Adhara přečtené 559

Rytíř Sedmi království 2014, George R. R. Martin

Označovať túto knihu ako predohru k Hre o tróny mi pripadá trochu prebujnená reklama. Príbeh sa odohráva totiž dávno pred ňou a na jej udalosti nemá skoro žiadny vplyv. Hoci v jednom momente Dunk zdá sa nechtiac zmení celé dejiny Západozeme, nijaká iná spojitosť s udalosťami ságy Pieseň ľadu a ohňa tam nie je. Odohráva sa to v čitateľom ságy známom prostredí, vlastne vzhľadom na veľký časový rozdiel deliaci toto dielo od začiatku ságy až prekvapujúco podobnom, nemá však jej šmrnc. Autorov štýl je síce čítavý ako vždy, no tým, že nerozoberá nič závažné, len bezvýznamné príhody bezvýznamného rytiera, sú tieto príbehy asi určené skôr tým skalnejším priaznivcom. Nájdeme tu autorove typické pozitíva a negatíva: pozitíva sú dobre vykreslená atmosféra a detaily, negatíva vražedné množstvo postáv, z ktorých mnohé sa na čitateľa vyvalia bez väčšieho predstavovania a ktoré sú navyše až na dvoch hlavných predstaviteľov od novely k novele iné. V knihe nie je ani stručný prehľad rodov, na ktorý sme boli zvyknutí z Hry o tróny. Vyvražďováky však nečakajme – na to je tých hlavných postáv v knihe predsa len príliš málo...... celý text

Martin Eden 2001, Jack London

Výborne podané nadšenie mladého človeka z nádhery sveta, jeho fanatická túžba písať narážajúca na tvrdý odpor jeho okolia, a napokon vyhorenie s temnotou depresie. Táto kniha mi ukázala, že hoci sa od čias, kedy sa odohráva, zmenilo mnohé, redaktori zostávajú stále rovnakí.... celý text

Spoločenstvo prsteňa 2001, J. R. R. Tolkien

Túto knihu som čítala už najmenej štyrikrát. Občas mi príde na chuť prečítať si ju znova, napriek tomu, že sa mi číta dosť ťažko. Má však úžasnú atmosféru, ktorá sa mi spája s jeseňou.... celý text

Svědectví 2008, Stephen King

Zmutovaný vírus, ktorý zničí civilizáciu. To tu už bolo. To, že po vymretí väčšiny ľudstva sa začne finálny boj dobrej a zlej sily, však už taký otrepaný námet nie je. Svet je vykreslený do väčšej hĺbky a realistickosti ako väčšina postapokalyptických kníh. I keď – dalo by sa aj viac. Napriek hrúbke slušne a stabilne čitateľná kniha. Mala však jeden závažný problém: kladné postavy som nenávidela a záporné som si obľúbila. To, že záporňáci nie sú až takí čierni (s výnimkou ich vodcu), asi bol autorský zámer, ale pochybujem, že bola zámerom aj moja nádej v porážku klaďasov. Niektorí odpudzujúci klaďasi, ktorých motivácii som ani najmenej nerozumela, mali aspoň toľko slušnosti, že umreli, bohužiaľ asi tá najhoršia klaďaska prežila. Napriek všetkému je to však jedna z atmosférickejších a hlbšie rezonujúcejších postapokalyptických kníh.... celý text

Město z kostí 2009, Cassandra Clare (p)

