Adhara přečtené 563

Harry Potter a princ dvojí krve 2005, J. K. Rowling (p)

Hostitel 2009, Stephenie Meyer

Román je prezentovaný ako sci-fi, ale ide o soft sci-fi, také mäkučké, že by sa na ňom vyspala aj princezná na hrášku. Jazyk je prostulinký. Vzťahy sú alfou aj omegou deja. Dej je, podobne ako v Súmraku, písaný v prvej osobe z pohľadu hrdinky. Oproti Súmraku je však oveľa menej čítavý, čo je problém, lebo čítavosť bola jedna z mála vecí, ktoré som Twilight ságe uprieť nemohla. Hostiteľ je naproti tomu rozvláčny a mdlý. Donekonečna sa zaoberá presným popisom gest hovoriacich, každým žmurknutím, pohnutím brvou a úderom srdca, bez zakorenia v hlbšej psychologizácii. Príbeh je rovnako plytký ako príbeh Súmraku a popri tom omnoho menej zábavný. Z uväznenia dvoch duší v jednom tele by sa dalo vyťažiť mnoho, no nájdeme tu len málo. Pútnička je najväčším problémom celej knihy. Na ostrieľanú mimozemšťanku je to skrátka priveľká trúba. Akoby Belle Swanovej z oka vypadla. Čo je o to iritujúcejšie, že od skúsenej a tisícky rokov žijúcej bytosti by človek predsa len očakával viac ako od sedemnásťročnej pubertiačky.... celý text

Slečna Brontëová píše o láske 2011, Juliet Gael

Životopisný román o sestrách Brontëových písaný z pohľadu najstaršej a kvantitatívne najplodnejšej z nich – Charlotte. Román zachytáva asi desať-dvanásťročné ročné obdobie, počas ktorého Charlotte postupne prišla o všetkých súrodencov, ale nastúpila na cestu akej-takej slávy a dostala svoju jedinú ponuku na vydaj. Príbeh o chudobe, nešťastnej láske, neuznaní, o živote, ktorý priniesol len málo radosti. Zaujímavá kniha, hoci sa nečítala práve „sama“ – nielen kvôli náročnejším témam než v prípade predošlých dvoch recenzovaných kníh, ale aj kvôli jazyku a v neposlednom rade asi aj kvôli malému množstvu akcie. Život sestier bol prázdny a pustý, preto si ho museli kompenzovať fantáziou. Som rada, že som mohla nahliadnuť do súkromia spisovateliek, na problémy, ktoré vo svojej dobe prekonávali na ceste k úspechu a ktoré sa prekvapivo rokmi nemenia. Niekedy ma vážne zaujímalo, kde končia fakty a kde začína fikcia. Napríklad ako to naozaj bolo medzi Charlotte a Arthurom – či sa do neho po čase skutočne zamilovala, alebo autorka len chcela trochu zmierniť jej krutý osud.... celý text

Hon na lovce 2014, George R. R. Martin

Potýčky medzi sterilne pôsobiacou rasou a nedokonalým človekom pre fanúšikov sci-fi nie sú žiadnou novinkou. Do úplnej predvídateľnosti však kniha neskĺzne. Dej sa stáva dosť pútavým na to, aby nútil čitateľa dychtivo prevracať stránky. Ponúka niekoľko možných rozuzlení, a do ktorého napokon dospeje, zostáva záhadou. Kniha však vo mne vyvolala otázku: Prečo na spísanie tohto bolo treba troch autorov a, ako som sa dočítala v doslove, tridsať rokov času? Je to dobrý dobrodružný príbeh s prvkami filozofovania, to áno. No okolnosti jeho tvorby akosi nútia človeka čakať viac. Toto by uspokojilo u jedného autora (a rozumnej dobe tvorby), ale u trojice, navyše svetového formátu?... celý text

