Naias
přečtené 1117
Pán Lecoq
1966,
Émile Gaboriau
Škoda, že je to detektívka len spola a druhú polovicu tvorí dobrodružný, veľmi dramatický až melodramatický príbeh. Samotná detektívka je skôr hra na mačku a myš, kde sa detektív s prenasledovaným pretekajú v dôvtipe, pričom myš je stále o krok napred. Ale napokon samozrejme detektív zvíťazí a po mnohých peripetiách, kedy je vystavený nielen sklamaniu z reťaze nezdarov, ale aj posmechu kolegov a nadriadených, odhalí totožnosť zatknutého, len aby ho mohol vyhlásiť za nevinného. Všetka česť jeho vytrvalosti, ani hlúpy nie je, dedukcie mu idú jedna radosť, ale druhá časť ma takmer umorila. Popis udalostí vo Francúzsku po Napoleonovom páde nebol bez zaujímavosti, no bolo to tak podané, že som sa nevedela dočkať, kedy to budem mať za sebou. A nebyť bôžika na kladkostroji v podobe listu – ako sa v tomto románe neobozretne zaobchádza so životunebezpečnými listinami, to je priam trestuhodné – viac ako totožnosť by Lecoq pri všetkej svojej bystrosti najskôr nevypátral.... celý text
Denník saudskej manželky
2017,
Soňa Bulbeck
Som mierne sklamaná, očakávala som popis, ako sa Slovenka zžíva s arabskou kultúrou, zvykmi, mentalitou... a dostala som niekoľko zábavných historiek s minimom informácií. A pokiaľ ide o život na púšti, vyskúšala si to autorka aspoň jeden deň? Pretože na mňa to robilo dojem, že o tom veľa nevie a tak to odbýva veľmi stručne. Ani nebudem túto knihu hodnotiť, lebo môj celkový dojem je v podstate nulový. J287, nepovedala by som, že „kniha vyvrací případy, kdy se cizinka vdá do muslimské země a je tam nešťastná, protože ji manžel i jeho rodina tyranizují“, keďže ide o vymyslený príbeh. Denník je fiktívny, autorka bola v rokoch 2016/2017, kedy sa ten príbeh odohráva, vydatá za Angličana. Žila síce v Saudskej Arábii, ale ako manželka zahraničného experta. Ona sama vraví: „Vo všeobecnosti mám rada knihy, v ktorých je humor a dá sa na nich aj zasmiať. Veľmi sa teším, že sa mi jednu takú podarilo aj napísať – volá sa Denník saudskej manželky a je to de facto paródia na tzv. arabské klišé o týraných a väznených arabských manželkách – na letnú dovolenku vrelo odporúčam…“ Nehovoriac o tom, že aj keby bol tento príbeh pravdivý, neznamenalo by to, že príbehy o týraných manželkách sú nepravdivé.... celý text
Svatopetrský jarmark
1996,
Ellis Peters (p)
Uf, štvrtý diel a stačilo. Príjemné čítanie to je, ale nebezpečne sa blíži k červenej knižnici a charaktery postáv nie sú ani tak farbisté ako skôr čiernobiele. Nečekám od historických detektívok realizmus, koniec koncov detektívka je rozprávka pre dospelých, ale čo je moc, to je moc. Autorka servíruje cnosti postáv čitateľovi až pod nos, pekne pocukrované a nablýskané. Nejaká tá životná múdrosť sa tam nájde, ale celok mi pripadá ako Traja mušketieri prerozprávaní Barbarou Cartlandovou. Večná škoda, Cadfael je taká zaujímavá postava!... celý text
Mnišská kápě
1994,
Ellis Peters (p)
Tak toto bolo podstatne lepšie, viac detektívkovité, aj sme sa dačo dozvedeli o vtedajších zvykoch, hlavne práve. Ale ako detektívka to aj tak nestálo za moc, je to skôr také povídání, Cadfael záhadu vyriešil bez toho, aby sa na tom čitateľ mohol podieľať.... celý text
Láska a gepard
2006,
Barbara Cartland
Bolo to sladkobôľne, až sa mi čítať odnechcelo. A vidím, že som Barču prechválila, keď som tvrdila, že pozná prostredie, o ktorom píše. Lenže to bolo predtým, než prišla na pretras menažéria. Skúsila Cartlandová niekedy pohladkať tigra? Som si istá, že by jej to neodporúčalo desať z desiatich chovateľov. Ale hlavná hrdinka je našťastie nielen prekrásna, vzdelaná a bystrá, ale aj fenomenálna krotiteľka. Ešte keby tak navštívila logopéda, ktorý by ju odnaučil koktať.... celý text
Falešná guvernantka
2019,
Barbara Cartland
Príbeh bol taký jednoduchučký, že jednoduchší už byť nemohol, ale na rozdiel od amerických tiežspisovateliek, nad ktorých náhľadmi zostáva človeku rozum stáť, Cartlandová pozná prostredie, o ktorom píše. Zato vierohodnosť chuderka dostala na frak, Barčina predstava o živote v utajení je naivná, až to bolí. No, na romancu to hádam stačí, ale doma to neskúšajte. Ani zasmiať sa nebolo na čom. To ma sklamalo, pretože z tohto dôvodu som sa do čítania pustila. Na druhej strane, presladené to nie je a ešte to má aj presah – morálne posolstvo. Podľa toho, čo sa píše na obálke knihy, autorka neochvejne verila, že láska je tým najdôležitejším v živote človeka. Možné to je, ale ja by som povedala, že predovšetkým neochvejne verila, že najdôležitejším v živote človeka je patriť do prastarej a vznešenej rodovej línie. To automaticky znamená, že ste cenná ľudská bytosť s neotrasiteľne pevným charakterom (aj keď ste patologický hráč a prehrali ste rodine strechu nad hlavou), zatiaľ čo neurodzení sú hrubí, nevychovaní, zhýralí, obscénni a vôbec fuj. Patriť k plebsu je holt náš kríž, ktorý musíme niesť, ale môžeme si o vyvolencoch osudu aspoň čítať. Ó, my sa máme!... celý text
