mitko přečtené 333

Osada 2015, Kir Bulyčov (p)

Bulyčov tu priam vynikajúco opísal krajinu, všetko a to naozaj všetko sa tu pokúša ľudí zabiť, stromy, vegetácia, živočíchy, hlavne som si obľúbil snežné blchy, no proste aj Antarktída je pohostinnejšie miesto ako táto planéta. No ale človek je tvor húževnatý, a tak dokáže prežiť aj v týchto podmienkach. Máme tu starú generáciu, ale už aj novú, ktorá sa naučila existovať aj v týchto podmienkach a hlavne na tejto generácii ukazuje, že stačí byť chvíľu od civilizácie a nastáva morálny a vedomostný úpadok a o pár generácii by sme žili už ako divosi. No ale 5 hviezd nemôžem dať, jednak z dosť useknutého konca, taktiež stred mi prišiel ako najslabšia časť, kde sa dosť prešľapovalo na mieste, ale hlavne neponúklo mi to nejaký nečakaný alebo ohromujúci moment (ale musím priznať, že záver gradoval dobre a moje motto že vždy sa niečo môže pokaziť tu bolo pekne ukázané)... celý text

Legendy v exilu 2008, Bill Willingham

Zo začiatku mi to veľmi pripomínalo hru The Wolf Among Us, až neskôr som sa dočítal, že hra sa práve inšpirovala týmto komiksom, kde charaktery postáv boli podobné. Myslím že autorovi sa podarilo veľmi zaujímavo previesť rozprávkové postavy do "reálneho sveta", popisuje tu ich problémy (kráska a zviera alebo aj pinocchio pobavili), vlastne každý tu je vykreslený, tak ako by ste to podľa rozprávok ani nečakali a to je na tomto komikse asi najzábavnejšie. Príbeh celkovo ušiel a kresba je taktiež na dobrej úrovni. Za mňa spokojnosť.... celý text

Den trifidů 2014, John Wyndham (p)

Pri žiadnej z doteraz prečítaných kníh by sa mi nestalo, aby som si počas čítania neustále dával otázky, ako by som v tejto situácii zachoval ja. Hlavne to, či by som ľudom v meste pomohol, aj keď by som sa zachoval asi ako hlavný hrdina. Takýchto morálnych dilem je v knihe oveľa viacej a pekne ukazujú, že stačí otras ľudstva a naše hlboko zakorenené návyky pôjdu bokom. Wyndham tu ukazuje, že na to aby sa stala katastrofa veľkých rozmerov stačí naozaj málo (v dnešnej dobe to platí dvojnásobne) a keď sa stým skĺbi pá neočakávaných situácii (tu v knihe trifidy), môže sa skutočný problém objaviť zrazu inde. V románe je už aj patrne cítiť obavu zo studenej vojny, kde tu hlavne poukazuje na satelity a neistoty zajtrajška. No je tu proste veľa podnetov na zamyslenie. Jedine ku koncu to už začalo strácať tempo, ale vedel to autor kedy uťať :)... celý text

Schismatrix Plus 2006, Bruce Sterling

Veľmi zaujímavá kniha, v ktorej ma hlavne upútalo opísanie celého univerza. Sterling ma bohatú fantáziu, čo je vidieť na všetkých jeho nápadoch. Dva rozdielne smery vývoja ľudstva bojujúcich o moc proti sebe, ktoré sú rozdelené ešte na menšie frakcie s vlastnými záujmami, príchod investorov, ktorý mali len politiku obchodu a dodržiavanie rovnováhy, všetky možné genetické a mechanistické vylepšenia, rozsiahla politika celej sústavy, to všetko tu bolo fantastické. Hlavný hrdina tu prešiel dlhým vývojom, kedy sa z malého rebela, ktorý sa bál smrti a radšej utekal a neskôr pochopil, že sa tomu musí postaviť čelom. A na konci už skúsenosťami a životom ostrieľaného starca, ktorý pochopil čo je pre ďalší vývoj potrebné. A hlavne posledná časť, mi prišla ako najsilnejšia. Úžasné myšlienky posthumanizmu, terraformácie, dokonalé genetické šľachtenie živočíchov a transformovanie ľudí. Človek tu zanechal vojny, zničil predsudky a ohromným výskumom sa búra všetky hranice nemožného, čo je pre mňa príjemná predstava a sen kam ľudstvo môže dojsť. Kniha sa ale nečíta vôbec ľahko, je tu veľa politiky a snáď na každej strane sa nachádzajú myšlienky a filozofie, tak to človek na prvé prečítanie nemá šancu všetko pobrať. Poviedky boli tiež veľmi vydarené, pri každej ma prekvapila pointa a veľa z nich dokresluje udalosti z románu.... celý text

