oasismanik přečtené 97

Cez kosti mŕtvych pluh svoj veď 2021, Olga Tokarczuk

Zaujímavá kniha plná veľmi zaujímavých myšlienok. Ale bohužiaľ ma to až tak nebavilo a čítanie som stále tak nejako podvedome odkladal. Možno za to môže tá komplikovanosť filozofických úvah, možno to, že pani Tokarczuk v mojom prípade ťala do živého a ako celoživotný mäsožrút a absolútny skeptik voči horoskopom /a veci podobným/ som nedokázal vo svojej hlave reagovať na jej trefné argumenty. A možno to len nebola správna voľba ako dovolenkové čítanie pri opaľovaní sa počas leta...... celý text

Ako (ne)prežiť mladosť: Príbehy príšerných rozhodnutí 2021, Peter Pppíter Popluhár (p)

Pokúsim sa knihu zhodnotiť čo najobjektívnejšie napriek tomu, že som naozaj obrovský a dlhoročný fanúšik Peťovho polodementného humoru už od čias Dana Dreva. Jeho druhá kniha je rozhodne slabšia ako prvá, badať obrovsku inšpiráciu od jeho obľúbených autorov, nie je to tak krásne autentické a odľahčené. Väčšina príbehov zas nie je až tak zaujímava a bláznivá ako sa môže zdať z pohľadu toho, kto to zažil, je to ako keď vám kamarát opisuje polhodinu čo zažil cez víkend až mu slzy tečú od smiechu a vy ticho počúvate a zisťujete, že sa v podstate iba ožral v klube a dogrcal niekde na ulici. Rozdiel je samozrejme v tom, že Peťo má obrovský dar reči a jeho kvetnaté slovné spojenia dávajú tým príbehom úplne iný nádych spolu s jeho špecifickým zmyslom pre humor. Napriek všetkému ide o dobrú knihu, hlavne pre jeho fanúšikov, čítanie som si doslova užíval, oceňujem skvelý nápad s postupne tmavšími strankami /až na predposlednú kapitolu, kde to bolo takmer nečitateľné/ a teším sa na ďalšiu, nech to bude hocičo, rozhodne to kupujem.... celý text

V kleci 2019, Ellison Cooper

Nie som nejaký milovník ani expert na detektívky, nikdy som úplne nechápal prečo sa až tak za tým ľudia "bláznia". V kleci mi prišlo ako celkom priemerná jednorázovka, postavy celkom ploché, niektoré až zbytočne a okato "cool", celé je to písané ako jedna klasická časť nejakého CSI: New York, ale ako vravím, asi nie som cieľovka. Netuším ani veľmi čo pri kriminálke hodnotiť, tak dám za tri, bavilo ma to, ale na celú podobnú sériu nemám určite chuť.... celý text

Muž jménem Ove 2014, Fredrik Backman

Táto kniha je ako keby ste pridali do shakeru Gervaisov "Aferlife", Eastwoodove "Grand Torrino" a riadne, riadne, naozaj riadne veľa škandinávskej špecifickosti a všetko to poriadne premiešali. Skvelá oddychovka. Napriek relatívne smutnému príbehu vám celý čas hrá na tvári príjemný úsmev.... celý text

Listopád 2021, Alena Mornštajnová

Mornštajnová písať vie, o tom sme sa už mohli mnohokrát presvedčiť, ale pri tomto diele sa nemôžem zbaviť pocitu, že sa pustila do žánru, ktorý je nad jej sily, do tém, ktoré nedokázala úplne ukočírovať a že to celé tak trošku odflákla. Vo výsledku som mierne sklamaný, očakával som trochu prepracovanejšie a komplexnejšie "čo by všetko nasledovalo keby..." a dostal som iba veľmi zbežne opísanú krajinu podobnú KĽDR, kde by som samozrejme ako človek narodený už do demokracie nechcel žiť ani sekundu. Ale tie očakávania boli asi aj moja chyba. Tiež som sa nedokázal počas čítania akosi úplne preniesť do deja, ktorý akoby sa celý čas nevedel rozhodnúť, či chce byť varovaním, dystopiou alebo obyčajným príbehom !!spoiler!! matky a dcéry vo zvláštny čas, vo zvláštnej krajine. Ja si teda vyberám to varovanie, ktoré je v týchto časoch potrebné ako soľ!... celý text

