Ivan F přečtené 1544

Zlo v Sethanonu 1997, Raymond E. Feist

Príjemný a jednoduchý príbeh, ktorý osloví najmä násťročných. Je úsmevné čítať (teda pre letitého čitateľa určite), ako sa z dvoch nezbedných chlapcov z prvej knihy Trhlinových vojen, stanú dvaja najvýznamnejší ľudia v celom šírom svete. Ach jo, tie sladké a vábivé mladické ideály a k nim pridaná nabubrelosť poplatná veku čitateľov, ktorým je sága primárne určená. Nič proti tomu, ale všetci raz zostarneme a budeme s úsmevom na perách spomínať na dni mladosti, ku ktorým príbehy Puga a Tomasa nepochybne patria. Škoda, že sa ku mne sága nedostala, keď som bol stredoškolák, to by som jej vysolil okamžite päťhviezdičkové hodnotenie - takto som si pri čítaní príjemne oddýchol a s potutelným úsmevom spomínal, aké to bolo príjemné obdobie, keď mal človek na starosti len školu, dievčatá a dobrodružné príbehy.... celý text

Ja, Robot 2022, Isaac Asimov

Tri robotické zákony - je užitočné prečítať si, ako by pravdepodobne v praxi nefungovali, alebo by mohli zlyhať. Oproti iným (pre mňa nečitateľným) knihám potomka ruských emigrantov, je to svieže a pomerne dobre napísané dielko, ktoré by si mal každý, kto trochu koketuje so SF, určite prečítať. Čo sa týka niektorých poviedok, tak majú priam banálnu zápletku a krkolomné riešenie - určite z dnešného pohľadu, lenže v roku 1950 nemohol autor predpokladať, ako sa budú systémy v roku 2023 testovať. Ešte sa pristavím pri knihe Pozitronový muž (základom je poviedka Dvestoročný muž), tá je z môjho pohľadu lepšia, je tam viac zo Silverberga a je to poznať - a tiež je to kniha vystavaná na myšlienke, ako môže testovanie zlyhať a robot (alebo android) má zrazu potrebu stať sa nedokonalým tvorom - človekom.... celý text

Stříbrný trn 1996, Raymond E. Feist

Veľmi príjemné mládežnícke dobrodružstvo, škoda, že som ho nečítal ako stredoškolák, to by som si ho užil určite viac. Ono to bude aj tým, že človek prečíta niekoľko stoviek kníh a príbeh ho už nemá čím prekvapiť. V každom prípade je to oddychová literatúra, ktorá sa veľmi dobre číta a čitateľ pri nej strávi niekoľko príjemných hodín. Schéma príbehu je daná už od čias, keď si historky rozprávali ľudia niekde v jaskyniach a pri ohni a to je to, čo by mohol mať aj súčasný čitateľ ako pridanú hodnotu. Ono čítanie akejkoľvek literatúry z útulného domova, kde je teplo, voda, svetlo, jedlo, skrátka pohodlie, uberá na zážitku. Pamätám si, že som nejaké knihy prečítal počas túlania sa po horách a poriadne vyúdený ohňom, zalezený v spacáku pri svetle čelovky, to bolo hneď o inom. Hlavne keď aj pršalo a nepohodlie bolo priam hmatateľné, to som sa vedel z hrdinami inak stotožniť. Takže Strieborný tŕň prečítaný v pohodlí domova je niekde tak uprostred.... celý text