Vládci loutek 1992, Robert A. Heinlein

Obecne to bola dobrá zábava, dej odsýpal rýchlo, páčil sa mi popis pocitu keď mal človek červa na chrbte, zážitok z nirvány. Taktiež experimentovanie a popis rôznych teórii ohľadne nich bol skvelý a niektoré protiopatrenia ako "holá záda" alebo "bronzová kůže" úsmevné (a menšie TABU na tú dobu, ale nebol by tom inak Heinlein) a aj vyústenie mi prišlo ako dostatočné a aj vcelku reálne. Čo ale naozaj podráža knihe nohy je romantická stránka knihy, ktorú som horšiu snáď ani nečítal. Neviem čo tým presne autor chcel dokázať, ale postava Mary bola veľmi zle napísana zprvu cieľavedomá a razantná žena a od stredu knihy hovorí len "ano drahý". Ono ale je tu problém s viacerými postavami. Za zaujímavý dej 4*... celý text

Gantz 4 2014, Hiroja Oku

Štvrtý zväzok sa vezie v podobnom duchu ako druhý. Taktiež je celý o boji, a keď sa nad tým človek tak zamyslí tak sa v tej bitke toho až tak veľa neudeje a už je na konci. Čo je spôsobené 2 vecami, jednak sa tak neustále niečo deje, dej nieje statický a človek len prevracia strany ale druhý dôvod (a dôvod strhnutia jednej hviezdy) je, že sa tak nachádza príliš veľa okienok len z pohľadmi hrdinov a sem-tam nejakým zvukom. Ale inak Hiroya Oku váľa, informácie počas celej série rozdáva pozvoľna, v každom diely sa dozvieme niečo nové (v tejto napr. niečo o kombinézach, bodovanie) ale nikdy nie toľko, aby si sa len vyznal prečo sa to všetko deje. A ďalšie veľké plus je ešte väčšia brutálnosť scén, v ktorej zachádza tak ďaleko, ako som to zatiaľ v mange nevidel. Kraľuje tomu scéna s babkou a vnukom.... celý text

David Starr – Tulák po hvězdách 1999, Isaac Asimov

Veľkou nevýhodou knižky je jej relatívna krátkosť, na ktorej Asimov nedokázal vybudovať dobre zápletku a hlavne tu trpia postavy, kde vedľajšie nedostávajú dostatok priestoru a je ich málo, takže vzhľadom na zápletku ju dokážete rýchlo odhadnúť. Taktiež hlavná postava sa mi nepozdávala, vedela všetko dobre, všetko jej šlo jednoducho, potýčky riešila bitkou, ktoré vždy vyhrala. Keď sa ku tomu pridá ešte pár nereálnosti (chodenie po povrchu Marsu len s dýchacou maskou a dokonca aj bez nej), tak je tu ľahké sklamanie. Ale zas páčilo sa mi tu vykreslenie Marsu a určitý potenciál táto séria má.... celý text

