Naias
přečtené 1119
Ještě je můžeme vidět
1998,
Douglas Adams
K tejto knihe som sa očividne dostala neskoro. Nielenže temer všetko z nej už poznám z iných prameňov, vrátane tých radostí cestovania, ale som zvyknutá na zanietenie autorov, ktoré býva s podobnými informáciami spojené. Úprimne, nie je mi jasné, načo Adams precestoval taký lán sveta, navyše tak nepohodlne komplikovane, keď ho zďaleka nie všetko, čo videl, zaujímalo, nieto ešte fascinovalo. Veď aj viac miesta venoval popisovaniu rôznych peripetií než samotným zvieratám. Čitateľ sa síce takto dozvie aj niečo o krajinách, obyvateľoch a miestnej byrokracii (to posledné hlavne), ale sú to len krátke útržky. Ako volanie na poplach je táto kniha záslužná, to nepochybne, stála aj poriadne veľa námahy, ale je to len taká jednohubka. Okrem toho, po tom, čo autor písal o fotografovaní a ich výbave, ma dosť prekvapilo, ako málo je tu fotografií. A na jednej Durrellovej kapitole som sa bavila viac ako na celej Adamsovej knihe.... celý text
Znak tajné společnosti
1906,
Fergus Hume
Už od začiatku je jasné, že je to – rozhodne z dnešného pohľadu – naivné: príslušník vyšších vrstiev pracujúci pod pseudonymom ako tajný policajt (keby svedčil na súde, má po inkognite). Nehovoriac o tom, že tú svoju tajnú identitu prezrádza jedna radosť. A k tomu povestne zadubená polícia, ktorá má tradične za účel podčiarkovať detektívovu genialitu. Ale máme tu aj novinku, a síce tú, že nič nechápajúci policajti sa vyskytujú v detektívkach so súkromným detektívom, ale nie v takej, ako je táto, kde je hlavná postava sama policajným vyšetrovateľom. Zato námet nie je ani trochu novátorský: umierajúci Indián, tajomstvo strieborných baní, listina s mapou, zavraždený majiteľ a superextratajná spoločnosť ľudí, ktorým pri prezradení hrozí smrť, nosiacich znak nenápadný ako trojmetrová zlatá rybka. Navyše za štylizáciu viet by sa dakedy nehanbil ani gotický román. Proste švanda.... celý text
Hercule Poirot - Záhady a rébusy
2017,
Tim Dedopulos
Keďže sa autor odvoláva na Hercula Poirota, očakávala som klasické detektívne minizáhady, ktoré treba riešiť pomocou dedukcie, nie aj matematické či iné príklady, ktoré so slávnym Belgičanom nemajú nič spoločné. A ešte je to aj akési čudné. Niektoré hádanky sú také triviálne, až to bolí, iné sa podľa mňa ani nedajú rozlúštiť, alebo to, čo je uvedené v riešení, nesúhlasí so zadaním. Nie je žiadna zábava lúskať rébusy, ak človek vie, že sa k výsledku nemusí dopracovať, nech by si aj mozog zavaril, pretože ktosi to poriadne odflákol. Z tohto dôvodu mal byť v názve namiesto Agathinho detektíva zmienený skôr Sizyfos, aby čitateľ vedel, čo ho čaká.... celý text
Dekameron
2007,
Giovanni Boccaccio
Očividne nemám zmysel pre stredoveký humor, vždy, keď „se paní velmi smály“, len som márne premýšľala čomu. Dosť som sa pri čítaní Dekameronu nudila, čo nebolo len vinou opakujúcich sa tém, hoci musím uznať, že zlomyseľné necudné poviedky boli podstatne stráviteľnejšie než tie o cnostiach. Mimochodom, ani stredoveké cnosti mi nesadli. Hrdina, pochopiteľne driečny a krásny – takých tam bolo jedenásť do tucta, ten dvanásty bol klamaný manžel – podľa rozprávača oplývajúci aj všemožnými cnosťami, môže lúpiť, vraždiť, unášať, čo mu na ušľachtilosti nijak neuberá, ak to robí, lebo sa snaží získať milovanú ženu (nie nutne i milujúcu). Aj podvádzať manžela je dovolené, v mene lásky sa smie proste čokoľvek. Taliani.... celý text
Detektív
1998,
Arthur Hailey
Keďže ide o haileyovku, očakávala som zasvätený opis rutiny a pohľad do zákulisia, čoho som sa dočkala, a tiež nejaké zvláštne príhody, no nie to, že sa dramatickosť bude stupňovať tak prehnane. Na viac či menej dramatické udalosti som u Haileyho zvyknutá, ale toto bolo pritiahnuté za vlasy a o finále ani nehovorím. Navyše aj hlavný hrdina bol príliš nezvyčajný – každý druhý policajný dôstojník asi nebude bývalý kňaz. Je to čítavé, ale ja som predpokladala, že pôjde o profesijný román s detektívnou linkou, nie so senzačnou.... celý text
