Kutcho Kutcho přečtené 394

☰ menu

Daň pro ohaře

Daň pro ohaře 2010, Steven Erikson (p)
4 z 5

Pre mňa bolo toto akýmsi skutočným pokračovaním, a to z dôvodu, že po prvej knihe, kde príbeh začal sa opäť ocitáme v Darúdžistáne. Musím ale povedať, že hoci bolo fajn čítať opäť o postavách, ktoré dlho v sérii neboli, bolo to celé také plané a ani záver nebol taký prevratný a dynamický ako v predchádzajúcich dieloch, navyše celý príbeh nebol ani tak dobrodružný. Inak je to klasický diel série, len trochu slabší.... celý text


Vichr smrti

Vichr smrti 2009, Steven Erikson (p)
5 z 5

Tentokrát som sa maximálne sústredil na každé slovo a musím povedať, že som si ten dej užil viac. Už sa aj v tých Lovcoch kostí ako tak orientujem. Táto kniha spája a uzatvára príbehy piatej a šiestej knihy, a aj keď sa to nezaobišlo bez strát, potešil ma vývoj väčšiny udalostí. Nových postáv tu nie je až toľko, takže sa v nich ľahšie orientuje, ale stále ich tu je veľmi veľa. Dej je síce stále rovnaký, to znamená, že niekoľko skupiniek putuje v rôznych častiach ríše, v podstate všetci sa spolu stretnú na konci knihy na jednom mieste, kedy je to najintenzívnejšie a najzaujímavejšie a samozrejme kde sa odohráva mela a to je všetko. Už to čítam iba zo záujmu, že ako to všetko (a najmä Karsa Orlong) skončí. Mnohé postavy som si už obľúbil a veľakrát je dej napínavý a skvelý, len bohužiaľ pri takto objemných knihách je tam aj veľa opisov.... celý text


Lovci kostí

Lovci kostí 2008, Steven Erikson (p)
4 z 5

Najväčší problém s celou sériou mám, že tam je veľmi veľa postáv, avšak väčšina z nich je nevýrazná a nezaujímavá, prípadne veľmi typovo podobná. Napríklad taký Flaška, úplne nudná postava a v tejto knihe zrazu vysvitlo, že je dosť schopný (aj keď to bol asi autorov zámer). Taktiež dostal viac priestoru a začal byť zaujímavejší. Kvôli tomu však Rychlej Ben a Kalam išli do úzadia a zasa tí toho moc nepredviedli. Celkovo aj keď v knihách sú silné postavy, tak akcie je tam málo. Namiesto toho sa iba rozprávajú a rozprávajú, až to začne nudiť, no medzi tým sa niečo udeje a mne osobne chvíľu trvá, kým to postrehnem a potom sa už mierne strácam a trvá mi, kým sa opäť zorientujem. Toto je môj najväčší a možno jediný problém s Malazskou ríšou. Veľa postáv (mnohé nezaujímavé), veľa rôznych príbehov, avšak nie úplne podrobné a veľa rozprávania a opisov namiesto akcie. Kniha je v podstate rovnaká ako všetky predchádzajúce, ale už by som čakal, že sa toho bude diať viac. Ale aspoň Stínupán a Kotilion boli v tomto diele častejšie. Pokračujem v čítaní, pretože som zvedavý, ako to dopadne.... celý text


Půlnoční vlny

Půlnoční vlny 2007, Steven Erikson (p)
5 z 5

Je veľmi odvážne v podstate v strede rozbehnutej série vydať knihu zasadenú do iného obdobia a iba s jednou známou postavou. Ja sám som bol skeptický a nechcelo sa mi moc ísť do tejto knihy. Na druhej strane aspoň pre mňa pôsobila veľmi osviežujúco. Mnoho postáv bolo zaujímavých, taktiež udalosti pútavé a celkovo schéma knihy bola trochu odlišná od jej predchodcov, takže to beriem ako skvelý oddych od trochu stereotypnej série. Dialógy Tehola a Bugga fantastické, k tomu ďalšie super postavy, nové odhalenia atď. Veď si to prečítajte. Výhoda aj nevýhoda kníh pána Eriksona je, že celkovo je dej celkom vyvážený, takže závery kníh nie sú až takým vyvrcholením. Tu však na záver knihy bola taká mela, že som tomu nemohol uveriť. Fakt klobúk dole. Skutočne radosť čítať a bol som fakt prekvapený. Dokonca prvý krát v tejto sérii som sa o niektoré postavy a bál a nechcel som aby zomreli.... celý text


