matej7245 komentáře u knih
Krásny Trenčín s metrom a mrakodrapmi, Vápeč hneď "za mestom". Tieto fiktívne predstavy, alternatívne reality sa mi vždy páčili a rozvíjali predstavivosť. Do toho príbeh ostýchavého knihovníka píšucom vlastné texty ako únik z reality či snaha dosiahnuť niečo, na čo si v skutočnom živote netrúfa. Prelínanie reality s predstavami, všetkých časov a priestorov, cyklenie, prepletanie s ázijskou kultúrou.
Čítalo sa s radosťou :)
Sedem poviedok, ktoré sa oplatí prečítať a zoznámiť sa so skvelými autormi.
Záhada Agathinho zmiznutia zostane záhadou navždy. Preto som ku knihe pristupoval ako k príbehu, ktorý autorka napísala, zbeletrizovala na základe dostupných faktov. Hovoril som si, že musela mať veľkú predstavivosť, aby dala dokopy všetky údaje spôsobom uveriteľného príbehu (o ktorom vieme, že reálny nie je, i keď sa tak - podvedome - tvári).
Kniha je rozdelená na dve časti: prvá má dve línie - od zoznámenia s manželom po zmiznutie a vyšetrovanie zmiznutia, druhá je rozuzlenie, čo sa vlastne stalo, ako sa to stalo a prečo sa to stalo.
A práve na túto druhú časť si treba počkať, podľa mňa riešenie, s ktorým prichádza autorka, stojí zato!
Avšak, netreba zabúdať, že kniha ako taká je fikcia. Svojím spôsobom sa autorke podarilo to isté, čo Agathe: prísť s prekvapujúcim rozuzlením.
Palička žasne a ja žasnem tiež! Obdivujem, ako dokáže autorka čitateľa oblbnúť. Perfektné.
Krátke poviedky, ktoré zdanlivo spolu nesúvisia. Všetky sú o vzťahoch - manželských, partnerských, rodičovských, rodinných, priateľských, o láske, tá je všadeprítomná vo všetkých jej podobách. Niektoré postavy sú spomenuté aj iných poviedkach, ale prienik nie je dejový.
Autorkina schopnosť vystihnúť hĺbku, podstatu na relatívne malom priestore mi učarovala a každou ďalšou poviedkou chápete viac a viac. Učarovali mi aj nádherné slovné zvraty i rozmanitosť tematiky (depresívne, ponuré, vtipné, futuristické, dystopické, atď.)
Určite si počkám aj na ďalšie diela.
Kniha si ma podmanila už na začiatku. Dlhší úvod dával na známosť predzvesť zamotaného príbehu. Politika, krádeže, špionáž, vražda, vymyslená balkánska krajina Herzoslovensko (!), rozpracované postavy a ich povahy... Anthony Cade, Virginia Revelová... Bavil som sa na posave lorda Caterhama.
Mal som určitý tip, kto stojí za tým všetkým, ale postupne sa všetko rúcalo a pri rozuzlení mi zostali len otvorené ústa.
To mám na Agathe rád. Toto môže vymyslieť len Ona
Davida Sucheta som si obľúbil veľmi dávno, výhradne pre jeho stvárnenie Poirota - nič iné s ním som nevidel -, a to aj napriek neprečítanej Agathinej predlohy a dabingu.
Po prečítaní tejto knihy už chápem moje spontánne sympatie k tomuto hercovi, pretože nám prezrádza svoje myslenie, poňatie úlohy herca, ako pracuje s textom, ako zostáva verný autorovi.
Kniha je zaujímavým spojením jeho záľuby - fotografovania - a autobiografickým textom. Začínajúc detstvom, štúdiom, pokračujúc prvými úlohami, angažmánmi, nádherne rozprávajúc o rodine, manželke, záľubách, ceste životom, hľadaní viery, sláve.
Slávu mu priniesol malý Belgičan, ale kniha nie je zďaleka o Poirotovi, hoci ho často spomína (niet sa čo čudovať, keď sa ním stával 25 rokov). Napriek onej sláve, z diela srší pokora. Je to o to viac obdivuhodné, keď si prečítate, ako pristupoval nie len k postave Poirota, ale ku každej postave, čo robil pre to, aby pochopil postavu, pochopil text, pochopil autora, pochopil zmysel.
Kiež ho niekedy uvidím v divadle...
Útla kniha plná myšlienok. Sviatkom bude, keď dospejeme k Sviatku bezvýznamnosti.
Hlavným hrdinom je chlapec, ktorého meno nepoznáme, žije v luandskej štvrti PraiaDoBispo, kde sovietski vojaci stavajú mauzóleum pre prvého angolského prezidenta. To tam nikto nechce, pretože budú musieť zbúrať celú štvrť. Chlapec spolu s kamarátom 3,14 chcú tomu zabrániť.
Autor dal dohromady svoje spomienky na detstvo v tejto štvrti, na BabkuAgnette, sesternice, bratrancov, kamarátov, pocity, ktoré prežívali, reálne udalosti a vytvoril pútavé rozprávanie chlapca, ktorý si vymýšľa slová, vnútorne sa rozpráva a tvorí vlastný svet.