Čarodejník a sklo 2018, Stephen King

Konečne! Pravý a nefalšovaný King, ktorý buduje hutnú atmosféru, a tak, ako to hádam len on vie, postupne a plynulo rozpráva banálny príbeh mladých milencov (hoci banálny je len v tom, že nejako podobne prežíval lásku každý z nás, kto sa zamiloval v mladom veku, hoci okolnosti boli iné) a čitateľ sedí ako prikovaný a nechá sa unášať horko-sladkou romantikou v desivých kulisách. Nie každý sa však vie stotožniť s Kingovým rozprávaním, ktoré značne vybočuje z príbehu o Temnej veži (ktorý mne je dosť šum a fuk) a nedocenia majstrovstvo rozprávača. Skrátka, je to diel, ktorý dokáže zaplniť slzné kanáliky a to sa predsa v chlapskom svete nenosí, asi tak. Rozumiem tomu, že v dnešnom svete je málo miesta na lásku a romantiku, ale o to viac sa teším, že aj pán, ktorý jedno desaťročie strávil pitím, drogami, skrátka nestriedmym životom, má v sebe kus romantickej duše a dokázal nám dať to, čo by možno v mladosti chcel prežiť, na stránkach tejto knihy - každý spisovateľ vkladá kus svojho ja do svojich postáv a nie inak je tomu aj v Stephenovom prípade. Za mňa najlepší diel a mám obavu, že zvyšné ho neprekonajú. Na koniec ešte niečo. Každá generácia čitateľov má svojich milencov. Romea a Júliu by som nedokázal prečítať, ale Roland Deschain a Susan Delgado sú mojím generačným mileneckým párom.... celý text

Zaklínačov kódex 2023, Alain T. Puysségur

Už je to nejaký ten rok, ba priam desaťročie, ak nie viac, čo som dočítal siedmy diel o Zaklínačovi a popravde, nejako si nepamätám, o čom to bolo - poviedky už vôbec nie, to je hádam aj štvrťstoročie od prečítania. Nadišiel čas oprášiť si spomienky spojené so Zaklínačským svetom (mám v pláne prečítať si všetkých osem kníh na budúci rok), a tak som sa začal svedomito pripravovať - knihy už zakúpené mám a pridal som k nim Kódex. V knihe som si takmer celý november listoval, prezeral si obrázky, študoval mapy, primeriaval si veľkosť príšer a netvorov k postave Geralta (veľmi fajn pomôcka) a pomaličky som sa začal cítiť spojený so svetom Sapkowského univerza. Čo dodať? Kniha je pre každého, kto má čas v nej popri čítaní (alebo počúvaní) aj listovať, výborným doplnkom, predsa len sa čitateľ nemusí zamýšľať, kde ktorá krajina je, alebo ako ktorá príšera vyzerá, len si to nalistuje a hotovo. Ilustrácie v knihe sú príjemne detailné.... celý text

Dom v stráni 2011, Martin Kukučín

V knihe je všetko, čím pohŕdam: malomeštiactvo, úzkoprsosť, dogmy o svete a vzťahoch, atď. Horšie je, že sa v podstate (najmä na vidieku) nič nezmenilo a preto to u nás vyzerá tak, ako to vyzerá. Pritom mnohí Kukučínovi súputníci akoby sa preniesli do dnešných čias a vďaka ich zadubeným hlavám a skostnateným názorom sa nevieme odraziť a byť modernou krajinou. Stále si nevieme zvoliť progres, ktorého sa aj postavy z knihy boja a považujú ho za zlo a tak volia "istotu", ktorá len prešľapuje na mieste. Som sklamaný z knihy a z poznania, že posledné storočie nerozlepilo mnohým Slovákom karpavé okále.... celý text

Cyklus vlkodlaka 2023, Stephen King

Kniha, v ktorej som po celú dobu hľadal Kinga ... márne, nie je tam. Popravde, nebyť ilustrácií ku knihe, tak by som to zhodnotil ešte o hviezdičku menej, pretože v knihe, ktorá je vlastne len rozťahanou poviedkou, sa dokopy neudeje nič, dej je tak na tridsiatich stranách. Čo sa týka ilustrácií, tie sú skutočne výživné, no chabý dej knihy nemajú šancu zachrániť. Pozdvihujú ju však v mojom subjektívnom hodnotení o hviezdičku vyššie. S ohľadom na iné knihy od pána Stephena, s prižmúrením oboch očí hodnotím tromi päťcípimi, ale to len vďaka ilustráciám.... celý text

