BUBO26
přečtené 567
Akoby si kameň jedla
2015,
Wojciech Tochman
Pred vojnou je napätie. Pred vojnou je segregácia a rasizmus. Krivo pozerajúci susedia. Pred vojnou sú predvolania, vypočúvania, razie. Pred vojnou sú šeptom prenášané obavy a nádej, že žiadna vojna nebude, že to predsa nedovolia. Vojna je, keď sa mesto rozdelí na "dobrú" a "zlú" stranu. Vojna je, keď sa začne streľba na nevinných, vinných len farbou pokožky či bohom. Vojna je počúvanie blížiaceho sa dunenia delostreľby. Vojna je utekanie cez lesy a rozdelenie sa na dve skupiny, kde otec a syn si povedia: "Zase sa uvidíme." Vojna je, keď len jedna skupina prežije. Vojna, to sú pasce, streľba, zatýkanie, koncentračné tábory. Vojna, to sú znásilnenia. Keď "tie pekné" ženy odvedú a je im jedno, či je im tridsať, alebo dvanásť rokov. Vojna sú masové hroby s desiatimi, tridsiatimi, tristo nekompletnými kostrami. Vojna sú prvotné hroby, priekopy pozdĺž ciest, naplnené telami, len zahrnuté hlinou. A vojna je, keď tie prvotné hroby nájdu satelitom a tak je treba ich urýchlene vykopať a kosti premiestniť, čím sa ešte viac sťaží identifikácia. Vojna je rozdelenie do dvoch radov a potom streľba do toho, kde sú muži. Vojna sú masové hroby. Po vojne... sú masové hroby. Priekopy, jaskyne, studne, z ktorých sa už nikdy nebude dať piť. Po vojne sú kostry, ktoré treba poskladať a identifikovať. "Mal váš otec takýto sveter? Chodila vaša sestra takýmto spôsobom?" Po vojne je, keď vám dovolia sa vrátiť do vášho domu, ale v tom už bývajú ľudia, ktorí vás pred tým chceli zabiť a vy môžete byť radi, keď vám z vášho domu vrátia aspoň rodinný fotoalbum. Po vojne sú vyľudnené mestá, do ktorých sa nechcete vrátit, pretože máte priveľa spomienok. Po vojne sú ľudia, ktorí celý deň sedia nehybne pred domom, pretože takto aspoň spália menej kalórií a tak nemusia toľko jesť. Po vojne sú tisíce vdov a matiek, ktoré nikdy nepochovajú svojich manželov a synov. Po vojne sú muži, ktorí žijú pokľudným spôsobom, ale utekajú pred každým fotoaparátom a kamerou, lebo čo keby ich niekto spoznal a spomenul si, že toto je muž, ktorý ma znásilnil a zastrelil mi manžela. Po vojne je Haag. Po vojne je segregácia a rasizmus a vzájomné obviňovanie, kto začal. Po vojne zostanú ľudia, ktorí stratili zmysel života a vlastne im tá vojna chýba, lebo vtedy niečo znamenali a mali pre čo žiť. Kniha je krátka, s jednoduchými oznamovacími vetami. Jej primárnou snahou nie je šokovať, len poskytnúť svedectvo. To samotné šokuje. Je dynamická, vyvážená, s dobre sa striedajúcimi kapitolami. Vojna v Bosne nebola tak dávno a ani tak ďaleko a pritom mám dojem, že na ňu zabúdame, a to chodíme dovolenkovať tak blízko k pomníkom. K tejto knihe sa mi ako intro dokonale hodí intro z Na západe nič nové: „Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú zničila vojna – i keď unikla jej granátom.“... celý text
Palestinské otazníky
2006,
Jocelyn Grange
Príliš krátke, než aby dokázala vysvetliť tento konflikt. Zaoberá sa priveľa témami a každej venuje len maličkú dvojstránku. Z nej si neodnesiete nič, len zopár faktov, ktoré ani nie sú poriadne vzájomne prepojené, ani podrobené analýze. Navyše často v texte pridŕža Palestíne. Kniha je to dobrá len na to, aby poskytla akýsi sumár. Pokiaľ chcete naozaj dobrú analýzu celého konfliktu, vrátane kompletného kontextu, histórie a pod., prečítajte si radšej niečo od Mareka Čejku (Izrael a Palestina).... celý text
Římanka
1966,
Alberto Moravia (p)
Pri čítaní som si často hovoril na adresu hlavnej hrdinky: "Nána pitomá." Dievča, ktorá sa pričinením osudu (a vlastnej naivity a túžby po "lepšom živote") stane prostitútkou, ale napriek tomuto, často odsudzovanému, povolaniu si zachová svoju čistotu. Avšak práve kvôli svojej naivite spadne do hry veľkej politiky, do zločinu, ktorý sama nezmyselne spáchala, a tým spustí lavínu zlých udalostí. Postavy boli pomerne nerovnomerne popísané - zatiaľ čo o Adriane vieme úplne všetko, siahodlhé popisy jej pocitov, prianí a myšlienok (popisy dlhé na pol strany, často sa opakujúce, ktoré som od polovice knihy často preskakoval), o ostatných postavách sa to povedať nedá. Spoznávame ich len skrz Adrianu a hoci Moravia vie charaktery opisovať dobre, postavy nedostali dosť priestoru, aby sa dokázali samé definovať. Celkovo ma kniha skôr nudila a Adrianu by som rád prefackal.... celý text
Antologie esesáckých básní
2015,
Piotr Macierzyński
Škaredá kniha. Nie formou, obsahom. Veľmi silné čítanie, počas ktorého ma prechádzala chuť do jedla. Na knihe je zaujímavé, že spracováva obe strany - ako obete, tak aj vrahov.... celý text