Tři stigmata Palmera Eldritche 1994, Philip K. Dick

Druhá kniha od Philip K. Dicka, ktorú som čítal a ja musím opäť za plný počet. Autor dokáže brilantne udržať tempo celej knihy, počas ktorej nám podsúva aj kopec filozofie o náboženstve, psychike človeka o jeho vývoji. Opisuje tu veľa zaujímavých vecí a tou najlepšou je bezosporu droga Can-D. Neviem či z vlastných skúseností, ale ten opis jeho použitia a účinkov bol skvelý, nápad so zakomponovaním súprav bol geniálny až som sa vôbec nedivil kolonistom, keď ho brali (bral by som ho aj ja :D ). No a keď sa do toho pridala aj droga Chew-Z, vznikol z toho taký prepletenec, vďaka ktorému si nikto nemôže byť istý či je to realita alebo iný paralelný vesmír. Vidím v tom určitú paralelu s Blade Runnerom, kde tiež neviete kto bol skutočný človek a kto nie. A takto prebieha takmer celý román, počas ktorého sa nabaľujú ďalšie a ďalšie paralelné svety, minulosť, budúcnosť (človek si až spomenie na film Inception). No vďaka Eldritche za psychedelický zážitok.... celý text

451 stupňů Fahrenheita 2001, Ray Bradbury (p)

Tak po druhej knihe prečítanej od Bradburyho som zistil, že jeho štýl písania mi absolútne nesedí (niesom aspoň jediný ako vidím komentáre). Je vidieť,že má veľmi širokú slovnú zásobu, ale prišli mi jeho diela veľmi opisné a zamerané na vnútorné pocity postáv, s pomalým pohybom dejov a s málo dialógov. Aj na knihe sú pre mňa úžasné len dve veci, A to myšlienka, že požiarnici namiesto hasenia ohňov ich zakladajú a potom pozeranie programov v televízii, ktoré ich prehusťujú zbytočnými informáciami a my im to žerieme (písané pred 60 rokmi a na dnešnú dobu to sedí nesmierne). No ale to ostatné šlo úplne mimo mňa, popis sveta bol slabý, ohař moc pritiahnutý za vlasy a ten záver a myšlienka nosiť všetky knihy v hlave no bolo toho už veľa, pri takej krátkej knihe. Oproti knihe 1984 a jeho vízie budúcnosti bol toto slabý odvar.... celý text

Stalker 2002, Arkadij Strugackij

Prvé prekvapenie bolo zistenie, ako je kniha ľahko a čitelne písaná. Poznajúc film, som čakal prudko filozofické dielo. Druhé prekvapenie originálnosť, takto som sa s príchodom mimozemšťanov teda nestretol, výborne tu bola nastienená teória ich príchodu, ktorá korešponduje so starším názvom knižky. Pasáže, ktoré sa odohrávali v pásme, boli napísane veľmi pútavo, atmosférický a mysteriózne, rovnako všetky veci donášané z pásma. Prostredná časť zas najviac ukazuje ľudstvo, ako druh, ktorý spraví biznis naozaj zo všetkého. Pre mňa záver najslabšia časť, kde sa moc zameriavajú na hodnoty človeka a vyfučalo mi to do prázdna.... celý text

Marťanská kronika 1991, Ray Bradbury (p)

Kniha by sa dala rozdeliť do troch etáp. V tej prvej popisuje prvé výpravy na Mars a ich stret s mimozemšťanmi. Už tu Bradbury strieda žánre poviedok od komediálne ladené až po tie vážne spolu s výbornými poviedkami. Nachádza sa tu pre mňa najlepšia poviedka z knihy a to Třetí expedice, ktorá je sprvu písaná veľmi optimisticky len preto aby jej koniec doznieval ešte dlho. V druhej etape, už toľko Marťania nevystupujú a popisuje sa tu skorej osídľovanie Marsu. Tu Bradbury píše hlavne kriticky ku ľudstvu, že ani nový začiatok neznamená poučenie sa z chýb. Necháva tu aj svoj obľúbený motív pálenie kníh (netradičnejšia poviedka Usher II). A v poslednej etape knihy je už Mars vyľudnený, až na pár ľudí a sledujeme tu skupinky ľudí, ktorý sa zriekajú starého života. Najväčšie negatíva knihy pre mňa vidím 2. Jedna sú kratučké poviedky (vsuvky), ktorých je tu neúrekom a mali asi dokresliť udalosti a pocity ľudí, mi tu prišli veľmi rušivé. A druhé negatívum je, že si Bradbury situácie hlavne po technickej stránke moc zľahčuje a píše o veciach tak ako sa mu hodí. Prižmúrim oči nad predstavou, že na Marse je dýchateľný vzduch, dobrá pôda atď. Ale niekde vystupujú zrazu roboti s umelou inteligenciou a nerobí problém ich postaviť obyčajnému človeku, bolo troška mimo mňa. Plus pár poviedok ma dosť nudilo a po prečítaní som bol nakoniec šťastný, že to je už za mnou.... celý text

