mitko přečtené 333

Nonstop 2008, Brian Wilson Aldiss

Rozhodne zaujímave a netradičné scifi, kde Aldiss výborne popísal napätú atmosféru lodi posiatej džungľou. Začiatok bol síce ťažší na čítanie, kvôli nie zrovna sympatickým hlavným protagonistom a jednoduchosti kmeňa ale akonáhle sa vydali na púť, začal autor pomaly objasňovať okolnosti ich života (veľmi pomaly) a po príchode do cieľa to už začal na nás sypať a od knihy sa už nedalo odtrhnúť. Pointa bola dobrá (nie zas niečo, čo by ma prikovalo do stoličky) ale menším logickým kiksom sa tam aj tak nedokázal vyhnúť, ale ta atmosféra bola vynikajúca a hlavne je z toho cítiť poctivé nostalgické scifi.... celý text

Utiekol som z Osvienčimu 2015, Rudolf Vrba

Bol som príjemne prekvapený, keď som zistil, že kniha sa zameriava skorej na fakty ako na emocionálnu stránku života v tábore (aj keď po tých zážitkoch to muselo byť ťažké). Rudolf Vrba bola silná osobnosť, má môj obdiv, že už po príchode do tábora myslel na to ako utečie a myšlienky sa napriek všetkým okolnostiam nevzdal, nevzdal to psychicky ani fyzicky a čakal len na vhodnú príležitosť. Najviac ma ale asi prekvapilo, to koľkokrát sa mu vďaka šťastiu podarilo ujsť pred smrťou. Taktiež jeho útek nebol veľmi plánovaný a komplikovaný ale skorej sa chopil len príležitosti (pri úteku mal taktiež veľa šťastia, až mi niekedy vyskakovalo na mozog, že to chcel tak osud). No a celkovo jeho výpoveď židom bola tiež kapitola sama o sebe.... celý text

Zjevení 2009, Drew Karpyshyn

Hru poznám, ale nikdy som ju nehral a preto ma svet Mass Effectu prekvapil. Objav technológie proteánov a jej pochopenie katapultovalo ľudstvo technologicky dopredu, až do iných galaxii kde sa stali súčasťou komunity iných rás. Svet je to naozaj pestrý a knižka nás s univerzom zoznamuje len základne a viacej sa sústreďuje len na misiu Andersona. Bolo to celé zábavne, bez hluchých miest, tempo vyrovnané s trocha jednoduchším príbehom, kde našťastie autor romantiku moc nezakomponoval. Chytilo ma to rýchlo a prečítané to bolo za chvíľku, ale nič hlbšie mi to nedalo, preto "len" 4*. (ale navnadilo na hru)... celý text

Cudzinci 1999, Sven Grosman (p)

Keď som kúpil knižku v antikvariáte ani som nevedel, že ju písal Slovák (o to som bol šťastnejší, keďže moc slovenských scifi som nečítal) a hneď aj po pár stranách to bolo vidieť. Prvých 100 strán sa mi čítalo veľmi ťažko, nevedel som si zvyknúť hlavne na štýl konverzácii, ktoré mi prišli dosť strojové (často sa opakuje ich priebeh a jednoduchosť). Postavy si taktiež boli dosť podobné, kde okrem nejakých 2 charakterov nevynikali moc v rozdielnosti (čo sa potom premietalo aj na dialógoch) no a tiež na tých 100 stranách sa to dosť vlieklo. Potom nastal trošičku zlom a keď tam začala vystupovať druhá civilizácia "bohov" stalo sa to zaujímavejších, keďže ich technologický vývoj sa upriamil iným smerom (biotechnológie). O to ale väčšie bolo sklamanie, keď výdobytky, kultúra alebo aj vývoj boli spomenuté len veľmi okrajovo a všetko sa sústredilo len na putovanie hlavného hrdinu. Záver taktiež nebolo silné vyvrcholenie ale skorej len také dotlačenie do cieľa. Kniha mala určite zaujímave nápady, ibaže spracovanie veľmi pokrivkávalo, ale na jedno prečítanie to šlo.... celý text

Dlouhý pochod 2005, Richard Bachman (p)

