Naias
přečtené 1114
Zločiny pro dva
2002,
Agatha Christie
Mám rada paródie a mám rada Agathine knihy, takže túto Agathinu paródiu som si zvlášť užila. Pochopiteľne som sa viac bavila pri poviedkach, ktorých predobraz som poznala, ale ani tie ostatné neboli na zahodenie. Sú väčšinou milo praštené, i keď chvíľami bohužiaľ nemilo – keď príde na špionáž, Agatha to ženie ad absurdum, je to holt jej Achillova päta. No čo už. Potešil ma aj místodoslov prekladateľky Veroniky Volhejnovej, kde v krátkosti všetkých parodovaných Veľkých Detektívov predstavila. (Taký malý edit: sekretárka Sidney Thamesová je v skutočnosti sekretár Sidney Thames, ako som zistila, keď som si knihu od Clintona H. Stagga kúpila.)... celý text
Sen o Zeleném domě
2020,
Liz Rosenberg
Lucy Maud Montgomery prežila život plný smutných i veselých chvíľ, i keď nešťastie zrejme prevažovalo nad šťastím. No Maud bola bojovníčka, našťastie pre ňu, keďže si musela poradiť s mnohými polenami, ktoré jej hádzali pod nohy. Liz Rosenberg opisovala jej život dosť podrobne, ale na môj vkus primálo priestoru venovala tomu, aký mala Maud k svojim knihám vzťah, ako vznikali, nielen to, kedy a v akej situácii ich napísala. Ide predsa o známu spisovateľku a jej literárne diela tvoria súčasť jej života. Rada by som trebárs vedela, prečo písala niekedy tak sentimentálne, až z knihy tiekol cukor, či to bol jej zámer, alebo to tak vyžadoval vydavateľ. A tiež prečo sa v jej knihách či poviedkach objavuje tak zriedka jej úžasný zmysel pre humor. No, to by som ešte pochopila, prehnane veľa dôvodov veseliť sa nemávala. A hoci podľa tohto životopisu by som ju za introvertku neoznačila, ak súdim podľa jej tvorby, vedela sa do mysle introverta vcítiť ozaj výborne. O tom som sa takisto nič bližšieho nedozvedela. Ale aspoň pár vecí som z tejto knihy pochopila, napríklad to, prečo Maud daktorým svojim postavám prisúdila podľa mňa nerealistický vzťah k otcovi. Boli to totiž jej vlastné pocity, ktorým sa vraj viacerí jej životopisci čudujú. Spoznala som tiež niekoľko drobných príhod, ktoré Maud zažila a dala na papier. Sen o Zeleném domě nesplnil všetky moje očakávania, ale predsa len mi duchovnú matku bystrej, urečnenej a snivej Anny do určitej miery priblížil.... celý text
Bony a myš / Po stope novej topánky / Starí mládenci z Broken Hillu
1976,
Arthur William Upfield
Parádna exotika. Nielenže sa v apríli začína jeseň, ale aj metódy hlavného inšpektora sú neobyčajné. Aby detektív páchateľa stopoval a čo sa udialo, zistil zo šľapají v prachu, to v detektívkach nebýva zvykom. Naposledy som o tom čítala tuším vo Winnetouvi. Inak, krásny opis austrálskej prírody i jej obyvateľov. Samotný Bony ma neoslovil, na môj vkus je prehnane sebavedomý (nechcem povedať nafúkaný – zvláštne, že pri Poirotovi mi to neprekáža). Ale schopný je až roh, to hej. Vie všetko, stopovať, čapovať, krotiť kone, ošetrovať, vyzná sa v chove oviec, vie niečo o dreve, rozumie domorodcom i belochom... len tie výšky, tie výšky! Mimochodom, to tam fakt niektorí behajú bosí?? Čo tie nechvalne známe austrálske jedovaté hady a pavúky?! Mňa by na taký hazard teda nenakriatli, budem si o tom radšej len čítať.... celý text
Ještě je můžeme vidět
1998,
Douglas Adams
K tejto knihe som sa očividne dostala neskoro. Nielenže temer všetko z nej už poznám z iných prameňov, vrátane tých radostí cestovania, ale som zvyknutá na zanietenie autorov, ktoré býva s podobnými informáciami spojené. Úprimne, nie je mi jasné, načo Adams precestoval taký lán sveta, navyše tak nepohodlne komplikovane, keď ho zďaleka nie všetko, čo videl, zaujímalo, nieto ešte fascinovalo. Veď aj viac miesta venoval popisovaniu rôznych peripetií než samotným zvieratám. Čitateľ sa síce takto dozvie aj niečo o krajinách, obyvateľoch a miestnej byrokracii (to posledné hlavne), ale sú to len krátke útržky. Ako volanie na poplach je táto kniha záslužná, to nepochybne, stála aj poriadne veľa námahy, ale je to len taká jednohubka. Okrem toho, po tom, čo autor písal o fotografovaní a ich výbave, ma dosť prekvapilo, ako málo je tu fotografií. A na jednej Durrellovej kapitole som sa bavila viac ako na celej Adamsovej knihe.... celý text
Znak tajné společnosti
1906,
Fergus Hume
Už od začiatku je jasné, že je to – rozhodne z dnešného pohľadu – naivné: príslušník vyšších vrstiev pracujúci pod pseudonymom ako tajný policajt (keby svedčil na súde, má po inkognite). Nehovoriac o tom, že tú svoju tajnú identitu prezrádza jedna radosť. A k tomu povestne zadubená polícia, ktorá má tradične za účel podčiarkovať detektívovu genialitu. Ale máme tu aj novinku, a síce tú, že nič nechápajúci policajti sa vyskytujú v detektívkach so súkromným detektívom, ale nie v takej, ako je táto, kde je hlavná postava sama policajným vyšetrovateľom. Zato námet nie je ani trochu novátorský: umierajúci Indián, tajomstvo strieborných baní, listina s mapou, zavraždený majiteľ a superextratajná spoločnosť ľudí, ktorým pri prezradení hrozí smrť, nosiacich znak nenápadný ako trojmetrová zlatá rybka. Navyše za štylizáciu viet by sa dakedy nehanbil ani gotický román. Proste švanda.... celý text
Hercule Poirot - Záhady a rébusy
2017,
Tim Dedopulos
Keďže sa autor odvoláva na Hercula Poirota, očakávala som klasické detektívne minizáhady, ktoré treba riešiť pomocou dedukcie, nie aj matematické či iné príklady, ktoré so slávnym Belgičanom nemajú nič spoločné. A ešte je to aj akési čudné. Niektoré hádanky sú také triviálne, až to bolí, iné sa podľa mňa ani nedajú rozlúštiť, alebo to, čo je uvedené v riešení, nesúhlasí so zadaním. Nie je žiadna zábava lúskať rébusy, ak človek vie, že sa k výsledku nemusí dopracovať, nech by si aj mozog zavaril, pretože ktosi to poriadne odflákol. Z tohto dôvodu mal byť v názve namiesto Agathinho detektíva zmienený skôr Sizyfos, aby čitateľ vedel, čo ho čaká.... celý text
