OliviaKing
přečtené 35
Zlaté ruce
1999,
Cecil Murphey
Máloktorá kniha je takým koncentrátom motivácie, inšpirácie a úžasných životných postojov pre deti a mladých ľudí ako táto. Pre dúšok nádeje, sily a novej perspektívy by však mali po knihe siahnuť aj osamelé matky – samoživiteľky, ktoré sa cítia bezbranné. Hlavnou postavou celého Carsonovho života na pozadí je jeho mama Sonya Carsonová. Je obdivuhodné, aké harmonické a podnetné rodinné prostredie dokázala poskytnúť svojim deťom žena, ktorá bola pravidelne liečená na psychiatrii, živila sa ťažkou nekvalifikovanou prácou, ukončila nešťastné manželstvo, v ktorom ju manžel podvádzal s rodinou č. 2, a väčšinu života bola finančne obmedzená. A to všetko bez toho, aby sa ľutovala, frflala a uvalila svoje emočné bremeno na deti. Naozajstný príklad statočnej ženy a príklad toho, že životy detí nemení ani tak dobré finančné zázemie, ako pevné životné postoje rodičov, láska, dôvera, čas a životný optimizmus. A knihy. Tu sa mi páčila aj referencia na amerického básnika Roberta Frosta, ktorého tvorbu ešte len budem musieť objaviť. Z jazykového a literárneho hľadiska však knihe vyčítam nevyužitý potenciál. Sme svedkami toho, že ľudia s oveľa chudobnejším životným materiálom píšu výpravné a plastické životopisy, ktoré sú aj literárne zaujímavo spracované. Kniha vystihuje podstatu a odovzdá svoj hlavný odkaz, je stráviteľná pre slabších mladých čitateľov, ale má formát rozsiahlejšieho svedectva v kresťanskom časopise. Nejde do hĺbky - ani v opisoch, v prežívaní postáv, v použitom jazyku, v analýze spoločnosti...je to škoda. Aj z formálnej stránky pripomína vydanie, ktoré som čítala, nízkonákladový samizdat s brožovanou väzbou a jednoduchou grafikou na obálke. Už mnoho predchádzajúcich čitateľov vytklo knihe štýl písania. Carsonov/Murpheyho štýl (uvažovanie a vyjadrovanie) je dosť jednoduchý, priamočiary, úsmevne naivný a sebaistý. Niekedy to je odzbrojujúco príťažlivé - tak, že máte chuť žiť v tak otvorenej spoločnosti plnej príležitostí - alebo vás to provokuje. Možno to je rozdielnosťou našich kultúr. Aspoň z knihy bolo cítiť, že americká spoločnosť má rešpekt pred talentovanými jednotlivcami, úctu k úspechu druhých a nehádže polená pod nohy, asertivitu nepovažuje za drzosť, ale odmeňuje ju. Tu si my, Slováci, len ticho píšme poznámky a učme sa. V sociálnej oblasti sme jednou z najrovnostárskejších spoločností na svete, ale bude úžasné, keď bude podobný stav aj v našich mysliach. Píšem si sem krátke poznámky k momentom v knihe, ktoré považujem za najpozoruhodnejšie: skúška z chémie (s. 69), ako sa učiť (s. 91-92), pracovitosť (s. 72+), neprikloniť sa k zlu len preto, že tam je väčšina (s. 81), vážiť si každého človeka (s.102), nebáť sa deptania a nepripúšťať si ho (s. 109), príbeh Craig a Susan (s.161+), THINK BIG (kap. 22), smerovanie mládeže (s.201), postoj k problémom (s. 204) Dej je zasadený do 60. - 80. rokov minulého storočia do Spojených štátov amerických v čase, keď kultúra "woke" ešte nie je tak naplno rozbehnutá/neexistuje a je to cítiť v celej knihe. Páči sa mi, že Carson zdôrazňuje osobnú zodpovednosť človeka, neprofituje z rasovej príslušnosti, a negatívny dopad rasovej neznášanlivosti na svoj život skôr potláča. Možno to je iba jeho osobná skúsenosť a šťastie, ale myslím si, že osvojenie tohto postoja je ozdravujúce bez ohľadu na druh handicapu v živote každého z nás. Najlepšie to vystihuje citát z knihy z úst Carsonovej mamy: „Bennie, na farbe kože v skutočnosti nezáleží. Ľudia majú občas predsudky, ale vždy budú chcieť toho najlepšieho. A preto si musíš vytýčiť životný cieľ - stať sa najlepším.“ Mám možnosť porovnať túto knihu s literárne podarenejšou Becoming od Michelle Obamovej. Autori mali veľmi podobnú životnú dráhu v podobe rodinného zázemia, vzdelania, osobnej zodpovednosti, šťastného výberu životných partnerov a občianskej angažovanosti. Obamová sa viac venuje rasovej otázke a rovnosti príležitostí. V porovnaní s Carsonovou mužskou sebaistotou je jej štýl písania citlivejší, podrobnejší a ako žena sa s jej úprimnosťou viac stotožňujem. Som zvedavá, ako rozhodí karty tretia kniha z radov autobiografií od černošských autorov – Hidden Figures od Margot Lee Sheterleyovej.... celý text
Poklady pod sněhem
2006,
Patricia St. John
“It is hard work to win back love. But don't give up. Those who persevere find more happiness in earning love than they do in gaining it.” Jazyk: Patricia St. John má výborný, láskavý humor, ktorý neprehluší celkový dej. Na krátkej ploche vie veľa vyjadriť a výborne graduje psychologizáciu postáv - najmä Lucienove aj Anettine pochody/uvažovanie sú veľmi dôveryhodné a dobre vystupňované. Zasadenie do divokej švajčiarskej prírody nie je gýčové, naopak príroda zohráva svoju úlohu pri odvíjaní deja. Najviac ma prekvapili predsudky a odmietnutie Luciena v dedine/mestečku, aj napriek tomu že švajčiarska spoločnosť je jednou z najstarších kresťanských spoločností vo svete. TIP: táto kniha sa dá čítať ako adventný príbeh s deťmi počas celého decembra vďaka počtu kapitol (26 myslím) aj krásnemu posolstvu.... celý text