Facebook ti povie 2012, Carolyn Mackler

Výlučne oddychové čítanie. Dej: dvojica stredoškolákov sa prihlási na Facebook z budúcnosti, a podľa statusov, ktoré vyvesia o pätnásť rokov neskôr, vidia svoj budúci život a snažia sa ho vylepšovať. Spočiatku som očakávala nejaké prekvapenie, čosi v tom zmysle, že tí dvaja neovplyvňujú budúcnosť, len si MYSLIA, že ju ovplyvňujú na základe útržkovitých správ z Facebooku. To by bol, myslím, dobrý námet na román poukazujúci na nebezpečnosť internetu, sociálnych sietí, ale aj unáhlených záverov dospievajúcich. Žiaľ, nič také neprišlo a príbeh bol omnoho jednoduchší než som očakávala. Bol o predvídateľnej spleti stredoškolských vzťahov, nie o cestovaní v čase (ktorého vysvetlenie ani neprišlo – ako inak, veď nesmieme odvádzať pozornosť od vzťahov, však?). Toto je učebnicový príklad knihy, ktorá rozpráva dávno známy príbeh, len s novými kulisami – v tomto prípade s Facebookom budúcnosti – ale jej dej a posolstvá už boli (nielen) americkým teenagerom mnohokrát otrepané o hlavy. Podľa mňa je škoda, že z tejto novej kulisy autori nevyťažili viac. A nechápem, prečo v týchto amerických stredoškolských vzťahových peripetiách vždy musia spolu skončiť vo vzťahu najlepší kamarát a kamarátka. Je to také časté klišé. Ale ako oddychovka, pri ktorej nechceme premýšľať, to bolo OK. Napísané to bolo dobre a čítalo sa mi to tak rýchlo, ako už dávno nič nie. Hoci, obávam sa, že ma tak rýchlo dopredu hnala aj nádej, že sa v knihe zjaví niečo nového – v tomto prípade márna.... celý text

Nevinnost 2014, Dean Koontz

Koontz má zvláštnu schopnosť (aspoň pre mňa) opisovať aj naozaj extrémne a neobyčajné veci uveriteľne. Verím, že jeho prehnanosť, prudkosť jeho kontrastov až na hranici s gýčovosťou nemusí vyhovovať každému. Mne vyhovovala. Príbeh stojí na zaujímavej myšlienke biblickej mytológie a autorova zvyčajná čudesnosť s ňou celkom ladí. Rovnako dostala dobrý zmysel čiernobielosť postáv. Lenže to sa žiaľ nedalo povedať o ďalších veciach, o logických chybách a zbytočných absurditách, ktoré z textu na niekoľkých miestach priam trčali. Nechcem spoilerovať, no musím povedať, že po dočítaní knihy som teda nad mnohými vecami krútila hlavou.... celý text

Mrtvá a živá (Rebeka) 1994, Daphne du Maurier

Prvou zaujímavosťou tejto knihy je samotný jej názov. Hoci je písaná v prvej osobe z pohľadu ženy, Rebeka nie je meno tejto hlavnej hrdinky. Meno hrdinky sa vlastne nikdy nedozvieme, no jej to tak majstrovky zakamuflované, že som si túto zvláštnu skutočnosť pri prvom prečítaní vôbec neuvedomila. Rebeka nie je ani žiadna iná vystupujúca postava. Je to žena, ktorá je v čase, keď sa začína odohrávať príbeh, už mŕtva. A napriek tomu sa zdá, že sa okolo nej toho točí až priveľa. Zápletka môže niekomu evokovať podobnosť s Janou Eyrovou. V oboch knihách máme tajuplné panstvo dýchajúce históriou, lásku staršieho bohatého muža k veľmi mladej chudobnej sirote, a nevyriešené otázky ohľadom jeho prvého manželstva. Rebeka sa však veľmi rýchlo vydáva vlastnou cestou k vlastným nečakaným zvratom a odhaleniam. Svojím spôsobom sa mi páčili obe knihy. Milujem atmosféru starých anglických sídiel, nádherne zariadených, no pochmúrne prázdnych, ktoré pôsobia na nervy citlivej hrdinky. A hoci atmosféra dýcha tajomnom, ani jedna kniha napokon neskĺzne k nadprirodzenu – všetko dostane svoje vysvetlenie. Pri Rebeke ma fascinovala autorkina schopnosť popísať očami hrdinky, ako si vytvára obraz o svojej zosnulej predchodkyni. Ako len na základe niekoľkých náznakov a množstva fantázie postavy dokázala priblížiť celú tragickosť predčasnej smrti úchvatnej Rebeky, priam cítiteľný žiaľ nad skonom ženy, ktorú nikdy nepoznala. Tieto pocity sú ešte silnejšie v kontraste s rozuzlením, ktoré nasleduje. Kniha je skrátka brilantne napísaná – možno ani nie tak v mikromeradle, lebo drobné nedostatky štylistiky sa tam iste nájdu (mnohé je ale zrejme spôsobené aj archaickejším štýlom staršieho diela), ako skôr v makromeradle, v schopnosti fabulovať a naozaj na čitateľa zapôsobiť nečakanými zvratmi.... celý text

