matej7245 komentáře u knih

Nádherná kniha, životný príbeh autora, ktorý otvára oči.

3 29.09.2020

Už po prvých kapitolách som si knihu obľúbil a teraz ju radím medzi tie naj. Autor rozvíja príbeh, ktorého dej sa neposúva nejako dramaticky, ale vyvrcholí bravúrne. Jeho štýl rozprávania v kombinácii s postavou grófa Rostova ma očaril. Popritom si na pozadí tohoto pripomíname ruskú históriu, pardon, sovietsku, ale predovšetkým viacero pekných myšlienok. Kniha mi bola darovaná, pretože aj darujúcemu bola darovaná. S rovnakým efektom ako u mňa. Aj ja ju darujem.

12 18.09.2020

Ponuré, chladné, zimné prostredie kdesi v Škótsku. Stretáva sa rodina na kare svojej panovačnej matky. Do sídla prichádza i ústredná postava Hal, mladá dvadsiatníčka s vidinou zisku z dedičstva po nejakej pani, ktorej má byť vnučkou. Ale jej stará mama sa volala inak. Avšak, aby zaplatila úžerníkovi, nahodí masku a príde do sídla ako nikdy nevidená vnučka. Veď čo, bola pozvaná, dostala list. Pomaličky sa dozvedá o rodine veci zo súčasnosti i minulosti a zároveň ju hryzie svedomie. Kam to až zájde? Ďaleko.
Myslím, že odvážna téma, na to že sa odohráva v súčasnosti, v dobe Googlov a sietí veškerého druhu, kedy sa dá na internete vyšmátrať kadečo. Autorka sa pred týmito komplikáciami neskrývala a napísala to tak, že by som tomu uveril. Dejová línia mladej Hal, línia histórie jej matky aj s jej zápiskami a línia samotnej rodiny, všetko prepletené, spolu s opisným spôsobom rozprávania, kde sa niektoré scény natiahli na niekoľko strán, v kombináci s už spomenuvšou atmosférou, to všetko ma dostalo. Na záver si treba jednoducho počkať. Mňa kniha zaujala hneď na začiatku príbehu, nečakal som na nejaký poriadny rozbeh, jednoducho, ponoril som sa a čítal, čítal...

3 05.07.2020

Keby to záležalo odo mňa, túto knihu by som označil za knihu roka.
Kniha obsahuje 13 príbehov, 13 listov pre prezidenta Slovenského štátu. Opisuje okolnosti, dobu a podmienky, v ktorých boli napísané a sleduje osud ich pisateľov. Vydavateľstvo Absynt prinieslo knihu, ktorá ma fascinuje najmä preto, že takéto niečo na Slovensku ešte nikto nespracoval. Musela prísť až Američanka, zatvoriť sa do Slovenského nárdného archívu, preštudovať iks škatúľ z archívu prezidenstkej kancelárie. Robila to najskôr, aby zmonitorovala podklady, ktoré by mohli v budúcnosti výskumníci a vedci študovať, analyzovať. Téma ju natoľko nadchla, aj z osobných dôvodov, preštudovala tisíce nielen listov, ale aj listín rôznych štátnych úradov a inštitúcií. Dobre, že sa nechala prehovoriť a rozhodla sa napísať knihu. Kto by čakal suché kopírovanie listov a strohú analýzu, kruto by sa zmýlil. Autorka má dopodrobna naštudovanú situáciu v tedajšom satelitnom Slovakštáte, získavala informácie z danej doby a z danej lokality, presnorila zápisy v archívoch všeliakých ustanovizní, aby sa o osude pisateľov dozvedela viac. Bohužiaľ, častokrát boli posledné informácie zo zoznamu zabitých v koncentračných táboroch. V knihe sú i príbehy, kedy prenasledovaní prežili, no prešli peklom. Vadkerty spolupracovala s viacerými odborníkmi, pracovníkmi archívov, historikmi, kontaktovala sa s potomkami alebo vzdialenou rodinou ľudí z listov. V úvode opisuje akú metodiku zvolila, na čo sa zamerala. Malý tip - po každej kapitole odporúčam prelistovať na záver knihy, kde ku každej kapitole napísala zdroje a ako postupovala pri písaní a získavaní informácií. Dokonca uvádza aj čísla krabíc a konkrétny archív, z ktorého čerpala. Ani si neviem predstaviť, koľko času na toto všetko vynaložila. Príbehy sú akoby beletrizované, sú uvádzané dejinné súvislosti, preto táto forma písania dodáva ešte väčeí príval zimomriavok. Navyše, v predeloch medzi kapitolami sú uvádzané aj úryvky z iných listov, ktoré sú v dnešnej dobe dych vyrážajúce, aj oskenované dokumenty Hlinkovej gardy týkajúce sa riešenia "Židovskej otázky" v rôznych smeroch.
Hneď ako som videl, čo Absynt chystá vydať, vedel som, že to bude neobyčajná kniha. A mal som pravdu.