No neveril by som, že ma takto jednoduchý koncept bude baviť až do konca, ale King dokázal udržať pozornosť a napätie počas celej knihy. Túžba vedieť kto vypadne ďalší, akým spôsobom a aký to bude mať dopad na psychiku ostatných ma nútilo neustále čítať ďalej. Ale zas nachádza sa tu aj veľa nedostatkov. Spoločnosť tu nieje moc dobre vysvetlená, nie je tu nič vysvetlené o vzniku, potrebe dlouhého pochodu, nie je poriadne popísaná dystopickejší charakter sveta ( kde bolo len naznačené, že len za blbé reči voči spoločnosti si odvedený preč), taktiež motivácia viacerých postáv bola dosť slabá, keď sa len tak rozhodli že to vyskúšajú (pri šanci 1:100 že prežiješ, by človek čakal trocha viacej), ďalej taktiež na to že to je najsledovanejšia udalosť sveta akoby média ani neexistovali, pár rozhovor a to je všetko, aj ľudí to zaujímalo len na konci. No ale čo ne najtrestuhodnejšie na tejto knihe je jej koniec, kde na posledných 20 stranách knihy zabije najviac chalanov aj keď počas celej knihy umierali len veľmi pozvoľna, akoby to fakt chcel už rýchlo ukončiť a hlavne posledný súboj bol veľmi rýchly no a víťazovi sa rozhodlo doslova v poslednom odstavci a bol koniec.... celý text

Elon Musk 2015, Ashlee Vance

Prvýkrát som o Elonovi Muskovi počul, keď som zistil že je CEO firmy SpaceX. SpaceX je firma ktorá po dlhých rokov rozvírila stojaté vody v kozmonautike, keď ako prvá súkromná firma dokázala vyniesť náklad do vesmíru. V súčasnej dobe patrí ale taktiež ku najviac dynamickej firme na poli kozmonautiky, ktorá chce vytvoriť dostupné lety do vesmíru aj pre bežnú spoločnosť. V súčasnej dobe už dokážu pristáť ich prvé stupne rakiet, čo v budúcnosti zníži náklady na dopravu do vesmíru. Iné firmy len krútili hlavou a považovali Muska za blázna, keď hovoril o svojich plánoch a zakladal SpaceX, ale ku dnešnému dňu už o ňom hovoria ako o vizionárovi, keď sa mu to všetko podarilo a ja už čakám len na chvíľu, kedy zrealizuje svoje plány o Marse... Kniha je písaná naozaj dobre, preberá sa tam jeho detstvo a pokračuje jeho odletom do Kanady, kde začal novú etapu života na univerzitách a neskôr založením Zip2, PayPal a neskôr SpaceX a Tesla. Všetko je to písané v šialenom tempe, kde sa na Muska valili len problémy z každej strany, ale on svojim spoločnostiam veril a išiel až do maximálneho rizika, kedy nič iné ako stres nepoznal a z každej strany ho bombardovali bulvár, neprajníci, ale aj veľké spoločnosti ju hádzali polená pod nohy. Postupom času (zlom nastal asi po prvom úspešnom štarte rakety Falcon 1), začali ľudia jeho firmám veriť a on dokázal obe firmy stabilizovať. Čo sa týka osobnosti Elona Muska, kniha ho opisuje z oboch strán. Na jednej požaduje od svojich zamestnancov úplnú oddanosť a zanietenie pre prácu, kde osobný život musí ísť bokom a pracovať 16 hodín denne počas celého týždňa je u neho bežné. Nepozná slovo nemožné a chce aby dokázali veci na hranici nemožného. Nevadí mu nahučať na nich len za účelom zvýšenia ich motivácie a nerobí mu vyhodiť ľudí, ktorý pre neho pracovali aj 10 rokov a patrili ku najlepším za nejakú banalitu. Na druhej strane ale aj on je práci neskutočne oddaný, pre firmy spraví čokoľvek čo je v jeho silách a aj za ich hranicou. Z ľudí dokáže dostať to úplne najlepšie a každý problém sa snaží vyriešiť. A to všetko za účelom pomôcť ľudstvu v jeho prežití....... celý text

Cizinec 2005, Albert Camus

Predom chcem napísať, že nie som nejaký znalec existencializmu, ani ho nevyhľadávam (vlastne je toto moja prvá kniha tohto smeru) a nie som ani ktovieaký čitateľ klasiky, takže knihu hodnotím dosť subjetívne, kde som určite veľa veci ani nepochopil alebo nemal preto cítenie. Hlavná postava mi absolútne nesadla, nemám rád také, ktorých osud je akokeby už predom nalinkovaný a on iba apaticky putuje dejom, nič ho nezaujíma ani moc netrápi, neplánuje nič do budúcnosti a život len prežíva. Za najlepšiu časť knihy považujem súd, kde prokurátor veľmi pekne vykonštruoval všetko čo on spravil a presvedčil spoločnosť o svojej pravde, čo bola voči Mersaultovi dosť nespravodlivosť (v dnešnom svete nič nové), trest smrti si nezaslúžil, ale vinný bol.... celý text