Dóm řetězů

Dóm řetězů 2005, Steven Erikson (p)
4 z 5

Príbeh Karsa Orlonga bol výborný a aj ja som si túto postavu obľúbil. Síce kniha nejako presne neudáva, koľko rokov prešlo od začiatku knihy po jej koniec, ale Karsa prešiel veľkým posunom čo sa povahy týka. Celkovo sa mi na malazskej sérií páči, že má veľa silných postáv. Čo sa týka zvyšného deju knihy, je to klasický Erikson. Dej pokračuje, ako aj trend pokračovania obknížky, čiže štvrtý diel nadväzuje viac na druhý, ale už postupne sa mi zdá, že sa zjednocuje dej celkovo. Fanúšikov kniha nesklame a ten kto nie je fanúšik sa pravdepodobne až k štvrtej knihe nedostal, takže smelo do nej.... celý text


Vzpomínky ledu

Vzpomínky ledu 2004, Steven Erikson (p)
5 z 5

Výborné, avšak to najmä vďaka prvým dvom dielom, kedy sa už čitateľ trochu orientuje v Malazskom svete a v jeho postavách. Napriek tomu mi zatiaľ tento diel prišiel ako najslabší. Asi to bolo spôsobené jednotvárnosťou príbehu, kedže cela kniha bola o jednom konflikte a dej obsahoval iba malé odbočky. Pribudlo opäť veľa postáv, avšak mnohé boli iba priemerné. Potešili ale tie staré. Koniec bol napísaný pekne a celkom dojemne. Až by som povedal, že už je záver serie. Som zvedavý, čo sa ešte bude diať.... celý text


Dům mrtvých

Dům mrtvých 2003, Steven Erikson (p)
4 z 5

Ešte stále sa s hodnotením držím pri zemi, pretože verím, že ďalšie diely budú ešte lepšie, viac dobrodružné a epickejšie. Svojím spôsobom kvalitatívne podobné ako prvý diel, pričom mi pripadalo, že prvý diel bol taký vyrovanejší, kdežto druhý v prvej polovici taký mierne rozvláčnejší, čo pochopiteľne slúžilo k rozmiestneniu nových aj starých postáv a nejakému začiatku ich príbehov. Druhá polovica išla ako nabrúsená píla, kedy jednu skvelú dejovú linku striedala ďalšia a tak dokola. Skutočne sa tu stalo veľa, Coltainové bitky a ťaženie bolo surové a úchvatne opísané. Kniha otvorila nespočetné množstvo ciest ďalšiemu príbehu. Celá Malazská séria je veľkolepá, ohromne dobrodružná s množstvom zaujímavých a silných postáv. Prosto nádhera.... celý text


Měsíční zahrady

Měsíční zahrady 2008, Steven Erikson (p)
4 z 5

Výborný štart do série. Postáv bolo dostatok, aby mohol byť príbeh pestrý, ale nebolo ich zasa toľko, aby sa to mýlilo. Autor sa v tejto knihe nezdržiava toľko opismi, takže dej plynul rýchlo. Dal by som aj vyššie hodnotenie, ale verím, že ďalšie knihy budú ešte lepšie, tak aby mi zostala rezerva.... celý text


Hodiny z olova

Hodiny z olova 2018, Radka Denemarková
5 z 5

Kniha, ktorá je písaná trochu netradičnejším spôsobom, a najmä o nie až tak bežných a verejnosťou poznaných veciach. Je v nej veľa zaujímavého a šokujúceho. Písaná je dobre, aj keď možno je to čítanie trochu náročnejšie. Každopádne obsahuje veľa informácií aj poučenia. Ak sa niekto zaujíma o Áziu, tak nevyhnutnosť, ak nie, tak aj v takom prípade by som knihu odporučil na rozšírenie si obzorov.... celý text