Návrat krále 2007, J. R. R. Tolkien

Prekvapuje ma, že ide o najlepšie hodnotenú knihu sa serveri. Pre mňa nie je najlepšia ani v rámci Tolkiena, ktorý pre mňa nie je najlepším autorom. Atmosféru, prepracovanosť a uveriteľnosť, to on vie. Jeho knihám však chýba iskra, akcia, napätie. Z trilógie Pán prsteňov si najviac cením prvý diel, ktorý som prečítala niekoľkokrát. Návrat kráľa iba raz. Mordor bol vykreslený pekne temne, ale... dej mal už vyššie spomínané nedostatky.... celý text

Hlubina 2015, Nick Cutter

Milujem strašidelné príbehy z morských hlbín. Tento sa však do mojej zbierky obľúbených nezaradil. Motivácia postáv je jedným z aspektov, nad ktorým možno len nechápavo krútiť hlavou. Najväčším nedostatkom knihy však je, že autor až príliš tlačil na pílu. Chcel znázorniť prirodzený ľudský strach z nesmiernej temnoty a tlaku na oceánskom dne posilnený neznámou zlou silou, ktorá v ňom prebýva. Ale jeho snaha je premrštená. Slovo hrôza omieľa príliš skoro, príliš často a v príliš mnohých pádoch. Naštartuje zverský des skôr, ako sa čitateľ dokáže zžiť s postavami a báť sa o ne na základe sympatií. Ide na vec prirýchlo a ihneď na plný plyn. Postavy a tým pádom ani čitateľ nemajú ani chvíľočku pokoja. Autor ich vlečie z jednej extrémnej hrôzy do druhej. Výsledkom môže byť len jedno: čitateľ sa otupí. Chýba gradácia, niet už totiž kam gradovať. Áno, opisy toho, čo tú hyperhrôzu postáv spôsobilo, sa postupne vyvíjajú od javov, ktoré sa ešte dajú ako-tak pripísať vypätej mysli, až k úplne otvoreným prejavom nadprirodzeného zla, ktoré zahŕňajú výjavy zdeformovaných, mutovaných, zrastených, hnijúcich a pohybujúcich sa tiel. Lebky praskajú, vnútornosti lietajú a krv spolu s hnisom tečú prúdom. Ale strach som pri tom nepocítila ani na okamih. Keď už niečo, tak hnus. Na obálke sa píše, že ide o horor v najčistejšej forme. Omyl. Toto je splatter v najčistejšej forme. Ale ani hnusom sa nedá šokovať donekonečna, aj tu príde otupenie pomerne rýchlo. A napriek novým a novým opisom ohavností, ktoré sa na stanici objavujú, a pocitov extrémneho desu, ktoré v Lukovi vyvolávajú, som od istého času prevracala stránky priam znudene.... celý text

Kroky v temnotě 2012, Michelle Paver

Podľa anotácie to malo byť niečo medzi Jackom Londonom a Stephenom Kingom. Vzhľadom na to, že sú to moji dvaja obľúbení autori, povedala som si, že to si teda musím prečítať. Od začiatku to vyzeralo na absolútne klasický horor, taká oddychovka na dlhé večery, zvlášť tie zimné. Mal dobrú atmosféru polárnej zimy a pozvoľného nárastu hrôzy. Obsahoval všetky typické hororové prvky a ničím nevyčnieval, takže od polovice knihy som už nemala jasno iba v tom, ktorá postava (a pes) to prežije. Napokon sa však v knihe jedno prekvapenie predsa len vyskytlo. Nie však v súvislosti s hororovou dejovou líniou, ale s čímsi iným. Musím priznať, že TO som naozaj nečakala, hoci, ako som spätne listovala, náznakov tam bolo dosť. Ja som ich však nezaregistrovala, možno preto, že som sa priveľmi sústredila na ducha. Asi kvôli omráčeniu z prekvapenia sa mi zdalo, že koncové udalosti sa zomleli akosi prirýchlo v kontraste s predošlým pomalým nárastom strachu. Takmer som nestíhala sledovať, čo sa deje. Koniec sa mnou prevalil ako uragán. Bol hororovo klasický, ale zase nie úplne predvídateľný. Na knihu spomínam ako na typický milý hororík, ktorý neurazí.... celý text