Hvězdná pěchota 2011, Robert A. Heinlein

Dlho som si chcel od Heinleina niečo prečítať, ale nevedel som ktorou knihou začať. A tak som sa rozhodol, že si ju vyberiem na základe filmu, ktorý som videl podľa jeho predlohy (a bol vynikajúci) a ku tomu je táto kniha opisovaná ako jedna z jeho najlepších. O to väčšie prekvapenie bolo, že obsah knihy slúžil len ako prostredie filmu a sú tam znej len nanajvýš chrobáci, ale aj tak ma zo začiatku neskutočne chytila. Výcvik kadetov bol napísaný zaujímavo a taktiež hodiny filozofie, prostredníctvom ktorých ným Heinlein podsúva svoje myšlienky, kde rozoberá vinu a trest ale taktiež schopnosť človeka byť oddaný celému ľudstvu a nie jednotlivcovi. Ale po polke knihy začína Heinlein tlačiť až moc na vojenskú stránku. Keď ide na dôstojnícku školu, je tu už len väčšina opisov hodností, velenia, starania sa o svoju jednotku, počúvanie a vydávanie svojich rozkazov vzhľadom na svoju šaržu, kde chcel poukázať na na hierarchiu vojska a jej oddanosť ku sebe, čo mi tu prišlo veľakrát zbytočné vzhľadom na dej. Ale takto sa táto polka niesla skoro celá, ale aj keď mala svoje svetlé momenty neoslovilo ma to. Je paradox, že o akciu v tejto knihe vôbec nejde, a je zas doménou jeho filmu. Slabšie 4*... celý text

Útok titánů 1 2014, Hadžime Isajama

Prv som videl anime, ktoré je vážne skvelé a potom sa ku mne až dostala manga. Prekvapenie bolo, že tu majú veci rýchlejší spád a mne sa páčila aj kresba, ktorá je trocha jednoduchšia. Horšie je to už s akciou, ktorá je menej prehľadná, ale všetko to vynahradzuje úžasný príbeh, atmosféra a autor sa tu ani nemazná s postavami. Samozrejme čo sa týka ale každých začiatkov máng, tak človek je vrhnutý hneď do deja a trvá pár zväzkov, kým sa zorientuje. Ale jedná sa o jednu z TOP nových mang takže odporúčam.... celý text

Konec civilizace 2004, Aldous Huxley

Najväčšie prekvapenie knihy je určite jej rok vydania. Vyrábanie ľudí cez skúmavky je dnes aktuálna téma (kde o tom v roku 1932 mohli mať len potuchy) a taktiež popísaná spoločnosť, ktorá balansuje na hrane utópie/antiutópie. Ľudia v spoločnosti sú stále šťastní, netrpia chorobami, starobou, majú prácu ktorú milujú, na horšie chvíle je tu soma, nie je žiadna kriminalita, žiadna žiarlivosť a hlavne režim sa nechce nepohodlných ľudí zbavovať (ako napr. v 1984, kde je prudká totalita), ale proste len chce aby boli stále šťastní. Samozrejme niečo pre to museli aj obetovať. A to hlavne pocity, ako lásku, vedu a taktiež aj náboženstvo. Len predestinovaný ľudia si to neuvedomujú a preto nevedia čo stratili. Tu je pre mňa hlavná otázka, či by som chcel svet neobmedzeného šťastia. Ku knihe, prvá polka je vážne vynikajúca (niekde aj ku 5 hviezdičkám), popísaná predestinácia a myslenie ľudí a spoločnosti ako jedného bola fascinujúca. Ale autor podľa mňa trestuhodne zahodil nápad. Akonáhle sa tam objavuje divoch, ktorý ma reprezentovať starú (našu) spoločnosť a sledovať rozkol medzi oboma, začne sa tam priveľmi citovať (Shakespearea a moc mi to tam nezapadalo) a hlavne veľmi písať o náboženstve, ktoré tam dostalo veľmi veľa priestoru a myšlienka bola len jednoduchá. A posledné strany, kde divoch sa už len samoúčelne sebatrýzni, už kniha balancovala aj okolo hodnotenia odpad, čiže priemer 3*. Škoda potenciálu.... celý text