Dieťa divočiny 1964, Marjorie Kinnan Rawlings

Je zaujímavé, ako sa literatúra za jedno storočie zmenila a akceptácia toho, čo je v knihách, sa posunula, respektíve otočila o stoosemdesiat stupňov. Dnes by takáto kniha bola vydavateľom nemilosrdne odmietnutá a pritom len opisuje, ako sa kedysi žilo. Naopak, to čo sa dnes do literatúry dostáva, by pred sto rokmi nebolo možné uverejniť. Ale späť ku knihe a príbehu v nej ukrytom. Nebolo to vôbec špatné, no dnešného čitateľa by to len veľmi ťažko zaujalo. Čo si na knihe cením najviac, je to, že ju napísala žena. A dala do nej svoje videnie skutočnosti, ktoré je v mnohých ohľadoch drsnejšie, než akoby to prežíval a napísal muž. Nemožno porovnávať, ako sa správali, hrali a pracovali deti vtedy a ako to majú detváky dnes. Vtedy to bolo o tom, aby sa rodina tvrdou drinou uživila a nič nedostala zadarmo, ba priam bola závislá od zeme, na ktorej hospodárila. Dnes, keď lovíme zver a pestujeme zeleninu a ovocie v super, hyper a iných marketoch, si nevieme predstaviť, aké to vtedy bolo - teda niekto možno hej. O to je viac zarážajúce, ako hnusne sa správame ku zvieratám a nazývame sa civilizovanou spoločnosťou. Myslím si, že vtedajšie priateľstvá a vzťah ku zvieratám boli omnoho trvalejšie a triezvejšie, než dnešné plytké a často zištné.... celý text

Rozkol 2014, John Scalzi

V angličtine kniha vychádzala ako poviedky na pokračovanie v trinástich dieloch, aby sa nakoniec dočkala súhrnného vydania pod názvom The human division. Je to piata kniha v sérii, avšak sú tu úplne iné postavy. Kontext síce pokračuje, ale nie je to už natoľko zaujímavé, jednoducho, nie je to ono. Prvé štyri knihy boli veľmi dobré a osobne som necítil sklamanie, ako iní, pri Príbehu Zoe. Príbehy sú síce pomerne dobre poprepájané, ale ako celok je to také nezáživné a mdlé. Celá premisa je o tom, že Koloniálne obranné sily spálili za sebou mosty, nechali Zem napospas a teraz nedostávajú nových regrútov a tým nastáva priestor pre rôzne konflikty. Príde mi to celé, akoby Scalzi cítil tlak vydavateľa, nevedel kam z konope, aby našiel spôsob, ako pokračovať v sérii, a rozhodol sa pre túto polovičatú poviedkovú formu. Nesadlo mi to. Škoda, dosť som sa na knihu tešil, a ona ma sklamala.... celý text

Anna v Summerside 2016, Lucy Maud Montgomery

Mariňáci 2010, Robert Fabian

To, že sa autor inšpiroval Votrelcami je ok, nakoniec, ak by sa vo všetkých SF knihách volal palubný počítač "Matka", tak by sme si na to zvykli, ako sme si zvykli na Android alebo Windows. Zvyšok palubných počítačov by sa volal "Otec", teda konkurencia ako je iOS alebo Linux. Takisto mi na knihe nevadilo, ako niektorým iným čitateľom, opisovanie konania jednotky "Mariňákov", je vidno, že sa v tejto téme autor vyzná. Lenže kniha má dve časti, výbornú a akčnú. Výbornú časť, s hutnou atmosférou strachu a tou je prvá polovica knihy, až po bitku s biomechanoidmi a odhalenie, že sú vlastne pokusnými králikmi na poli vývoja zbraní. Slabú časť má kniha od tohto okamihu odhalenia, odkedy je to už len akcia, akcia, akcia a kniha (zas sa opakuje podraz na čitateľovi - nech si kúpi aj ďalší diel, minimálne o rozsahu šesťsto strán, tak za 19,90) končí otvoreným koncom a hutná atmosféra strachu sa vytráca. Podčiarknuté a zrátané je to u mňa tak 100 na 50. Doplnok: Knihu som si druhý krát vypočul v októbri 2023 a bolo to výborné. Škoda len, že na interpretáciu poviedok nedošlo, kto má chuť aj na ne, musí siahnuť po papierovej verzii.... celý text

