B.C.B.P.
přečtené 182
Cit slečny Smilly pro sníh
2006,
Peter Høeg
Cit slečny Smilly pre sneh alebo Høegov cit pre prozaický kumšt. A nie len ten. Inteligentne zavedené úvahové infúzie, pridaná hodnota myšlienkovej kanonády, profily vykreslené bez nadbytku, ale s prepychom a zjavne kvalitne prevedený rešerš, pomohli Hoegovi vystavať knihu s obsahom. Príbeh a úvahy hrdinky Smilly nesú niekoľko rovín a rozporov, vzťahov: otec-dcéra, muž-žena, Grónsko-Dánsko, podivíni vs. ostatní. Význam Smilly ako literárnej postavy má výrazné emancipačné dopady, aj keď jej „inakosť“ môže rezať (vnútorný) zrak niektorým skupinám. Vidím to skôr tak, že Smilla (ako univerzálna osoba s vygumovaním jej rodového zaradenia) „otvorene priznáva, zatiaľ čo zvyšok vyplašene tají“. Jej vnútro, čaro indivídua s prenikavým intelektom (premisa zvláštneho charakteru génia a samotárskej ženy sú čitateľsky atraktívne, vid. Lisbeth Salander) je dominantou a asociálny aspekt v línii príbehu, prvky trilleru, sci-fi, „štipka“ ľudskosti a naturálnej brutality, pekne harmonizujú náročnejší recepčný zážitok. Høegove podávanie príbehu čitateľa občas zavádza, prekvapuje, naťahuje, poučuje, núti myslieť a udržiava v atmosfére chladu, šera a zvláštneho prázdna, ktoré kontrastuje s košatosťou informácií, faktov a pocitov. To prázdno je prítomné všade, Høeg ho len reflektuje z reálneho sveta. Citlivo upriamil na tie zvláštne dutiny vo vzťahoch, spomienkach, v ľuďoch; sociálne väzby sú narušené, láska prichádza ťažko. Aj keď je Smilla taký Santiago v ženskom (a mladšom) prevedení, snaží sa povedať, že niečo jednoducho treba nechať tak. Nemá zmysel tieto medzery vypĺňať, rovnako, ako nemá zmysel bojovať s ľadom.... celý text
