Naias
přečtené 1119
Pan Munt pokračuje...
1939,
Hugh Desmond Clevely
Nič pre ťažkého intelektuála, ale pre zotavujúceho sa ideálne. Svižné, vtipné, natrieskané akciou. A navyše autor nevytvára napätie na úkor zdravého rozumu postáv, buď mu za to chvála! Bavila som sa tak dobre, až som zabudla, že je mi zle. Čo viac by si mohol rekonvalescent želať?... celý text
Divoký zázvor
2004,
Anchee Min
Zaujímavý bol len popis bežného života hlavne školákov počas tzv. Kultúrnej revolúcie, to vymývanie mozgov, povinné zbožňovanie predsedu Maoa a nekonečný príval jeho citátov, ktorých šírenie bolo zmyslom ich existencie. Ale ten milostný príbeh ani pochabé až hlúpe správanie sa Javoru ma nepresvedčili. P. S. Neodporúčam čítať bezprostredne po Divokých labutiach, vyznieva to ako chabý odvar.... celý text
Divoké labutě
1996,
Jung Chang
Niektoré veci mi boli dôverne známe, trebárs snaha vyvolať dojem, že to, čo sa deje, je prianím ľudu, nie príkaz zhora – okamžite mi naskočil „kůl v plotě“ – alebo snaha odnaučiť ľudí samostatne myslieť, zákaz individualizmu a povinnosť zapájať sa do kolektívu, a to nadšene. S tým mám bohaté skúsenosti z mladosti, hoci inak som z príkorí socializmu na vlastnej koži okúsila len málo, napríklad neslobodu slova (ešte si pamätám tú chuť zakázaného ovocia, keď sme si na školskom dvore rozprávali politické vtipy obzerajúc sa na všetky strany, aj ten šok, keď som po dorozprávaní vtipu zistila, že mám tesne za chrbtom učiteľku). No tie najhoršie časy, počas ktorých si nikto nemohol byť istý majetkom, slobodou ani životom, som našťastie nezažila. Na to, aby človek vzbudil podozrenie, stačilo byť sám sebou. Číňania si to ešte okorenili ľpením na svojich nezmyselných a krutých tradíciach, ktoré predovšetkým ženám robili zo života peklo. Všetky tie zväzujúce pravidlá, ktorými sa riadil každý krok, gesto, výraz tváre, každé slovo, oslovenie... Žiadna voľnosť ani v rodinnom kruhu. A k tomu ich v období, počas ktorého sa odohráva táto kniha, trýznili Japonci, Rusi, Kuomintang a napokon Mao Ce-tung. Všetci kradli, klamali, vydierali, mučili, zneužívali svoju právomoc, ľudia biedili, hladovali, báli sa, a po každom oslobodení a nadšení z nádeje na lepší život prišla tá istá svojvôľa, rozčarovanie a zúfalstvo. Podrobný popis Veľkého skoku (rozumej vzad) a Kultúrnej revolúcie (podstatne výstižnejší výraz by bol Protikultúrnej) bol veľmi zaujímavý a veľmi desivý. Jung Chang skvelo opísala, ako vtedy ľudia žili a zmýšľali, ako to, že bolo možné dostať do područia taký veľký národ. Nedá sa nepýtať spolu s ňou, ak toto mal byť raj, aké by potom bolo peklo?... celý text
Rok v Provenci
2013,
Peter Mayle
Z knihy dýcha pohoda, a to napriek byrokracii, vlečúcim sa stavebným úpravám domu, mistrálu a iným lahôdkam. Je poznať, že autor neklame, keď tvrdí, že sa v Provence cíti ako doma. Takýto spôsob života síce nie je moja čaša vína (aspoň nehrozí, že budem závidieť), ale je zaujímavé dozvedieť sa niečo o miestnom kolorite, zvlášť keď je všetko opísané s láskou a humorom. Nepreložené francúzske výrazy, ktorými je kniha prešpikovaná, sú mierne otravné, ale to nijak zvlášť nevadí, čítanie je to ozaj veľmi príjemné. Na hradbách v Ménerbes bylo denně večer slyšet, jak je tu nádherně, jmenovitě mi utkvěl v paměti komentář jednoho postaršího anglického páru, rozhlížejícího se vůkol. „Nádherný západ slunce,“ řekla. „Ano,“ odvětil její manžel. „Skutečně pěkný na tak malou vesnici.“... celý text
