matej7245
přečtené 64
Šče ne vmerla i ne vmre
2015,
Paweł Smoleński
Pomaly si už ani neuvedomujeme, že tu bol nejaký Majdan. Čo sa pri tom slove na M ľuďom vybaví? Prekrútia očami s výčitkou, čo to zase vyťahujete... Pri čítaní som cítil hanbu. Za to, že sa tej propagande podarilo, čo si zaumienila. A nakoniec sa jej podaril i to, že bez adekvátnej reakcie zostalo anektovanie Krymu. Neobyčaný rozhovor rozhľadeného novinára s rozhľadeným, občiansky aktívnym spisovateľom, hudobníkom. O Majdane, o Ukrajine, o Rusku. Všetko je so všetkým prepojené. Škoda, že som sa k tejto knihe dostal až teraz...... celý text
Zelená kobyla
1970,
Marcel Aymé
Zelená kobyla z Claquebue poslúžila ako mala a potom ako spomienka na tieto časy visí medzi prezidentom a maršálom v jednej a druhej rodine. Ako sama hovorí, je pozorovateľkou mravných, sexuálnych pohnútok rodiny Haudouinovcov ako i celej (fiktívnej) dediny. Na celom tomto pelešení, ktorého je tam dosť a zdalo by sa (oprávnene), že všetkým od detí po starcov ide len o to je postavený príbeh, situovaný do dedinky tesne po francúzsko-pruskej vojne, so zápletkou strateného listu a bojom o starostenstvo v Claquebue (a koniec-koncov zachrániť Francúzsko)- V skutošnosti ide o kritiku spoločnosti kamkoľvek sa pozrieme.... celý text
Tři nepříjemnosti v 35. ulici
2001,
Rex Stout
Tri príbehy, v ktorých je tou nepríjemnosťou aj to, že sa strieľa ak nie priamo vo Wolfovej kancelárii, tak aspoň pred jeho domom. Traja ľudia prídu požiadať Wolfeho o pomoc, pretože sa ich chystá niekto zabiť. S takouto žiadosťou bolo za ním už viac ľudí a on to dvestodesaťkrát odmietol. Nebude to žiadne prekvapenie, ak poviem, že títo traja ľudia budú neskôr predmetom policajného i Wolfovho vyšetrovania, a to konkrétne v postavení obetí. Nech je obetí koľkolen je, Wolfeho predvádzanie dosahuje vrchol v každom jednom príbehu. Fuj!... celý text
Juraj Jánošík® proti Dračiemu rádu
2018,
Svetozár Olovrant
Na to, že nie som nejaký extra priaznivec Jánošíkovskej tematiky v hocijakom druhu umenia, skončila táto kniha vo wishliste a nakoniec i v mojich rukách, kde sa dlho neohriala, pretože sa dobre čítala. Kto by čakal príbeh legendy ako ju poznáme s tradičným „bohatým bral, chudobným dával“, šeredne by sa zmýlil. Nejde o legendu, alebo o ako-taký životopis, ale o fikciu fikcií. V príbehu vystupujú reálne postavy (Jánošík, Turzovci, Báthoryčka, Uhorčík spomenutí Kempelen, Diviš, Kounic, etc.) ako i fiktívni dejatelia (o nejakom Didierovi Vatelovi, francúzskom maître cheufovi ako i o holanďanovi menom Melchert Wahnerdecken som nič nikde nevysnoril), je zasadený do istej doby a niektoré historické udaolsti tvoria akési krovie na vyvodenie akej takej reálnosti príbehu. Ide však o čistú fabuláciu. Kto o tom náhodou pochyboval, tak asi preskočil predmluvu, ktorá už len sama o sebe je čistým nezmyslom, alebo dotyčný uveril, že „kempeleny“ dozaista existovali. Wolfgang Kempelen zostrojil kadečo, ale toto veru nie. Nakoniec, na obálke sa píše, že ide o alternatívny príbeh dejín. A tieto alternatívne fikcie ma nesmierne bavia (napríklad seriál Fringe je v tomto žánri lahôdka). Nehovoriac o tom, že už len Turzo, Jánošík, Báthoryčka a Mária Terézia sa všetci pospolu nemohli nikdy stretnúť, tu však áno. Kniha je plná násilia, krvi, sexu, desu, vulgarít od prvej strany po poslednú. Je v nej i kopec humoru, šplechov, zaujímavých spojení, tém. Autor knihu iste nenapísal na kolene ako by podaktorí tvrdili. Ak nemal vedomosti o francúzskych omáčkach, astronómii, jazykovede, gastronómii, kartárstve, musel si tieto znalosti vyzistiť a evidentne to robil poctivo, lebo popri čítaní som mal pootvárané všelijaké slovníky a stránky, kde som si jednotlivé veci overoval. Nie všetky, samozrejme. Pečenú zmiju hádam ešte nikto nepripravoval a tuná išlo o peknú inotaj, keďže bola podávaná grófke Nádašdyovej. Všimol som si však množstvo preklepov, zlé skloňovanie (anebo gramatické morfémy), zabudnuté úvodzovky, prehodený slovosled. Tomu sa určite dalo predísť i následnou korekciou. Strany však môj výtlačok poprehadzované nemal a všetko sedelo. A tých ilustrácií by som uvítal vyše! Nie sú samozrejmosťou, preto ma tu príjemne prekvapili. Zakončím to azda len tým, že sa teším na pokračovanie, respektíve na niečo podobné, keďže sa na obálke taktiež píše, že ide o „prvú časť knižnej ságy neznámeho autora“. Ták hádam urodzenosť von der Vodojem oblaží poddaných to čitateľov ďalšou oddychofkou.... celý text
Němý řečník