Klišéovité klišé v takom množstve, až by som predpokladala, že sa už hodí len do paródií. A ako v mnohých nenáročných fantasy, aj tu sú nekonzistencie a prešľapy proti vlastnej logike. Hlavná hrdinka Clary vytrhnutá z „bežného“ života do prúdu nadprirodzeného sveta sa ničomu nijako zvlášť nediví, však to je predsa bežné zistiť, že nadprirodzené svety a bytosti predsa len existujú. Zo situačných vtipných hlášok pubertálnych postáv som sa tiež práve po zemi od smiechu neváľala. Akúkoľvek psychologizáciu a myšlienku by ste tu márne hľadali. Spolu s faktom, že kniha je celkom čítavo napísaná, na nás kričí jediným cieľom: oddych, oddych, oddych. No nemôžem si pomôcť, ja som si neoddýchla. Viac ako počítanie všetkých možných klišé a potvrdzovania si, či sa všetky vzťahy a súvislosti medzi postavami vyvinú presne tak, ako som od prvej kapitoly predpokladala, by ma totiž potešilo niečo neočakávané.... celý text

Priechod 2010, Justin Cronin

Začalo to mierne ťažkopádne, no celkom slušne. Autorov štýl bol síce neurčitý, akýsi mix Kinga s tuctom ďalších trilerových autorov, ale čitateľný. Príbeh sa pekne rozvíjal. Lenže potom kniha začala závratným tempom strácať úroveň a už ju nezískala. Postupne sa pokazilo všetko: logika, kompozícia, motivická stránka postáv, výrazné charakteristiky postáv… zato nastúpil patetizmus a pseudomorálka. Pri cielení na emócie sa autorovi spočiatku darilo, ale čím ďalej, tým viac triafal vedľa. Komixové a biologicky krajne neuveriteľné postavy nezraniteľných vampírov mi ani najmenej hrôzu nenaháňali, hrdinkám so slepačím mozočkom a nevýrazným hrdinom som nemala ani najmenšiu chuť držať palce. Neprehľadné akčné scény ma riadne unudili. Knihu som napokon čítala už len kvôli zvedavosti na koniec.... celý text

Sabotáž na okraji vesmíru 2016, Richard Brenkuš

Neočakávala som veľa, ale dostala som čítavý, temný a pomerne uveriteľne vykreslený príbeh. Kniha nepôsobí, akoby bola vydaná z rezignácie, že síce nie je schopná konkurovať prekladovým dielam, ale na Slovensku niet z čoho vyberať. Lebo táto prekladovým dielam konkurovať smelo môže. Sú tu však aj nedostatky – od hŕstky drobných preklepov cez nesprávne označenia, občasné opakovanie informácií, ktoré vedie až k určitej predvídavosti deja, až po – pre mňa najzávažnejšie – nezodpovedané otázky, chyby v logike. Cez to všetko ale radím Sabotáž na pokraji vesmíru k tomu najlepšiemu, čo som zo slovenskej fantastiky čítala.... celý text

Dvě věže 1991, J. R. R. Tolkien

Kritické momenty kosmonautiky 2015, Ondřej Šamárek

Text je vyvážený a vzhľadom na náročnosť témy veľmi čítavý. Vysvetlenia zrejme budú pôsobiť aj laikovi zrozumiteľne. Kniha prakticky neobsahuje monotónne pasáže, ale vytvára pestrú mozaiku komplexnosti nejakej historickej udalosti. Aj ten, kto už nejakú tú knižku o kozmických katastrofách vlastní, jej pokojne môže urobiť na poličke miesto – má čo ponúknuť nielen úplným laikom. A to aj vďaka svojej aktuálnosti. Čítanie knihy však trochu sťažuje jej úprava. Čudný formát by ani tak nevadil, ale početné drobné chybičky textu, niekde aj dve-tri na stranu, už áno.... celý text

