ravenrain
přečtené 367
Král duchů
1988,
Michel Tournier
Verím tiež, že som vyšiel z noci času. Vždy ma popudzovala ľahkovážnosť, s akou si ľudia vášnivo lámu hlavu nad tým, čo ich čaká po smrti, a je im srdečne jedno, čo bolo s nimi predtým, než sa narodili. To predtým má predsa rovnakú cenu ako to potom, tým skôr, že k nemu má pravdepodobne v ruke kľúč. Takže ja, - ja som tu bol už pred tisícmi, pred státisícmi rokov. Keď zem bola ešte len ohnivá guľa krúžiaca v nebi z hélia, bola to moja duša, ktorá ju rozdúchavala a roztáčala. A nakoniec, tento môj závratne prastarý pôvod už sám osebe vysvetľuje moju nadprirodzenú moc: my dvaja, bytie a ja, kráčame už tak dlho bok po boku, sme takí dávni súputníci, že - aj keď sa nijako zvlášť nemáme radi - rozumieme si zo zvyku starého ako svet, a nemáme si navzájom čo odopierať. - prekvapivo vyzretý štýl na automechanika - určite Tournierov zámer, ktorým dosahuje isté napätie hneď na začiatku Prichádza ku mne zákazníčka s malou päť- až šesťročným dievčatkom. Keď obe odchádzajú, vyhreší matka dieťa, že mi podáva ľavú ruku. Vtom si uvedomím, že väčšina detí mladších než sedem rokov - v čase, kedy dostávajú rozum! - nám pri stretnutí podáva ľavú ruku. Sancta simplicitas! Tie deti vedia vo svojej nevinnosti, že pravá ruka je pošpinená najodpornejšími dotykmi, že denne vkĺza do ruky vrahov, kňazov, policajtov a mocipánov ako štetka do postele boháčov, zatiaľ čo neblahá, bezvýznamná ľavica, skrytá v ústraní, zostáva v tieni ako vestálka, uchovaná len pre sesterské objatia. Na túto lekciu nesmiem zabudnúť. Teraz už budem deťom pod sedem rokov podávať vždy len ľavú ruku. - motív ruky, ktorú držal v škole vo svojej ruke jeho spolužiak a ktorá sa len vďaka tomu vyvinula do súčasnej (dospelej) podoby, ako keby bola ruka jeho spolužiaka maternicou alebo škrupinou vajca alebo ako keby sa týmto gestom odovzdala do jeho ruky generická informácia jeho spolužiaka, či skôr, ako keby ju jeho spolužiak vtedy utváral, informoval do súčasnej podoby... celý text