Blade Runner: Sní androidi o elektrických ovečkách? 2004, Philip K. Dick

Sní androidi o elektronických ovečkách? Názov knihy, ktorý dobre odráža jeho myšlienku. Dick tu vykreslil svet, temný, atmosférický, zahalený do rádioaktívneho prachu. Hlavný hrdina, Deckard je lovcom androidov, ktorý doteraz nemal problém z ich zabíjaním. Ale po udalostiach čo sa v knihe odohrajú, začína cítiť aj empatiu ku nim, čím chce autor poukázať, kde je ta hranica, kedy sa jedná už o ľudskú bytosť, aj keď je zložená z umelých tkanív. Ich hlavný nedostatok spočíva v neschopnosti cítiť empatiu, na tom je založený Voigt-Kampffův test empatie, ale aj tu sa ukazuje, že nie vždy môže byť dostatočný a je teda možné spoľahlivo ich identifikovať, keď ich vývoj sa posúva míľovými krokmi. Ďalším zaujímavým nápadom je tam vykreslenie náboženstva v podobe mercerismu, kde ľudia zdieľajú pocity a aj keď sa neskôr ukáže jeho skutočný pôvod, ľudia (tak ako v dnešnom živote) na to nepotrebujú dôkazy, proste keď to slúži, nebudú sa toho vzdávať. Počas celého čítania ma pohlcovala atmosféra knihy, fascinovali ma jej myšlienky a dej, pri ktorom si nieste ani istý kto je android a kto nie ma sprevádzal až do konca. Jasných 5* a teším sa na ďalšie knihy.... celý text

Zničený muž 2009, Alfred Bester

Zaujímavé vykreslenie sveta, kde spolu žijú obyčajní ľudia a telepati. Ich rozdelenie do trocha skupín podľa ich schopností bolo dobre vykreslené a taktiež ich uplatnenie v spoločnosti na rôznych pozíciach. Bester tu popísal muža, ktorý sa chcel vzoprieť spoločnosti, vedel že po vražde bude veľmi ťažké vyhnúť sa anihilácii, keďže kde-kto si ho môže prečítať, ale tu autor ukazuje, že aj keď telepati dokážu odhaliť vraha hneď, dostať ho pred súd a aj dokázať vinu je oveľa zložitejšie. Sudcu tu predstavuje počítať, ktorý rozhoduje o vine len na základe vyšetrovania a dôkazov (nikdy nie čítaní myšlienok). A tak hlavný policajný prefekt (telepat) musí nájisť svedkov, zbraň, motív a opísať celý čin. Práve pasáže medzi súbojom vraha a prefekta sú najlepšie z celej knihy, zprvu má vrah navrch ale postupom času hlavne vďaka výhode telepatie, posúva misku váh na svoju stranu. Kniha má važne skvelé tempo a aj neočakávaný a nevšedný koniec. Po 60 rokoch od napísania dokáže zaujať a zub času na ňom nie je vidieť ale neodpustím si napísať aj pár negatív. Tá hlavná je v postave vraha, zo začiatku má charizmu, racionálnosť a obdivuhodnú chladnosť v situáciach a spolieha sa na svoje inštinkty a aj počas prenasledovania si zachováva svoju tvár, ale zrazu neskoršie ho už opisuje ako blázna čo ma sklamalo, a druhá vec, že počas zahládzania stop, za sebou zanechá ešte viac mŕtvol ako pri vražde (a to ľahko dokázateľných), ale o ne sa nikto nestará a pokračujú len vo vyšetrovaní tej prvej. Hlavne tieto chyby mi nedovolia dať plné hodnotenie.... celý text

Lovci 2015, František Kotleta (p)