Střet králů 2011, George R. R. Martin

Len o málinko horšia ako prvý diel, ale stále veľmi dobrá. Milujem prekvapujúce knihy, knihy vychádzajúce zo zaužívaných schém a vyjazdených koľají. Pieseň ľadu a ohňa dokonca vychádza z tých koľají natoľko, až vo mne ako v čitateľovi obnovila prianie, aby sa aspoň v niečom k tým koľajam autor späť priblížil a sem-tam doprial postavám aj trochu šťastia. Čo je u mňa ojedinelé – čítala som mnoho kníh, kde som mala pocit, že ich rozmaznaní ufňukaní hlavní hrdinovia si žiadny happyend nezaslúžia.... celý text

Marťan 2014, Andy Weir

Je to jedna zo vzácnych skoro realistických sci-fi. Watney nad dianím na Zemi a témami typu život, vesmír a vôbec dumá len minimálne. Namiesto toho koná. Tým, že príbeh neskĺza k filozofovaniu a nie je chudobný na akciu, by to bolo vlastne celkom svižné a ľahké čítanie, nebyť skutočnosti, že sa predsa len treba sústrediť, keď Watney vysvetľuje, čo, kam a prečo zapája, alebo čo s čím chemicky zreaguje. Oživuje to humorom, ktorý mnohí čitatelia hodnotia ako pozitívny a sympatický prvok – mojou šálkou kávy však akurát nie je. Obzvlášť spôsob Markovej komunikácie s ostatnými mi bol trochu protivný. Niekedy mi pripadal ako trápny pubertiak, ktorý sa vie normálne správať iba keď je osamote, ale v spoločnosti musí zo seba robiť šaška, alebo, úprimnejšie povedané, debila. Kým prvá časť knihy prebiehala originálne, verne a vzdialene od známych filmov, v druhej polovici akoby si autor uvedomil, že realistickosť je síce fajn, ale Watneyho ňou nezachráni. Začnú sa v nej objavovať prvky trochu skĺzavajúce do klasického klišé amerických katastrofických sci-fi filmov. Aj napriek tomu však Marťana hodnotím ako celkom vydarený počin súčasnej sci-fi.... celý text

Enderova hra 2008, Orson Scott Card

Silné. To je hlavný pocit, ktorý sa mi spája s touto knihou. Silné aj napriek drobným nedostatkom či prinajlepšom diskutabilným záležitostiam. Osamelosť a depresia z Enderovho života sálajú naozaj intenzívne. Je to jedna z kníh, ktoré nútia človeka premýšľať. Určitá nejasnosť bola možno zámerom, napriek tomu sa neubránim dojmu, že toto je príbeh, ktorý by si zaslúžil podrobnejšie spracovanie. A to nielen v pasážach týkajúcich sa Endera a jeho myslenia, ale aj ohľadom ostatných postáv, mimozemskej rasy a (nezapriem v sebe hardscifistu) aj technológií. Prekvapuje ma, že tento román už vlastne je rozšírením pôvodnej novely, pretože viac okresaný, ako je teraz, si ho predstaviť naozaj neviem.... celý text

Harry Potter a relikvie smrti 2008, J. K. Rowling (p)

Na Rowlingovej štandard, na vysokú latku položenú predošlými dielmi, slabé. Jednoznačne najslabší diel ságy. Prvá polovica knihy dosť postrádajúca dianie (hoci primerane temná), druhá potom nerealisticky optimistická (Woldemort, ktorý prvé horcruxy tak dobre zabezpečil, tie ostatné len tak rozhádzal?).... celý text

Temné léto 2012, Dan Simmons

Do čítania Temného leta od Dana Simmonsa som išla na základe tipu, že je podobné ako Kingovo To, ale ešte lepšie. Kniha však očakávanie nenaplnila. Na rozdiel od Kinga pri Simmonsovi mi chýbal pocit prepojenosti prvkov knihy. V Temnom lete deti nad potvorami takmer vôbec nepremýšľali – zišli z očí, zišli z mysle, a trvalo naozaj dlho a stálo veľa desivých príhod, kým si príšery vynútili ich ctenú pozornosť. King bol v To možno miestami rozvláčny, ale Simmons bol v temnom lete extrémne rozvláčny. Simmonsove prázdninové úseky ani nevytvárali atmosféru, ani som nevidela nijaký ich význam pre strašidelnú zápletku. Zaťažuje čitateľa rozvláčnymi popismi rozličných častí mesta, ktoré mi okamžite vyfučali z hlavy, a dej nikam neposúvajúcimi podrobnými popismi detských letných hier. Jeho štýl je taký únavný, že raz som zadriemala uprostred scény, kedy na jedného hrdinu mierili puškou – čo samo osebe vypovedá o nulovej gradácii, schopnosti vyvolávať napätie či nebodaj strach.... celý text