1 05.07.2020

Ako krásne píše! O veciach pozemských i nadpozemských, či dokonca Nebeských alebo Božských. Príbeh generácii poľskej rodiny v neľahkých časoch i časoch iných. Zaujímavá štruktúra s nádhernou lexikou. Možno smutné, filozofické, ale úžasné.

10 28.05.2020

Štyri hviezdy kvôli tým ľuďom, ktorých autorka stretla, na základe ich príbehov vylíčila turizmus, cestovanie ako také so všetkými dôsledkami. Riešil som paradox - zaujímavú tému, príbehy ľudí vs. kostrbaté prepracovanie sa k podstate, niekedy až ťažkopádne. Štvrťroka som to čítal, a dokončil som to vďaka osemhodinovému pobytu v čakárni. Každopádne, autorka musela tvrdo drieť, aby to dala dokopy. Človek sa nad tým zamyslí... a nemusí byť ani korona..

07.05.2020

Keď som si prečítal anotáciu k chystanej knihe Portugalského inštitútu, nevedel som sa dočkať, kým sa do nej pustím. Portugalsko a portugalčinu milujem, o to boli očakávania väčšie, ešte s vedomím, že za krátko odcestujem do tejto krajiny.
Nemýlil som sa a presne sa mi dostalo pocitu, aký som očakával. Hneď sa k tomu dostanem.
Prvé slovenské vydanie obsahuje samotný príbeh Requiem s podtitulom Uma alucinação a po ňom aj Tabucchiho text z roku 1998, v ktorom ozrejmuje vznik tejto knihy.
Rozprávačom je taliansky spisovateľ žijúci v Lisabone, čaká na jedno stretnutie o polnoci, má dosť času a putuje horúcim júlovým Lisabonom. Stretáva ľudí i halucinácie, živých i mŕtvych. Žobrákov, kamarátov, spisovateľa, otca, starých, mladých, Portugalcov i cudzincov.
Kniha nie je rozsiahla, naopak. Ja som si jušetril, aby som ju neprečítal naraz. Pri jej čítaní som pociťoval totižto tú atmosféru Lisabonu, portugalskú realitu. Je to nepopísateľné a pri knihe som takéto pocity ešte nezažil. A knihou som bol doslova unesený, ak by som preháňal, bola to príjemná halucinácia.
Ako vznikla Tabucchiho Halucinácia? To vystihuje v záverečnom texte. Mohol by som to zostručniť, ale nebudem to robiť. Celú genézu vzniku opísal a odbornými argumentmi a podkladmi vysvetlil autor sám. V konečnom dôsledku za vznikom knihy je jediná slabika.
Neobyčajná forma, citlivé, ale zaujímavé a zážitkové rozprávanie, ako i fakt, že taliansky autor napísal knihu v portugalčine, si ma získali a prečítam si aj iné diela.
Veľké ďakujem patrí i prekladateľke a Inštitútu, ktorí pre nás túto lahôdku pripravili.

