Flipper
přečtené 474
Individualizovaná společnost
2004,
Zygmunt Bauman
Najlepší Bauman. Prednáškovo zrozumiteľný a nedávajúci servítky na ústa. Za paradoxným názvom je však publikácia, ktorá je povinným predkrmom pred striktnejšiu Tekutú lásku, systematicky rozdelenou a niekedy milo opakujúcou najzákladnejšie tézy/body práce. Tie sú zarážajúco alarmujúce avšak aj tak s maličkým kúskom optimizmu na konci.... celý text
Rytmus života
2006,
Michel Maffesoli
Maffesoli ako zástanca prítomnosti, ktorý v moderných zvykoch a "kmeňoch" odkrýva staré archetipy dejín. Čítanie ťažšie a náročné pritom tak trefné a poetické. Pritom menej radikálny (než napr. Z. Bauman) a taký nadčasový. Skloňuje sa hlavne Jung (kolektívne nevedomie!, Simmel, či autori antického Grécka. Všetko popretkávané sedimentáciou rokov a myšlienok, ktoré nútia ďalšie čítanie, či už autora samotného, ale priehrštie odkazov.... celý text
Humanismus nestačí
2008,
Slavoj Žižek
"...jaká byla Vaše otázka?" Rozhovor s Žižekom je ako loďka na rozbúrenom mori - nikdy neviete kde Vás zaveje, neviete či stroskotáte, alebo sa zachránite. Každopádne živelná energia, pansofistická rétorika a akýsi semináristický prístup (kde si Žižek na položenú otázku sám kladie ďalšie otázky) poháňa čitateľa k hlbšiemu skúmaniu predkladaného i predkladá nezameniteľnú, pedantskú a málo výdanú filozofickú vyhranenosť Žižeka. Skvelý rýchly úvod k Žižekovi, ktorý Vás hodí do vody pojmov kde sa musíte rýchlo naučiť plávať.... celý text
Meno vetra
2009,
Patrick Rothfuss
...alebo ako Rothfuss vytrel Rowlingovej kocúra. Meno Vetra je vydarenejší, výstižnejší a výchovne poučnejší fantasy príbeh než celá 1.-7. kniha Harryho Pottera. Kým poterovci začnú fučať urážky: tu sú dôvody prečo: 1. Hlavný hrdina - zámerne prvý a hlavný dôvod. Pozadie Kvothe-ho a Pottera sú skoro totožné. Sirota, ktorá prišla o rodičov ide študovať na univerzitu mágie. Kým Potter je zo všetkeho vyhúkaný, Kvothe systematicky zisťuje čo sa im stalo a sám študuje. Potterovy vo všetkom pomáhajú a povesť má založenú na tom, že pri narodení nezomrel, Kým Kvothe svoju povesť buduje. Kvothe sa zlepšuje, študuje a priateľov využíva na odviazanie sa po štúdiu/práci. Potter má pri bojoch šťastie (prípadnú pomoc), Kvothe systematicky sám bojuje. V láske sú obaja podobní, no Potter stagnuje a všetko k nemu príde, kým Kvothe sa snaží a dobíja svoje šťastie. Podobne je to vo viacerých aspektoch, no podľa mňa toto je ten správny archetyp hrdinu pre deti. 2. Dej - retrospektívne rozprávanie v prvej osobe, niekedy jemne prerušené mi prišlo tiež lepšie než rozprávanie príbehu v tretej osobe. Ak by niekto namietal na autenticitu príbehu a hovoril, že Kvothe prikrášľoval či preháňal - epizóda v taverne, (kde obyčajný ľudia Kvotheho príbehy nafukujú oveľa viac, než sám rozpráva) ho presvedčí o opaku. Rothussov fantasy svet je bohatší v každom smere, nie je to len samí zázrak, ale aj boj, malichernosti a tvrdý život, no sem-tam aj humor, či pozitíva správnej rétoriky v dialógoch. Sirota by mala dbať o peniaze a poživeň a nie dostať všetko akoby na tácke. 3. Láska - neľahká definovateľnosť citu ako láska je v celom diele úžasne poňatá: láska ako niečo nevysvetliteľné, nepochopiteľné, niečo čo raz je tu a raz tam. Učí čitateľa byť všímavým, ústretovým či čakajúcim. Striktne sa odlišuje od sexu a nevestincov (téma ktorej sa autor taktiež nebojí aj pri relatívne mladých chlapcoch) a pretrváva dlhé veky v spomienkach. Popri fatalizme HP a vraždách a zradách Trónov je fantasy aká tu chýbala - ktorá dbá na sebarozvoj a tvrdú prácu.... celý text