Nech vojde ten pravý: Upírsky príbeh 2010, John Ajvide Lindqvist

Táto kniha rozhodne nie je pre slabšie povahy. King v porovnaní s nechutnosťou a drastickosťou tu ukázanou vyzerá ako rozprávka pre deti. Atmosféra je nielen temná, strašidelná, ale do značnej miery aj odporná. Možno to niekomu vyhovuje – na mňa to bolo dosť. Neľutujem, že som si ju prečítala, ale nalepil sa na mňa určitý pocit hnusu. No to k dobrej upírskej literatúre asi patrí. Trochu mi prekážala nezmyselná ignorácia ľudských zvykov zo strany upírskej postavy, takže všetci už na prvý pohľad videli, že je iná, divná. Neviem, ako sa dá počas dvesto rokov života medzi ľuďmi nevšimnúť si, že nosia topánky a v zime sa teplo obliekajú. Potom nech sa nečuduje, že kade chodí, tade budí rozruch. S jej motiváciou som mala trochu problém aj v iných záležitostiach a tiež jej vzťah s hlavným predstaviteľom sa vyvíjal neprirodzene rýchlo a vzhľadom na okolité prostredie ružovo. Taktiež s mojím pocitom z hlavného hrdinu to mávalo. Najprv vyzerá ako šikanovaný poľutovaniahodný slušný chudáčik s nepríjemným zdravotným problémom, potom sa zrazu zmení na zlodeja a dobreže nie psychopata a napokon v sebe ukáže neprirodzenú obetavosť pre dievča, čo videl len párkrát v živote a aj to od prvého pohľadu videl, že nie je normálna. Môže mať všetky takéto zložky osobnosti, no boli zlepené tak, že pôsobili veľmi nekonzistentne. Napriek tomu všetkému – dalo sa. Keď sa to rozbehlo, bolo to veľmi pútavé, až som chvíľami nevedela knihu odložiť. Tiež oceňujem autorovu snahu o “nečiernobielosť” postáv až do tej miery, že kladné a záporné sa v podstate nedali odlíšiť. Len u Oskara sa tento zámer, myslím, celkom nevydaril.... celý text

Artemis Fowl 2002, Eoin Colfer

Môj prvý dojem po začítaní sa? Bože, to je ale guláš. Technológia s mágiou je vždy nebezpečná kombinácia, podozrivo sa blížiaca k princípu deux ex machina. Nestačí technológia? Pomôže mágia. Mágia je v koncoch? Na to máme technológiu. A tak dookola. Ale kniha je napísaná pomerne čítavo, svižne. Nefungujú v nej však drsné pasáže. Obchádzanie násilia bolo až príliš okaté, príliš obkecávané a príliš umelé. Humor je ďalšou slabinou príbehu. Autorská reč je nepríjemná, rozprávač pôsobí ako chytrolín a cenzor v jednom. Kým v Potterovi plynul humor prirodzene, situačne, tu mi pripadal väčšinou práve taký násilný ako snaha o nenásilnosť.... celý text

Skúška ohňom 2010, Suzanne Collins

Ani druhý diel trilógie nesklamal. Je podobne pútavý, čítavý ako prvý, dopĺňajúci ho a pritom sa neopakujúci. Svet, v ktorom sa to odohráva, sa mi páči. Možno začiatok bol trošku pomalý, ale to mi nevadilo, aspoň sme sa dozvedeli viac aj o Katnissinom živote pred Hrami, na čo v prvom dieli akosi nebolo miesto. Prekážala mi však Katnissina veľká sebaobetavosť. Jej dychtivosť obetovať sa za chlapca, ktorého podľa vlastného presvedčenia ani nemiluje (hoci všetko nasvedčuje tomu, že skutočnosť je už niekde inde) nie je dosť presvedčivá. Mal byť viac zdôrazňovaný fakt, že sa tak rozhodla aj preto, lebo si myslí, že Sídlo ju ďalšie Hry nenechá prežiť, nielen z vrúcnej nezištnosti a zmyslu pre spravodlivosť – to mi pripadá priveľmi americké. Jej túžba nechať sa zabiť a dokonca predtým “zbaviť utrpenia” aj svojich priateľov ma najviac iritovala ku koncu, keď všetko nasvedčovalo tomu, že je už v bezpečí. A čo sa týka jej predstieraného tehotenstva, spočiatku to bol senzačný nápad, no pochybujem, že v Aréne nikto z divákov nezapochyboval, či je naozaj v druhom stave – veď potom, čo tam prežila, mala potratiť aj trikrát… Inak ale zaujímavý príbeh na voľné chvíle.... celý text