Prevláda ľahké sklamanie, dostal som len to, čo v jeho ostatných knihách. Niežeby to bolo zlé, zábava je to stále, ale raz dojde čas, kedy sa toho presýtim. A hlavne u tejto knihy, kde veľa podobných o superzločincov a hrdinov na pultoch nenájdeme, o to som bol sklamaný, keď ich superschopnosti boli len menšie genetické vylepšenia, ktoré sa len sťažka vymyká postavám z iných diel. Príbeh ani nevravím, bol jednoduchý, ale to všetko kvôli všadeprítomnej zábavnej akcie. Na jedno prečítanie kniha dobrá, ale len na to jedno.... celý text

Virtuální vrazi 2015, Jana Rečková

Prvé čo ma na knižke zaujalo, je to akým štýlom je písaná. Nenachádzajú sa tu žiadne dlhé opisy prostredia, ľudí a ani vysvetlenia situácie vo svete. Je to proste tvrdá dystopia, kde vrchných pár tisícov najbohatších si žije svoj život na úkor neperspektivných. Taktiež tu autorka nepopisuje technológiu alebo vznik virtuálnych svetov, ale všetko sa postupne pochopí až pri dlhšom čítaní, kde sú podané kúsky informácií a človek si to musí nejako pospájať. Ešte sa dej odohráva v 3 časových líniách a tak človek je na začiatku veľmi stratený ale svetu div sa ono to nejako funguje a stránky pri čítaní rýchlo ubiehali, bez nudy s veľkou dávkou zábavy. Hlavný hrdina je taký typ, že pozerá na všetko s nadhľadom, situáciu berie takú aká je, prekážky prekonáva jednu za druhou tak isto ako mŕtvoly, ktoré sa okolo neho len kopia. Jedine čo musím mne sa tu nepáčilo je koniec, ktorý sa nesie už v optimistickom duchu a nezapadá tak do celého príbehu.... celý text

Visio in Extremis 2011, Miroslav Žamboch

Asi práve nie najvhodnejší výber pre prvú knihu od Žambocha. Pri zrovnávaní upírskych knih napríklad od Kulhánka alebo Kotletu tá jeho zaostáva v zaujímavých nápadoch, v lepšom vykreslení sveta. To čo tu činí najväčší rozdiel je vykreslenie boja, kde Žamboch používa detailné a dlhšie opisy bitiek, ktoré mňa moc nebavili keďže veľa z nich sa len ťažko predstavovala. Radšej mám rýchlejšie boje s kopou bláznivých vecí. No ale hlavne najväčšie mínus vidím v hlavnej postave. Neskutočne mi liezlo na nervy, ako stále o ľuďoch hovoril len ako o koristi a stále ich podceňoval, lenže na druhej strane zas veľmi využíval ich služby a bez nich by nič neodkázal. Taktiež som myslel že tam bude viacej vysvetlený jeho fyzický stav, lebo veľakrát sa sťažuje, že je nejaký slabý má pomalejšiu regeneráciu a zrazu inokedy je silnejší ako všetci ostatný. Tých logických kiksov by sa tam našlo viacej a tie hlavne podkopávajú celú knihu.... celý text

Erebos – Hra, která zabíjí! 2011, Ursula Poznanski

No mať 16 rokov, bol by som z tejto knihy nadšený, ale teraz z toho až moc cítim literatúru pre mládež.. Takto už niektoré riešenia situácií, konverzácie, ich problémy mi prídu úsmevné. Ale zas ako také veľmi oddychové čítanie to šlo (prečítaná na moje pomery dosť rýchlo) . Prekvapenie pre mňa bolo že scény, ktoré sa odohrávali v hre ma bavili o dosť menej ako v tie v reálnom živote. Čoraz väčšie prepadanie hre u detí bolo zaujímave, takisto sledovanie, kam sú vďaka pár levelom v hre schopní zájsť a kde je ta hranica, kedy si uvedomia, že to čo sa deje je reálne. No a tie pasáže z hry, zo začiatku mi prišli dosť nudne napísané ale postupom času, keď už sa tam rozprávali pri ohni, to bolo aspoň zaujímavé tým, že som mohol tipovať kto je kto v reále. Keby ste chceli výbornú knihu z prostredia hry odporúčam Ready player one... celý text