Základy buněčné biologie - Úvod do molekulární biologie buňky 2005, Bruce Alberts

Či už ste úplný začiatočník a samouk, ktorý chce trochu porozumieť princípom fungovania života, alebo pokročilejší študent s medzerami či bez nich, Základy buňečné biolgie vám majú čo dať. Kniha je totiž vystavaná od najjednoduchších základov a vysvetlenia elementárnych pojmov ako bielkovina či vakuola cez čoraz podrobnejšie vnikanie do problematiky až po hĺbku a úroveň minimálne ukončeného bakalárskeho stupňa vysokej školy. A to všetko veľmi nenáročným, čítavým a na pochopenie vhodným jazykom. Hoci molekulárna biológia, genetika a biochémia sú témy, kde sa to pojmami len tak hemží, Základy buňečné biologie na rozdiel od vysokoškolských skrípt nie sú písané spôsobom čo najviac cudzích slov na stranu. Poznatky sú, naopak, podávané veľmi ľudsky. Až tak ľudsky a pochopiteľne, že som túto knižku žartom prezývala „molekulárka pre blbcov“.... celý text

Pod krídlami smrti 2013, Paul Hoffman

Ani pozitívne drobnosti – navyše, v poslednom dieli dosť zriedkavé – neprekryjú fakt, že román nemá plnohodnotný dej. Spisovateľ by mal totiž vedieť čitateľa nielen „namotať“, ale aj správne „rozmotať“. A v druhej úlohe Hoffman zlyháva.... celý text

Hra o trůny 2011, George R. R. Martin

V obrovskom množstve postáv som sa zo začiatku strácala a priznám sa, že aj k jej koncu som mala v niektorých menej významných zmätok – no hneď, ako som sa zorientovala v ústredných hrdinoch, ma kniha chytila a nepustila až do konca. Po jej dočítaní som sa vrátila k začiatku, aby som si užila, čo mi v prvom čítaní kvôli zmätku z hromady mien ušlo. Príbeh je plný zaujímavých detailov, súvislostí, zvratov, preskakuje od dôležitej scény k dôležitej scéne bez výplnkových rečí medzi nimi. Každá scéna končí v najnapínavejšej časti – no sklamanie z prerušenia a preskoku do inej línie rýchlo odznie, pretože pútavé sú všetky. Príbeh je skvele vyvážený – nezmocňoval sa ma pri ňom pocit, že tam niečo veľmi, ale naozaj veľmi chýba, že je prudko jednostranný. Hre o tróny nechýba pestrosť charakterov a prostredia, stále sa niečo deje. Popri starých známych drakoch a čarodejoch sa objavuje aj zopár nových, neokukaných prvkov. Autor dokáže vzbudiť zvedavosť, nútiť premýšľať o knihe. Oceňujem tiež uveriteľnosť vyvolanú okrem iného aj tým, že autor sa nezdráha postavy obetovať. Hrdinovia, o ktorých by sme si na základe knižného klišé mysleli, že si ich autor (zatiaľ) nedá, že ešte predsa musia zohrať dôležitú úlohu v deji, umierajú jeden po druhom a príbeh sa tak stáča neočakávanými smermi.... celý text

Prežiť 2012, Alex Morel

Veľmi zlé, nemôžem si pomôcť... nesmierne nerealisticky spracovaný príbeh plný absurdností a klišé.

Hry o život 2009, Suzanne Collins

Príjemne ma prekvapila dobrá čítavosť tohto diela. Už dávno som v tomto žánri nečítala nič, čo by som mala chuť zhltnúť tak rýchlo. Z opisov iných som čakala čosi pochmúrnejšie a uletenejšie, sama som sa čudovala, aký mi bol tento príbeh blízky. Žiaden drastický krvák, vhodné aj pre násťročných. Hlavu som si lámala len nad technologickým riešením Arény, rozmiestnením kamier, že ich nikde nevideli, možnosťami regulácie teploty vzduchu v otvorenom priestore a ďalšími zázrakmi. A scéna umierania Rue mi pripadala patetická, pre mňa to bolo najslabšie miesto knihy.... celý text