Hrdina věků 2010, Brandon Sanderson

Tak príbeh sa nám uzatvoril a Sanderson ukazuje, že to mal všetko geniálne premyslené. Je tu vysvetlené asi všetko, s čím sme sa mohli v predchádzajúcich dieloch stretnúť a je vidieť, že od prvého dielu to mal všetko vymyslené. Už len niektoré repliky, ktoré tam boli vyslovené, alebo aj menšie udalosti, ktoré sa udiali boli premyslené a všetko do seba zapadlo. Tretí diel sa vo veľa podobá druhému, taktiež tu sledujeme príbeh z pohľadu viacerých osôb, Elend aj Vin sa tu skoro celý dej nachádzajú v patovej situácii a až ku koncu to zasa začne naberať neskutočného tempa. A taktiež ako v druhom diely aj tu vytknem niektoré nudnejšie pasáže (plesy mi tu vadili tak isto ako v prvom diely) a väčšie filozofovanie Sazeda. Koniec ale parádny, jedna z najprepracovanejších sérii čo som čítal.... celý text

Podvrženec 2001, Roger Zelazny

Prve stretnutie so Zelaznym a no bolo to také divne. Výhodou bol dosť jednoduchší dej, pri ktorom si človek oddýchne a nieje treba aby sa veľmi sústredil na čítanie, tempo je taktiež dobré a aj stret mágie s technikou. Ale zas viac ako priemer dať nemôžem, lebo knižka neposkytuje nič naviac, len jednoduchú zábavu, pri ktorej zabijete čas, chýba tu viacej prekreslenie sveta, situácie sa tu dejú rýchlo, nezasahuje do detailov a aj ten koniec som čakal troška väčší kde boj prebieha na posledných stránkach. Postavy tiež moc neohúria klasické čierno-biele so slabou motiváciou.... celý text

Proměna 2007, Franz Kafka

Pamätám ešte na strednej škole, kde sme brali Kafku a jeho diela, že mi jeho štýl a obsah neprišli zaujímavé a nikdy ho asi neprečítam (no jo vyučovanie na škole má veľakrát opačný efekt), ale o to viac som príjemne prekvapený po jeho dočítaní. Bolo to celé...zvláštne, absurdné kde nikoho nezaujíma ako je možné, že sa mu to stalo, ale skorej riešia ako stým budú žiť. V komentároch som našiel aspoň 3 rôzne interpretácie celého diela (a je ich tu určite viacej spomenutých), nedokážem posúdiť, ktorá sa bližšie dotýka pravdy a či vôbec nejaká, ale za to určite viem že toto zvláštne čítanie ma neskutočne bavilo a s chudákom Řehořom prežíval jeho dni voľna :)... celý text

Calvin a Hobbes 2009, Bill Watterson

Hravá kresba je to čo ma na Calvinovi a Hobbesovi najviac upútalo. Zábavnosť jednotlivých stripov funguje závislosti na tom ako si ich vy pamätáte z detstva v čom spočíva aj hlavná sila tohto komiksu. U mňa len väčšina vtipov nevyvolalo ten závan nostalgie a imaginace detského života (asi som na to ešte stále mladý) a preto to radím len medzi priemer.... celý text

Sex, drogy & cyb'n'roll 2012, Petr Heteša

Hmm, tak žáner šitý úplne na mňa, tak som myslel že to bude za čistých 5 hviezd, drsné podzemie, kde si pre drogy, sex, nadávky ale aj guľku nie je potrebné ďaleko zájsť ma len usvedčovalo v tom, že to bude parádna jazda. Ale po chvíli mi došlo, že to je stále o tom istom. Jerry hoci sympaťák s hláškami (ktoré ale ku koncu už boli dosť rovnaké) stále len niečo vybavoval, išiel ku jednému kamarátovi od ktorého niečo chcel, potom ku babe, mal stretnutie, prestrelka, ku kamarátovi, stretnutie s babou.... a tak to len pokračovalo, to by bolo ešte fajn keby mal čo naviac ponúknuť príbeh, ale vo svojej podstate bol jednoduchý a Heteša to naťahoval hlavne rôznymi situáciami do ktorých sa Jerry dostával. Tak som si povedal, že pokiaľ aspoň záver prekvapí tak 4 hviezdy dám, ale prišiel mi už dosť skratkovitý a bez prekvapenia, takže nakoniec 3*. Ale New Chrome bolo parádne vykreslené o tom žiadna...... celý text