Princezná a Curdie
2016,
George MacDonald
Je v poriadku, ak autor vloží do svojho diela morálne posolstvá, ale nepáči sa mi, keď ma tým kŕmi, ako keď gazdiná štope hus. Nehovoriac o tom, že niektoré múdra boli dosť diskutabilné, platné tak pre papierových hrdinov, ale nie pre ľudí z mäsa a kostí. Aspoňže v závere autor nestrčil čitateľovi ponaučenie pod nos, ale nechal ho, nech na to príde sám. Ani ten čierno-biely štýl plný postáv, ktoré sú múdre a šľachetné až prešľachtené, alebo nešľachetné a zväčša hlúpe, mi nesadol. Zato sa mi páčila skvostná ukážka, ako niektorí ľudia posudzujú tých, ktorých nepoznajú a nechápu, a ako pritom „logicky“ uvažujú: Je zlá. Prečo ste presvedčení, že je zlá? Lebo robí zlé veci. Ako viete, že robí zlé veci? No, lebo je zlá. Ale občas sa mi zdalo, že autor až tak dobre ľudskej povahe nerozumie. Ak mám vyjadriť celkový dojem, nudila som a to riadne.... celý text
Serafína a čierny plášť
2016,
Robert Beatty
Páchateľa aj motív som uhádla hneď na začiatku, no napriek tomu som si napätie užila, pretože som bola hrozne zvedavá, či som hádala správne. Autor sa síce usilovne snažil odvádzať pozornosť, ale už som čítala priveľa detektívok a fantasy, aby som sa nechala oblafnúť detskou knihou. Zato hlavná hrdinka ma nadchla. Rozmýšľa racionálne, logicky, uvedomuje si rozdiel medzi realitou a svojimi predstavami a nenechá sa nimi uniesť, dokonca vie krotiť svoje emócie. Ak sa skrýva pred nebezpečenstvom a začuje nečakaný zvuk, podskočí, ale nezakričí a neprezradí sa. Žiadne mimovoľné zajačanie, ktoré slúži na to, aby hrdinka musela začať utekať a aby napätie stúpalo. Žiadna melodramatická citová rozorvanosť, ktorá by tvorila hlavnú náplň knihy. Páčilo sa mi to tak, že autorovi ani nezalievam nelogickosti (keby v dajakom sídle mizli hosťom deti, tak by sa snáď rodičia tých ešte nezmiznutých okamžite zbalili a nezostali by tam trčať, a to „oficiálne“ záverečné vysvetlenie, kam sa deti podeli, no páni moji, kto by na to skočil?). Hlavne, že je to čítavé, opisy prostredia sú pôsobivé, hrdinka má zdravý rozum a jej pocity pri hľadaní vlastnej identity sú dobre a triezvo vykreslené.... celý text
Malý biely koník
2009,
Elizabeth Goudge
Celý príbeh bol v podstate o napravovaní chýb z minulosti, či už spred stoviek alebo spred dvadsiatich rokov, čo by bolo fajn, len keby to nebolo čím ďalej tým viac sladené a čierno-biele. Malo to pôsobivú a zo začiatku ozaj čarovnú atmosféru, ktorá sa žiaľ postupne začala vytrácať. (A nechýbalo ani klasické pripomenutie, ako Angličania Francúzov „milujú“.) Pri čítaní ma trochu rušilo, že prekladateľka má mierny problém so spisovnou slovenčinou a dokonca si občas mýli aj význam slov (sklo nebýva kryštálové, ale krištáľové a lucernou sa nesvieti, ale kŕmi sa ňou dobytok). A jedno som nepochopila – načo tam vlastne bol ten biely koník?... celý text