Večer a ráno 2021, Ken Follett

Klasický Follet skrz na skrz. Postavy striktne kladné a striktne záporné, ich zaradenie spoľahlivo uhádnete už po pár prvých vetách. Ken sa klasicky drží svojích osvedčených šablon hlavných postáv, len im dal iné mená a trošičku upustil od tej permanentnej hrôzy /ktorá nás sprevádzala hlavne celými Piliermi/ napriek tomu, že sa náchadzame v ešte temnejšom stredoveku. Večer a ráno sa číta dobre a ľahko, nenudíte sa, oproti takým Pilierom je to mierne komornejšie, dej je rozdelený podľa kľúčových udalostí Svadba, súd, vražda a mesto a ku koncu sa to veľmi slušne rozbehne, až mi bolo ľúto, keď to už skončilo. Dávam 4 s odretými ušami, ale napriek tomu si myslím, že Follet už má najlepšie časy za sebou a jeho trilogia "Storočie" už zostane neprekonaná.... celý text

Šikmý kostel 2 2021, Karin Lednická

Vždy pri podobnom románe si hovorím ako je preboha možné, že sa toto dialo pred ani nie 80 rokmi? Čo všetko si museli ľudia ešte prednedávnom vytrpieť? A ako veľmi dobre sa máme, keď náš najväčší problém je, že si musíme dať do obchodu na tvár rúško, nemôžeme íst do kina na nového Spidermana a že si tú pizzu skrátka musíme zobrať so sebou. A to dnes niektorí nazývajú "fašizmom". Nie je to úplne príjemné čítanie, ale to hádam ani nikto neočakáva, keď číta niečo z čias druhej svetovej vojny. Hovorím to stále: historiu si treba neustále opakovať, neustále! Knihe ako takej opäť niet absolútne čo vytknúť, je neuveriteľné, že to je ešte len druhá kniha pani Lednickej. Neuveriteľne obrovský talent na písanie, to sa pozná hneď, za mňa jednoznačne kniha roku 2021.... celý text

Šikmý kostel 2020, Karin Lednická

Už po pár stránkach si uvedomíte, že príbeh nečítate, ale žijete ho, doslova. Krásne, citlivo napísaný príbeh bez zbytočnej krutosti napriek ťažkej dobe. Pani/slečna Lednická svoj kraj úprimne miluje a je to cítiť z každého jedného riadku. Ale z poslednej časti aj tak doslova mrazí. Teším sa na dvojku a idem hneď na ňu.... celý text

Hotýlek 2015, Alena Mornštajnová

Roztomilá, horkosladká, generačná jednohubka. Knižka bez nejakého konkrétneho príbehu pozvoľna plynie...ako život. Cez všetky prekážky, starosti aj radosti nám prináša obyčajné postavičky, ktoré prichádzajú a odchádzajú a s nimi prichádzajú lásky, sklamania aj tragédie...Čítalo sa to dobre, Mornštajnová píše dobre, s lahkosťou jej vlastnou, akurát si myslím, že sa dalo z toho námetu dalo vytlcť omnoho viac.... celý text