Poslední jednorožec 2009, Peter S. Beagle (p)

Tak pre mňa to moc nebolo, málo deja, ktorý bol nahradený prílišným až lyrickým opisom a priebehom. Postavy až na čarodeja mi prišli nezaujímavé a ten koniec taktiež nič moc. Za to ale zas potešili narážky postáv na to že vedia, že sú súčasťou rozprávky, snáď prvé dielo (podľa veku knihy), kde som na to narazil. Ale zas komu sadne štýl tak to pre neho bude pravé rozprávkové čítanie.... celý text

Naruto Uzumaki 2011, Masaši Kišimoto

Subjektívne hodnotenie odo mňa, ale je to práve Naruto, kto mi otvoril dvere do sveta mangy (a aj anime) a hlavne je to on kto spopularizoval toto japonské umenie u nás ale aj po svete. Za to si už 5 hviezd zaslúži. Čo sa týka mangy samotnej, je to len taký rozjazd, človek by sa aj mohol zmýliť v tom, že tu je veľa humoru, ale postupom času bude hrať skorej na tu vážnu notu. Svet tu bude dobre vykreslený, bude tu aj množstvo rôznych postáv, ale hlavnou doménou celej série sú jej súboje, ktoré neprebiehajú tak, že kto dá silnejšiu ranu vyhrá, ale je to všetko o taktike, kde aj najmenšia maličkosť môže vyhrať bitku. Celého Naruta môžem určite doporučiť, je to neskutočná jazda a až v neskoršej sérii Shippuden začne troška dochádzať dych, ktorá je ale ešte v nedohľadne.... celý text

Muž z vysokého zámku 2007, Philip K. Dick

Už podľa tunajších komentárov som pristupoval ku knihe trocha s obavou a preto niesom v konečnom dôsledku sklamaný, ale zas nadšenie taktiež neprevláda. Na Dickových knihách mám najradšej tu nejednoznačnosť deja, keď neviem, či svet ktorá opisuje je naozaj reálny, či sa to všetko deje len v niekoho hlave, sníva, alebo ma halucinácie. Nestretol som sa zatiaľ s iným autorom, ktorý by tieto hranice dokázal až tak zúžiť, že si nie je človek po celý čas istý čo je pravda alebo nie. V tejto knihe nič také podobné nieje. Svet v ktorom Nemecko a Japonsko vyhrali, slúži len ako nejaká kulisa, v ktorej hrajú alebo lepšie povedané len prežívajú pár ľudí, s ktorými sa počas čítania stretneme. Kniha ani nemá moc zápletku, je tu vykreslených pár dní zo života ľudí, každý je rozdielny, ale všetky sú prepojené aspoň jednou vecou. No a popri tom tu máme tony filozofovania, myšlienok, kde všetko človek ani nezachytí (typický Dick) a zrazu príde len koniec a pocit, že kniha o ničom ani nebola...... celý text

Jatka č. 5 1997, Kurt Vonnegut Jr.

Jatka č. 5 je veľmi zvláštna kniha, buď budete patriť medzi ľudí, ktorej sa štýl tohto písania páči, kde sa Vonnegut drží svojej myšlienky, že nič inteligentné sa o vojne napísať nedá (teda na túto knihu to sedí riadne), alebo budete patriť k tej druhej menej šťastnej skupine ako ja. Najviac mi vadili asi postavy, kde všetky už majú nalinkované svoje osudy, a tak sa stávajú len akýmisi figúrkami, hlavná postava zas mi vďaka pendlovaniu v čase prišla ako najväčší blbec. Veľa jeho ciest v čase mi nedávalo zmysel, neprišli mi podstatné pre dej, aj keď ťažko uvážiť či nejaký mal, do toho sa pridajú veľa citovaných článkov z kníh o vojne a hlavne pre mňa najotravnejšia fráza knihy Tak to chodí! Prišlo mi, že to Vonnegut písal naschvál takto, aby sa len odlíšil od ostatných autorov, pretože toto mi ako protivojnový román vôbec nepripadá. Ale ako som vravel nesadol mi tento štýl...... celý text