Den, kdy se nevrátila Columbia 2003, Tomáš Přibyl

Pevné puto 2010, Alice Sebold

Myslím, že viem, ako táto kniha chcela pôsobiť. Ako zbierka melancholických obrazov po tragickej smrti hlavnej hrdinky, ktorá má vyvolať potoky sĺz. Lenže na mňa tak príliš nezapôsobila. Predovšetkým preto, že s postavami som sa nemohla stotožniť. Nie je to ani zďaleka prvá kniha, pri ktorej mám pocit, že tie americké deti sú vykreslené ako príliš vyspelé. Susie je na štrnásťročné dievča extrémne inteligentná a empatická, chápe a prijíma aj také veci ako neveru jedného zo svojich rodičov. Knihe chýbala poriadna kompozícia. V scénach som sa strácala, nevedela som, čo sú opakované retrospektívy a čo súčasnosť. Postavy sa plantali odnikiaľ nikam bez plánov a motivácie. A predkoncová scéna bola priam katastrofa. Vo výsledku je teda kniha dosť slabá. Štýl má prijateľný, no potrebovala lepšie vedenie deja a cieľavedomejšiu prácu s emóciami. Namiesto potokov sĺz zanechala len nejasný melancholický pocit.... celý text

Parfum: Príbeh vraha 1987, Patrick Süskind

Téma knihy je rozhodne zaujímavá. Rozvíja čitateľovu fantáziu a núti sa na svet pozerať očami – teda, skôr nosom – človeka, pre ktorého sú arómy to najvýraznejšie a najdôležitejšie na svete. Na mizériu toho, že ľudský jazyk nemá pre mnoho vôní žiadne pomenovania, lebo slabé nosy ostatných rozoznávajú len veľmi málo ich druhov. Na postupne sa rodiace poznanie, že hoci väčšina ľudí pachy vedome nevníma, podvedome ich emočne ovplyvňujú, čo prisudzujú pôsobeniu iných zmyslov. Grenouille vzbudzuje akúsi neurčitú ľútosť, hoci je postavou jednoznačne zápornou. Ale dobre vystavaní záporňáci u mňa neraz bodujú viac než vyumelkovaní anjelskí klaďasi. Určite to bola prínosná čitateľská skúsenosť po hromade kníh nemastne-neslano prepierajúcich stále dookola to isté. Čo však žiaľ opäť raz musím vytknúť, je nelogickosť. Áno, aj s ohľadom na nadreálnosť celého príbehu.... celý text

Metro 2033 2010, Dmitry Glukhovsky

Typický prípad, kde danú knihu všetci tak chvália, až mám pocit, že ja som asi čítala nejakú úplne inú, ktorá má náhodou rovnaký názov aj autora. Čiže mňa neoslovila. Štylisticky to bolo veľmi slabé, priam hrozné, a dejovo nie oveľa lepšie. Namiesto zručne poskladaného príbehu, kde všetko do všetkého zapadá, mi toto pripadalo len ako prehliadka autorovej fantázie, ktorú nenechal obmedzovať niečím takým prízemným, ako je realita. A tiež prehliadka všetkých staníc moskovského metra budúcnosti. Obetaví dobrodinci, ktorí hlavného hrdinu vždy vytiahli z kaše, mi liezli na nervy (i keď na konci sa zjavilo aké-také vysvetlenie týchto podivuhodných záchran). Kniha bola síce pretkávaná svetlými momentmi – dobrými nápadmi, zábleskami atmosféry, tajomna, až mrazenia, pocitmi, že ma to už-už konečne vtiahne do deja, no tie zakaždým rýchlo čosi rozbilo a zanechalo vo mne pocit veľkej nespokojnosti. Nikdy sa to nevyvíjalo tak, ako by som si ako čitateľ želala. K tomu hromada neuzavretých záležitostí a chatrný vedecký základ… Skrátka zle napísané (či preložené?) dielo.... celý text