Operácia Medový motúz
2013,
Ian McEwan
McEwan sa v tejto knihe chytá do vlastnej pasce a utopil vo vlastnom opisnom slohu. Kým Serena vyčíta svojmu spisovateľovi, že nie je potrebné aby opisoval zbytočné detaily, paradoxne sa sami dozvedáme, čo mali na obed, nehovoriac o niekedy zbytočných opisoch okolitého sveta. Celú knihu koncipoval k rozuzleniu v poslednej kapitole, (ku ktorej sa polovica nedostane). Kto sa dostane povie fajn, myšlienka a prínos knihy sa zlepšil, no prehrýzť sa cez tie strany bolo niekedy naozaj utrpením. Aj keď autor píše o znudenej dievke výborne a jej opis až čitateľa nudí, zlá je téma a spisovateľ výborný - utrpí však čitateľ. Pri fyzikovi v Solari to bolo o stupeň lepšie.... celý text
Múr
1966,
Jean-Paul Sartre
Sartra a jeho múr si asi najcitovanejším na maturitných témach. Niekto môže ešte zaloviť v pameti a vybaví si ešte Hnus / Nevolnosť, no to je tak všetko. Je to možno preto, že z tejto zbierky noviel si neviem predstaviť rozoberať len tak na hodine v prominentnom gymnáziu. Študent, ktorý stieľa po ľuďoch, násile vo vzťahoch, Freudovské zoznamovanie sa z dospievaním s homosexuálnych podtextom. Kým liberálov Sartre zaujme, konzervatívci by ho prekliali no mamičky by sa hneď prišli sťažovať. Pritom Satrte provokuje čitateľa, necháva sa ho hanbiť, či rozmýšľať. Čítanie to nie je ľahké, niekedy trýznivé, no hlboké a viacznačné. Pri banalite a plytkosti dnešných moderných poviedok je to viac než vítaná zmena.... celý text
Smrť Andromeda
1971,
Michael Crichton
Ako sa môže kniha ktorá nemá prepracovanú psychológiu postáv a slabé napätie stať jedným z kultových sci-fi thillerov? Možno preto, že pri vysvetľovaní sci-fi sa striktne drží vedeckej metódy, plnej pokusov a omylov, až sa nezvyčajné a "sci-fi" zdá byť plne pochopiteľné, vysvetliteľné a pritom zaujímavé. Z odstupom skoro 50 rokov stále aktuálne a príjemne pitvanie sa v mikróboch a vírusoch. Inak nič pre germafobikov :)... celý text
Poviedky
2006,
Anton Pavlovič Čechov
Ak delenie Ćechovových poviedok má byť nasledovné: 1.)humoristické 2.) satirické 3.) lyricko-dramatické a zo 4.) spoločensko-politickým nábojom, mne osobne v jeho tvorbe najviac sadli poviedky filozofické. Boli to "Pavilón č.6" a "Čierny mních" Fakt ak už niečo od Ćechova, kde sa nechcete nasmiať myslím, že lepšie nenájdete. Prešli zubom času, keďže ostatné sú rôzne a preto záleží od vnútorného položenie čitateľa.... celý text
Hněv a jeho smysl
2010,
Verena Kast
V podstate poriadna dávka teoretického vyobracania hnevu - kde máte pocit, že tých teórií a podkapitol je zbytočne veľa - keďže sa človek chce venovať sebarozvoju. Ten prichádza ku konci knihy ako tipy na správne hádanie. Pritom posledná kapitola, (ktorá by mohla byť širšie rozpracovaná) pojednáva zaujímave teórie Ericha Fromma, či iných autorov. Neviem, či autorka mala potrebu len poopierať sa o teórie iných no môjmu sebarozvoju veľmi nedala zabrať.... celý text