4 29.02.2020

V ďalšej Stoutovej chuťovke dostal Archie Goodwin dostatok priestoru. To by sa zdalo logické, keďže je rozprávačom všetkých wolfoviek, ale tentoraz vzhľadom na prípad sa od neho vyžadovalo viac samostatnosti. Samozrejme, Wolfe mal dosť priestoru, aby vyriešil prípad.
Príbeh začína chabým pokusom klienta dostať Wolfeho na Wall Street, preto sa Archie vydá za riaditeľom spoločnosti Naylor-Kerr, aby riaditeľ Jasper Pine v mene celého predstavenstva najal pána Wolfa na vyšetrenie okolnosti smrti jednoho zo zamestnancov. Riaditeľov švagor (syn jedneho z majiteľov) totiž v internom dotazníku napísal, že Waldo Moore bol zavraždený. To sa roznieslo kade tade, hrozí vyšetrovanie, ktoré si firma nemôže dovoliť. Wolfe dostáva za úlohu určiť, či šlo o vraždu alebo nie. A tak sa Archie pod zámienkou a falošnou identitou zamestnáva vo firme a sliedi. Utajenie mu nevydrží ani deň a onedlho sa odohrá tentoraz už bez pochýb vražda...
Toto je snáď prvý príbeh, ktorého vyšetrovanie vraždy trvá hádam aj dva týždne. A to si predstavte Wolfeho zúfalého, nevediaceho čoho sa uchopiť. Ale on si vymyslí spôsob ako docieliť svoje.
Archie na tridsiatom štvrtom poschodí plného žien je v siedmom nebi, čo detektív nevie ani poťažmo pochopiť. Kniha je plná Archieho hlášok a ja občas rozmýšľam, kam na to Stout chodil. Dostatok strán využil autor aj na výborné charaktery - Archie si dokázal svojím spôsobom opantať okolo seba štyri ženy, každá diametrálne odlišná.
Neodpustím si ale Wolfeho odpoveď na Cramerove dohady:
„Vy jste debilní, pane Cramere!“

1 30.01.2020

Hlavná postava, ktorej meno azda v celej knihe ani nezaznelo, je muž v strednom veku, má manželku a deti dvojičky, pracuje pre noviny v grafickom oddelení. Jedného dňa prichádza na parkovisko a na mieste, kde parkuváva, stojí iné auto - zelenomodrý športiak s prestreleným sklom. To ho mimoriadne pohorší a jeho zúrivosť sa zväčšuje každým ďalším dňom. Necháva odkazy, kreslí obrazce do prachu na aute, blokuje, prenasleduje auto. Tak túži vynadať tomu chlapovi v tom aute, pretože stojí práve na jeho mieste. Nemá ho rezervované, ale všetci vedia, že "noviny" si vydobili to parkovisko, že tam parkuje on.
Všetko sa zmení, keď auto zablokuje a počká si na majiteľa. S touto osobou, ktorej skutočné meno sa dozvedáme ku koncu, odvtedy diskutuje, trávi hodiny, napĺňa svoju túžbu po písaní a maľovaní umením rozprávania, fantázie. Ich vyprávania sú "fantázie" v zmysle čudáctva. Pre túto osobu hodlá odísť od rodiny, lebo si uvedomil všetky tie rozdiely, podriaďovania sa za cenu straty seba samého.
Postava sa hľadá, postupne si uvedomuje, na čom mu väčšmi záleží, ale ženie sa správnym smerom?
Auto jedného dňa zmizne. Posadnutý prechádza celé mesto. Nájde úkryt, kde prebýva, a kde mu je vyhadzované na oči, čoho sa dopúšťa. Vediac toto všetko, aj tak sa obhajuje a hľadá stratené auto i osobu. Tú i nájde, ale s poznatkami, ktoré doposiaľ nevedel. A mnoho ani nevie. Ani sa nedozvie.
Zaujímavý a dobre vyskladaný príbeh. Na jednej strane banálny konflikt s autom a miestom na parkovanie prerastie do akéhosi vzťahu, ktorý sa preruší, obnoví, atď. Na druhej strane jeho rozprávanie je neustále prepájané so svojimi myšlienkami, filozofovaním, fantazírovaním. Dalo by sa poukázať na spoločenské javy, ktoré vo vlastných životoch neradi vidíme, ale i na pomery vo vtedajšom Taliansku (to však musíme pochopiť autorove narážky). Autora som nepoznal, ale zaujal ma svojím rozprávaním, kvetnantým vyjadrovaním, zvláštnymi spojeniami. Z jazykového hľadiska musím oceniť jeho štruktúru a takisto i slovenský preklad. Talianske umelecké texty tohoto druhu sa neprekladajú ľahko.
Z tejto knihy by bol výborný psychologický film aké boli v 70. a 80. rokoch tie francúzske s Noiretom, Delonom, Bourvilom, Trintignantom alebo Venturom.
Som spokojný a je to doufám znát.