Pustatiny 2018, Stephen King

Pustatiny, pustatiny ... pusté ste, ako literárne, tak aj obsahovo. Ak má toto byť podľa komentárov najlepší diel, tak už teraz ma mrazí z toho, čo príde a nie je to vôbec dobrý pocit. Nedokázal som sa začítať a subjektívne mi to prišlo horšie ako Osudová trojka. Aby som čítal päťstostránkovú knihu od Kinga osem dní, no to ma podrž, to sa mi ešte nestalo, jedinou výnimkou je nepodarok Spiace krásavice. Celú dobu som čakal, kedy príde niečo, čo má byť ten "vow" efekt tejto série a ono nič. Prúser je taktiež, že na Kingove litánie sa teším, hoci sú niekedy fakt dlhé (a mnohých čitateľov dokonca odrádzajúce), no tu som bol rád, že mám Pustatiny za sebou - celé Štefanove rozprávanie bolo bez šťavy a akéhokoľvek napätia, skrátka mi bolo fuk, čo bude s postavami, teda okrem Jaka, a môžem smelo napísať, že aj samotný Pištoľník mi je ľahostajný, hoci všetko sa točí okolo neho. Ak si všetko zhrniem, tak prvé tri diely Temnej veže sú pomerne (vlastne takmer úplne) dosť o ničom. Ak by prvé tri diely vyšli skrátené do jednej knihy, takmer zoškrtané až na dreň, bola by to pravdepodobne knižná fantasy bomba. Takto je celý príbeh rozriedený, ako sviečková vodou, na smotanu sa nedostalo.... celý text

Studené světlo hvězd 2021, Pavel Fritz

Keď som uvidel obálku knihy, tak som si spomenul na moje prvé stretnutie s filmom Alien, kde v pilotnom kresle sedela kostra s polámaným hrudníkom. Nakoľko mám celoživotnú slabosť na SF a sériu Alien/Aliens mám vo zvláštnom priečinku, knihu som si kúpil dúfajúc, že obálka neklame a bude to skutočne SF, ako zo starej školy: pravá, hutná, poctivá, zimomriavková, akčná, s ťaživou atmosférou, pomerne temná, nekončiaca šťastne a s nejakým námetom na zamyslenie. No a všetko som v knihe našiel, hoci v poviedkovej forme, a to mám osobne k poviedkam skôr negatívny vzťah. Skrátka, poviedky v tejto knihe sú natoľko dobré a autor pri písaní nápaditý (hoci nie vždy originálny, ale to sa v súčasnosti pri tom množstve kníh a poviedok, čo už boli napísané, asi nedá), napína čitateľa, a v podstate nič nekončí happyendom. Určite sa ku knihe vrátim a už teraz viem, že sklamaný nebudem.... celý text

Temné světelné roky 2009, Brian Wilson Aldiss

Túto knihu zaraďujem do série podrazov, kedy sa sci-fi háv použije na zakrytie autorovho zámeru ponúknuť čitateľovi dávku filozofie alebo kultúrneho zamyslenia sa nad ľudstvom. Presne toto spravil aj pán Aldiss a z môjho pohľadu mu to moc nevyšlo. Na začiatok si je nutné položiť otázku, na ktorú neexistuje odpoveď a to: čo je vlastne civilizácia, a koho alebo čo možno za ňu považovať? No a potom sa ako odpoveď dajú napísať stohy kníh a ani jedna z nich nedokáže obsiahnuť to množstvo nuancií, na ktoré by sme narazili. Svoju odpoveď nám dáva aj pán Aldiss. S malou obmenou by sa táto otázka dala položiť aj na tému inteligencia. Ale načo to robiť vo forme sci-fi románu? To mi príde zbytočné. Že ľudstvo je na ceste do večného zatratenia (a to by sa naplno prejavilo aj pri stretnutí iného druhu), to musí byť jasné každému racionálne zmýšľajúcemu človeku. Po prečítaní štvrtej knihy od pána Aldissa, z ktorých ani jedna nebola lepšia než priemerná, som sa rozhodol, že som si s týmto pánom nesadol a z jeho literárnym dielom som skončil. Jednoducho mi jeho štýl nepasuje.... celý text

