Naias
přečtené 1114
Dekameron
2007,
Giovanni Boccaccio
Očividne nemám zmysel pre stredoveký humor, vždy, keď „se paní velmi smály“, len som márne premýšľala čomu. Dosť som sa pri čítaní Dekameronu nudila, čo nebolo len vinou opakujúcich sa tém, hoci musím uznať, že zlomyseľné necudné poviedky boli podstatne stráviteľnejšie než tie o cnostiach. Mimochodom, ani stredoveké cnosti mi nesadli. Hrdina, pochopiteľne driečny a krásny – takých tam bolo jedenásť do tucta, ten dvanásty bol klamaný manžel – podľa rozprávača oplývajúci aj všemožnými cnosťami, môže lúpiť, vraždiť, unášať, čo mu na ušľachtilosti nijak neuberá, ak to robí, lebo sa snaží získať milovanú ženu (nie nutne i milujúcu). Aj podvádzať manžela je dovolené, v mene lásky sa smie proste čokoľvek. Taliani.... celý text
Detektív
1998,
Arthur Hailey
Keďže ide o haileyovku, očakávala som zasvätený opis rutiny a pohľad do zákulisia, čoho som sa dočkala, a tiež nejaké zvláštne príhody, no nie to, že sa dramatickosť bude stupňovať tak prehnane. Na viac či menej dramatické udalosti som u Haileyho zvyknutá, ale toto bolo pritiahnuté za vlasy a o finále ani nehovorím. Navyše aj hlavný hrdina bol príliš nezvyčajný – každý druhý policajný dôstojník asi nebude bývalý kňaz. Je to čítavé, ale ja som predpokladala, že pôjde o profesijný román s detektívnou linkou, nie so senzačnou.... celý text
To snad nemyslíte vážně!
1989,
Richard P. Feynman
Úžasný a inšpirujúci človek. Mimoriadne inteligentný, vedomý si svojich predností aj slabostí, sebavedomý, ale nie nafúkaný. To, ako miloval vedu a život, a ako si oboje dokázal užiť, je obdivuhodné a závideniahodné. Musel to byť skvelý učiteľ, takého by som brala všetkými desiatimi. Túto knihu som čítala pred rokmi, ale doteraz si pamätám, ako som kvôli nej v kúpeľni potme drvila kliešťami kocky cukru. Já obdivuji, ako povedala slečna Mitnicková.... celý text