Harry Potter a princ dvojí krve 2005, J. K. Rowling (p)

Hostitel 2009, Stephenie Meyer

Román je prezentovaný ako sci-fi, ale ide o soft sci-fi, také mäkučké, že by sa na ňom vyspala aj princezná na hrášku. Jazyk je prostulinký. Vzťahy sú alfou aj omegou deja. Dej je, podobne ako v Súmraku, písaný v prvej osobe z pohľadu hrdinky. Oproti Súmraku je však oveľa menej čítavý, čo je problém, lebo čítavosť bola jedna z mála vecí, ktoré som Twilight ságe uprieť nemohla. Hostiteľ je naproti tomu rozvláčny a mdlý. Donekonečna sa zaoberá presným popisom gest hovoriacich, každým žmurknutím, pohnutím brvou a úderom srdca, bez zakorenia v hlbšej psychologizácii. Príbeh je rovnako plytký ako príbeh Súmraku a popri tom omnoho menej zábavný. Z uväznenia dvoch duší v jednom tele by sa dalo vyťažiť mnoho, no nájdeme tu len málo. Pútnička je najväčším problémom celej knihy. Na ostrieľanú mimozemšťanku je to skrátka priveľká trúba. Akoby Belle Swanovej z oka vypadla. Čo je o to iritujúcejšie, že od skúsenej a tisícky rokov žijúcej bytosti by človek predsa len očakával viac ako od sedemnásťročnej pubertiačky.... celý text

Slečna Brontëová píše o láske 2011, Juliet Gael

Životopisný román o sestrách Brontëových písaný z pohľadu najstaršej a kvantitatívne najplodnejšej z nich – Charlotte. Román zachytáva asi desať-dvanásťročné ročné obdobie, počas ktorého Charlotte postupne prišla o všetkých súrodencov, ale nastúpila na cestu akej-takej slávy a dostala svoju jedinú ponuku na vydaj. Príbeh o chudobe, nešťastnej láske, neuznaní, o živote, ktorý priniesol len málo radosti. Zaujímavá kniha, hoci sa nečítala práve „sama“ – nielen kvôli náročnejším témam než v prípade predošlých dvoch recenzovaných kníh, ale aj kvôli jazyku a v neposlednom rade asi aj kvôli malému množstvu akcie. Život sestier bol prázdny a pustý, preto si ho museli kompenzovať fantáziou. Som rada, že som mohla nahliadnuť do súkromia spisovateliek, na problémy, ktoré vo svojej dobe prekonávali na ceste k úspechu a ktoré sa prekvapivo rokmi nemenia. Niekedy ma vážne zaujímalo, kde končia fakty a kde začína fikcia. Napríklad ako to naozaj bolo medzi Charlotte a Arthurom – či sa do neho po čase skutočne zamilovala, alebo autorka len chcela trochu zmierniť jej krutý osud.... celý text

Hon na lovce 2014, George R. R. Martin

Potýčky medzi sterilne pôsobiacou rasou a nedokonalým človekom pre fanúšikov sci-fi nie sú žiadnou novinkou. Do úplnej predvídateľnosti však kniha neskĺzne. Dej sa stáva dosť pútavým na to, aby nútil čitateľa dychtivo prevracať stránky. Ponúka niekoľko možných rozuzlení, a do ktorého napokon dospeje, zostáva záhadou. Kniha však vo mne vyvolala otázku: Prečo na spísanie tohto bolo treba troch autorov a, ako som sa dočítala v doslove, tridsať rokov času? Je to dobrý dobrodružný príbeh s prvkami filozofovania, to áno. No okolnosti jeho tvorby akosi nútia človeka čakať viac. Toto by uspokojilo u jedného autora (a rozumnej dobe tvorby), ale u trojice, navyše svetového formátu?... celý text