Strážni anjeli 2020, John Grisham

A zasa nič, fádny Grisham ako celú poslednú dekádu a pol. Stenografický štýl podania nudného príbehu, krátke až superkrátke vety, žiadne spisovateľské umenie. Priehršel postáv, veľmi plochých, čitateľ sa skoro stratí a prestane sa orientovať v záplave mien a epizódnych postavičiek. Žiadne napätie, príbeh je sterilný a nevyvoláva žiadne emócie. V knihe sú len dve zaujímavé kapitoly, a to dvadsiata druhá a štyridsiata druhá. Stále premýšľam, prečo ešte Grishamove knihy čítam. Asi kvôli tomu, že v deväťdesiatych rokoch minulého storočia mu to písalo jedna radosť a stále čakám, že jeho majstrovstvo predsa len prenikne na stránky niektorej z jeho novších kníh. Zatiaľ čakám márne, možno nabudúce - slabá útecha, ale svetielko tam stále je.... celý text

Moje vražedné vnútorné dieťa 2022, Karsten Dusse

Takže tu máme pokračovanie príbehu štvornásobného vraha (teda štvornásobným bol v prvej knihe), ktoré je spisovateľsky na úrovni prvého dielu, no s humorom to šlo o niečo nižšie. Nič to však nemení na tom, že kniha je to zábavná, netreba nič očakávať, ale nechať sa pobaviť, hoci sú niektoré situácie riadne pritiahnuté za vlasy a niektoré vyslovene absurdné. Ako celok je to fajn, treba mať nadhľad nad napísaným textom. Veľmi sa mi páčilo v knihe opisované detstvo v Nemecku, ktoré bolo tak podobné nášmu (teda skôr narodeným), lenže časy sa zmenili a rozprávka mladosti sa už nikdy nevráti. Takže namiesto drsných chlapov na motorkách tu máme metrosexuálov na elektrických kolobežkách. Keď sa niekto vyflákol na motorke, tak to väčšinou už nerozchodil, teraz na kolobežke si znetvorujú xichty na kašu roztrieskanými nosmi a zlomenými čeľusťami, spolu s polámanými zápästiami a kľúčnymi kosťami. Tak sa časy zmenili. ;-) Dovolím si jeden citát, ktorý úplne presne vystihuje detstvo ľudí narodených v ČSSR v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch: "V tom čase bolo úplne normálne, aby sa päťročný chlapec hral celé hodiny bez dozoru s deťmi zo susedstva. Naši otcovia ešte nepracovali na projektoch, ale mali zamestnania. Mamy nemali varné roboty, ale hrnce. Jedno aj druhé poskytovalo dostatočný dôvod zrieknuť sa dnes bežného dvadsaťštyrihodinového sledovania svojich potomkov." A že to bolo dobré detstvo. Zaradenie knihy do detektívok a krimi je podľa mňa mimo, skôr by som ju zaradil medzi absurdnú literatúru a určite do humoru.... celý text