Chladnokrvne

Chladnokrvne 2018, Truman Capote
4 z 5

Od tejto knihy som čakal hlbokú psychologickú analýzu všetkých zúčastnených, najmä dvoch vrahov. Toho sa mi dostalo v podstate až ku konci knihy, od súdneho procesu. Okrem toho ide iba o opis vecí, tápania polície, nezáživného putovania odsúdených po Amerike, pričom samotná vražda bola "podrobnejšie" opísaná na 2-3 strany. Podľa môjho názoru je to celé zbytočne dlhé a autor išiel málo do hĺbky. Taktiež neviem presne prečo sa autor venoval ku koncu iným vrahom, ktorí s týmto prípadom nemali nič spoločné. Kniha mohla mať kľudne o 200 strán menej. Na druhú stranu súdny proces a čas strávený vo väzení boli celkom pútavé a aspoň trochu ukážu psychiku postáv, resp. (ne)fungovanie právneho systému. Rovnako treba uznať, že na tých 370 stranách je pekne komplexne zhrnutý celý prípad, odo dňa vraždy až po popravu. Je to medzi 3 a 4*, ale bližšie k 4. Truman Capote nebude môj obľúbený autor, ale určite mnohých ľudí táto kniha uspokojí.... celý text


Příběhy obyčejného šílenství

Příběhy obyčejného šílenství 2006, Charles Bukowski
4 z 5

Stále je to Bukowski, ale musím sa priznať, že až na pár výnimiek ma tie príbehy moc nebavili, niektoré dokonca aj nudili a pripadali mi bez pointy. Možno je to ale spôsobené aj tým, že už je to od neho piata kniha, ktorú som čítal, takže som bol na jeho štýl a jazyk pripravený. Najlepšie kniha to nie je, ale pokiaľ máte radi Bukowského, nájdete v nej to, čo hľadáte a určite aj o kúsok viac.... celý text


Justina čili prokletí ctnosti

Justina čili prokletí ctnosti 2017, Donatien Alphonse François de Sade
5 z 5

Jednoduché a stručné dielo, ktoré je podľa môjho názoru celkom podceňované, ako aj autor celkovo, pričom za všetkými tými zvrhlosťami a necudnosťami sa skrýva obraz vtedajšej doby, ako aj celkom nadčasové myšlienky autora. Obdobie v kláštore mi síce pripadalo ako zo 120 dnu Sodomy, takže v tomto ohľade Justína nepriniesla nič nové, ale inak sa jedná určite o knižku, ktorá stojí za prečítanie. Je to medzi 4 a 5 *, ale keďže sa číta ľahko a rýchlo, prikláňam sa k vyššiemu hodnoteniu.... celý text


Raňajky u Tiffanyho

Raňajky u Tiffanyho 2004, Truman Capote
4 z 5

Veľkou výhodou tejto knižky je jej dĺžka. No napriek tomu kniha stihne aj trochu nudiť, neprináša zasa toho až toľko nového (možno v čase vydania bola viac inovatívna) a postavy nie sú až tak výrazné a zapamätateľné. Aspoň koniec zachraňuje dojem z tejto knižky.... celý text


Meno ruže

Meno ruže 2016, Umberto Eco
4 z 5

Kniha, ktorá zaujme prostredím, atmosférou a trochu uvedie do napätia svojou detektívnou zložkou. Pre mňa osobne tam opisov bolo príliš veľa, najmä čo sa týkalo cirkevných hodnostárov, kto, čo kedy a ako a stále dokola, ale dalo sa to zniesť a aspoň som sa dozvedel niečo aj z tejto oblasti. Detektívny príbeh nie je nejako výnimočný a skutočne ide skôr o historický román, ale ako také spestrenie fungoval dostatočne. Štýl písania je celkom pútavý, ale v konečnom hodnotení nemôžem povedať, že by ma kniha nejako nadchla. Keď detektívka, tak radšej čisto detektívka a napríklad ako historický román ma omnoho viac upútal po všetkých stránkach Stefan Zweig: Svědomí proti násilí. Meno ruže je zbytočne dlhé, ale aspoň má atmosféru.... celý text


Poštár zvoní vždy dvakrát

Poštár zvoní vždy dvakrát 2015, James M. Cain
4 z 5

Jednoduchý a rýchlo plynúci dej. Autor sa nezdržiava nejakými opismi a vďaka krátkej dĺžke ide rovno k veci. Na dobu vydania asi prelomové dielo, v súčasnosti dobré, ktoré nenudí a dokáže zaujať, aj keď už nie šokovať a neprináša nič extra nové.... celý text