22.01.2020

Pomaly si už ani neuvedomujeme, že tu bol nejaký Majdan. Čo sa pri tom slove na M ľuďom vybaví? Prekrútia očami s výčitkou, čo to zase vyťahujete...
Pri čítaní som cítil hanbu. Za to, že sa tej propagande podarilo, čo si zaumienila. A nakoniec sa jej podaril i to, že bez adekvátnej reakcie zostalo anektovanie Krymu.
Neobyčaný rozhovor rozhľadeného novinára s rozhľadeným, občiansky aktívnym spisovateľom, hudobníkom. O Majdane, o Ukrajine, o Rusku. Všetko je so všetkým prepojené.
Škoda, že som sa k tejto knihe dostal až teraz...

1 08.01.2020

Zelená kobyla z Claquebue poslúžila ako mala a potom ako spomienka na tieto časy visí medzi prezidentom a maršálom v jednej a druhej rodine. Ako sama hovorí, je pozorovateľkou mravných, sexuálnych pohnútok rodiny Haudouinovcov ako i celej (fiktívnej) dediny.
Na celom tomto pelešení, ktorého je tam dosť a zdalo by sa (oprávnene), že všetkým od detí po starcov ide len o to je postavený príbeh, situovaný do dedinky tesne po francúzsko-pruskej vojne, so zápletkou strateného listu a bojom o starostenstvo v Claquebue (a koniec-koncov zachrániť Francúzsko)- V skutošnosti ide o kritiku spoločnosti kamkoľvek sa pozrieme.

1 04.01.2020

Tri príbehy, v ktorých je tou nepríjemnosťou aj to, že sa strieľa ak nie priamo vo Wolfovej kancelárii, tak aspoň pred jeho domom. Traja ľudia prídu požiadať Wolfeho o pomoc, pretože sa ich chystá niekto zabiť. S takouto žiadosťou bolo za ním už viac ľudí a on to dvestodesaťkrát odmietol.
Nebude to žiadne prekvapenie, ak poviem, že títo traja ľudia budú neskôr predmetom policajného i Wolfovho vyšetrovania, a to konkrétne v postavení obetí.
Nech je obetí koľkolen je, Wolfeho predvádzanie dosahuje vrchol v každom jednom príbehu. Fuj!