Panenka 2014, Mo Hayder

Mo Hyder písala, na rozdiel od iných spisovateľov krimi románov, veľmi dobre, najmä pútavo. Moje predchádzajúce stretnutia s jej tvorbou boli z hľadiska jej pisateľského štýlu pomerne dobre prijateľné. Horšie to už bolo so samotnou vyšetrovacou linkou a hlavne s nesympatickými postavami, vrátane samotného inšpektora Jacka Cafferyho - teda aspoň pre mňa, neviem, ako pôsobili na iných. Už predtým bol v jej románoch okultizmus a voodoo a to na mňa pôsobí vyslovene odpudzujúcim dojmom. V knihe "Panenka" sa objavil pre mňa ďalší nepríjemný prvok a to je linka s duševne chorými, ich ošetrovateľmi a psychiatrickou liečebňou. Dohromady je to niečo, čo ma pred začatím čítania negatívne naladí a kazí mi to zážitok z čítania. Ako celok je to veľmi dobre čitateľné, no zároveň to vyvoláva pocit sklamania, pretože kniha vo mne po prečítaní nezanechala žiadnu emóciu, okrem pocitu premárneného času.... celý text

Zákon neviny 2021, Michael Connelly

Nevlastný brat Harryho Boscha, teda losangeleský právnik Mickey Haller sa na vlastnej koži zoznámi so skúsenosťami svojich klientov, keď sa ocitne za mrežami ako podozrivý z vraždy. Ako vždy, aj tento Connellyho román je takmer dokonalý, venuje pozornosť aj najmenším detailom, má naštudované ako funguje proces v americkom justičnom systéme. Takže slovami svojho autora, musí Mickey Haller uplatniť zákon o nevine, ktorý hovorí, že obžalovaný musí nielen dokázať, že je nevinný, ale aj identifikovať skutočného vinníka zločinu, z ktorého je obvinený. Do románu Connelly vložil tiež prvé náznaky pandémie Covid 19, ktorá sa začala čínskom Wu-chane a má vplyv aj na Mickeyho, ktorý rozhodne nechce zostať vo vezení a umrieť v ňom, zvlášt v dobe covidovej.... celý text

Ak tečie krv 2023, Stephen King

Kuvičie hlasy budú všeličo vyčítať starému spisovateľskému pardálovi, ba niektoré z nich budú aj príkro kritické, no nutno uznať, že pán zaslúžilý dôchodca má stále svojím verným (aj neverným) čitateľom čo ponúknuť. Jednoducho po toľkých naklepaných stranách je Stephen pán spisovateľ. Takže kvarteto krátkych prác v tejto knihe nenudí, hoci niektoré nápady sú recyklované, no dobre sa čítajú. Osobne rozumiem Stephenovi prečo si spisovateľsky obľúbil slečnu, ktorej kariéra začala s pánom Mercedesom. Nemôžem si pomôcť, ale osobne mám s Holly Gibney problém - čitateľský. Skrátka a (ne)dobre, nezískala si moje sympatie. Nebude to samotnými príbehmi, ale tým, že je studená ako ryba a mdlá a nezáživná ako argentínska telenovela - než sa k niečomu rozkýva, tak prejde more strán, to je tiež ako telenovela. Tak máme na svete ďalšiu slovnú hnačku, ktorú pán King v minulosti kritizoval. No nič, kniha je to príjemná a mňa potešila.... celý text

Plavý kôň 1974, Agatha Christie

Na to, že túto knihu napísala pani Agatha ako sedemdesiatročná, je to slušný výkon. Na to, že túto knihu napísala nekorunovaná kráľovná anglickej detektívky, je to dosť slabé. Na to, že sa kniha tvári ako mysteriózna, je to pomerne hrozné, najmä "duchárske, voodoo a špiritistické" pasáže sú, ako to jemne napísať, no, skrátka otravné a obťažujúce, v podstate zbytočné. Celkovo je kniha nezáživná, nemá tempo, postavy sú také nijaké, príbeh sa vlečie, dlho trvá, než sa to celé rozhýbe. Takisto pani Oliverová si ani v príbehoch s H.P. nenašla moje čitateľské sympatie, tu sa to len potvrdilo. Nie, toto nie je kritika tvorby sedemdesiatročnej pani Christie, len to celé bolo uťahané a našťastie pomerne krátke čitateľské "utrpenie". Jednoducho doba sa veľmi posunula a pani Christie už v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia nestíhala držať krok.... celý text