Ranhojič 2004, Noah Gordon

Sůl moře 2016, Ruta Sepetys

Ako aj pri Šedých tonoch mám s Rutou ten problém, že je to písané tak...jemne. Jemnejšie ako si takéto udalosti a druhá svetová vojna ako taká zaslúži. Tam, kde vám Ruta rýchlo zakryje obe oči, tam vám iný autor v knihe z podobného prostredia pritlačí hlavu k mrtvole, aby ste doslova cítili pach jeho moču. Nie že by som sa v násilií nejako vyžíval, ale ono je to občas treba, aby bola potom emocia silnejšia, takto je z toho len taká mozaiková poviedka /mám za sebou čerstvo celé Folletove storočie, čiže toto mi prišlo naozaj kratučké/ o láske a smrti. Ale v podstate je to šikovne vyskladaná mozaika, dej je dynamický vďaka neustále sa striedajúcimi štyrmi postavami, len skrátka asi nie som cieľovka. Myslím, že Ruta píše hlavne pre násťročných, nie deti, ale skôr tak 17+.... celý text

Jméno větru 2012, Patrick Rothfuss

Trochu preceňované dielo podľa môjho skromného názoru. Číta sa to relatívne dobre, ale fakt to nie je nič svetoborné, aby si to zaslúžilo neuveriteľných 92%. Ak ste v žárni Fantasy začiatočník, kľudne to skúste, ale ak už máte v tejto tematike toho odčítaného naozaj dosť, ako ja, až tak sa bavíť nebudete.... celý text

Hranice věčnosti 2015, Ken Follett

Ken má neuveriteľný talent na to, že vás úplne prenesie do danej doby, doslova cítite hlad, smrad potu a špiny v Pilieroch, doslova cítite uhlie a ticho pred obrovskou búrkou v Páde titánov a strach a hrôzu v Zime sveta. V Hraniciach večnosti na západe počujete v pozadí Creedence Clearwater Revival, cítite marihuanový opar a uvoľnenú atmosféru, na východe beznádej a bezmocnosť. Ďaľší Kenov obrovský talent je práca so svojími postavami. A tu nastáva problém, je vám tak nejako úplne jedno ako dopadnú, zatiaľ čo v jednotke ste netrpezlivo očakávali ako sa vyvinie rozdielny život bratov Peškovcov, v dvojke ste ani nedýchali pri predávaní tajných plánov od Carly, v trojke to už až tak intenzívne neprežívate. Ja osobne som sa dokonca pár krát aj stratil v tom, kto je vlastne kto, čo sa mi pri predchádzajúcich dvoch častiach nestalo ani raz. Nie je to iba Kenova chyba, skrátka nedávna historia nebola až tak zaujímavá a turbulentná ako prvá polovica 20 storočia. /Našťastie!/ Doslova utrpením bola akákoľvek časť, kde sa objavil nemastný-neslaný George Jakes, ktorý dostal paradoxne najviac priestoru, jeho dokonale kladný, za každých okolností správny a spravodlivý charakter bol až klasicky Folletovsky nereálny a prehnaný, chýbala mu už iba svätožiara nad hlavou. To si koniec koncov asi uvedomil aj Ken a tak mu v závere zakomponoval do príbehu nejakú tú pästičku do tváre, aby sa nepovedalo, ale pôsobilo to paradoxne strašne nasilu a narýchlo vtlačené do deja. Ja chápem, boj za práva menšín je bez pochyby veľmi dôležitá časť dejín druhej polovice 20. storočia, ale bolo ho tu naozaj moc a bola to proste nuda. Omnoho radšej by som si prečítal viac zo zákulisia rockNrollu, z pádu vojsk na naše územie v 1968 alebo z vojny vo Vietname, ktorej bola dokopy venovaná jedna kratučká kapitola. Ďaľší, už posledný, problém mám klasicky s Kenovým čiernobielym videním sveta /v zmysle dobrý-zlý/. V predchádzajúcich dvoch knihách som to až tak nevnímal, pretože sa tam nonstop niečo dialo, ale tu bolo hluchých miest viac a tak som si to opäť začal všímať. Ale zas nebolo to až také ako napríklad v pokračovaní Pilierov, ktéré som hlavne kvôli tomu ani nedočítal. Napriek tomu všetkému sú Hranice večnosti dostojné ukončenie trilogie. Spoznali sme tri generácie počas šialeného 20. storočia, je až neuveriteľné, čo všetko sa za tých 100 rokov udialo a to sa samozrejme vyskytol v knihách iba zlomok toho všetkého. Ken nám krásne ukázal ako sa šialene rýchlo menila a mení doba, myslenie a hlavne problémy bežných ľudí a preto zopakujem to, čo opakujem stále a každému: som neuveriteľne rád, že žijem v tejto dobe, mám dať čo do úst, mám strechu nad hlavou a môžem slobodne vyjadriť svoj názor, napríklad aj touto recenziou. Historiu si treba neustále opakovať, neustále!!... celý text