Neuveriteľné dobrodružstvá Barsacovej výpravy 1978, Jules Verne

Čítané vrámci čitateľskej výzvy 2016 a to ako kniha môjho detstva. Verneovky za mojich školáckych čias bola veľká klasika, tak som bol zvedavý, ako ich budem vnímať v dospelosti. No a neviem či to je práve výberom knihy (aj keď to z väčšej časti napísal jeho syn), alebo proste už vyšším vekom, ale nudilo ma to. Dobrodružstvo bolo naozaj veľmi jednoduché, bolo tam veľa cestovateľských údajov, ktoré ma nezaujímali, keď sa už konečne dostali do Blacklandu tak mi to v ňom prišlo veľmi jednotvárne. Ale hlavne ma tam najviac asi ubíjalo to dobové správanie. Neviem čím to je v Tajomnom ostrove alebo 2 roky prázdnin, kde boli hrdinovia vynaliezaví a človek im fandil. Hold zvykol som si už na komplexnejšie príbehy. Z úcty k Vernemu 3*.... celý text

Planeta opic 2000, Pierre Boulle

Jedna z mála kníh pri ktorej mi uškodilo, že som videl prvý film. Tak už potom koniec ale aj postupné jeho odhaľovanie nemá takú silu. Ale na tú dobu, kedy vyšla to muselo byť veľmi prekvapivé. Boulle dával pekne do paralely správanie opíc na Sore a ľudí na Zemi, kde porovnával zamestnania a správanie. Nezaškodilo ani trocha sebareflexie, hlavne pri návšteve ústavu, kde si určite veľa z nás hovorilo, aké nehumánne pokusy robia opice na ľudoch, ale niečo také podobné robíme aj my na Zemi. Jediné čo mi viac vadilo na knihe bol štýl jej písania, snaženie sa o denníkovú formu, kde veľa pasáži bolo napísaných skokovo a neriešili sa tam dosť veľké detaily, čo je ale zas výhodou, že kniha nieje dlhá a tempo neupadáva. A taktiež občasné správanie hlavnej postavy, kedy bol veľakrát súťaživý ku ostatným ľudom a ľahko sa podriaďoval primitivizmu, autor asi chcel ukázať, že kultivovanému človeku stačí malo na to aby odhalil svoje primitívne korene, ale neverím že takto málo :)... celý text

Pramen Povýšení 2009, Brandon Sanderson

No druhá kniha je pre mňa o trochu slabšia ako jednotka, ale stále sa jedná o úžasné dielo a presvedčilo ma, že si od Sandersona prečítam asi všetko. Najväčší problém som tu videl v dĺžke knihy, kde by sa dalo aj vyše 100 strán vyhodiť a deju by to neuškodilo, aj keď zasa na jednu stranu je človek šťastný, že v tomto svete je čo najdlhšie, ale na druhú stranu by som sa bez určitých pasáži obišiel (nakupovanie šiat v obchode). Druhú vytku (ale zas dosť subjektívnu) je neprítomnosť postavy z jednotky, zato tu ale máme dostatok Elenda, ktorý mi až taký zaujímavý neprišiel. Ale zas od polky knižky, niekedy keď príde tretia armáda tam začne tempo rásť a musí sa to čítať už v kuse. Pár vecí sa tu vysvetlí, ale zas veľa iných otázok vypláva na povrch. A veľké plus za použitie náboženstva ako nástroja (:... celý text

Finální říše 2008, Brandon Sanderson

Nádherný príklad toho, prečo knihy tak milujem. Človek ich začne čítať a zrazu sa ponorí do úplne nového sveta. Sveta tak zázračného, že by tak chcel byť. No nenarážam teraz na to, že Sanderson tu opísal depresívne prostredie, chudobný ľud je pod útlakom tyrana a len vysoká šľachta si užíva bohatého života, aj keď sú medzi nimi samé intrigy. Nie narážam na svet, ktorý je opradený starými mýtmi, žijú tu rôzne divoké zvery, ľudia sa tu môžu narodiť s darom allomancie a priateľstvo tu je silnejšie puto ako nenávisť. S allomanciou sa tu autor pohral veľmi dobre, vymyslel pre ňu rôzne pravidlá a hlavne nezabudol ani na fyziku, ktorá je pri bojoch veľmi často využívaná. Každá z postáv má odlišný charakter, Ham ako filozof, Sazed múdry učenec, Breez starý lišiak, Vin stále nedôverčivá ale nebojácna. No ale zo všetkých som mal aj tak najradšej Kelsiera, vždy optimistického hrdinu, ktorý sa nebál ísť ani cez mŕtvoly a z každej situácie sa vedel dostať. No kniha za jasných 5* kvôli prepracovaného svetu a príjemnému úniku od reality.... celý text