1 01.01.2020

Na to, že nie som nejaký extra priaznivec Jánošíkovskej tematiky v hocijakom druhu umenia, skončila táto kniha vo wishliste a nakoniec i v mojich rukách, kde sa dlho neohriala, pretože sa dobre čítala.
Kto by čakal príbeh legendy ako ju poznáme s tradičným „bohatým bral, chudobným dával“, šeredne by sa zmýlil. Nejde o legendu, alebo o ako-taký životopis, ale o fikciu fikcií. V príbehu vystupujú reálne postavy (Jánošík, Turzovci, Báthoryčka, Uhorčík spomenutí Kempelen, Diviš, Kounic, etc.) ako i fiktívni dejatelia (o nejakom Didierovi Vatelovi, francúzskom maître cheufovi ako i o holanďanovi menom Melchert Wahnerdecken som nič nikde nevysnoril), je zasadený do istej doby a niektoré historické udaolsti tvoria akési krovie na vyvodenie akej takej reálnosti príbehu. Ide však o čistú fabuláciu.
Kto o tom náhodou pochyboval, tak asi preskočil predmluvu, ktorá už len sama o sebe je čistým nezmyslom, alebo dotyčný uveril, že „kempeleny“ dozaista existovali. Wolfgang Kempelen zostrojil kadečo, ale toto veru nie. Nakoniec, na obálke sa píše, že ide o alternatívny príbeh dejín. A tieto alternatívne fikcie ma nesmierne bavia (napríklad seriál Fringe je v tomto žánri lahôdka). Nehovoriac o tom, že už len Turzo, Jánošík, Báthoryčka a Mária Terézia sa všetci pospolu nemohli nikdy stretnúť, tu však áno.
Kniha je plná násilia, krvi, sexu, desu, vulgarít od prvej strany po poslednú. Je v nej i kopec humoru, šplechov, zaujímavých spojení, tém. Autor knihu iste nenapísal na kolene ako by podaktorí tvrdili. Ak nemal vedomosti o francúzskych omáčkach, astronómii, jazykovede, gastronómii, kartárstve, musel si tieto znalosti vyzistiť a evidentne to robil poctivo, lebo popri čítaní som mal pootvárané všelijaké slovníky a stránky, kde som si jednotlivé veci overoval. Nie všetky, samozrejme. Pečenú zmiju hádam ešte nikto nepripravoval a tuná išlo o peknú inotaj, keďže bola podávaná grófke Nádašdyovej.
Všimol som si však množstvo preklepov, zlé skloňovanie (anebo gramatické morfémy), zabudnuté úvodzovky, prehodený slovosled. Tomu sa určite dalo predísť i následnou korekciou. Strany však môj výtlačok poprehadzované nemal a všetko sedelo. A tých ilustrácií by som uvítal vyše! Nie sú samozrejmosťou, preto ma tu príjemne prekvapili.
Zakončím to azda len tým, že sa teším na pokračovanie, respektíve na niečo podobné, keďže sa na obálke taktiež píše, že ide o „prvú časť knižnej ságy neznámeho autora“. Ták hádam urodzenosť von der Vodojem oblaží poddaných to čitateľov ďalšou oddychofkou.

4 30.12.2019

Opäť veľa postáv, ktoré si Wolfe roztriedi na sympatické až vrcholne iritujúce. Jeden z príbehov, kedy sa detektív podujme na riskantné kúsky. Konfrontácia s inšpektorom Ashom je toho dôkazom, rovnako ako Wolfom režírovaný "tyátr". Archie nás obohatí novými šplechmi a prekladateľ skvelým výrazivom.
Skratky NSP a UKC si zapamätajte, predídete tým kolízii v identifikovaní kto ku komu patrí. Práve tieto dve organizácie sú tvrdí nepriatelia, čo sa umocní, keď riaditeľa UKC nájdu mŕtveho na velikánskom zhromaždení NSP. Stratia sa diktafónové valčeky, ktoré nahovoril zosnulý, a všetko zdanlivo smeruje k bezmocnosti.
Nebol by to však Wolfe, keby to bolo všetko trošíčku inak.
Dobrý osude, děkuji!