Viac takýchto svetov!
Keby som len vedel, čo všetko mi táto kniha dá, prečítal by som si ju hneď, ako sa ku mne dostala. Nerozumel som názvu. Už áno. Autor vám to prezradí na konci príbehu, ale vy to pochopíte skôr počas jednotlivých kapitol.
Príbeh je o rôznych ľuďoch, ktorí sa brodia osudom a okrajom spoločnosti. Štyridsiatnik, ktorý túži po dieťati; Liliputánka, ktorej neveria, že aj ona môže byť človekom; odvrhnutá žena v područí panovačnej matky; Antonino, ktorý je iný a vytrpel si preto bitky a opovrhnutie a mnoho mnoho ďalších. Postupne sa ich osudy poprepletávajú...
Každý z nich niečo hľadá: syna, lásku, pochopenie, rodinu, opateru. Ústredným motívom je prijímanie. Ako prijali jeden druhého...
Duch textu má neuveriteľnú dávku pokory, nehy. Veľmi sa mi páči ako autor komponuje vety, očarujúca skladba slov. Pre mňa najkrajšia je desiata kapitola "Akoby spadla z lustra".
Na tento "dialóg s autorovou osamelosťou" budem dlho spomínať.
Čítať o Angole nie je jednoduché, vždy ma premôže smútok. A čo teraz, keď sa začítate do reportáží poľského novinára, ktorý vám opisuje realitu najťažších dní vojny v tejto krajine? Slová sa hľadajú ťažko. Snáď len vysloviť vďaku autorovi...
Mexikopédiu som objavil na tomto webe v týždennom výbere vydávaných noviniek. Bol to november 2020 a vedel som, že touto knihou spravím radosť jednému milovníkovi Mexika. Vďaka miestnemu kníhkupectvu, ktoré obvolalo distribútorov, som vianočný darček aj odovzdal. Spôsobil nadšenie, úžas a ešte väčšiu túžbu sa do Mexika vrátiť. Teraz som knihu dočítal aj ja a plne týmto pocitom rozumiem.
Kde začať? Nejde o typický cestopis, bedeker, sprievodcu. Je to - ako je v podtitule spomenuté - abecedár mexickej kultúry. Kniha je rozdelená do 27-ich kapitol - každé písmeno abecedy obsahuje jeden pojem z mexickej kultúry. Autorka zvolila prístup, ktorý je oveľa bližší čitateľovi ako nahustené vyprávanie historie s množstvom letopočtov, alebo ako vymenúvanie všetkých pamiatok, miest záujmu v danom mieste. Ako sama vraví, Mexiko sa nedá pozrieť, zažiť za pár dní, odporúča slow tourism, vychutnať si a prežiť dané okamihy poriadne, ako všetko preletieť a nemať z toho nič okrem pár fotiek a odfajknutého zoznamu. Preto v knihe nenájdete všetko, čo je spojené s Mexikom, ale postupne 27 kapitol odkrýva zaujímavosti, o ktorých by vám v iných knihách nepovedali.
Autorka v úvode hovorí, že ide o jej videnie Mexika, kde žije, má rodinu, a o tento pohľad sa delí s čitateľmi v Česku i na Slovensku. A robí tým veľkú službu i samotnému Mexiku a cestovaniuchtivým čitateľom, pretože miesta, o ktorých píše (Yucatán, Lacandonská džungľa, atď. atď.) si prešla na vlastné nohy, našla si cestu k indiánskym komunitám, rôznym remeselníkom, načúvala a svoje skúsenosti zapísala. Je vyštudovaná historička, dejinné udalosti podáva zrozumiteľne a zasadzuje ich do kontextu daného pojmu a danej doby. Nepovie vám len, že napr. "tieto dva kostoly sú v štýle indiánskeho baroka, je tu toto či ono". Zoznámi vás i so správcom tohto chrámu, čo to pre neho znamená vykonávať túto prácu. Frida Khalo, Pedro Infante na jednej strane, šperkár, flašinetista, tkáčka, všetci si rovnako zaslúžia úctu. Tento empatický prístup oceňujem asi najviac.
Navyše, kniha je plná fotografií - či už samotnej autorky, alebo z rôznych inštitúcií, ktoré ich autorke poskytli. Kniha obsahuje aj slovník mexických pojmov, takže sa čitateľ nestratí. Nádherná obálka, ilustrácie, dizajn.
Na záver len spomeniem, že Eva Kubátová je veselá kôpka, ktorá koncom leta priletela do Česka a vydala sa na turné po kníhkupectvách, školách, veľtrhoch a besedovala o Mexiku a Mexikopédii. Ja, ale hlavne príjemca vianočného darčeku, sme sa s ňou stretli v Brne a na toto stretnutie budeme dlho spomínať, čakajúc na ďalší diel Mexikopedie.
O čo vlastne ide, čo chce byť povedané som pochopil až za polovičkou knihy. No kým som sa tam dostal...
