Adhara
přečtené 558
Ohnivý muž
2016,
Joe Hill (p)
Tak na 2,5 hviezdičky... už od Vianočnej ríše Hill evidentne stráca úroveň, čo je škoda. Celá táto kniha sa niesla v duchu "je mi to nejaké povedomé", nebol v nej ten originálny nádych, ktorý mali Rohy. A hlavnú hrdinku som neznášala o to viac, o čo úbohejšiu mučebnicu z nej autor robil. To, ako bolo vždy všetko kruto a nekompromisne proti nej, sa mi zdalo prehnané. A ešte viac to, ako dobre to všetko znášala. Ostatné postavy mi tiež boli nesympatické.... celý text
Rohy
2010,
Joe Hill (p)
Podobné Kingovi, ale sviežejšie... podľa mňa by takto mohol písať King, ak by naozaj chcel. A ak by už nebol vekom príliš zabehnutý vo vžitých koľajach.
Harry Potter a Ohnivý pohár
2001,
J. K. Rowling (p)
Toto slovné hodnotenie píšem z dôvodu, že som sa po rokoch opakovaného čítania rozhodla knihe jednu hviezdičku ubrať. Nechápme sa zle. Stále je to perfektná kniha. Aj jej štyri hviezdičky stále znamenajú oveľa viac než štyri hviezdičky u titulov od iných autorov. Toto hodnotenie netreba chápať ako 80 %, ale ako nejakých 95 %. No chcela som poukázať na to, že predsa len existuje rozdiel v porovnaní so 100 % predošlým i nasledujúcim dielom. Že napriek úžasnej čítavosti, skvelému situačnému humoru, úplnej absencii hluchých miest, krásnej prepojenosti dejových liniek a vynikajúcej zžiteľnosti sa s hlavnou postavou na nej nachádzam chybičku. A bohužiaľ nielen jednu. Už po prvom čítaní, ktoré som absolvovala niekedy vo veku vystupujúcej trojice hrdinov, mi dej knihy začal pripadať trošičku... prekombinovaný. Už hrúbka románu napovedá, že s príbehom to nebude jednoduché. Pribudlo obrovské množstvo postáv. Až také, že som si ich takmer mýlila, najmä čo sa pracovníkov ministerstva týka. Predpokladám, že aj iní čitatelia vo veku hlavných hrdinov by s tým mohli mať problém. Budú potrebovať vynaložiť všetky sily na to, aby si udržali prehľad v zauzľujúcom sa deji a v komplikovanom rozuzlení. Druhá výčitka, ktorú som mala už v štrnástich, bude ojedinelá, no ako osobný dojem to môžem spomenúť. Nepáči sa mi, že medzi hrdinami to začína iskriť. Nepasuje mi to do príbehu tohto typu. Niežeby sa to zle čítalo, napríklad také hľadanie si partneriek na ples prinieslo kopu vtipnosti a zábavy. Ale skrátka neznášam, keď to začne iskriť medzi chlapcom a dievčaťom, ktorí boli dovtedy iba kamaráti – ak tak možno nazvať to, že sa ustavične hádali. Neznášam jedno i druhé i tretie – vnesenie vzťahov tam, kde predtým neboli, vzplanutie citov medzi kamarátmi, aj to, že sa dokopy dáva pár, ktorý sa podľa všetkého nenávidí. Tie posledné dve veci mi pripadajú oveľa nereálnejšie než nejaký uhorský chvostorožec. Rowlingová vie síce úžasne písať, takže ma to pri čítaní nebolelo, ale istý pocit nepohody z tohto dejového prvku som mala. A teraz menší spojler: Posledná výčitka je však najväčšia a obávam sa, že aj najobjektívnejšia. Rozuzlenie. Mnohé veci krásne do seba zapadnú, je fajn, že existuje aj objektívny dôvod, prečo záporák napokon oboznámi klaďasov s celým svojim plánom (v iných knihách začne hovoriť len tak sám od seba, čo mi teda nepripadá veľmi realistické). Všetko je tak nádherne prepletené, zdôvodnené... a absolútne nezmyselné. Ak teda v areáli Rokfortu fungujú prenášadlá, prečo, prebohaživého, spravil hlavný záporák prenášadlo práve z Trojčarodejníckeho pohára? Prečo z toho pre Harryho asi najmenej pravdepodobne dostupného predmetu? Prečo si záporák skrátka nevzal Harryho niekde bokom a pod jednoduchou zámienkou ho neprinútil siahnuť na iný predmet premenený na prenášadlo? Čítala som tú knihu niekoľkokrát a stále nevidím žiadny dôvod ísť tou najkomplikovanejšou a najnebezpečnejšou cestou zo všetkých. Samozrejme, bez absurdnej premisy by nemohol byť ani taký rozsiahly dej, počas ktorého sme si užili kopu srandy, napätia, tajomna i akcie. Dopracovanie sa k nezmyselnému vysvetleniu bolo také zábavné, že ho takmer ospravedlňuje. Takmer. A mimochodom, netuším, prečo sa vo všetkých ostatných dieloch píše, že istého študenta na konci zabil Voldemort, keď to bol predsa Červochvost (aj keď na Voldemortov príkaz).... celý text
Manželovo tajemství
2014,
Liane Moriarty
Trochu slabšie než Zaľúbená hypnotizérka. Veľa popisov, ktoré mali vyvolávať emócie, no ja som sa pri nich nie celkom sústredila. Pekne pospletaný príbeh komplikovanej a dosť zbytočnej tragédie, ale spracovaním ma nijako mimoriadne nezaujal.... celý text
