onRock
přečtené 446
Modlitba za Černobyl
2002,
Světlana Alexandrovna Alexijevič
Pamätám si to zlovestné mlčanie zločinného komunistického režimu keď prešiel rádioaktívny mrak Československom aj keď som bol len dieťa. My ako deti na lúkach. A všade nezvyčajné množstvo húb. Nik rodičom nič nepovedal. Že ich nesmieme zbierať, jesť... A podobný scenár – mlčanie – sa opakoval pri ťažkými kovmi znečistenej vodnej nádrži (po havárii fabriky kdesi ďaleko proti prúdu rieky), v ktorej sme kúpajúc sa strávili časť svojho detstva. Dôležitý je celok, spoločnosť a nie jednotlivé ľudské životy (pokiaľ nejde o životy vysokopostavených), taká je komunistická etika – dodnes.... celý text
Já to doufejme ňák zmáknu
2009,
kolektiv autorů
Kniha Já to doufejme ňák zmáknu rozhodne stojí za prečítanie - detský pohľad na realitu je proste tak reálny.