Vynikajúci námet, keď sa u dôchodcu objaví Smrť a spolu bývajú, rozprávajú sa, pomáhajú si. Zoznamuje sa aj s Fortunou, Imunitou, Stresom, Lakomosťou, ... a Láskou.
Dokonca aj nosné udalosti sú prerozprávané a opísané výborne. Čo mi však vadilo bolo napr. hneď zo začiatku jazyk, štýl vyjadrovania onoho dôchodcu. Rovnako ako nedôveryhodný starcov prejav, do očí bili aj miestami jednoduché zápletky, vysvetlenia.
Vyššie hodnotenie si kniha u mňa zaslúžila najmä Dňom dvanástym a celým konceptom nadprirodzena v živote Ludwiga. Zaujímavý rozprávač - jeden všeobecný a druhý samotný starec.
Mrazivé Grónsko mi učarovalo. Politickú kriminálku som nečakal. Priateľstvo dvojice hlavyných vyšetrovateľov sa vinie celou knihou a sľubuje iskrivejšie pokračovanie ako aj bolestivý návrat do minulosti.
Novinárčina mi bola vždy srdcu blízka, preto som po prečítaní anotácie neváhal a knihu si zohnal.
Mladá investigatívna novinárka Cassey náhodou v bare započuje divný rozhovor, ktorý jej nedá pokoj a začne pátrať spoločne so staršou kolegyňou Mirandou. Svoju prácu milujú a odhodlane postupne získavajú kúsky skladačky.
Sama autorka je novinárka, čiže postavy sú uveriteľné, pozná chod redakcie, taktiky a triky reportérov. Téma originálna, súčasná, názov je výstižný, hoci v istých pasážach som knihu musel odhodiť od hnevu a hnusu. Kvôli zlobe, ktorou prekypujú niektorí ľudia. Autorka si dala záležať na rozpracovaní postáv i deja. Napínavé v slovách i v akcii.
Za mňa viac ako naj.
Podobné ako autorkina prvotina "Nora hledá vraha" - hlavná postava čelí rodinnej tragédii. V prvej knihe nájde zavraždenú sestru, tuná Claire po traumatizujúcom zážitku z detstva sa snaží nájsť otca, ktorý má byť zodpovedný za útok a vraždu v ich dome, keď mala osem rokov.
Aj tu sa hrdinka vracia do minulosti a veľká časť knihy je prerozprávaná retrospektívne. Zároveň hlavná línia sa odohráva v súčasnosti práve s cieľom nájsť otca. V úvode toto prelínanie pôsobí dosť zmätočne, až kým nezistíte, čo sa v minulosti stalo a prečo je postava upätá na otca a na všetko, čo s ním súvisí.
Námet je zaujímavý, rozhodne by sa dal spracovať aj inak - niektoré pasáže rozšíriť a nie len nimi preletieť. K tomu označeniu za thriller dopomáha práve krimi zápletka.
Čo sa mi páčilo je, ako autorka opisuje súrodenecké vzťahy, to bolo značne čítiť aj prvej knihe. A takisto ženské hrdinky.
Pokračovanie príbehu dobrodruha, polyglota, filozofa Juraja Jánošíka nezostalo nič dlžné prvej časti. Tentoraz Jánošík s priateľmi Turzom, grófkou Kounicovou a Moliwda spoločne pátrajú po objednávateľoch a strojcoch atentátu na českého kráľa Hirama I., z ktorého boli sami obvinení a následne i Mária Terézia. Putovanie po Rakúsku, nemeckých zemiach, Francúzsku, Holandsku, Británii sa skončí na Bytčianskom zámku.
Táto krimi zápletka dodala príbehu spád a posúvala Jánošíka s partiou ďalej do čoraz nebezpečnejších situácií. Erotika, mŕtvoly, obrady, všetko zostalo. Našťastie. Autor vytvoril vlastný svet, v ktorom sa stretli všemožné postavy v jednom období, zakomponoval voodoo, cech žobrákov, Sprisahanie mechanigromantov, všemožnú slovnú zásobu.
Teším sa na pokračovanie.
Prvá kniha s Marloweom aj vôbec z drsnej školy, ktorú som si prečítal. Osamotený súkromný detektív hľadá spravodlivosť a naráža na jeden neduh spoločnosti za druhým.
Prečítal som si slovenskú verziu s doslovom Kornela Földváryho, kde podrobne opísal znaky drsnej školy v Chandlerovej tvorbe, v tom naprostý súhlas. A túto porovnával s klasickou anglickou detektívkou, vysmievajúc sa z Christie. Ja mám oba žánre nesmierne rád a nemyslím, že by si odporovali. Z oboch autorov - Chandlera i Christie - a ich diel srší umenie.
A s Philipom Marloweom sa nelúčim. A ak, určite nie nadlho.
Absolútne úžasná kniha! Ten štýl rozprávania, tá lexika... Rozsiahly dej s kvantom postáv, nadprirodzeno, ktoré každému príde ako súčasť života.