Domca1
přečtené 719
Sedembolestná Panna Mária v slovenských dejinách
2014,
Róbert Letz
Vydarený počin historika Róberta Letza, ktorý prehľadne a vyčerpávajúco predstavuje históriu úcty k Panne Márii Sedembolestnej v slovenskom prostredí - od najstarších čias až po temer súčasnosť. Venuje sa simultánne viacerým aspektom tejto širokej témy- celoeurópskemu kontextu mariánskeho kultu naprieč dejinami, mariologickým otázkam z hľadiska etymológie a religionistiky, ikonografii, významným mariánskym pamiatkam na Slovensku, legendám, cirkevným dejinám, úlohe mariánskej úcty v národnostnom zápase Slovákov, najvýznamnejším slovenským mariánskym ctiteľom a v neposlednom rade dôležitým miľníkom súvisiacim s patrocíniom Sedembolestnej Panny Márie - patrónky Slovenska. Text je bohato doplnený obrázkovou prílohou (farebnou i čierno-bielou) a historickými dokumentmi. Kniha je obsahovo hutná a ľahko čitateľná a pritom vďaka pomerne malému rozsahu (160 strán) ju prečítate za krátky čas. Môžem len odporúčať.... celý text
Velká světová náboženství
2006,
Michel Reeber
Brožúrka je útlym vreckovým sprievodcom, pomyselným vademecum vovádzajúcim do základov svetových náboženstiev. Kladne hodnotím prehľadnosť, pridanie drobných ilustrácií, vecnosť a jasnosť informácií. Na druhej strane sa musí uznať, že miestami bol text trochu vágny, miestami schematicky enumeratívny, miestami trochu slovná vata (hlavne v posledných všeobecných kapitolách). Celkovo však netreba očakávať nič ohurujúce, skôr pomerne slušné vovedenie do problematiky, navyše s bohatou odporúčanou bibliografiou v závere.... celý text
Dášeňka čili Život štěněte
2009,
Karel Čapek
Dášenka je ohromne roztomilá, zábavná a prudko čitateľná knižôčka vhodná pre všetkých (ne)psíčkárov kazdej vekovej kategórie. Je rozkošná, ale pritom sa zďaleka vyhýba klišé, je úsmevná, hreje na duši, je neposedná, hravá a celkom určite v každom dieťati (aj v tom dospelom) vyvolá túžbu zaobstarať si svoju vlastnú Dášenku. Obzvlášť si moje srdce získala prvá polovica knihy, v ktorej sa opisuje detstvo samotnej Dášenky a ktorá kombinuje bravúrny sloh, originálny láskavý humor, psiu roztomilosť a Čapkovu nezameniteľnú "nežnú" iróniu. Samozrejme, jednoduché a zároveň úžasne milé ilustrácie a rozsiahla fotografická príloha už len umocňujú ten pocit hrejivého dobra, ktorý Vami pri obracaní stránok Dášenky priam preteká. Som presvedčená, že táto nadčasová detská klasika nikdy nezostarne a čitatelia sa k nej budú vracať stále znova a znova.... celý text
Jednoducho na mňa zabudli
2017,
Jiří Holub
Odhliadnuc od všetkých logických nezrovnalostí a puncu deus ex machina ma na tejto knihe zarazila ešte jedna vec. Aj vzhľadom na pomerne malý rozsah sa autorovi podarilo vtesnať do deja asi všetky depresívne udalosti, na aké si možno spomenúť – vraždu, samovraždu, šialenstvo, psychózu, genocídu, znásilnenie, detskú traumu... a v rýchlom závere na poslednej strane, len aby sa nepovedalo, otcovi nepríde na pohreb ani jedno z jeho detí, pričom jeden syn skončil vo väzení a ďalšia nevesta čaká už len na to, kedy bude dediť... (isteže, to je len tak narýchlo spomenuté bez akéhokoľvek kontextu či zmyslu). Samozrejme, že existujú omnoho ponurejšie knihy a zároveň žiadna fikcia nikdy nevystihne skutočné utrpenie vojny...ale tu mi táto koncentrovaná depresívnosť prišla samoúčelná a bez hlbšieho psychologického ukotvenia. Pripadalo mi to, ako keby si autor dal za cieľ nahustiť do deja čo najviac zla, zasadiť ho do emotívneho rozprávania malej dievčiny a nenechať žiadny priestor pre nádej...Čo je podľa mňa škoda. P.S.: V slovenskom vydaní sa uvádza, že titul je vhodný pre deti od 12 rokov... Dovolím si nesúhlasiť, keďže niektoré scény sú podľa mňa dosť explicitné.... celý text
Jar Adely Ostrolúckej
1984,
Ľudo Zúbek
Vzťah medzi Ľudovítom Štúrom a Adelou Ostrolúckou je v slovenskom prostredí až notoricky známym národným „mýtom“. Obdobie Slovenského národného obrodenia (síce nesporne kardinálne pre rozvoj slovenskej národnosti) tiež nepatrí medzi historické epochy, ku ktorým by som mala extrémne vrelý vzťah – zrejme vplyvom školských osnov, pre ktoré sa mi už trochu zunovalo. Aj z týchto dôvodov som od románu Ľuba Zúbka nemala prehnane vysoké očakávania...a ako som sa mýlila! Keďže som už skôr čítala Zúbkov Skrytý prameň, mohla som už tušiť, že iný ako majstrovský level nemám očakávať. Počnúc od brilantného jazyka plného ľubozvučných archaizmov cez geniálnu štylistiku, elyzejskú plynulosť viet až po vycibrené dialógy, obdivuhodné opisy prostredia a farbisté vykreslenie súdobých reálií. Verila som Zúbkovi každé jedno slovo, súcitila som s Adelkou i s Evkou, videla som sa priamo na plese v Bratislave a na sneme, kde Štúr vášnivo horlil za zrušenie poddanstva. Romantická linka pritom nebola prehnane červená ani sladká, skôr sa decentne odvíjala kdesi v pozadí – nenechávajúc čitateľa na pochybách o svojej prítomnosti, ale nesnažiac sa o okatú sebademonštráciu. Ak by som predsa mala niečo vytknúť, bolo by to azda trošku prehnané idealizovanie Štúra – pochopiteľne, bol to národný hrdina, bojovník za Slovákov atď., ale určite to nebol bezchybný muž, ktorý sa v ničom nemýlil, nikdy sa „nepošmykol“ a nemal jedinú zlú vlastnosť. Ale vzhľadom na žáner – dievčenský román – sa aj idealizácia dá pochopiť a nebije do očí tak výrazne, ako by to bolo trebárs v inom žánri.... celý text
