PalkoPalko
přečtené 290
Naděje s bukovými křídly
1983,
Jan Skácel
Večer Pěšiny vedou do polí a končí kde nic nebolí a jabloně jsou plané a měsíc bílý srpek dne vyžírá ticho z kamene a říká neříkané
Nové lásky
1997,
Jacques Prévert
Stránka zo zošita Dve a dve sú štyri štyri a štyri osem osem a osem je šestnásť... Opakujte! vraví učiteľ Dve a dve sú štyri štyri a štyri osem osem a osem je šestnásť. Ale je tu lýrochvost a prelieta po nebi dieťa ho vidí dieťa ho počuje dieťa ho volá: Zachráň ma milý hosť zahraj sa so mnou, vták! Vták zosadol, krása s dieťaťom hrá sa Dva a dva sú štyri... Opakujte! vraví učiteľ A dieťa, krása s vtáčaťom hrá sa Štyri a štyri je osem osem a osem je šestnásť šestnásť a šestnásť - koľkým sa rovnajú? Nerovnajú sa ničomu šestnásť a šestnásť a najmä nie tridsiatim dvom a odchádzajú A dieťa skrylo vtáka do lavice a všetky deti počúvajú hudbu a osem a osem si idú po svojom a štyri a štyri a dva a dva zdúchnu v tom a jeden a jeden sa nerovnajú ani jednej ani dvom jeden a jeden takisto odchádzajú A lýrochvost, krása dieťa spieva, hrá sa a učiteľ kričí: Kedy už prestanete, darebáci? Ale všetky ostatné deti počujú hudbu, ktorá znie a steny triedy zrútia sa, prečo nie? A z drevených tabuliek sa znovu stane piesok z atramentu sa znova stane voda z lavíc sa znovu stanú stromy z kriedy sa znova stane útes a z pera vták.... celý text