Jelito

Jelito 2016, Charles Bukowski
4 z 5

Prvá polovica mi pripadala, že niekam smeruje ale druhá mi prišla iba ako zbierka príhod približne z rovnakého obdobia. Pán Bukowski je skvelý spisovateľ s osobitým štýlom, čo potvrdzuje aj v tejto knihe. Príbehy sú zábavné, drsné, ale aj na zamyslenie. Také Bukowské. Nemohol som sa ubrániť pocitu, že mi to pripomína Knausgardov boj. Obaja mali ťažké detstvo, prísneho otca a veľa príhod s kamarátmi. Ale Buk si toho zažil podstatne viac. Knižka výborná a ak máte radi Bukowského, toto je povinná jazda.... celý text


O kočkách

O kočkách 2017, Charles Bukowski
4 z 5

Nemám rád mačky, takže som nevedel dostatočne oceniť autorov cit k týmto stvoreniam. Napriek tomu knižka ponúkne materiál na zamyslenie a možno predsalen na tých mačkách niečo bude. Stále ich ale nemám rád.... celý text


Čarovná hora

Čarovná hora 2016, Thomas Mann
ekniha 5 z 5

Náročná kniha, ktorá si vyžaduje neustálu pozornosť čitateľa. Skutočne je dejovo skromná, ale čo sa týka filozofických myšlienok, povedal by som, že je nadmieru bohatá. Síce mi už občas to filozofovanie pripadalo ako zbytočné mudrovanie, ale zaujímavých myšlienok sa v nej nájde neúrekom. Dej je celkom zaujímavý, aj keď možno by som uvítal keby bol trochu viac zamotaný alebo niečim obzvláštnený. Taktiež mi kniha predovšetkým na začiatku do nejakej tretiny pripadala námetom trochu ako Prekliaty ostrov od Dennisa Lehana, prípadne poviedka Edgara Allana Poa: The System of Doctor Tarr and Professor Fether. Predpokladal som a zároveň som sa obával, či nepôjde touto cestou. Úvahy o čase a hudbe mi zasa pripomínali Hesseho Hru so sklenými perlami. Každopádne je Čarovná hora unikátne dielo, chce čas a odhodlanie prelúskať sa ňou, ale myslím, že výsledok stojí za to.... celý text


Příliš blízko jatek

Příliš blízko jatek 2012, Charles Bukowski
5 z 5

Perfektné básne/príbehy o búrlivom živote pána Bukowského. Sú zábavné, dojemné, šokujúce, hlboké. Ak máte chuť na dobrého Bukowského, aj táto kniha je pre vás.


Môj boj 5

Môj boj 5 2019, Karl Ove Knausgård
5 z 5

Karl Ove pokračuje v rozprávaní svojho životného príbehu a to, v čo som dúfal na konci štvrtého dielu sa naplnilo. Celá kniha je venovaná písaniu, snahe byť dobrým spisovateľom a debutovať. Autorove mladšie ja sa ocitá na Spisovateľskej akadémii, stretá nových nádejných ale aj úspešných a uznávaných spisovateľov. Musím povedať, že prvých približne 200 strán mi prišlo, že sa už autor opakuje a píše stále iba o pijatike a žúrovaní, snahe súložiť a o frustrácii zo všetkého, ako aj o pocite menejcennosti, čo ma otravovalo. Navyše dej plynul dosť pomaly, podobne ako v Môj boj 4. V tomto ohľade kniha neprináša nič nové, aj keď si stále zachováva kvality svojich predchodcov. Následne sa dej ako keby trochu potrhá, Karl Ove viac skáče v čase, vracia sa, pričom dej stále nejde až tak dopredu. To je našťastie iba chvíľková záležitosť a následne už to ide ako motorová píla. Knausgård sa menej zdržuje opismi vecí, o ktorých už písal toľkokrát, dej napreduje a je cítiť, že aj sám autor pomaly dospieva. Dokonca sa krátko vracia aj k obdobiu smrti jeho otca, čo pripomína prvý diel. Samozrejme tentokrát prezentuje túto udalosť opäť z trochu inej perspektívy a odhaľuje ďalšie záležitosti rodiny Knausgårdov. Zvyšok knihy je ďalším vrcholom, tak ako sa mení Karl, mení sa aj jeho život, čo prináša nové výzvy, nové radosti, ale aj problémy. Knihu opäť uzatvára koniec jednej kapitoly života pána Knausgårda a čitateľa nechá v očakávaní, čo bude následovať a ako celý tento kolos skončí.... celý text