povazujem tuto knihu za velmi vhodny material na diskusiu s nastrocnymi (nielen), nakolko vyvolava mnozstvo dolezitych otazok a zmusluplnosti a dolezitosti "veci" v nasom zivote. Co by ste pridali na svoju hromadu vy?... celý text
Pod konármi udaly
2022,
Chinelo Okparanta
Rozhodne kniha, ktora stoji za precitanie a tak malo bolo o nej pocut v roku, ked ju Inaque vydalo. Kniha sa povazuje sa za prvy africky lesbicky roman, samozrejme autorka uz v ziadnej africkej krajine nezije (pochadza z Nigerie), inak by cenzurou nepresiel. Krajiny, kde stale sa akekolvek homosexualne prejavy trestaju vazenim a pokutami, zostali zit v sparach konvencii a zazitych tradicii, v ktorych zena sluzi muzovi a rodi mu deti. Ak neporodi, je to vzdy jej vina. Ojedinele hlasy a svetielka v literature musia rozsievat nadej.... celý text
Krv je len voda
2021,
Jana Micenková
4.5 Od slovenských autorov a autoriek naozaj čítam radšej romány ako poviedky. Aj Micenkovej román potvrdzuje fakt, že by sa nemali báť dlhších foriem. Čítať cca 400 strán bezútešnej reality mi veľmi nepridávalo na nálade, ale napriek tomu sa kniha ťažko odkladala. Možno sa niekomu môžu zdať postavy príliš nerealistické, mne naopak prišli až príliš reálne. Micenková mi príde trochu ako slovenská Soukupová, ale drsnejšia, explicitnejšia, píšuca bez príkras. Rodinná dráma Krv je len voda mi predsa len prišla ku koncu už príliš dlhá (prirovnala by som to k nejakej bežnej kórejskej drame, ktorá by miesto 16 častí mohla mať 12 alebo 10 a príbeh by bol plnohodnotný aj tak), únavná a záver ma príliš neuspokojil, aj keď som podobný predpokladala. Odtlačok, ktorý rodičia vtláčajú do svojich detí bez vlastného vedomia a chcenia je tu nezvratným osudom. Postava matky jednoznačne patrí k najnesympatickejším postavám, aké boli kedy napísané a uzatvára moju súkromnú top 3 nenávidených literárnych hrdiniek.... celý text
Dôvod na radosť
2022,
Soňa Uriková
3.5 O dosť lepšie ako poviedky z knihy Živé ploty, niektoré vynikajú, niektoré zanikajú, ale celkovo fajn čítanie, ktoré miestami nadchne a neurazí.
3.75 Taky ukrajinsky Maly zivot. Ked si uz myslite, ze nepride nic horsie, tak ono to pride, ale casom sa to stane predvidatelnym, tak ako aj v pripade spominanej knihy. Jedna z tych bolavych knih, ktore precitate a uz sa k nim nechcete vracat, lebo vam mnohe sceny sposobuju nevolnost a nielen zdvihnute obocie (az na par jednotlivcov s nejakymi zvlastnymi zvratenymi sklonmi, ktori si uzivaju utrpenie postav opakovane a este radi citaju napr. Maly zivot). Zavriete knihu a povzdychnete si, ze toto vobec nie je fikcia, ze podobne veci, ktore sa diali Samire sa deju stale a pocitite bezmocnost. Velmi dobre napisany page-turner, ktoremu svedci vyborny slovensky preklad. Mne sa zaver pacil, ludia by si priali asi happyend, ale taketo pribehy stastne konce nemaju.... celý text
Životice: Obraz (po)zapomenuté tragédie
2022,
Karin Lednická
3.5 Nepochybne dolezita kniha o udalostiach, ktore treba neustale pripominat a nekreslit ich cierno-bielo, no nesadla mi prilis forma akou je napisana (beletria vs reportaz), napriek tomu odporucam kazdemu, koho zaujima tema zabudnutych tragedii.... celý text
Prechádzky so psami
2023,
Gianfranco Calligarich
Tato kniha sa zjavne vsetkym pacila. Okrem mna. Strasna nuda. Nuda.