1977,
Rex Stout
Opäť veľa postáv, ktoré si Wolfe roztriedi na sympatické až vrcholne iritujúce. Jeden z príbehov, kedy sa detektív podujme na riskantné kúsky. Konfrontácia s inšpektorom Ashom je toho dôkazom, rovnako ako Wolfom režírovaný "tyátr". Archie nás obohatí novými šplechmi a prekladateľ skvelým výrazivom. Skratky NSP a UKC si zapamätajte, predídete tým kolízii v identifikovaní kto ku komu patrí. Práve tieto dve organizácie sú tvrdí nepriatelia, čo sa umocní, keď riaditeľa UKC nájdu mŕtveho na velikánskom zhromaždení NSP. Stratia sa diktafónové valčeky, ktoré nahovoril zosnulý, a všetko zdanlivo smeruje k bezmocnosti. Nebol by to však Wolfe, keby to bolo všetko trošíčku inak. Dobrý osude, děkuji!... celý text
Zločin v Orcivale
1989,
Émile Gaboriau
Knihu som našiel ako jednu z mála detektíviek v nemocničnej poličke a hoci sa príbeh odohráva v 19. storočí (čoho som sa obával), je výborne vystavaný, prefíkaný, vyšpekulovaný. Orcivalský sociálny prípad zvaný Žranica so synom nachádzajú gréfku de Tremorel v jazierku a zalarmujú ctihodného starostu a zmierovacieho sudcu Plantata. Postupne sa k nim pridáva vyšetrovací sudca Domini a nakoniec policajt z Jeruzalemskej ulice v Paríži, vychýrený Lecoq, ktorý si postupne získal uznanie všetkých vďaka svojim predvídacím schopnostiam. V Plantatovi nachádza spojenca a spoločne sú na stope po chladnokrvnom vrahovi. Keď sa v polovici knihy dozvieme meno vraha, ani netušíme, akú zápletku si pre nás pripravil Gaboriau. Dej sa vráti o niekoľko týždňov späť a dozvedáme sa o nechutných a zvrátených charakteroch, pohnútkach. Lecoq, majster prevlekov pripraví pascu, nemýliac sa ani v jednom detaile. Pána Lecoqa si určite prečítam i v iných príbehoch, ak sa k nim ešte dostanem...... celý text
Čo to má spoločné so mnou?
2019,
Sacha Batthyany
Výborná kniha, ktorá je nielen svedectvom chorých nacistických hrôz, ale aj pátraním v minulosti autorových predkov. Začalo to článkom o jeho tete grófke Margit ako o hostiteľke so samopalom. Autor zisťoval ako sa veci v 45. roku udiali a popritom sa dostal aj k iným príbehom, iným zápiskom, ktoré súviseli s vlastnou históriou, hitóriou rodiny. Rozprávanie o téme samotnej a postupe, ako získaval nové informácie je poprelínané s autorovými vlastnými pocitmi, posedeniami u psychoanalytika, beletrizovanou rekonštrukciou dejinných udalostí a bohatou fantáziou a príjemnou fabuláciou. Samotná kniha by sa dala chápať ako príbeh novinára, ktorý nachádza v zaprášenej histórii a denníkoch nové údaje a dospeje k novým, inýmm záverom. Mohla slúžiť ako psychologický ventil, ktorý splnil účel. Ale najmä a predovšetkým, aj v samotnom závere explicitne kladie otázky. Nekladie ich výhradne sebe, každému z nás. On na ne odpovedal touto knihou, ktorú som čítal vždy, keď sa to dalo. Ale nám bude to odpovedanie trvať o čosi dlhšie...... celý text
Jen přes mou mrtvolu
1995,
Rex Stout
Ak čítate príbehy s Nerom Wolfem a Archie Goodwinom chronologicky od Zmije hraje golf (tak ako ja), tak ste o Wolfeho živote v minulosti vedeli len útržky - že dvadsať rokov býva v dome na 35. ulici, že kedysi pôsobil v Európe, pracoval pre rakúsku vládu... V tomto príbehu sa dozvedáme viac. Jeho minulosť sa stane súčasťou napínavého prípadu. Kniha vyšla v roku 1940 a špionážna tematika s agentmi z Európy bola nanajvýš aktuálna. Srbochorvátska zápletka priamo zapadá do kontextu doby. Ďalšia Stoutova pochúťka. Hvala bogu!... celý text
Pohřbený César
1940,
Rex Stout
Keď Nero Wolfe vylezie zo svojho domu, vždy to stojí zato! Tentoraz, počas cesty na výstavu orchideií, sa ich kapota dôkladne zoznámi so stromom pri ceste. To Archieho a Wolfeho donúti navštíviť neďaleku farmu, kde sa budú diať veci.... celý text
Liga vyděšených
1999,
Rex Stout
(Spoiler?) V poradí druhá kniha s Wolfem a Archiem. Študentská zábava skončila drámou a jej aktéri v snahe odčiniť svoju nerozvážnosť a hriech minulosti založili akúsi Ligu pykajúcich. Akonáhle po smrti niektorých členov prichádzajú ostatným podivné odkazy narážajúce na študentské časy, mení sa na Ligu vydesených a prichádza za Nerom Wolfom. Aj keď je námet trochu netradičný, Nero Wolfe si s ním dokáže poradiť, hoc sa mu v pracovni fajčí, pije i huláka. Samotná Liga má celkom dosť členov, autor si dal záležať, aby sa čitateľ nestratil. Že s vyšším počtom predstaviteľov (resp. s počtom spomenuvších postáv) Stout problém nemá, som si len utvrdil v príbehu (Priveľa kuchárov) vydanom o tri roky neskôr.... celý text