Zima světa 2013, Ken Follett

Hm...no takto, ja asi pôjdem proti väčšine, ale mne sa predsa len viac páčila jednotka. Téma prvej svetovej je predsa len o trochu menej prevarená téma, aj keď aj tu sa Ken snažil nenudiť milion krát opakovanými faktami. Niektoré pasáže, hlavne celý Chuckov príbeh a všetko okolo Pearl Harbor ma absolútne nudili a sem-tam som ich aj preskakoval, na druhej strane Španielsko bolo výborne a hlavne pri zoskoku v Normandii som ani nedýchal. Niektoré motívy, situácie a charaktery postáv sa dosť opakujú, presne ako pri Pilieroch zeme a ich pokračovaniach, ale Ken tak proste píše. A idem hneď aj na trojku, historiu, hlavne tú nedávnu, si treba stále, stále pripomínať!... celý text

Pád titánů 2018, Ken Follett

Oproti Pilierom (naštastie) omnoho menej čiernobiele. Naozaj brilantne napísaná kniha, ktorá vám, okrem iného, pripomenie v akej dobrej dobe žijeme, idem hneď na dvojku.

Na veky vekov 2014, Ken Follett

Veľmi nerád dávam priemerné hodnotenie tak kvalitne napísanej knihe, ale sú to v podstate Piliere zeme, len postavy majú iné mená. V polovici som čítanie ukončil

Piliere zeme 2011, Ken Follett

Príbeh o tom, že keď niečo naozaj chcete, idete si tvrdohlavo za tým a všetko tomu podriadite, tak to dosiahnete. Príbeh o tom, že niekedy je hranica medzi láskou a nenávisťou tak tenká, že ju ani vy sami nevidíte. Príbeh o tom, aká nebezpečná je pýcha a ctižiadostivosť. Príbeh o tom, že i to najmenšie rozhodnutie môže ovplyvniť životné príbehy celej generácie, až celých svetových dejín. Chcel som na záver napísať nejaký úryvok, ktorý by knihu dokonale vystihol, ale zistil som, že nič také sa tam asi ani nenachádza. Piliere zeme nie sú o citátoch ani o veľkých myšlienkách. Je to o príbehu, ktorý je dokonale dávkovaný z roznych strán, takže vy viete presne to, čo vedia v danej chvíli ostatne postavy. Ja som sa našiel v Jackovi, hlbavy romantik/melancholik, ktorého rozum núti všetko pochopiť. Ken sa snaží ani chvílu nenudiť, neopakuje to, čo už vieme, nevyplna román vatou, ale radšej rovno preskoči aj o 20 rokov vpred. Ale aj tak by som to trošku, trošičku skrátil.... celý text

Mafiánsky gang Sýkorovcov 2019, Gustáv Murín

Les prízrakov 2019, Juraj Červenák

Za mňa zatiaľ najlepšia zo série, hlavne vďaka Jarosovi.

Kde všade som (ne)zomrel 2018, Peter Popluhár

Petra sledujem už od čias Dana Dreva, čo bola v podstate primitívna parodia na Harryho Pottera, sedel mi jeho polodementný humor a už vtedy som vedel, že tento človek to dotiahne daleko. Som rád, že sa mu darí. Len škoda, že som nestihol edíciu s krásnou záložkou do knihy s jeho krásnym citátom: \"Knihy sú ako bábatká, neraz pri nich s láskou prebdiete celú noc. A dobre horia\"... celý text