3 22.12.2019

Knihu som našiel ako jednu z mála detektíviek v nemocničnej poličke a hoci sa príbeh odohráva v 19. storočí (čoho som sa obával), je výborne vystavaný, prefíkaný, vyšpekulovaný.
Orcivalský sociálny prípad zvaný Žranica so synom nachádzajú gréfku de Tremorel v jazierku a zalarmujú ctihodného starostu a zmierovacieho sudcu Plantata. Postupne sa k nim pridáva vyšetrovací sudca Domini a nakoniec policajt z Jeruzalemskej ulice v Paríži, vychýrený Lecoq, ktorý si postupne získal uznanie všetkých vďaka svojim predvídacím schopnostiam. V Plantatovi nachádza spojenca a spoločne sú na stope po chladnokrvnom vrahovi.
Keď sa v polovici knihy dozvieme meno vraha, ani netušíme, akú zápletku si pre nás pripravil Gaboriau. Dej sa vráti o niekoľko týždňov späť a dozvedáme sa o nechutných a zvrátených charakteroch, pohnútkach. Lecoq, majster prevlekov pripraví pascu, nemýliac sa ani v jednom detaile.
Pána Lecoqa si určite prečítam i v iných príbehoch, ak sa k nim ešte dostanem...

03.12.2019

Výborná kniha, ktorá je nielen svedectvom chorých nacistických hrôz, ale aj pátraním v minulosti autorových predkov. Začalo to článkom o jeho tete grófke Margit ako o hostiteľke so samopalom. Autor zisťoval ako sa veci v 45. roku udiali a popritom sa dostal aj k iným príbehom, iným zápiskom, ktoré súviseli s vlastnou históriou, hitóriou rodiny.
Rozprávanie o téme samotnej a postupe, ako získaval nové informácie je poprelínané s autorovými vlastnými pocitmi, posedeniami u psychoanalytika, beletrizovanou rekonštrukciou dejinných udalostí a bohatou fantáziou a príjemnou fabuláciou.
Samotná kniha by sa dala chápať ako príbeh novinára, ktorý nachádza v zaprášenej histórii a denníkoch nové údaje a dospeje k novým, inýmm záverom. Mohla slúžiť ako psychologický ventil, ktorý splnil účel. Ale najmä a predovšetkým, aj v samotnom závere explicitne kladie otázky. Nekladie ich výhradne sebe, každému z nás. On na ne odpovedal touto knihou, ktorú som čítal vždy, keď sa to dalo. Ale nám bude to odpovedanie trvať o čosi dlhšie...

2 17.11.2019

Ak čítate príbehy s Nerom Wolfem a Archie Goodwinom chronologicky od Zmije hraje golf (tak ako ja), tak ste o Wolfeho živote v minulosti vedeli len útržky - že dvadsať rokov býva v dome na 35. ulici, že kedysi pôsobil v Európe, pracoval pre rakúsku vládu... V tomto príbehu sa dozvedáme viac. Jeho minulosť sa stane súčasťou napínavého prípadu. Kniha vyšla v roku 1940 a špionážna tematika s agentmi z Európy bola nanajvýš aktuálna. Srbochorvátska zápletka priamo zapadá do kontextu doby.
Ďalšia Stoutova pochúťka. Hvala bogu!

2 27.10.2019

(Spoiler?) V poradí druhá kniha s Wolfem a Archiem. Študentská zábava skončila drámou a jej aktéri v snahe odčiniť svoju nerozvážnosť a hriech minulosti založili akúsi Ligu pykajúcich. Akonáhle po smrti niektorých členov prichádzajú ostatným podivné odkazy narážajúce na študentské časy, mení sa na Ligu vydesených a prichádza za Nerom Wolfom. Aj keď je námet trochu netradičný, Nero Wolfe si s ním dokáže poradiť, hoc sa mu v pracovni fajčí, pije i huláka. Samotná Liga má celkom dosť členov, autor si dal záležať, aby sa čitateľ nestratil. Že s vyšším počtom predstaviteľov (resp. s počtom spomenuvších postáv) Stout problém nemá, som si len utvrdil v príbehu (Priveľa kuchárov) vydanom o tri roky neskôr.

1 10.10.2019

Keď Nero Wolfe vylezie zo svojho domu, vždy to stojí zato! Tentoraz, počas cesty na výstavu orchideií, sa ich kapota dôkladne zoznámi so stromom pri ceste. To Archieho a Wolfeho donúti navštíviť neďaleku farmu, kde sa budú diať veci.