Hornické vdovy
2019,
Kamila Hladká
2.5 Ďalšia kniha z kategórie "nevyužitý potenciál," ktorá mohla byť oveľa zaujímavejšia. Prišlo mi to také odfláknuté, aj keď nechcem znehodnocovať prácu autorky, všetko kĺzalo iba po povrchu a žiadny príbeh ma nedojal, čo je vzhľadom na to, čo sa tam dialo a ešte aj na fázu mesiaca, v ktorej sa nachádzam, na pováženie. Dalo sa ísť oveľa hlbšie a nie iba reprodukovať rozhovory, zopár mi ich prišlo ako sloh zo základnej školy (ja viem, tie ženy boli jednoduchšie, ale aj tak...). Tie ženy mali asi poväčšine radar na debilov, až na výnimky im nebolo veľmi čo závidieť, ale čo ma najviac štvalo je ten historický optimizmus tiahnuci sa naprieč generáciami, keď nezabudli pripomínať, že dobre už bolo a dnes je hnusná doba. Keď je na celej knihe najzaujímavejší úvod, ktorý približuje historické pozadie knihy, tak to nebude asi kniha, ktorú by som odporúčala.... celý text
Babička©
2023,
Ivana Gibová
Neviem úplne, že či by som zvládla čítať tie nekonečné vety, keby kniha mala dvakrát toľko strán ako má, ale takto to bolo akurát. Dosť dlho mi aj trvalo sa naladiť a zorientovať sa v tom, o kom sa práve v danej chvíli hovorí, ale potom už to bola jedna jazda. Áno, bolo to dosť drsné rozprávanie, ale proste také realistické ako sám život je, neskrýva sa za žiadne pozlátka a pribináčikovo sa z toho môžete aj viete čo...... celý text
Mesto osamelosti
2019,
Olivia Laing
S touto knihou som sa trápila viac než bolo potrebné, možno som mala prestať čítať po prvých kapitolách, ale nedalo mi to, lebo som videla mnohé pochvalné recenzie a ódy. Veľmi dobre vieme, že osamelosť a samota sú dve rozdielne veci. Patrím k ľuďom, ktorí veľmi radi trávia čas aj sami, nemám problém sa ísť sama najesť, vychutnať si kávu, ísť do kina/divadla a dokonca posledné roky aj sama cestovať, a považujem to za neskutočne oslobudzujúce a veľmi ma to ľudsky posunulo a dalo mi to veľa pozitívnych skúseností. Ľudia sa často boja niekde ísť "sami" a radšej sa ľutujú a sedia doma, lebo je to také nekomfortné a potrebujú spoločnosť za každú cenu, boja sa byť s vlastnými myšlienkami a byť videní "sami." A vo chvíli, keď sa nad tým prestanete zamýšľať a rozhliadnete sa okolo seba, uvidíte, koľko ľudí chodí do kina alebo na kávu (často s knihou) sami so sebou a koľko solo travelerov stretnete. Takto nejako si predstavujem Umenie byť sám. Napriek tomu, že mám rada spoločnosť "mojich ľudí," viem byť aj sama a veľmi rada (aj častejšie by som si priala) a nemám z toho žiadne traumatické postihy ako väčšina ľudí v tejto knihe, ktorí svoju osamelosť, ak som to správne pochopila, pretavovali do umenia. Ale vskutku ma nebavilo v jednom kuse čítať o problémoch so sexualitou, AIDS, zneužívaní, psychických problémoch a iných traumách z detstva a života ľudí, ktorí sú mi vskutku ukradnutí. Miestami som narazila na zaujímavé pasáže a viac ma bavilo čítať o autorkiných postrehoch, ktorých bolo pramálo. V podstate aj rozumiem tomu, prečo sa kniha všeobecne páči, ale na mňa pôsobila príliš ako snaha šokovať a napísať traumatickú knihu. A možno posledná strana sa mi páčila najviac a bola o tom, o čom som si myslela, že kniha bude, no nebola.... celý text
